Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25C/171/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109219285
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vorobelová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8109219285.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.KatarínouVorobelovouvprávnejvecižalobcu:D.H.,P..X.X.XXXX,

Y. E., S.. I. Č.. X, právne zastúpeného JUDr. Františkom Komkom, advokátom so sídlom v Prešove, ul.
Hlavná č. 27, proti žalovaným: 1/ J. H., P.. XX.X.XXXX, Y. U., S.. O. Č.. X, právne zastúpenému Mgr.
Adriánom Fabianom, advokátom so sídlom Prešov, ul. Tkáčska č. 2, X/ Š. A., P.. XX.X.XXXX, Y. E., O.
Č.. XX, X/ G. B., P.. XX.X.XXXX, Y. E., D. P. X, žalovaní v 2. a 3. rade právne zastúpení: JUDr. Ladislav
Lukáč, advokát so sídlom Prešov, Hlavná 19, o vydanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

žalovaný J. H., P.. XX.X.XXXX je povinný vydať žalobcovi nehnuteľnosť zapísanú na O. XXXX J. U.. Ú..
E., E.. Č.. U. W. XXXX/X - záhrady o výmere 390 m2 a na nej stojacu záhradnú chatku súp. č. XXXX

a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 1 872,47 Eur a náhradu iných trov konania vo výške 132,50 Eur, to všetko na účet
jeho právneho zástupcu v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.08.2009 žiadal súd, aby rozhodol, že
pôvodný žalovaný, teraz označený ako žalovaný v 2. rade, Š. A. je povinný vydať žalobcovi nehnuteľnosť
zapísanú na O. XXXX v kat. úz. Prešov, par. č. U. W. XXXX/X - záhrady o výmere 390 m2 a na nej stojacu

záhradnú chatku súp. č. XXXX v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnil
tým, že žalobca spolu so žalovaným v 2. rade uzatvorili dňa 26.11.2008 kúpnu zmluvu, ktorú vyhotovil
sám žalovaný. Podľa žalobcu však túto zmluvu uzatvoril len formálne, ako zábezpeku za finančné
prostriedky, ktoré žalovaný poskytol žalobcovi na vyplatenie súm, ktoré boli predmetom exekučných
konaní u G.. B. N. Mgr. E..

Žalobca poprel, že by kúpna cena vo výške 4 979,09 Eur, mu bola vyplatená pred podpisom tejto zmluvy.

Kúpna cena nikdy žalovaným v 2. rade vyplatená nebola. Podľa žalobcu je právny úkon, ktorý uzatvoril
si žalovaným v 2. rade absolútne neplatný podľa § 39 OZ, pretože svojím obsahom odporuje zákonu
a obchádza ho.

V priebehu konania, potom čo žalobca zistil, že predmetná nehnuteľnosť bola prevedená zo žalovaného
v 2. rade na žalovaného v 3. rade a následne zo žalovaného v 3. rade na žalovaného v 1. rade, rozšíril
okruh účastníkov aj o žalovaných v 1. a 3. rade. Súd uznesením pripustil rozšírenie okruhu účastníkov

na strane žalovaných. Zároveň žalobca žiadal pripustiť aj zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaný J.
H. je povinný vydať žalobcovi predmetnú nehnuteľnosť. Súd taktiež pripustil zmenu žalobného návrhu
v tomto znení.Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Žalovaný v 2. rade uviedol, že kúpnu zmluvu so žalobcom uzatvorili v
súlade so zákonom, spĺňa všetky formálne náležitosti a taktiež má všetky náležitosti právneho úkonu,
z tohto dôvodu nemôže byť absolútne neplatnou. Žalovaní v 1. a 3. rade so žalobou tiež nesúhlasili.

