Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2009

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/147/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706209073
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2009
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2009:6706209073.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdZvolen,vkonanípredsamosudkyňouJUDr.JanouKrnáčovou,vprávnejvecinavrhovateľky

V. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z., U.. G.. S. č. XX,. občianky SR, zastúpenej J.. Z. V., advokátkou,
A. K. Z., S. X,. proti odporcovi V. B., nar. XX.X.XXXX,. trvale bytom Z., U.. G.. S. č. XX,. t.č. bytom Z.,
Ľ.F. č. XX,. občan SR, o určenie zániku práva na bytovú náhradu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že právo odporcu na zabezpečenie náhradného bytu podľa rozsudku Okresného súdu
Zvolen č.k. 16C 206/00-33 zo dňa 28.5.2001, právoplatného dňa 29.6.2001 z a n i k l o .

Odporca je p o v i n n ý uhradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 570,80 €, do 3 dní od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý došiel na súd dňa 8.9.2006 žiadala navrhovateľka určiť, že jej zaniklo právo zabezpečiť
pre odporcu náhradný byt v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Zvolen č.k. 16C 206/00-33 zo dňa
28.5.2001 právoplatného dňa 29.6.2001. Zároveň žiadala uložiť odporcovi povinnosť vypratať 3-izbový
byt nachádzajúci sa vo Z., na ulici G. S. XXXX/XX. a uložiť mu povinnosť vydať všetky kľúče od 3-
izbového bytu. V priebehu konania zobrala návrh o vypratanie bytu a vydanie kľúčov späť a v tejto
časti žiadala konanie zastaviť, nakoľko sa odporca z bytu vysťahoval a tým odpadol dôvod pre takéto
rozhodnutie. Uznesením zo dňa 21.3.2007 tunajší súd konanie v časti o vypratanie bytu a vydanie kľúčov

zastavil. Ďalej konal len o určení zániku povinnosti zabezpečiť pre odporcu náhradný byt.

Rozhodnutím Okresného súdu Zvolen spisová značka 16C 206/00 súd zrušil právo spoločného nájmu
navrhovateľky a odporcu k 3-izbovému bytu na X-poschodí vo Z., na ulici G. S. č. XXXX/XX.. Zároveň
určilzanájomkyňunavrhovateľkuspovinnosťouzabezpečiťpreodporcunáhradnýbytapozabezpečení
náhradného bytu odporcovi uložil povinnosť do 15-tich dní predmetný byt vypratať. Navrhovateľka si
svoju povinnosť v zmysle rozhodnutia súdu niekoľkokrát splnila s tým, že v decembri 2001 písomne

vyzvala odporcu na uzavretie nájomnej zmluvy na 1-izbový byt vo Z., na ulici L. č. XX. od prenajímateľky
R. K.. Text nájomnej zmluvy mu odovzdala s tým, že odporca sa v stanovenej lehote na uvedenú adresu
nedostavil a potom čo tam prišiel mu bolo prenajímateľkou oznámené, že byt je už prenajatý. Následne
mu zabezpečila navrhovateľka prostredníctvom R. K. A. K., s.r.o. Z. náhradný byt v novembri 2005.
Jednalo sa o 2-izbový vo Z., na ulici N. S. č. XX. Takéto vyhlásenie o zabezpečení bytovej náhrady mu
zaslala 8.11.2005 osobne. Odporca odmietol nájomnú zmluvu uzatvoriť s odôvodnením, že sa jedná o
vysoký nájom a bude zariadený starým nábytkom. Navyše v byte nie je zavedený plyn a zmluva má

byť len na dobu určitú, pričom popierala, že by sa jednalo o nájomnú zmluvu na dobu určitú a naopak
mala byť na dobu neurčitú. Tretí krát zabezpečila náhradný byt prostredníctvom R. K. M. T. I., s.r.o.,
so sídlom T., jednalo sa o 2-izbový byt vo Z., na ulici Š. č. XX.. Odporca sa do realitnej kancelárie
dostavil, tu mu bol odovzdaný návrh nájomnej zmluvy s tým, že si ju zobral na pripomienkovanie a viacsa v realitnej kancelárii neukázal a nedostavil. Nakoľko odporca bezdôvodne odmietol uzavrieť nájomnú
zmluvu na bytovú náhradu, ktorá mu na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k.
16C 206/00-33 zo dňa 28.5.2001 navrhovateľka vo svojej časovej postupnosti od decembra 2001 do

