Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1Cb/12/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216200644
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbara Fedurcová

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8216200644.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Barbarou Fedurcovou v spore žalobcu: Unileasing s.r.o., so

sídlom Trenčín, Bezručova 1191/3, IČO: 43 869 190, proti žalovanému 1/: Valva s.r.o., so sídlom Košice,
Hlavná 58, IČO: 36 860 123, žalovanému 2/: I. G., L..: XX.XX.XXXX, J. J., V. X, žalovanému 3/: C. I., L..:
XX.XX.XXXX, J. N. X a žalovanému 4/: V. O., L..: XX.XX.XXXX, J. J., Ť. XXX/XX, všetci žalovaní právne
zastúpení: JUDr. Svätoslav Vaško - advokát, sídlo AK Bardejov, Baštová 5/A, o zaplatenie 7.186,28 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/, žalovaný 2/, žalovaný 3/ a žalovaný 4/ sú povinní žalobcovi zaplatiť sumu 7.186,28 Eur
spolusúrokomzomeškaniavovýške5,15%ročnezosumy11.810,28Eurod06.08.2014do13.10.2014,

zo sumy 10.901,28 Eur od 14.10.2014 do 20.10.2014, zo sumy 10.295,28 Eur od 21.10.2014 do
13.01.2015, zo sumy 9.386,28 Eur od 14.01.2015 do 17.09.2015 a zo sumy 7.186,28 Eur od 18.09.2015
do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v
rozsahu plnenia povinnosť ostatných žalovaných.

II. Súd žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/, 3/ a 4/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou súdu doručenou dňa 31.08.2015 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy
9.991,60 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným 1/

ako leasingovým nájomcom dňa 09.07.2013 uzavrel Leasingovú zmluvu č. 130167. Na jej základe
sa žalobca stal vlastníkom a leasingovým prenajímateľom osobného motorového vozidla M. E., O. E.
XXXX, EVČ: J. XXX J., ktoré zakúpil od tretej osoby a žalovaný 1/ sa stal leasingovým nájomcom.
Bolo dohodnuté, že nájomca po dobu 48 mesiacov bude žalobcovi platiť leasingové splátky počnúc
augustom 2013 v sume 302,84 Eur až do 19.07.2017, kedy bola splatná posledná leasingová splátka.
Po zaplatení všetkých splátok mal žalovaný 1/ nadobudnúť vlastnícke právo k vozidlu. Žalovaní 2/ -
4/ prevzali za žalovaného 1/ ručenie za záväzok splatiť úver riadne a včas. Kúpna cena za predmet

leasingu bola dohodnutá na 9.500 Eur, 1.zvýšená splátka (akontácia) bola 30%, t.j. 2.850 Eur. Doba
leasingu a počet mesačných splátok bola 48 splatných vždy k 9.dňu v mesiaci. Výška poskytnutého
úveru bola 6.500 Eur. Žalovaní ku dňu podania žaloby zaplatili celkom 5.150,04 Eur. Dňa 01.08.2014
bolo žalovanému 1/ zaslané ukončenie leasingovej zmluvy z dôvodu neplnenia záväzkov. Žalovaný 1/
bol vyzvaný na vrátenie predmetu leasingu. Vozidlo bolo vrátené 28.07.2015. Výzva na úhradu záväzkov
bola žalovanému 1/ zaslaná 15.05.2015 a žalovaným 2/-4/ dňa 08.07.2015. Na výzvu nereagovali.

2. Uznesením zo dňa 23.12.2015, č.k.: 1Cb/150/2015 - 56 súd zastavil konanie v časti o zaplatenie
sumy 2.805,32 Eur s príslušenstvom. Čiastočné späťvzatie odôvodnil tým, že 17.09.2015 došlo k
odpredaniu vozidla, ktoré bolo predmetom leasingu. Preto sa žalobou žiadaná suma znižuje o sumuvýťažku z predaja vozidla. Vo zvyšku súd vec vylúčil na samostatné konanie, ktoré sa viedlo pod sp.zn.:
1Cb/12/2016.