Uviedli, že nadobudli nehnuteľnosť na základe riadnych kúpnopredajných zmlúv a teda, že žaloba nie je
dôvodná. Žalovaní v 2. a 3. rade po rozšírení okruhu účastníkov, vzhľadom na znenie žaloby poukázali
na to, že nie sú pasívne legitimovaný v spore, keďže ide o žalobu o vydanie nehnuteľnosti. Podľa ich
názoru je potrebné žalovať o určenie vlastníckeho práva, nie o vydanie veci.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného v 2. rade, písomnými potvrdeniami o
úhradách súm, ktoré boli predmetom exekučných konaní od Exekútorského úradu G.. Z. B. a Mgr.
Petrušku, kúpnopredajnou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade zo dňa
26.11.2008, výpisom z O. Č.. XXXX J. kat. Ú.. E., exekučným príkazom Mgr. Martina Petrušku č. T. XXX/
XXXX, výpisom z O. Č.. XXXX v kat. úz. Prešov zo dňa 10.11.2009, kúpnopredajnou zmluvou medzi
žalovaným v 2. a 3. rade zo dňa 15.07.2009, uznesením o začatí trestného stíhania voči žalovanému v

2. rade zo dňa 24.05.2010 č. Č.: U. - XX/OVP-E.-XXXX, výsluchom svedkov N. H., M.. D. H., D. A., N.
A., výpisom z O. XXXX v kat. úz. Prešov z dňa 07.10.2010, obžalobou Krajskej prokuratúry v Prešove
č. U. X/XXXX - XX zo dňa 03.02.2011 na žalovaného v 2. rade, uznesením Krajského súdu v Prešov
č.k. XCo XX/XXXX zo dňa 12.10.2011, písomným vyjadrením právneho zástupcu žalobcu, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento stav:

Dňa 26.11.2008 uzatvorili žalobca, ako predávajúci a žalovaný v 2. rade ako kupujúci kúpnopredajnú
zmluvu, ktorej predmetnom bola nehnuteľnosť zapísaná na O. XXXX záhradná chatka č. súp. XXXX P.a
parcele U. W. XXXX/X s príslušenstvom, t.j. s oplotením, vonkajšími úpravami, porastmi a parcelou U.
W. XXXX/X záhrada o výmere 390 m2 v podiele pod B1 v celosti. V čl. 2. predmetnej zmluvy je uvedené,

že dohodnutá kúpna cena je 150 000 Sk, teda 4 979,87 Eur a táto kúpna cena bola predávajúcemu
vyplatená v hotovosti v celosti pred podpisom tejto zmluvy.

Dňa 15.07.2009 uzatvoril žalovaný v 2. rade so žalovaným v 3. rade kúpnopredajnú zmluvu, ktorej
predmetnom bola rovnaká nehnuteľnosť, kúpna cena bola 5 000 Eur. Vklad do katastra bol povolený

13.08.2009. Neskôr žalovaný v 3. rade previedol predmetnú nehnuteľnosť na žalovaného v 1. rade.
Vklad bol povolený pod č. J. 4737/2010.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaný mu poskytol pôžičku a uzatvorili následne
kúpnopredajnú zmluvu na záhradnú chatku, ale bolo to vlastne zábezpeka tejto pôžičky, pričom mali

ústnu dohodu, že v prípade, že mu tieto peniaze vráti, vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti
prevedie naspäť na neho. Sumu 150 000 Sk potom žalovanému v 2. rade niekoľkokrát ponúkol, tento
však odmietol previesť vlastnícke právo naspäť na žalobcu. Žalobca uviedol, že finančné prostriedky,
ktoré mu poskytol žalovaný v 2. rade bolo na vyrovnanie exekúcii, ktoré viedla voči jeho matke sociálna
poisťovňa.Spomínanéexekúciebránilizápísaťdokatastra,žalovanéhov2.radeakozáložnéhoveriteľa.

Bolo teda v záujme žalovaného v 2. rade, aby predmetné exekúcie boli vyplatené. Po vyplatení exekúcii
sa stal následne jediným záložným veriteľom bytu M.. N. H., matky žalobcu.