29.6.2006 zabezpečila jednak sama, jednak prostredníctvom realitnej kancelárii došlo podľa názoru
navrhovateľky k zániku nároku na poskytnutie bytovej náhrady s poukazom na ustanovenie § 712c ods.
3 Občianskeho zákonníka. Navyše navrhovateľka poukazovala na zlé vzťahy medzi ňou a odporcom
s tým, že aj v čase, keď sa v predmetnom byte zdržiaval neplnil si svoje povinnosti, neprispieval jej
na úhradu nákladov spojených s užívaním bytu. Viackrát tu prebiehali konania na umožnenie strpenia

užívania predmetného bytu, vyživovacej povinnosti medzi odporcom a deťmi. Navyše poukazovala na
zdravotné ťažkosti dcéry, ktorá má psychické problémy práve z dôvodu spolužitia s odporcom.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil. Potvrdil, že prvýkrát sa mu snažila navrhovateľka
sprostredkovať uzavretie nájomnej zmluvy prostredníctvom pani R. K.. Poprel však, že by toto bývanie
bezdôvodne odmietol. Po dvoch týždňoch ako bol vyzvaný navrhovateľkou sa tam dostavil aj so svojím

priateľom, kde mu pani K. oznámila, že byt je už zadaný, nakoľko sa s ňou neskontaktovala pani B. teda
navrhovateľka a neinformovala ju ohľadom toho, či to má platiť alebo nemá platiť. Ďalšie dve ponuky
boli prostredníctvom realitných kancelárií, tieto odmietol uzavrieť práve z dôvodu vysokých prenájmov.
Podľa jeho vyjadrenia by nájom so všetkými službami a poplatkami prenajímateľovi vyšlo okolo 12.000,-
- 13.000,- mesačne, pričom toto on nepovažuje za primeraný byt. Je zamestnaný a jeho príjem sa

pohybuje cca 10.000,- Sk, preto si nemôže dovoliť platiť takto vysoké nájomné. Z tohto dôvodu odmietol
uzavretie týchto nájomných zmlúv. Poukazoval na konania, ktoré tu prebiehajú a prebiehali s tým, že
vedie sa aj trestné stíhanie voči navrhovateľke a jeho synovi, ktorí použili finančné prostriedky určené
jemu, prevzali výplatu a neoznámili mu to. Ďalej uviedol, že z bytu ho násilne vysťahovala bývalá
manželka, teda navrhovateľka spolu so synom. Taktiež ho okradli na výživnom, pričom si musel zrušiť

životnú poistku, aby mohol vyplatiť dlžné výživné deťom. Podľa jeho slov sa mu navrhovateľka vyhráža
s tým, že ho dostane do väzenia a pôjde bývať pod mostom s dvomi igelitkami. Tohto času býva v byte
po matke, ktorá zomrela a v polovici je spoluvlastníkom bytu vo Z., na ulici Ľ.F. č. XX.

Navrhovateľka k návrhu pripojili výzvu adresovanú odporcovi zo dňa 29.6.2006 spolu s pripojenou

doručenkou o prevzatí výzvy dňom 30.6.2006. Jednalo sa o výzvu na uzavretie nájomnej zmluvy
prostredníctvom R. K. M. T. I., s.r.o., so sídlom T..

