Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 15, 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12P/14/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318200698
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2318200698.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: Q. Ž., K.. X.X.XXXX, O. T. Q., v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny F., dieťa rodičov - matka: Q. W., K.. XX.X.XXXX, O. K. XXX/X, X., otec: Q. Ž., K.. X.XX.XXXX,
O. Š. XX, X., o návrhu matky na úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Maloleté dieťa sa zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté
dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 80,- Eur mesačne, počnúc od

22.1.2018, kde výživné je splatné vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
maloletého dieťaťa.

III. Dlžné výživné za obdobie od 22.1.2018 do 15.1.2019 vo výške 785,80,- Eur súd povoľuje otcovi
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 22,- Eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným po
právoplatnosti tohto rozhodnutia k rukám matky maloletého dieťaťa pod hrozbou straty výhody splátok.

IV. Styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.1.2018 domáhala úpravy práv a povinností
rodičov k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloleté dieťa pochádza z partnerského
pomeru. Otec maloletého odkedy odišiel zo spoločnej domácnosti v októbri 2016, si neplní svoju
vyživovaciu povinnosť pravidelne a o maloleté dieťa prestal prejavovať svoj záujem. Od momentu, kedy
otec opustil spoločnú domácnosť, prispel na výživu maloletého 6krát, pričom od poslednej platby na

výživu maloletého do času podania návrhu, t. j. 4 mesiace nezaplatil nič. Svoj návrh tiež odôvodnila tým,
žejeslobodnámatka,ktorážijevspoločnejdomácnostisosvojimirodičmi,jepoberateľkourodičovského
príspevku a iný príjem nemá, preto považuje za potrebné, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti
k maloletému dieťaťu.

2. Otec maloletého dieťaťa žiadal, aby mu bolo umožnené vyjadriť sa k návrhu matky prostredníctvom
informatívneho výsluchu Okresného súdu Revúca. Dňa 20.8.2018 sa zúčastnil informatívneho výsluchu

na dožiadanom Okresnom súde Revúca, v rámci ktorého uviedol, že súhlasí s návrhom matky, aby bolo
maloleté dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti, je ochotný platiť výživné v sume 50,- Eur mesačne,
a v prípade, že to bude možné, je ochotný platiť aj vyššie výživné. Poukázal na to, že žije so svojimi
rodičmi, ktorí mu finančne pomáhajú, je zamestnaný na dohodu a výživné na maloleté dieťa platí podľatoho, ako má peniaze. Uviedol, že v roku 2018 uhradil výživné viackrát, ale nemal pri sebe ústrižky
poštových poukážok ohľadne týchto platieb. Otec podľa jeho vyjadrení prejavuje o maloletú svoj záujem,
nakoľko s jej matkou je v telefonickom kontakte.

3. Súd pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý doručenie
predvolania mal riadne vykázané, na pojednávanie sa však nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a
nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, potvrdeniami
a správami ohľadne rodičov a maloletého dieťaťa, ako aj ostatným, na vec sa vzťahujúcim spisovým
materiálom a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

5. Maloletá Q. Ž., K.. X.X.XXXX pochádza z druhovského vzťahu rodičov, ktorí od októbra 2016 nežijú
v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti k maloletému dieťaťu doposiaľ súdom upravené neboli.

6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Revúca, zo dňa 12.4.2018 vyplýva, že dňa
10.4.2018 vykonali šetrenie na adrese trvalého pobytu otca maloletého dieťaťa. V čase šetrenia sa v
domácnosti nachádzali rodičia otca maloletého dieťaťa a jeho traja súrodenci. Rodinný dom pozostáva z
kuchyne a dvoch izieb, ktoré sú zariadené starším nábytkom. Voda je v dome zavedená, rodina využíva

elektrocentrálu, nakoľko od elektriny bola domácnosť pre platobnú neschopnosť rodiny odpojená.
Rodinný dom obývajú okrem otca maloletého dieťaťa aj jeho rodičia, súrodenci spolu so svojimi deťmi. V
čase šetrenia sa otec maloletého dieťaťa doma nezdržiaval a na dotaz pracovníkov úradu jeho príbuzní
uviedli, že by sa mal zdržiavať v Českej republike, kde by mal aj pracovať. Telefonický kontakt rodina
otca maloletého dieťaťa odmietla poskytnúť s tvrdením, že tento žiadny telefón nevlastní.