Žalobca uviedol, že vyplatené finančné prostriedky boli v prospech jeho matky, ktorá bola dlžníčkou
sociálnej poisťovne a voči ktorej sa viedla exekúcia. Mala však dohodnuté splátky s exekútormi a nebolo

potrebnédanéexekúcievyplácaťvcelosti.Tvrdil,žepredmetnúzmluvuuzatvorilzdôvodu,žežalovanýv
2.radenaňhopritlačil,abypredmetnépohľadávkybolivyplatenéaabydošlokzápisujehoakozáložného
veriteľa v katastri nehnuteľností. Žalovaný sa mu vyhrážal svojimi priateľmi v podsvetí, ukrajinskou
mafiou a taktiež tým, že exekútori jeho rodine predmetný byt zoberú. Celú situáciu cestou polície neriešil
bezprostredne po podpise zmluvy, keďže mal strach. Neskôr však, vzhľadom k ďalším konaniam, ktoré

boli uskutočňované voči jeho matke zo strany žalovaného v 2. rade, už tieto obavy prekonal a celú
situáciu bol ohlásiť aj na polícii.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že právny úkon, ktorý uzatvoril so žalovaným v 2. rade
je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ z dôvodu nedostatku vážnosti vôle. V danom prípade mal

žalobca za to, že kúpna zmluva, ktorú medzi sebou uzatvorili so žalovaným v 2. rade nebola uzatvorená
vážne a bola len predstieraním kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu zabezpečiť pohľadávku
inej osoby a to M.. N. H., voči ktorej sa viedli exekučné konania a ktoré bránili zavkladovaniu záložného
práva k 4-izbovému bytu, ktorého bola vlastníčkou. Žalovaný v 2. rade predávajúcemu, teda žalobcovikúpnu cenu vo výške 150 000 Sk nikdy nevyplatil, ale vyplatil súdnym exekútorom D.. D. E. N. JUDr. Z.
B. časť tejto sumy, ako pohľadávky v exekučnom konaní. Z tohto dôvodu je zmluva absolútne neplatná
pre absenciu vážnosti vôle a následne sú neplatné aj ďalšie zmluvy uzatvorené medzi žalovaným v 2.

a 3. rade a medzi žalovaným v 3. a 1. rade.

Žalovaný v 2. rade vo svojej výpovedi uviedol, že žalobcovi dal 150 000 Sk o ktoré ho požiadal na
vyplatenie dlhu pre jeho matku. Nebolo to pôžička a zmluva nebola robená pod nátlakom, bola riadne
uzatvorená. Potvrdil, že existovala ústna dohoda, že v prípade, že jeho matka mu vráti všetky podlžnosti,

ktoré voči nemu má, odpredá mu predmetnú chatku späť za 1 Sk. Žalovaný v 2. rade uviedol, že po
niekoľkých výzvach voči žalobcovi a jeho matke na vrátenie všetkých finančných prostriedkov, ktoré mu
dlhovali a ktoré neboli vrátené, predmetnú chatku predal svojmu známemu.
Žalovaný v 2. rade potvrdil, že sa dozvedel o exekúciách po oznámení katastra, že nie je možné povoliť
jeho zápis ako záložného veriteľa danej nehnuteľnosti do katastra, keďže sú tam podlžnosti. Na základe
tohto, potom žalobca požiadal o túto sumu práve na vyplatenie exekúcií. Žalovaný v 2. rade potvrdil, že

bol so žalobcom u exekútorov, tak na exekútorskom úrade v Prešove ako aj Humennom, z dôvodu, že
žalobca ho o to požiadal, keďže nemal sám motorové vozidlo. Dôvodom vyplatenia zostatku exekúcie
v celku bolo tiež to, že v prípade vyplatenia dlžnej sumy v hotovosti mohol povinný požiadať o zníženie
exekútorských poplatkov.