Ďalejnavrhovateľkapripojilaknávrhuvýzvuadresovanúodporcovidňa6.2.2004ohľadomzabezpečenia
1-izbového bytu na prenájom, ktorú osobne prevzal 6.2.2004 o čom svedčí podpis a záznam. Rovnako

29.3.2004 vyzvala odporcu na vysťahovanie sa do 1-izbového bytu na sídlisku S.. Zároveň uviedla
kontakt, na ktorom sa dá sprostredkovať uzavrieť nájomná zmluva.

10.12.2001 opätovne vyzvala navrhovateľka odporcu na uzavretie nájomnej zmluvy do 20.12.2001.
Pripojila aj čestné prehlásenie prenajímateľky R. K. zo dňa 4.11.2005.

8.11.2005 vyzvala prostredníctvom realitnej kancelárii odporcu na prenájom 2-izbového bytu. Zároveň
aj R. K. A. K. 7.11.2005 vyzvala za účelom uzavretia nájomnej zmluvy odporcu.

Dňa 4.9.2006 podal konateľ spoločnosti M. T. I., s.r.o., so sídlom T., R. K. Z. vyjadrenie v danej veci,

v ktorom prehlásil, že odporca bol dňa 29.6.2006 vyzvaný na uzavretie zmluvy o nájme 2-izbového
bytu vo Z., na ulici Š. č. XX.. Jednalo sa o nájom na dobu neurčitú. Do realitnej kancelárie sa dostavil
dňa 24.7.2006, kde bol vyrozumený o tom, že nájomná zmluva je pripravená, táto mu bola v jednom
exemplári vytlačená na prípadné pripomienky. Pracovníčka upovedomila odporcu, že ide telefonicky
kontaktovať prenajímateľku za účelom podpísania zmluvy. Nakoľko odporca prejavil potrebu konzultácie

danej zmluvy so svojim právnym zástupcom túto si v dvoch kusoch zobral s tým, že viac sa do realitnej
kancelárie nevrátil. Následne na to súd robil opätovne dopyt na pracovníčku realitnej kancelárie, ktorá
s odporcom rokovala ohľadom uzavretia nájomnej zmluvy. B.. A. O. písomne dňa 11.2.2009 doručené
súdu 20.2.2009 oznámila, že sa odporca dostavil do realitnej kancelárie za účelom uzatvorenia nájomnej
zmluvy, jednalo sa o prenájom 2-izbového bytu od pani B.. Nájomnú zmluvu pre pani B. vyhotovil

jej predchodca a táto sa nachádzala v realitnej kancelárii s tým, že už bola pani B. podpísaná na
čo bola upozornená. Pán B., teda odporca zmluvu nepodpísal no požiadal o lehotu na jej kontrolu a
preštudovanie. Boli mu odovzdané dva exempláre, ktoré si zobral so sebou s tým, že ich viac do realitnej
kancelárie nedoniesol.V konaní sa súd snažil vypočuť pani B., s ktorou mala byť táto nájomná zmluva uzatvorená. Z oznámenia
o úmrtí bolo zistené, že M. B., nar. XX.X.XXXX,. zomrela dňa XX.X.XXXX.

Na výzvu súdu doložila navrhovateľka a následne v priebehu konania doplnila právna zástupkyňa
navrhovateľky do spisu zmluvu o nájme bytu uzatvorenú dňa 12.7.2006 medzi M. B. a V. B.. Zmluva
bola podpísaná len M. B., bez podpisu odporcu.

Navrhovateľka do spisu doložila doklady o platbách v spojení s užívaním predmetného bytu od roku
2001 po rok 2008. Jednalo sa o poplatky v súvislosti s platením elektriky, plynu, vyúčtovania nákladov
za služby spojené s užívaním bytu, predpis úhrad a služieb za užívanie bytu a výpis z účtu o platbách.
Zároveň doložila aj zmluvu o prevode vlastníctva k predmetnému bytu a výpis z katastra nehnuteľností
preukazujúcich vlastníctvo predmetného bytu v celosti na základe kúpnej zmluvy V XXX/XXXX.