3. Žalovaní 3/ a 4/ sa k žalobe vyjadrili 11.03.2016. Uviedli, že vyhlásenie žalovaných 3/ a 4/ ako ručiteľov
bolo urobené až po vzniku leasingového vzťahu, dňa 07.01.2014. Aj keď vo vyhlásení je uvedené,
že žalovaní 3/ a 4/ si podrobne leasingovú zmluvu a všeobecné zmluvné podmienky prečítali, nikdy
tieto dokumenty neboli žalovaným 3/ a 4/ predložené na oboznámenie. Vyhlásenia sa robili na diaľku
prostredníctvom e-mailu tak, že žalobca žalovaným 3/ a 4/ vyhlásenie zaslal e-mailom, a títo ho mali

podpísať. Tiež uviedli, že podľa Občianskeho zákonníka sa vyžaduje, aby ručiteľ písomne vyhlásil,
že prijíma záväzok uspokojiť pohľadávku veriteľa v prípade, že tak neurobí dlžník. Žalovaní 3/ a 4/
mali podpísať písomné vyhlásenie, ktorého predtlač a obsah vopred pripravil žalobca. Z označenia
jednostranného vyhlásenia vyplýva, že toto vyhlásenie mali vykonať podľa § 303 a nasl. Obchodného
zákonníka a § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vzťah medzi žalobcom a žalovanými 3/ a 4/ nie je
vzťahom súvisiacim s podnikaním a žalovaní 3/ a 4/ vystupujú v právnom vzťahu ako fyzické osoby, preto

sa ručenie má spravovať Občianskym zákonníkom. Podľa Obchodného zákonníka postačuje písomné
vyhlásenie ručiteľa, jednostranné vyhlásenie, že splní záväzok za dlžníka. Naproti tomu Občiansky
zákonník vyžaduje uzavretie dohody medzi ručiteľom a veriteľom. Ručenie žalovaných 3/ a 4/ je potom
v rozpore s § 546 a nasl. Občianskeho zákonníka a tento úkon je absolútne neplatným. Chýba dohoda
medzi veriteľom a ručiteľmi, že pohľadávka bude zabezpečená ručením. Navyše uviedli, že k podpísaniu

ručiteľských vyhlásení došlo v čase, keď už bolo zrejmé, že žalovaný 1/ dlh nebude splácať, pretože
jeho jediný konateľ sa ocitol vo výkone trestu. Takéto vyhlásenia odporujú podstate inštitútu ručenia,
kedy pri vzniku záväzkového vzťahu má popri dlžníkovi vystupovať ručiteľ, ktorý sa zaviaže, že ak dlh
nesplní dlžník, splní ho za neho. Samotné ručiteľské vyhlásenia nie sú dostatočne určité, nie je z nich
zrejmé, akého záväzku sa presne týkajú a v akom rozsahu ručitelia ručia za záväzok.

4. Žalovaní 1/ a 2/ sa vyjadrili k žalobe dňa 19.09.2016. I. G. uviedol, že nesúhlasí s cenou, za akú bolo
vozidlo predané, pretože malo dvojnásobnú hodnotu, než za akú bolo predané. Tiež uviedol, že žiadne
ukončenie zmluvy mu doručené nebolo.

5. K obrane žalovaných žalobca uviedol, že podpísaniu ručiteľského vyhlásenia žalovaných 3/ a 4/
predchádzalo osobné stretnutie v sídle žalobcu. Stretnutie iniciovali samotní žalovaní 3/ a 4/. Mali
záujem vozidlo ďalej užívať, pretože dovtedy ho užívali spolu so žalovaným 2/. Bez účasti na zmluve
toto ale nebolo možné. Po vzájomnej dohode strany dospeli k záveru, že žalovaní 3/ a 4/ pristúpia
k záväzku formou ručiteľského vyhlásenia. Po vypracovaní boli listiny žalovaným 3/ a 4/ zaslané e-

mailom. Všetky podmienky ale boli dohodnuté na osobnom stretnutí. Žalovaní 3/ a 4/ mali dostatočné
množstvo času naštudovať si vyhlásenia a mali k dispozícii aj všeobecné obchodné podmienky. Žalobcu
oslovilisamotnížalovaní3/a4/,ktorímalileasingovúzmluvu,splátkovýkalendáravšeobecnéobchodné
podmienky. Obranu žalobca považuje za účelovú s cieľom vyhnúť sa splneniu záväzku, na ktoré
sa zaviazali. K obrane žalovaných 1/ a 2/ žalobca uviedol, že títo spochybnili cenu, za ktorú bolo

vozidlo odpredané, avšak je zrejmé, že žalovaný 2/ nemal vedomosť o technickom stave vozidla pri
odovzdaní ani o cenách, za ktoré sa vozidlá v tom čase predávali. V roku 2015 sa obdobné vozidlá
predávali za približne 3.500 Eur. Vozidlo malo najazdených 321.000 km. Pri odobratí boli zistené
viaceré závady a dodatočne vyšla najavo chyba motora. Kúpna cena zodpovedala technickému stavu
vozidla. Čo do ukončenia zmluvy, toto sa od žalovaného 1/ vrátilo ako nedoručené. Nakoľko žalovaný