Z výpovede svedkyne N. H. súd zistil, že niekedy v septembri 2008 boli voči nej vedené dve exekúcie
z dôvodu neuhradenia pohľadávok sociálnej poisťovni za jej zamestnancov, pričom bola s exekútormi
dohodnutá na splácaní vzniknutého dlhu v splátkach. V tom čase založila aj byt z dôvodu, že pána
A., teda žalovaný v 2. rade jej mal vybaviť úver, avšak vzhľadom k existujúcim exekúciám nemohol sa
uskutočniť vklad záložného práva do katastra. Až neskôr sa dozvedala, že jej syn spolu so žalovaným v

2. rade vyplatili predmetné exekúcie v celosti, pričom finančné prostriedky požičal synovi žalovaný v 2.
rade. Finančné prostriedky u exekútora G.. B. bol vyplácať priamo syn so žalovaným v 2. rade a u D..
E. v Humennom, tesne pred odovzdaním peňazí žalovaný v 2. rade odovzdal peniaze jej synovi a tento
ich odovzdal exekútorovi. Svedkyňa uviedla, že o predčasnom splatení exekúcie nevedela a nedala na
to žiadny pokyn, ani súhlas.

Zo žaloby ako aj trestného spisu súd zistil, že žalovaný v 2. rade ešte v jeseni roku 1999 uzavrel s
otcom žalobcu zmluvu o pôžičku, ktorej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške
2 500 000 Sk s tým, že sa zmluvne nedohodli na určitej dobe splatnosti a úrokoch, avšak ústne žalovaný
v 2. rade určil dlžníkovi 3 % mesačný úrok v sume 75 000 Sk. Postupne rodinní príslušníci žalobcu

vyplácali žalovanému v 2. rade úroky z príslušnej pôžičky a neskôr uzatvorili so žalovaným v 2. rade aj
ďalšie zmluvy o pôžičke, pričom niektoré zmluvy uzatvoril aj samotný žalobca, ako konateľ obchodnej
spoločnosti, ktorá so žalovaným zmluvy uzatvárala.

Samotné toto konanie žalovaného v 2. rade, vo vzťahu k žalobcovi a jeho rodičom, je predmetnom aj

trestného stíhania a v súčasnosti je na tunajšom súde vedené trestné konanie pod sp. zn. XT XX/XXXX,
pričom obžaloba bola podaná na žalovaného v 2. rade pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 4 písm. b) Trestného zákona.

Medzi iným sa žalovanému v 2. rade pripisuje aj konanie, že pod hrozbou násilia donútil M.. N. H., matku

žalobcu, aby ako záložca dňa 04.08.2008 podpísala zmluvu o zriadení záložného práva k bytu v E.A. P.
S.. I. Č.. X, kde vystupuje ako záložný veriteľ Š. A., načo Š. A. podal návrh na zápis vkladu záložného
práva k popísanému bytu na Správu katastra v Prešove pod č. J. 5243/08, kde následným jeho konaním
došlo k postúpeniu pohľadávky z prvého záložného veriteľa, t.j. S. Y., a.s. uvedeného bytu na jeho osobu,
čím sa stal jediným záložným veriteľom tohto bytu.

Na základe exekučného príkazu G.. Z. B. v exekučnom konaní T. XXXX/XX - XX bol príkaz na vykonanie
exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť, byt na S.. I. X J. Pre, z titulu
pohľadávky 56 601 Sk pre oprávneného, Sociálnu poisťovňu so sídlom v Bratislave. Predbežné trovy
exekúcie boli v čase vydania exekučného príkazu 18 495 Sk. Na základe potvrdenia z exekútorského

úradu G.. Z. B. súd zistil, že dňa 26.11.2008 prijal exekútorský úrad výplatu v hotovosti 41 832 Sk.

Na základe správy exekútora D.. D. E. súd zistil, že tento vykonával taktiež exekúciu voči M.. N. H. a
na jej byte bolo zriadené exekučné záložné právo s titulom vymoženia pohľadávky sociálnej poisťovne,pričom dňa 25.11.2008 do pokladne bola vykonaná úhrada od povinného - N.Y. H. v sume 1 773,82
Eur, čiže 53 438,10 Sk.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej v texte OZ), právny úkon sa musí urobiť slobodne a
vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa §126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa § 80 písm. b) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení
povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva.

V predmetnom konaní mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola
uzatvorená dňa 26.11.2008 kúpna zmluva. O tejto kúpnej zmluve žalobca tvrdil, že ju v skutočnosti
nechcel uzavrieť a pre nedostatok zhody vôle s prejavom a taktiež pre rozpor s § 39 OZ je táto kúpna
zmluva neplatná.