Na výzvu súdu doložila navrhovateľka prostredníctvom R. K. M. T. I., s.r.o., so sídlom T. zmluvy
o sprostredkovaní uzavreté medzi realitnou kanceláriou a M. B. a medzi realitnou kanceláriou a
navrhovateľkou ohľadom poverenia za účelom sprostredkovania a prenájmu 2-izbového bytu vo Z., na
ulici Š. č. XX.

V konaní súd vypočul ako svedka J. G.. Jednalo sa o známeho odporcu, ktorý mal byť spolu s odporcom
navštíviť R. K. v jej byte za účelom uzavretia nájomnej zmluvy. Svedok potvrdil, že sa s odporcom pozná,
sú priatelia, avšak nie sú spolu v stálom kontakte. Spomenul si na to, že raz sedeli na pive a vyzval ho
odporca či by s ním nešiel pozrieť byt v smere vo Z. na H.. Keď prišli do tohto bytu otvorila im pani,
ktorá povedala, že byt je už zadaný a pani sa jej mala ešte ozvať. Nič viac si k tomu svedok spomenúť

nevedel. Uviedol, že je to už dlhý časový odstup a preto si bližšie podrobnosti nepamätá.

V konaní bola vypočutá aj R. K., ktorá mala poskytnúť byt na prenájom. Inzerát si dala do novín, že
prenajme byt, ktorého je vlastníčkou a v ktorom momentálne býva a užíva ho. Na inzerát sa jej ozvala
navrhovateľka s tým, že jej vysvetlila, že sa snaží byt zabezpečiť pre svojho manžela. Oznámila jej, že

príde si jej manžel tento byt obzrieť. Na to ďalej svedkyňa potvrdila, že sa tam odporca dostavil asi štyri
dni alebo týždeň potom ako bola v kontakte s navrhovateľkou. Mal vypité a bol tam spolu s nejakým
kamarátom. V tom čase už byt bol obsadený a nebol voľný, nakoľko mala viacero záujemcov o prenájom
bytu. Viac k veci uviesť nevedela.

Súd si vyžiadal a pripojil spisy Okresného súdu vo Zvolene spisová značka 16C 206/00, z ktorého bolo
zistené, že dňa 12.5.2000 došiel na tunajší súd návrh V. B. na zrušenie práva spoločného nájmu bytu
manželmi proti V. B.. Okresný súd Zvolen rozhodol dňa 28.5.2001 s tým, že rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť 29.6.2001. V zmysle rozhodnutia bolo zrušené právo spoločného nájmu účastníkov
konania k bytu nachádzajúceho sa vo Z. na ulici G. S. č. XXXX/XX,. pozostávajúci z 3-izieb, kuchyne a

príslušenstva, na X. poschodí a určené, že nájomníčkou tohto bytu sa stáva navrhovateľka. Odporca bol
povinný z predmetného bytu sa vysťahovať a odovzdať ho navrhovateľke do 15-tich dní po zabezpečení
náhradného bytu. Zároveň bolo rozhodnuté o trovách konania.

Zo spisu spisová značka 24D 105/08 bolo zistené, že dňa X.X.XXXX. zomrela M. B., rod. K., naposledy

bytom Z., Ľ.F. č. XX. Z osvedčenia o dedičstve právoplatnom 3.9.2008 vyplýva, že ako dedičia do úvahy
prichádzali deti E. L., rod. B. a V. B. - odporca. Každý z nich nadobudli dedičstvo v polovici s tým, že sa
stali vlastníkmi podielovými 2-izbového bytu č. X, nachádzajúceho sa vo Z., na ulici Ľ.F. č. XX.. Zároveň
sa stali vlastníkmi aj ďalších nehnuteľností v kat. úz. Z. a L..

V konaní vedenom pred tunajším súdom pod spisovou značkou 16C 47/06 sa domáhal V. B. ako
navrhovateľ zrušenia vyživovacej povinnosti voči P. B., nar. XX.XX.XXXX.. Okresný súd Zvolen vo
veci rozhodol dňa 9.10.2006 tak, že vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni rozsudkom OS
Zvolen č.k. 15C 153/01-18 zo dňa 8.1.2002, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 6.2.2002 od 1.11.2005
zrušil. Proti rozhodnutiu podala odvolanie odporkyňa, o ktorom rozhodoval Krajský súd, ktorý rozsudok

okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.1.2007.