2/ je konateľom žalovaného 1/, bolo ukončenie doručené I. G. dňa 05.08.2014, na dôkaz žalobca
pripojil fotokópiu doručenky. Ďalej uviedol, že medzi zmluvnými stranami bola uzavretá zmluva o úvere
podľa Obchodného zákonníka. Úver poskytla obchodná spoločnosť druhej obchodnej spoločnosti, preto
aplikovať Občiansky zákonník nemožno. Obchodným zákonníkom sa riadi hlavný vzťah i vzťahy, ktoré
vznikli v súvislosti so zabezpečením plnenia záväzkov. Ručiteľský záväzok má akcesorickú povahu

a závisí od hlavného vzťahu. Ručitelia ručia za záväzok z obchodného vzťahu, preto nemôžu byť
v postavení spotrebiteľov. Zároveň leasing bol poskytnutý na podnikanie, čo nikto nespochybňuje.
Záväzkové vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení záväzku z úverovej zmluvy, sa spravujú Obchodným
zákonníkom. Použitie Obchodného zákonníka na tieto vzťahy účastníci dohodou vylúčiť nemôžu.
Poskytnuté prostriedky boli určené na podnikanie, preto ručitelia nemôžu byť v postavení spotrebiteľov,

nie sú splnené podmienky podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka i § 2 a 3 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Otázkou, ak je ručiteľom fyzická osoba sa zaoberal i Súdny dvor vo veci C-419/11 z 14.03.2013.
Zároveň vozidlo, ktoré bolo predmetom leasingu, používali žalovaní 3/ a 4/ na podnikanie, na vozenie
materiálu na stavby.6. Súdy vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka C. T. (čl. 136), Leasingovou
zmluvou z 19.07.2013, č. 130167 (čl. 3), všeobecnými zmluvnými podmienkami finančného leasingu

UNILEASING s.r.o. (čl. 6), vyhlásením ručiteľa V. O. z 07.01.2014 (čl. 12), vyhlásením ručiteľa z
07.01.2014 C. I. (čl. 13), vyhlásením ručiteľa I. G. z 19.07.2013 (čl. 14), ako i ostatným obsahom spisu
a zistil nasledovné.

7. Výsluchom konateľa žalovaného 1/ (zároveň žalovaného 2/) súd zistil, že leasingovú zmluvu uzavrel

za žalovaného 1/. Podnikal a potreboval vozidlo pri výkone podnikania. Splátku za september 2013 už
zaplatiť nestihol, pretože musel nastúpiť výkon trestu. Manželka si nechcela vozidlo nechať a nakoľko
naposledy ho požičal žalovanému 4/, ktorý ho potreboval, dohodla na žiadosť žalovaného 2/ aj to, že
dočasne leasingové splátky bude žalovaný platiť žalovaný 4/.

8. Výsluchom žalovaného 4/ súd zistil, že tiež podniká a podnikal aj v roku 2013. Rozhodol sa, že vozidlo

bude užívať a naraz zaplatil asi aj tri splátky naraz. Po ukončení jednej zákazky už nechcel vozidlo
užívať, pretože splátka asi 300 Eur bola preňho privysoká. Potvrdil, že bol kontaktovaný konateľom
žalobcu s tým, že vozidlo nemôže len tak užívať, a že potrebuje doklad pre ďalšie užívanie. Žalovaný
1/ sa preto dostavil do P. a bolo mu vysvetlené, ako ďalej možno vozidlo užívať. Žalovanému 3/ a 4/ bol
potom doručený e-mail a jeho súčasťou bolo aj obdobie počas ktorého boli oprávnení vozidlo užívať.