Čo sa týka samotnej žaloby, žalovaní v 2. rade a 3. rade uviedli, že nie sú v konaní pasívne legitimovaní
pretože ide o žalobu na vydanie veci. Veci nemajú vo svojej držbe a z tohto dôvodu má byť žaloba voči
nim zamietnutá Čo sa týka tvrdenia žalovaného v 1. rade, tento taktiež žalobu odmietal z dôvodu, že
ako dobromyseľný nadobúdateľ nadobudol nehnuteľnosť v dobrej viere.

Súd v konaní skúmal, či žalobca je oprávnený na podanie žaloby o vydanie veci. Súd má za to, že
podanie takejto veci je na mieste, nakoľko sa predíde ďalšiemu konaniu v prípade, že by žalobca podal
žalobu o určenie vlastníckeho práva a v danom konaní by bol úspešný. V tom prípade, by bol nútený
podať ďalšiu žalobu o vypratanie (vydanie) nehnuteľnosti. V tomto konaní sa súd bude zaoberať otázkou

vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti, platnosťou prvotnej zmluvy uzatvorenou medzi žalobcom
a žalovaným v 2. rade, a následne aj platnosťou ďalších dvoch zmlúv uzatvorených medzi žalovanými
ako otázkou predbežnou. S poukazom na potrebu vyriešenie ako predbežnej otázky platnosti zmlúv
uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, medzi žalovanými v 2. a 3. rade a taktiež medzi
žalovanými v 3.a 1. rade mal súd za to, že aj žalovaní v 3. a 1. rade sú v konaní pasívne legitimovaní,

aj keď priamo voči ním petit žaloby nesmeruje.

Aj keď kúpnopredajná zmluva zo dňa 26.11.2008 spĺňa všetky formálne náležitosti, aké zákon od
kúpnopredajnej zmluvy, ktorej predmetom je nehnuteľnosť vyžaduje, ustanovenia §§ 37 a 39 OZ boli
porušené. V kontexte podanej obžaloby v konaní tunajšieho súdu Č..U.. X X. XX/XXXX a podozrenia zo

spáchaniazávažnéhotrestnéhočinuvočirodičomžalobcuasamotnémužalobcovizostranyžalovaného
v 2. rade, potom súd hodnotil aj výpovede účastníkov konania a samotné konanie pri uzatváraní zmluvy.
Súd poukazuje na skutočnosť, ktorá bola aj preukázaná potvrdeniami od exekútorov, že matka žalobcu
mala pohľadávky voči sociálnej poisťovni a tieto boli vymáhané prostredníctvom exekúcii. Z potvrdení
od exekútorov je zrejmé, že jednotlivé pohľadávky boli splácané pravidelne v opakujúcich sa splátkach.

Súd mal za preukázané, že bolo jednoznačne v záujme žalovaného v 2. rade predčasne ukončiť
splácanie týchto pohľadávok v rámci exekučného konania, aby tak došlo k výmazu exekučného
záložného práva z LV 4-izbového bytu matky žalobcu, ktoré boli na základe exekučných príkazov na nich
zriadené. Po výmaze exekučných záložných práv, sa potom žalovaný v 2. rade, ako záložný veriteľ na

základe zápisu záložného práva pod č. V 5243/08 z dôvodu postúpenia pohľadávky z prvého záložného
veriteľa, t.j. S. Y., a.s. stal jediným záložným veriteľom predmetného bytu.