V konaní vedenom pred tunajším súdom pod spisovou značkou 14C 14/07 požiadala V. B. -
navrhovateľka o uloženie povinnosti odporcovi nevstupovať do bytu nachádzajúceho sa vo Z., naulici G. S. č. XX. predbežným opatrením. Okresný súd Zvolen vo veci rozhodol 31.1.2007, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 27.2.2007 tak, že nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi,
aby dočasne nevstupoval do 3-izbového bytu č. XX,. na X.. poschodí, bytového domu na ulici G. S. č.

XXXX/XX,. Z., pozostávajúceho z 3-izieb, kuchyne a príslušenstva odo dňa doručenia tohto uznesenia
až do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Zvolen pod spisovou značkou
15C 147/06. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky zamietol. Ďalej rozhodol o poplatkovej povinnosti
účastníkov konania.

Podľa ustanovenia § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný
uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej
náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. v platnom znení zabezpečením bytovej náhrady
je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo

náhradné ubytovanie, o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má
vypratať byt.

Podaným návrhom navrhovateľka žiadala určiť, že jej povinnosť zabezpečiť pre odporcu náhradný
byt v zmysle rozhodnutia Okresného súdu Zvolen spisová značka 16C 206/00-33 zo dňa 28.5.2001

právoplatného dňa 29.6.2001 zanikla. Poukazovala na niekoľko snažení sa zabezpečiť pre odporcu
vhodný náhradný byt v zmysle rozhodnutia tunajšieho súdu. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka
§ 712 bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Súdom bolo určené
zabezpečiť pre odporcu náhradný byt. Podľa tohto zákonného ustanovenia náhradným bytom je byt,
ktorý svojou veľkosťou, vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho

domácnosti. Z uvedeného vyplýva teda, že navrhovateľka mala pre odporcu zabezpečiť náhradný byt.
Je predpoklad, že tento náhradný byt mal byť v danej lokalite ako bol byt, ku ktorému bolo zrušené
právo spoločného nájmu bytu a taký, ktorý svojim vybavením a veľkosťou zabezpečí pre odporcu ľudsky
dôstojné bývanie. To znamená, že kvalitatívne a kvantitatívne znaky náhradného bytu sa odvodzujú od
toho čo sa má nahradiť. Je zrejmé, že v snahe zabezpečiť sociálnu istotu odporcu v prospech ktorého sa

malo zabezpečovať náhradné bývanie je zabezpečenie náhradného bytu na dobu neurčitú tak, aby mal
možnosť uspokojenia základnej potreby bývania. Navrhovateľka doložila do spisu a v priebehu konania
prezentovala niekoľko pokusov smerujúcich k tomu, aby zabezpečila a splnila si povinnosť vyplývajúcu
z rozhodnutia tunajšieho súdu spisová značka 16C 206/00-33. Prvýkrát sa jednalo o 1-izbový byt vo Z.,
na ulici L., ktorý bol zabezpečovaný prostredníctvom R. K.. Táto potvrdila, že tento byt dala do ponuky,

ale v čase, keď sa oň odporca zaujímal bol už zadaný. Podľa názoru súdu v tomto prípade neboli
splnené zákonné dôvody v súlade s ustanovením § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka v spojení s
ustanovením § 5 ods. 4 zákona č. 189/1992 Zb. Nebolo tu vyhlásenie akým spôsobom je bytová náhrada
zabezpečená to znamená o aký byt sa jedná, v akej lokalite, presné opísanie objektu a akým spôsobom
ho odporca môže užívať. Rovnako druhý spôsob zabezpečenia náhradného bytu bol prostredníctvom