Listinu podpísali a poštou doručili žalobcovi. Žalovaný 2/ sa nevracal, žalovaný 4/ už nechcel vozidlo
užívať, tak to oznámil žalobcovi, aby si pre vozidlo prišiel a odovzdal ho. Leasingovú zmluvu nevidel,
nevidela ju ani manželka žalovaného 2/. S podmienkami zmluvy nebol oboznámený ani na stretnutí v
P.. O výške pohľadávky ani o hodnote vozidla nemal žiadnu vedomosť. Do veci išiel len preto, že chcel
pomôcť žalovanému 2/ a sľúbil to jeho manželke. Mal za to, že vozidlo bude užívať určitý čas, za ten

bude platiť splátky a potom ho žalovanému 2/ odovzdá. Potvrdil, že ručiteľské vyhlásenie, ktoré sa v
kópii nachádza v súdom spise, je ním podpísané. Od žalobcu inú komunikáciu ako spomínaný e-mail,
nemal, takže to bola táto listina, ktorá mu bola doručená e-mailom.

9. Výsluchom svedka súd zistil, že po tom, čo ako zamestnanec žalobcu, za tohto uzavrel so žalovaným

1/ leasingovú zmluvu, boli splátky leasingu riadne uhrádzané. Po určitom čase ale prestali byť platené,
preto svedok zisťoval, čo sa stalo a kde sa vozidlo nachádza. Zistil, že žalovaný 2/ je vo výkone trestu
a vozidlo užíva žalovaný 4/. Svedkovi sa podarilo ho skontaktovať a uvedené mu potvrdil. Svedok
žalovanému 4/ vysvetlil, že vozidlo je vo vlastníctve žalobcu a žalovaný 1/ si ho len prenajíma. Bežnou
praxou v obdobných veciach je, že dochádza k postúpeniu leasingu. Žalovaný 4/ ale odmietol záväzok

prevziať, ale vozidlo chcel používať. Dostavil sa do kancelárie žalobcu v P. ešte s jedným pánom.
Komunikovali s konateľom a prítomný rozhovorom bol aj svedok. Konateľ im prestavil ponuku na
prevzatie záväzku, s čím nesúhlasili. Potom im ponúkol možnosť ručenia za záväzok. Bola im vysvetlená
podstata ručenia, rozobrala sa aj leasingová zmluva a podmienky zmluvy. S týmto súhlasili. Zmluva ani
všeobecné podmienky neboli pánom predložené na podpis. Išlo o rozhovor, v ktorom im bolo vysvetlené,

ako možno užívať vozidlo treťou osobou, ak je na tom záujem. Ručiteľské vyhlásenia potom žalobca
vypracoval a zaslal pánom na podpis. Splátky boli platené a keď sa vyskytlo omeškanie, vždy sa nejako
dohodli. Potom prestali byť platené úplne. Žalobca preto pristúpil k odobratiu vozidla.

10. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie

podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

11. Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa

obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

12. Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona (obchodné záväzkové vzťahy)
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 269 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona
jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné
časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. Účastníci môžu uzavrieťaj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet
svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

14. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči
nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

15. Podľa § 304 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť len platný záväzok
dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok

spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel.
Ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od
splnenia podmienky.

16. Podľa § 261 ods. 7 Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú aj vzťahy, ktoré vznikli
prizabezpečeníplneniazáväzkovvzáväzkovýchvzťahoch,ktorésaspravujútoutočasťouzákonapodľa

predchádzajúcich odsekov, ako aj záložné právo k nehnuteľnostiam pri zabezpečení práv spojených s
dlhopismi a záložné právo k cenným papierom v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom.

17. Zmluva o úvere upravená ustanoveniami § 497 až § 507 Obchodného zákonníka je tzv. absolútnym
obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje

Obchodným zákonníkom. V zmysle § 261 ods. 4 Obchodného zákonníka sa akcesorické záväzky
spravujú režimom Obchodného zákonníka, pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok.
Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravujú ustanoveniami
Obchodného zákonníka (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. mája
2000 sp.zn. 4 Obo 115/99). Jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku z obchodnoprávneho

vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa nachádza v ustanoveniach
§ 303 až § 312 Obchodného zákonníka. Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia v prípade
zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, včítane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom,
sa preto použijú ustanovenia Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka. V takomto
prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok

premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne
v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca
2013, sp. zn. 6MCdo/4/2012).

18. Podľa čl. 17 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len „C.s.p.“), Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb.

