Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, January 28, 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9P/211/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218204131
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4218204131.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Ivetou Banghovou vo veci starostlivosti o maloletého: W. E., U..

X.X.XXXX, v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno,
dieťa rodičov: K. E., U.. XX.X.XXXX, R.: L., H. T. XX/XX K. W.Š. E., U.. XX.X.XXXX, t. č. ÚVV a ÚVTOS
Nitra, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

Súd maloletého W. E., U.. X.X.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.
Rodičovské práva a povinnosti p a t r i a obom rodičom.
Otec je p o v i n n ý prispievať na jeho výživu mesačne sumou 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 15. dňa toho ktorého

mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka mal. dieťaťa sa písomne podaným návrhom zo dňa 10.9.2018 domáhala úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému. Svoj návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletého sú
manželia a žili spolu až do jeho vzatia do väzby. Momentálne maloletého vychováva sama, chce si
vybaviť dávky v hmotnej núdzi, a preto žiadala súd, aby jej návrhu vyhovel. Nakoľko otec maloletého
nemá žiaden príjem, žiadala súd, aby ho zaviazal na platenie minimálneho výživného, ktorý je povinný
platiť každý rodič bez ohľadu na to, či má alebo nemá príjem.

2. Otec maloletého sa na pojednávanie nedostavil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, svoju
neúčasť neospravedlnil, preto súd s poukazom na ustanovenie § 180 CSP pojednávala a rozhodol v
jeho neprítomnosti.

3. Kolízna opatrovníčka mal. dieťaťa doporučila dieťa zveriť do starostlivosti matke, ktorá má vytvorené

riadne podmienky pre starostlivosť o dieťa a otca zaviazať na platenie výživného v minimálnom rozsahu
od právoplatnosti rozsudku.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, kolíznej opatrovníčky, oboznámením sa s rodným
listom maloletého, správou zo šetrenia pomerov zo dňa 28.11.2018, ostatnými ku spisu pripojenými
dokladmi a takto vykonaným dokazovaním súd ustálil nasledovným skutkový a právny záver.

5. Doposiaľ o maloletom súdom rozhodované nebolo.

6. Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúťoúpravevýkonuichrodičovskýchprávapovinností.Aksanedohodnúsúdmôžeajbeznávrhuupraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do
osobnej starostlivosti.

7. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na
životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o

domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

9. Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

11. Podľa § 24 ods. 3 Zák. o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

13. Podľa § 24 ods. 5 Zák. o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 26 Zák. o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

16. Podľa § 25 ods. 1,2 Zák. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal.
dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.17. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že rodičia maloletého sú manželia, žili spolu
v jednej domácnosti, avšak otec maloletého bol vzatý do väzby. V súčasnosti matka vychováva dieťa
sama, preto bolo potrebné rozhodnúť tak, že dieťa bude na čas oddeleného žitia rodičov zverené do

jej starostlivosti. Zároveň súd rozhodol aj o vyživovacej povinnosti otca a to v minimálnom rozsahu, čo
prestavuje 28,08 € mesačne, ktoré výživné je povinný platiť každý rodič bez ohľadu na to, či má alebo
nemá príjem.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch
vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Nitre.
Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§127ods.1CSP)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.