R. K. A. Z., kde podľa názoru súdu opätovne absentovala podmienka v zmysle ustanovenia § 5 ods. 4
vyššie citovaného zákona a teda vyhlásenie akým spôsobom je bytová náhrada zabezpečená. Okrem
toho odporca tu namietal pracovníčky realitnej kancelárie, ktoré podľa jeho vyjadrenia boli v úzkom
kontakte s navrhovateľkou a s touto sa poznali. V danej situácii táto poznámka alebo námietka sa
súdu javila za nedôvodnú, avšak súd sa ďalej týmto nezaoberal, nakoľko si vyhodnotil aj v druhom

prípade, že neboli splnené zákonné podmienky pre zabezpečenie bytovej náhrady. Tretíkrát zabezpečila
navrhovateľka odporcovi náhradný byt prostredníctvom R. K. M. T.. Jednalo sa o 2-izbový byt bo Z., na
ulici Š. s tým, že nájomná zmluva mala byť uzatvorená na dobu neurčitú. Aj tu súd skúmal, či sú splnené
zákonné podmienky a v zmysle ustanovenia § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka to znamená, že
či odporca odmietol bezdôvodne uzavretie nájomnej zmluvy v lehote do 30-tich dní. Prostredníctvom

realitnej kancelárie, ktorá poslala vyjadrenie v danej veci a zároveň sa na výzvu súdu vyjadrila aj
bývalá pracovníčka tejto realitnej kancelárie, ktorá s odporcom komunikovala jednoznačne vyplýva, že
kancelária bola splnomocnená na základe zmluvy o sprostredkovaní prenajímateľkou pani M. B. na
uzavretie nájomnej zmluvy. Disponovala nájomnou zmluvou podpísanou prenajímateľkou pani M. B..
Rovnako bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní s navrhovateľkou za účelom zabezpečenia bytu

pre odporcu. S poukazom na ustanovenie § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka súd skúmal, či bolo
doručenépísomnévyhlásenieozabezpečeníbytovejnáhradyvspojenísustanovením§5ods.4zákona
č. 189/1992 Zb. v platnom znení. Jednalo sa o písomné vyhlásenie osoby, ktorá poskytne náhradný
byt alebo náhradné ubytovanie o tom, že uzavrie takúto zmluvu o nájme bytu s osobou, ktorá má byťvypratať. Podľa názoru súdu nemôže ísť o písomné vyhlásenie realitnej kancelárie, ktorá k takémuto
úkonu splnomocnená nebola. Jedná sa o vyhlásenie akým spôsobom je bytová náhrada zabezpečená, o
aký druh bytovej náhrady sa jedná, presné opísanie obytnej plochy, resp. priestoru, ktorý je poskytovaný

na prenájom a ktorý môže odporca užívať. Doklady doložené do spisu ako výzvy adresované odporcovi
na dostavenie sa do realitnej kancelárie za účelom podpísania nájomnej zmluvy podľa názoru súdu
toto nespĺňajú, avšak je možné vzhľadom k tomu, že došlo k podpísaniu nájomnej zmluvy zo strany M.
B., teda prenajímateľky takúto podpísanú nájomnú zmluvu považovať za vyhlásenie osoby o tom, že
poskytuje náhradný byt s akými podmienkami, s opísaním predmetu prenájmu pre odporcu, ktorý má

byt v zmysle rozhodnutia súdu podpísať. Keďže pracovníčka realitnej kancelárie a realitná kancelária
potvrdili, že táto nájomná zmluva M. B. podpísaná bola a doložili do spisu na ostatnom pojednávaní
podpísanú nájomnú zmluvu pani M. B. súd mal za to, že táto podmienka v zmysle zákona splnená bola.
Aj keď sa súd snažil predvolať a vypočuť M. B., či skutočne táto nájomná zmluva podpísaná bola a teda
či boli dodržané zákonné podmienky v zmysle vyššie citovaných ustanovení nebolo to možné, nakoľko
tátozomrela.Vzhľadomktomu,žetotopísomnévyhláseniebolouskutočnenévoformenájomnejzmluvy