19. Podľa § 187 ods. 1 a 2 C.s.p., za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

20. Podľa § 191 ods. 1 a 2 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

21. Podľa § 215 ods. 1 a 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav

sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

22. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný 1/ dňa 19.07.2013
uzavreli Leasingovú zmluvu č. 130167. Nesporne ide o obchodný záväzkový vzťah, keď žalobca i
žalovaný 1/ konali v rámci predmetu svojho podnikania, svojej podnikateľskej činnosti. Toto medzi

stranami nebolo sporné. Ako to vyplýva z citovaného uznesenia najvyššieho súdu, hlavnému záväzku,
ktorý je obchodný, sú podriadené i právne vzťahy zo zabezpečenia tohto záväzku, teda i ručenie.
Na ručenie žalovaných 2/ - 4/ súd aplikoval Obchodný zákonník. Podľa tohto, kto veriteľovi písomne
vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Zustanovenia § 303 Obchodného zákonníka je zrejmé, že kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí,
stáva sa dlžníkovým ručiteľom, za podmienky, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok. Z povahy
ručenia podľa Obchodného zákonníka tiež vyplýva, že k ručeniu ručiteľ nemusí pristúpiť v momente

vzniku hlavného záväzku ani do času, kým je schopný plniť dlžník. Ustanovenie § 303 výslovne uvádza,
že vyhlásenie možno urobiť, ak dlžník veriteľovi nesplnil určitý záväzok. Zákon teda sám predpokladá,
že v čase vyhlásenia ručiteľa už dlžník záväzok prípadne aj nesplnil. Zo svedeckej výpovede i z
výpovedežalovaného4/malsúdzapreukázané,žežalobcasručiteľmirokovalotom,akomožnovozidlo
užívať inou osobou ako dlžníkom. Prevzatie záväzku žalovaný 4/ odmietol, na ručenie pristál. Žalovaný

4/ potvrdil, že ručiteľské vyhlásenie podpísal, a že mu bolo žalobcom zaslané e-mailom. Uvažovať o
akomsi nanútení alebo podpísaní v zhone preto nemožno. V ručiteľskom vyhlásení sa uvádza, číslo
zmluvy aj deň jej uzavretia, ako i označenie nájomcu. Žalovaní 2/-4/ písomne potvrdili, že si podrobne
prečítalileasingovúzmluvuajvšeobecnéobchodnépodmienkyazmluvnémuvzťahurozumejú.Žalovaní
ručiteľské vyhlásenie nepodpisovali v zhone a po jeho doručení e-mailom mali priestor dať si ho
skonzultovať pred samotným podpísaním, dokonca ho podpísané nemuseli poštou doručiť žalobcovi,

ak vozidlo používať nechceli. Preto ich námietky o neurčitosti a nedostatočnej predstave o povahe a
rozsahu záväzku súd nemohol akceptovať. Súd chápe, že chceli žalovanému 2/ pomôcť, na druhej
strane vozidlo užívali a chceli ho užívať, k ručeniu ich nikto nenútil. Avšak zrejme málo venovali
pozornosť tomu, že záväzok zo zmluvy nezanikne tým, že sa raz rozhodnú vozidlo ďalej nepoužívať. Za
splnenie záväzku popri dlžníkovi sa zaručili, žalovaný 4/ sa zúčastnil aj osobného stretnutia a bol podľa

svedkapoučenýopovaheručenia.Otom,žesavsituáciiorientovalsvedčíiskutočnosť,ževedelposúdiť
následky prevzatia záväzku, keď tento návrh odmietol. K ručeniu výhrady nemal. Pri výpovedi svedka ani
potom žalovaní nerozporovali jeho vyjadreniam. Nenamietali, že osobné rokovanie neprebehlo tak, ako
to tvrdil svedok. V podstate tak potvrdili, že svedkom vypovedané sa zakladá na pravde. K výške žalobou
uplatneného práva na zaplatenie nič nenamietali. Žalovaní 1/ a 2/ sa síce vyjadrili k nízkej predajnej

cene vozidla, ale na dôkaz nič nepredložili ani neoznačili. Súd preto žalobe vyhovel.

23. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

24. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 C.s.p. Žalobca
bol v konaní plne úspešný (k čiastočnému späťvzatiu došlo po začatí konania preto, že vozidlo sa

žalobcovi podarilo odpredať až po podaní žaloby, na čom vinu nenesie a o túto sumu sa žalobou žiadaná
suma znížila), preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatňovanie svojho práva, a to
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto
rozsudku.

26. Súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovaným týmto rozsudkom určil v súlade s § 232 ods.
3 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Bardejov.

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 ods. 1 C.s.p.)V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania

na trovy toho, kto odvolanie podal.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.