7. Dňa 12.4.2018 predložil súdu správu o šetrení pomerov na strane matky maloletého dieťaťa Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, z ktorej súd zistil, že v čase šetrenia sa na adrese trvalého
bydliska zdržiavala matka maloletého dieťaťa spolu s maloletým dieťaťom, jeho starými rodičmi, a
matkiným bratom maloletého dieťaťa (strýko maloletej). Rodina spoločne obýva rodinný dom, pozostáva

z dvoch priestranných izieb a kuchyne a je vo vlastníctve starého otca maloletého dieťaťa a jeho sestry,
ktorá ho však neobýva. Sociálne zariadenie nie je súčasťou domu, ale sa nachádza vo dvore. Matka
s maloletým dieťaťom majú v dome vytvorenú vlastnú izbu. Náklady na domácnosti pozostávajú len
z poplatku za elektrinu vo výške 57,- Eur mesačne, nakoľko mestská voda ani plyn v dome nie sú
zavedené. Príjem matky maloletého dieťaťa pozostáva z rodičovského príspevku vo výške 214,20 Eur

a rodinného prídavku na dieťa vo výške 23,68 Eur. Príjmy rodinných príslušníkov matky maloletého
dieťaťa pozostávajú z invalidného dôchodku starého otca maloletého dieťaťa vo výške 280,- Eur a z
príjmu strýka maloletého dieťaťa vo výške približne 500,- Eur, nakoľko stará matka maloletého dieťaťa
je dobrovoľne nezamestnaná. Matka maloletého dieťaťa uviedla, že maloleté dieťa nenavštevuje žiadne
predškolské zariadenie a ona mu poskytuje celodennú starostlivosť.

8. Na pojednávaní súdu konanom dňa 15.1.2019, sa matka maloletého dieťaťa pridržiavala svojho
návrhu. Doplnila, že sa na jej strane zmenili pomery, keďže ukončila rodičovskú dovolenku a od
septembra 2018 pracuje, pričom dosahuje priemerný čistý mesačný príjem 701,63 Eur. Poukázala na
to, že maloleté dieťa má toho času 3 roky a 5 mesiacov, predškolské zariadenie zatiaľ nenavštevuje, v

čase keď je ona v práci, o maloleté dieťa sa stará jej matka (stará matka maloletého dieťaťa). Vyjadrila
sa, že otec pred dožiadaným súdom neuvádzal pravdu ohľadom platby výživného na maloleté dieťa v
roku 2018, nakoľko okrem troch platieb v roku 2018 spolu vo výške 120,- Eur (dňa 9.5.2018, 4.9.2018 a
18.10.2018) žiadne ďalšie platby nevykonal. Poukázala tiež na skutočnosť, že otec videl maloleté dieťa
ešte v čase keď mala 1 rok a 3 mesiace, teda jeho vyjadrenie aj v tomto ohľade označila za nepravdu.

Uviedla, že s otcom je ohľadne maloletého dieťaťa v kontakte prostredníctvom Facebook-u.

9. Kolízna opatrovníčka navrhla aj vzhľadom na vyjadrenie otca maloletého dieťaťa zveriť maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletým ponechať neobmedzený a určiť výšku výživného
aspoňsumou80,-Eurodpodanianávrhu,nakoľkojetozáujmemaloletéhodieťaťaavmožnostiachotca,

nakoľko tento sa nevyjadril, že by mal zdravotné problémy a nevedel by sa uplatniť na trhu práce. Takto
stanovenú výšku výživného označila za primerané s ohľadom na vek a výdavky na maloletého dieťaťa .10. Podľa § 2 ods. 1) Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“), na konania podľa tohto zákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 231 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v
budúcnostisplatnédávkyaleboplátkymožnonazákladežalobyzmeniť,aksapodstatnezmenilipomery,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od
času, keď nastala podstatná zmena pomerov.

12. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej ZR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd
môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov
zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to
vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, §
25 a 26 sa použijú primerane.

13. Podľa § 24 ods. 3 ZR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť
dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
14. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo
pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k

obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové
potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a
starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

15. Podľa § 25 ods. 1 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

16. Podľa § 25 ods. 2 ZR, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku
1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu
styku žiadajú neupraviť.

17. Podľa § 28 ods. 1 ZR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná

starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého
dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.

18. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

21. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov

o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 65 ods. 1 ZR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.24. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

25. Podľa § 76 ods. 1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

26. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že maloletá Mária, pochádza z druhovského
vzťahu rodičov, ktorí od roku októbra 2016 nežijú v spoločnej domácnosti. Práva a povinnosti k
maloletému dieťaťu doposiaľ súdom upravené neboli. V čase rozhodovania má maloletá Q. 3 roky a 5
mesiacov, a zatiaľ nenavštevuje žiadne predškolské zariadenie, je zdravá. Výdavky matky na jej život
sú bežné, veku primerané. Matka maloletej je slobodná, okrem maloletej Q., o ktorej v konaní ide,

ďalšiu inú vyživovaciu povinnosť nemá, od septembra 2018 je zamestnaná ako operátorka výroby u
zamestnávateľa Zelinárska s.r.o., Kráľová pri Senci, s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške
701,63 Eur. Iný príjem nemá. Býva v 2-izbovom rodinnom dome v obci Jelka, ktorý je vo vlastníctve jej
otca a jeho sestry. Otec maloletej je slobodný, má ukončené základné vzdelanie, žije s rodičmi, ktorí mu
pomáhajú aj finančne a nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty. Okrem maloletej Márii inú vyživovaciu

nemá. Od 8.8.2018 je zamestnaný na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa MIRZA, s.r.o,
Jelenec.

28. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh matky na úpravu práv a
povinností rodičov k maloletému dieťaťu je dôvodný a je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti

k maloletému dieťaťu.

29. Rešpektujúc potreby maloletého dieťaťa a vychádzajúc zo skutočnosti, že sa o maloleté dieťa od
októbra 2016 stará výlučne matka, v ktorej starostlivosti súd nezistil žiadne nedostatky, súd v súlade s
návrhom matky, vyjadrením otca a odporúčaním kolízneho opatrovníka maloleté dieťa zveril do osobnej

starostlivosti matky. Zároveň súd rozhodol, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a
spravovať jeho majetok.

30. Súd pri rozhodovaní o výživnom vychádzal jednak z veku a odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, jednak z možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, a výživné zo strany otca

maloletého dieťaťa určil vo výške 80,- Eur, odlišne od návrhu matky, avšak v súlade s návrhom kolízneho
opatrovníka, ktorá výška výživného podľa názoru súdu zodpovedá kritériám Zákona o rodine. Výživné
súd určil v súlade s návrhom matky a odporúčaním kolízneho opatrovníka od podania návrhu. V danom
prípade súd pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z možností, schopností a z potenciality príjmu
otca. Otec v rámci konania neuviedol, že by trpel ochorením v dôsledku ktorého by sa nemohol uplatniť

na trhu práce. Práve naopak, súd má za preukázané, že otec je od 8.8.2018 zamestnaný na dohodu.
Táto skutočnosť však podľa názoru súdu nie je podstatnou pre rozhodovanie o výške výživnom, nakoľko
je v možnostiach a schopnostiach otca, aby pracoval na plný úväzok, prípadne v inom regióne a mal tak
možnosť dosahovať vyšší príjem, z ktorého bude schopný prispievať na výživu maloletého bez väčších
problémov. Pokiaľ otec prispeje na výživu maloletého dieťaťa mesačne sumou 80,- Eur a matka prispeje

polovicou, t. j. sumou 40,- Eur, nakoľko druhú polovicu kompenzuje osobnou starostlivosťou o maloleté
dieťa, a pripočíta sa k tomu aj príjem matky titulom prídavku na maloleté dieťa, tak na strane maloletého
dieťaťa vznikne finančná čiastka na jej výdavky vo výške 143,68 Eur mesačne (80 + 40 + 23,68), čím
vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb maloletého dieťaťa. Takto
ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletej a zodpovedá

aj kritériám Zákona o rodine.

31. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 22.1.2018 do 15.1.2019 vo výške 785,80 Eur
(alikvótna časť výživného za mesiac január 2018 predstavuje 80,- Eur : 31 dní v mesiaci = 2,580 Eur /
deň, teda 10 dni x 2,580 Eur = 25,80 Eur + 80,- Eur / mes. x 11 mesiacov (2/2018 až 12/2018) = 880,-

Eur (spolu 905,80 Eur) mínus otcom zaplatené výživné vo výške 120,- Eur, 9.5.2018 sumu 20,- Eur,
4.9.2018 sumu 50,- Eur a 18.10.2018 sumu 50,-Eur = 785,80 Eur) súd mu tento dlh povolil v súlade s
ustanovením§232ods.3CSPzaplatiťvpravidelnýchmesačnýchsplátkachpo22,-Euraždozaplatenia
spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok, tak aby dlhbol zaplatený najneskôr do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci, keďže ide o výživné
na maloleté dieťa, nakoľko táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak potrebám maloletého
dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam otca, keďže takto určené splátky dlžného výživného spolu

s bežným výživným (102 Eur) podľa názoru súdu neohrozia jeho vlastnú výživu.

32. Styk otca s maloletým dieťaťom súd neupravoval a ponechal ho na dohodu rodičov tak, ako
sa v každom jednotlivom prípade na tom dohodnú. Súd pri rozhodovaní o tejto otázke prihliadol na
skutočnosť, že z obsahu súdneho spisu a z výpovedí účastníkov konania nebolo preukázané, že by

matka maloletého dieťaťa bránila styku otca s maloletým dieťaťom, pričom rodičia maloletého dieťaťa
ani nežiadali konkrétnu úpravu.

33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie zo strany matky maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka nie je
prípustné, pretože sa svojho práva podať odvolanie výslovne vzdali po vyhlásení rozsudku do zápisnice.

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie pre otca maloletého dieťaťa v lehote 15 dní od
doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník

konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k

maloletému.