Vôľou žalobcu, podľa súdu, nebolo uzatvoriť kúpnu zmluvu ani inú zmluvu, keďže na to nemal dôvod,
táto vôľa bola jedine na strane žalovaného v 2. rade. Finančné prostriedky od žalovaného v 2. rade

boli poskytnuté žalobcovi za účelom vyplatenia pohľadávok jeho matky v exekučných konaniach.
Sám žalovaný v 2. rade uviedol, že odviezol žalobcu k exekútorom za účelom vyplatenia finančných
prostriedkov. Hoci je v zmluve uvedené, že suma 150 000 Sk bola vyplatená pred podpisom zmluvy, ako
je zrejmé z potvrdení exekútorov, dňa 26.11.2008 bola exekútorskom úrade G.. Z. B. zaplatená suma41 832 Sk a u D.. E.Š., súdneho exekútora, Exekútorský úrad Humenné, bola dňa 25.11.2008 uhradená
pohľadávka do pokladne vo výške 1 773,82 Eur. Spolu tieto sumy predstavujú sumu asi 95.000,- Sk. Nie
je teda pravdou, že pred podpisom zmluvy bola vyplatené suma 150.000,- Sk a už vôbec nie ako kúpna

cena, keďže v čase výplaty finančných prostriedkov exekútorom žalobca ešte ani nemal vedomosť, že
bude uzatvárať nejakú zmluvu.

Z výpovede svedkyne M.. N. H. súd zistil, že nežiadala ani nedala súhlas s predčasnou výplatnou týchto
exekúcii. Súd mal teda za to, že žalobca nechcel uzatvoriť dňa 26.11.2008 kúpnopredajnú zmluvu a

dosiahnuť prevod vlastníctva jeho nehnuteľnosti na žalovaného v 2. rade, ale jeho skutočnou vôľou,
potom ako už mu boli od žalovaného poskytnuté finančné prostriedky, bolo zabezpečiť pohľadávku,
poskytnutie týchto finančných prostriedkov zo strany žalovaného v 2. rade v prospech jeho matky.

Súd mal za to, že tu existuje nedostatok vážnosti vôle, čo je základná okolnosť spôsobujúca neplatnosť
zmluvypodľa§37ods.1 OZ,keďžeprávnyúkonsamusíurobiťslobodneavážne,určiteazrozumiteľne,

inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide najmä vtedy, ak sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v
skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto
právnym úkonom patria aj úkony urobené z vnútornou výhradou, alebo simulované právne úkony.
Samotná táto skutočnosť postačuje, že zmluva je absolútne neplatná a zrušuje sa od začiatku, ex tunc.

Právny úkon nie je urobený slobodne, existuje tu nedostatok slobody vôle aj vtedy, keď účastník
koná pod nedovolaným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo zo strany tretej osoby, ak o
tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie,
alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho nahradená vôľou donucovateľa.
Bezprávna protiprávna vyhrážka je psychické donútenie takej intenzite, že vzbudzuje dôvodný strach u

konajúceho účastníka. Berúc do úvahy informácie z vyšetrovacieho spisu a z obžaloby tunajšieho súdu,
ktoré preukazujú dlhodobý psychický nátlak vyvíjaný na rodinu žalobcu zo strany žalovaného v 2. rade,
potom súd mal za to, že pri uzatváraní tejto zmluvy tu absentovala sloboda vôle na strane žalobcu takúto
zmluvu uzatvoriť. Aj keď je pravdou, že žalobca podpísal zmluvu bez fyzického donútenia, podľa súdu
tu išlo zo strany žalovaného v 2. rade o psychické donútenie a to takej intenzity, ktorá vzbudzovala u

žalobcu dôvodný strach a za takejto situácie žalobca zmluvu uzatvoril.

Súd považuje zmluvu za neplatnú aj z dôvodu rozporu s § 39 OZ a to, že zmluva svojim obsahom alebo
účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza. Takéto konanie predstavuje postup, keď sa niekto chová,
síce podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou formou nepredvídaný a nežiaduci.

Aj keď zákonu neodporovalo samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, pri uzavretí zmluvy, išlo o rozpor
so zákonom, pretože účastníkmi bol v danom prípade podľa súdu dohodnutý, tzv. prepadný záloh s
úmyslom obísť kogentnú úpravu záložného práva, prípadne zabezpečovací prevod práva. Platnosť či
neplatnosť právneho úkonu súd posudzuje zo zreteľom na všetky okolnosti daného prípadu, keď k
právnemu úkonu došlo.