súd mal za to, že bola splnená podmienka v zmysle zákona. Odporca sa po prevzatí nájomnej zmluvy
do realitnej kancelárie nedostavil, neoznámil z akých dôvodov odmieta uzavretie nájomnej zmluvy, preto
súd mal za to, že túto odmietol bezdôvodne uzavrieť. Vzhľadom k tomu v zmysle ustanovenia § 712c
ods. 3 OZ došlo k zániku nároku na bytovú náhradu. Pokiaľ odporca v priebehu konania tvrdil, že cena,
ktorú mu určovala realitná kancelária a teda M. B. je neprimerane vysoká, súd musí konštatovať, že z

tejto nájomnej zmluvy nevyplýva, že by sa jednalo o neprimerane vysokú cenu nájmu vzhľadom k tomu,
že aj samotný odporca potvrdil, že v byte, v ktorom v súčasnosti žije platí nájomné približne 6.000,- Sk.
Keďže návrh navrhovateľky považoval v celom rozsahu za dôvodný vyhovel mu.

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením

§ 151 ods. 1 O.s.p. V čase, v ktorej súd konanie zastavil pre späťvzatie návrhu súd rozhodoval o
trovách konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p. Navrhovateľka si pôvodný návrh
podala o určenie, že jej povinnosť zabezpečiť bytovú náhradu pre odporcu zanikla a zároveň uložiť
povinnosť odporcovi z bytu sa vysťahovať a kľúče odovzdať. Keďže v priebehu konania po podaní
návrhu odpadli dôvody, pre ktoré žiadala vypratať byt a odovzdať kľúče v tejto časti návrh zobrala späť.

O trovách konania súd nerozhodol s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté konečným rozhodnutím
vo veci samej. Tu pri rozhodovaní súd aplikoval práve ustanovenie § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p.
s tým, že pre správanie odporcu sa zobral návrh v tejto časti späť a konanie a zastavilo. Pokiaľ ide
o prvý výrok v tejto časti bola navrhovateľka v plnom rozsahu úspešná. Súd priznal navrhovateľke
trovy konania, ktoré pozostávali z trov právneho zastúpenia a zaplateného súdneho poplatku. Súdny

poplatok za návrh bol zaplatený vo výške 99,58 €, trovy právneho zastúpenia boli priznané za 10 úkonov
právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia 41,82 €, podanie návrhu vo veci samej, písomné
podanie adresované súdu ako nesprávne vyčíslenie súdneho poplatku, odvolanie proti uzneseniu o
zastavení konania, čiastočné späťvzatie návrhu vo veci samej a 4 krát účasť na pojednávaniach v
dňoch 10.6.2008, 6.11.2008, 22.1.2009 a 26.2.2009. Spolu trovy právneho zastúpenia boli priznané vo

výške 417,03 €. Pokiaľ žiadala právna zástupkyňa navrhovateľky priznať tarifnú odmenu za návrh na
vydanie predbežného opatrenia 23.1.2007 takýto návrh na tunajší súd doručený nebol a za toto odmena
tarifná priznaná nebola. Tarifná odmena bola priznaná v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. § 10
a 14 tarify. Zároveň bol priznaný režijný paušál k 9 úkonom právnej pomoci spolu vo výške 54,19 €.
Trovy právneho zastúpenia boli priznané v sume 471,22 €. So zaplateným súdnym poplatkom vo výške

99,58 €, spolu trovy konania boli priznané vo výške 570,80 €, ktoré je odporca povinný uhradiť do 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odmena advokáta bola vyčíslená a priznaná v súlade s vyššie
citovanou vyhláškou MS SR a bola priznaná vo výške takej v akej si ju uplatnila právna zástupkyňa
navrhovateľky s výnimkou úkonu a režijného paušálu za úkon 23.1.2007 označený ako návrh na vydanie
predbežného opatrenia z dôvodov vyššie uvedených.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedotastočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).