Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 5, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10C/150/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316211128
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316211128.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobkyne C. G., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, zast. Mgr. Ivanom Chvostekom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné
proti žalovanej POHOTOVOS´T, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava o určenie neprijateľných zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015,
ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015 uzatvorenej medzi
stranami sporu je absolútne neplatná.

Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2015, ktorá je
súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2015 uzatvorenej medzi stranami
sporu je absolútne neplatná.

Súd nepripúšťa zmenu žalobného návrhu v zmysle návrhu žalobkyne doručenej súdu dňa 30.1.2017.

Konanie vo veci určenie, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015 a č.

XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2015 uzavreté medzi stranami sporu sú bez úrokov a bez poplatkov z a s
t a v u j e.

Priznáva žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 50%,

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných
príjmov č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015, ktorá je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015 uzavretej medzi stranami sporu je absolútne neplatná, aby súd určil
že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2015, ktorá je súčasťou

zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2015 uzavretej medzi stranami sporu je
absolútne neplatná, aby súd určil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015
a zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2015 uzavretá medzi stranami sporu je
bez poplatkov a bez úrokov a aby mu priznal náhradu trov konania. V časti určenia, že hore uvedené
zmluvy sú bez úrokov a bez poplatkov zobrala žalobkyňa v celom rozsahu späť na pojednávaní dňa
5.9.2017.
Podaním doručeným súdu dňa 30.1.2017 žiadala žalobkyňa zmenu žalobného petitu tak, že žalovaný

nemá právo použiť dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX zo dňa 25.3.2015 a č. XXXXXXXXX
zo dňa 28.4.2015.2. Svoju žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že medzi stranami sporu došlo dňa 25.3.2015 k uzavretiu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške
350 eur a taktiež došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX dňa 28.4.2015, na

základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 800 eur. Súčasťou týchto zmlúv boli aj dohody
o zrážkach zo mzdy, pričom žalobkyňa považuje túto dohodu za neprijateľnú zmluvnú podmienky, ktorá
spôsobuje hrubú nerovnováhu v jej neprospech, pretože umožňuje siahnuť na majetok bez toho, aby
mohla zamedziť zamestnávateľovi zrážky vykonávať. Vykonaniu zrážok zo mzdy nemôže žalobkyňa
zabrániť napriek tomu, že žiadny sudca postihnutie jej majetku neschválil. Žalobkyňa má za to, že pri

záujme o získanie úveru od žalovanej sa musela vopred podrobiť určenej a sformulovanej zmluvnej
podmienke upravenej v zmluvách o úvere bez toho, aby s ním žalovaná túto podmienku individuálne
dohodla.

3.Žalobkyňapredložilasúdulistinnédôkazyatodohoduozrážkachzomzdyzodňa28.4.2015adohodu
o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.3.2015.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.1.2017 v časti týkajúcej sa dohody
o zrážkach zo mzdy uviedol, že žalobkyňa bolo oboznámená s všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru. V procese vytvárania žiadosti o úver a uzavretia zmluvy, bola žalobkyňa informovaná nielen o
zmluve ale aj o jej zabezpečovacích prostriedkoch, ku ktorým pristúpila a kde si jednotlivé dojednania

mohla dohodnúť, teda je možné vydedukovať, že zmluvné podmienky sú individuálne dojednané.
Žalovaný odkázal vo svojom vyjadrení na ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka. Žalovaný ďalej
uviedol, že dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje jeden zo zabezpečovacích
inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť
svoju pohľadávku, ktorá ma spotrebiteľský alebo iný charakter nie je vylúčená.

5. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 16.2.2017 uviedla k časti dohody o
zrážkach zo mzdy, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie
pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým
tribunálom. V podstate ide o exekúciou majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla

podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ
sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník nemá možnosť priamo tieto zrážky zastaviť. Inštitút
dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu
zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa.

6. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 10.4.2017 k časti dohody o zrážkach zo
mzdy žalovaný uviedol, že považuje dohodu o zrážkach zo mzdy za platnú, pretože nedošlo k
naplnenie ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka a teda k bezdôvodnému obohatenie. Okrem toho
zákonodarca výslovne určuje, kde použitie určitého právneho inštitútu v spotrebiteľských vzťahoch

nepripustí.

7. Na pojednávaní dňa 5.9.2017 uviedol právny zástupca žalobkyne, že podanej žalobe trvá v prvých
dvoch výrokov v pôvodnom znení a v časti určenia neplatnosti zmlúv o spotrebiteľských úveroch berie
svoju žalobu späť.

8. Podľa § 139 Civilného sporového poriadku žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť
žalobu.

9. Podľa § 143 ods. 1, 3 Civilného sporového poriadku súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky

doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

10. Všetky vyjadrenia strán sporu sa týkali pôvodnej žaloby a preto súd zmenu žalobného návrhu v
zmysle hore citovaných ustanovení zákona nepripustil.

11. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže žalobca vziať žalobu späť.12. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

13. Žalobkyňa zobrala žalobu v časti určenia, že zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa
25.3.2015 a č. XXXXXXXXX zo dňa 28.4.2015 sú bez úrokov a bez poplatkov späť, preto súd konanie
v tejto časti zastavil.

14. Súd tak rozhodoval len o nároku žalobkyne o určenie, že dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa

25.3.2015 a 28.4.2015 sú absolútne neplatné.

15.Vzmyslečl.6SmerniceRady93/13/EHSz5.apríla1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľských
zmluvách, ďalej len „smernica“, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia,
ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o

zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa a ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej
poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa ( § 53 ods. 4 písm. s), t) OZ ).

18. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 OZ).

19. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú
situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných
prostriedkov a lehotu splatnosti.

20. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na
ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia
zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí ( § 53 ods. 11 OZ ).

21. V súlade s § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,
inak je neplatný.

22. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a
bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného
uvádza:
„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvnéhopráva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

24. Žalobkyňa ako spotrebiteľ sa v tomto konaní domáha určenia, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a
z iných príjmov zo dňa 25.3.2015 a zo dňa 28.4.2015 sú neplatné. V rámci dokazovania súd zistil, že
predmetná dohoda obsahuje ustanovenie, ktoré má schopnosť privodiť výraznú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán, a to jednoznačne v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Jedná sa

o celé ustanovenie uvedené v čl. I písm. a) dohody zo dňa 28.4.2015, podľa ktorého: „ veriteľ a dlžník
uzavreli dňa 28.4.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi
úver vo výške 800 eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 772 eur t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1 572 eur“
a celé ustanovenie článku I, písm. a) dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 25.3.2015 kde sa uvádza,
že: „veriteľ a dlžník uzavreli dňa 25.3.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol

veriteľ dlžníkovi úver vo výške 350 eur a dlžník sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 346 eur t.j. zaplatiť celkovú čiastku
696 eur“.
Za absolútne neprijateľnú v súvisiacej zmluve o úvere (v oboch prípadoch) súd považuje výšku poplatku
za uzatvorenie zmluvy, t.j. odplatu za poskytnutie úveru, ktorá je vo výške 346 eur pri výške dlhu

350 eur a vo výške 772 eur pri výške dlhu 800 eur, čo je takmer 100% poskytnutej istiny. Uvedené
skutočne evokuje k presvedčeniu, že v danom prípade sa veriteľ správal úžernícky. Súd uznáva,
že poskytovanie úverov v nebankovom sektore je rizikovejšie ako u bánk, preto je pochopiteľné, že
podmienky zmluvy sú pre dlžníka tvrdšie, avšak takéto enormné navýšenie je neprípustné a v rozpore
s dobrými mravmi i zásadami poctivého obchodného styku. Aplikujúc ustanovenie § 53 ods. 11 OZ súd

uvedenú dohodu hodnotí so zreteľom na inú zmluvu, od ktorej závisí, teda so zreteľom na uzatvorenú
úverovú zmluvu. Obidve uzatvorené zmluvy súd považuje za neplatné minimálne v časti upravujúcej
poplatok za uzatvorenie zmluvy o úvere, ktorý predstavuje neprimeranú, až úžernícku odplatu za
poskytnutie peňažných prostriedkov. Jedná sa o neprijateľné zmluvné podmienky príkladmo uvedené
v § 53 ods. 4 OZ, ktoré svojou povahou možno subsumovať pod ustanovenia uvedené ako písm.

s) a t). Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov je síce v spotrebiteľských vzťahoch možné a zo zákona prípustné ( § 551 OZ ), ale toto
zabezpečenie nemôže byť v neprospech spotrebiteľa, aj keď len kopíruje fakty z úverovej zmluvy,
ako je to v prejednávanom prípade pri poplatku za poskytnutie úveru. Spotrebiteľovi e nutné poskytnúť
súdnu ochranu aj pre možné nebezpečenstvo uhradenia plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok

premietnutých do zmlúv sledujúcich zabezpečenie splnenia záväzku dlžníkom. Realizáciou zrážok zo
mzdy by mohlo u odporcu vniknúť bezdôvodné obohatenie na základe nezákonne zrazených súm.
Pokiaľ teda úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a tieto sú premietnuté aj do
dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, je povinnosťou súdu určiť, že dohoda ako zabezpečovací
prostriedok pre splnenie záväzku je neplatná. Platí, že aj takáto dohoda, i keď je uzatvorená samostatne

a oddelene od úverovej zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká sa hodnotí spolu so
zmluvou, od ktorej závisí. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

27. Súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 50% z dôvodu, že v polovici žaloby zobrala

žalobu bez vážnych dôvodov späť a spôsobila tak zastavenie konania. V tejto časti jej náhrada trov
konanianepatrí.Včastiurčenianeplatnostidohodyozrážkachzomzdyvdvochvýrokochbolažalobkyňa
úspešná a teda jej patrí náhrada trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.