Súd vyriešil ako prejudiciálnu otázku skutočnosť, že prvotná zmluva medzi žalobcom a žalovaným v
2. rade je absolútne neplatná. Žalovaný v 2. rade ako nevlastník nemohol platne previesť vlastnícke
právo na iný subjekt, teda žalovaného v 3. rade a ten následne na žalovaného v 1. rade. Z absolútne
neplatnej kúpnej zmluvy potom nemohla vzniknúť ani dobromyseľnosť nadobudnutia vlastníckeho práva

vo vzťahu k žalovaným v 3. a 1. rade. Žalovaným v 1. a 3. rade tak nebolo možné poskytnúť ochranu ako
dobromyseľným nadobúdateľom nehnuteľností. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobuje právne
následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva na do
katastra nehnuteľností. Vlastnícke právo nemohol nadobudnúť tak žalovaný v 3. rade, ani žalovaný v 1.
rade. Vlastníkom nehnuteľnosti je naďalej žalobca a ako taký má právo domáhať sa od niekoho, kto mu

neoprávnene zadržuje predmet jeho vlastníctva aby mu tento vydal. Týmto subjektom je v súčasnosti
žalovaný v 1. rade. Súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V predmetnom konaní mal plný úspech žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania v celkovej
výške 2004,97 Eur. Trovy konania pozostávajú zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 132,50 Eur
a trov právneho zastúpenia vo výške 1 872,47 Eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z ôsmichúkonov právnej pomoci á 170,97 Eur (1.prevzatie a príprava zastúpenia, 2.žaloba, 3.zastupovanie
na pojednávaní 10.6.2010, 4.zastupovanie na pojednávaní 16.9.2010, 5.odvolanie, 6.zastupovanie
na pojednávaní 9.6.2011, 7.zastupovanie na pojednávaní 22.9.2011, 8.zastupovanie na pojednávaní

26.1.2012) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a režijného paušálu 2 × 6,95 Eur,
3 × 7,21 Eur, 2 × 7,41 a 1 × 7,63 Eur postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Ďalej súd priznal
odmenu za jeden úkon právnej pomoci á 85,49 Eur (návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa
8.10.2010) a režijný paušál 7,21 Eur, odmenu za jeden úkon právnej pomoci á 42,74 Eur (zastupovanie

na pojednávaní 14.11.2011) a režijný paušál 7,41 Eur.

Keďže právny zástupca žalobcu je platcom DPH, súd priznal aj túto daň vo výške 303,88 Eur (19% zo
sumy 983,08 Eur + 20% zo sumy 585,51Eur) postupom podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi odmenu a režijný paušál za návrh na vydanie predbežného

opatrenia zo dňa 18.8.2009, nakoľko tento bol súčasťou žaloby a tiež vzhľadom na skutočnosť, že
konanie o tomto návrhu bolo následne zastavené, keďže žalobca návrh na vydanie predbežného
opatrenia bez udania dôvodu zobral späť. Právny zástupca si uplatňoval aj náhradu súdneho poplatku
za návrh na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 18.8.2009, pričom súd mu náhradu tohto súdneho
poplatku nepriznal, nakoľko tento mu bol vrátený; súd nepriznal ani tú časť poplatku, o ktorú bol

vracaný poplatok krátený, nakoľko žalobca zavinil zastavenie konania o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia zo dňa 18.8.2009. Súd taktiež nepriznal odmenu a režijný paušál za dva úkony, a to právne
stanovisko vo veci zo dňa 11.11.2011 a vyjadrenie k stavu dokazovania dňa 11.1.2012, nakoľko súd
tieto nežiadal a aj keď je právom zástupcu podávať vyjadrenia i stanoviská, súd tieto v danom prípade
pokladal za neúčelne vynaložené. Za zastupovanie na pojednávaní dňa 14.11.2011 súd priznal odmenu

len vo výške 1, keďže išlo o pojednávanie bez prejednania veci.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že celkové trovy konania, ktoré vznikli žalobcovi, sú vo výške 2004,97 Eur,
na ktorých náhradu súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade, pričom podľa § 149 ods. 1 O.s.p. sú títo
povinní zaplatiť ich na účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.