Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, January 2, 2018

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Er/837/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5612204348
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2018:5612204348.4

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36
865 141, proti povinnému Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXX, I., do 21. 01. 2015 podnikajúci
pod obchodným menom Ján Tišer, s miestom podnikania Nábrežná 888, Važec, IČO: 41 327 390,
pre vymoženie pohľadávky 546,00 eur s príslušenstvom, vykonávaného súdnym exekútorom JUDr.

Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX 3712/12,
takto

r o z h o d o l :

I. Exekúcia je n e p r í p u s t n á.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Oprávnenej sa u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. trovy
exekúcie vo výške 39,83 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny zástupca oprávnenej spísal pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. návrh
na vykonanie exekúcie, čím sa dňa 19. 03. 2012 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 3712/12 na
vymoženie pohľadávky vo výške 546,00 eur s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom,
sp. zn. SR 07817/11 zo dňa 19. 08. 2011, ktorý vydal JUDr. Miroslav Rác, rozhodca Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské

rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie č. 5505 * 037428
zo dňa 16. 08. 2012 na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 546,00 eur spolu s 6 % zákonným úrokom
ročne od 01. 07. 2011 do zaplatenia, trovy predchádzajúceho konania vo výške 190,92 eur a trovy
exekúcie. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 10Er/837/2012-21 zo dňa 01. 08. 2012
bola exekúcia v časti vymáhania 0,25 % denného zmenkového úroku zo sumy 546,00 eura od 17. 04.
2011 do zaplatenia zastavená.

2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

3. Podľa § 243f ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení účinnom do 31. marca 2017 (ďalej len
Exekučný poriadok), v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých
sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa
§ 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo
dňa účinnosti tohto zákona.

4.Podľa§243fods.3Exekučnéhoporiadku,exekúciepodľaodseku1saododňaúčinnostitohtozákona
odkladajú.5. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a

ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

6. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, v návrhu na vykonanie
exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je
fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným.

Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým
radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti
osvedčujú.

7. Zákonom č. 438/2015 Z. z. došlo s účinnosťou od 23. 12. 2015 k novelizácii Exekučného poriadku,
ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami. Podľa novej

právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce skutočnosti
týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti; túto povinnosť
má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ustanovenie § 243f Exekučného
poriadku, ktoré vyžaduje, aby uvedené skutočnosti boli doplnené aj v už začatých exekúciách, a to do
30 dní od účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. , to znamená do 22. 1. 2016. Pre už začaté exekúcie, v

ktorých sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti
predmetnej novely ex lege odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 Exekučného poriadku). V prípade riadneho a
včasného doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o
pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku).

8. V predmetnej exekúcii sa vymáha právo zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
Súdny exekútor postúpil súdu včas podané doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnená v
doplnení uviedla, že povinný je osobou oprávnenou na podnikanie, pričom hlavný kauzálny vzťah nie je
vzťahom spotrebiteľským, nakoľko povinný pri uzavretí úverovej zmluvy a vystavení zmenky vystupoval

ako podnikateľ. Z týchto dôvodov sa nemôžu aplikovať predmetné ustanovenia Exekučného poriadku.
Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sú od počiatku výkonu exekúcie
uvedené v exekučnom titule. Tieto skutočnosti sa stali známymi súdnemu exekútorovi aj exekučnému
súdu. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu ani obsahu dôkazov.

9. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

10. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu súd

zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno
vykonať.

11. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, exekúciu zastaví súd na
návrh alebo aj bez návrhu.

12. Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke
formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu,

je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Skúmanie platnosti rozhodcovskej doložky,

a tým aj spôsobilosti exekučného titulu, má prednosť pred posúdením skutočností v zmysle § 57 ods. 1
písm. m) Exekučného poriadku, pretože v prípade, ak je podkladom pre vykonanie exekúcie nespôsobilý
exekučný titul, je už ďalšie posúdenie vzťahu medzi oprávnenou a povinným nadbytočné.13. Rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, nie je spôsobilým exekučným
titulom, nakoľko rozhodcovská doložka nebola uzatvorená v písomnej forme, tak ako to vyžaduje zákon.

14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase
uzatvárania zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve.

15. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú

formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

16. V predmetnej veci bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v článku 15 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru, ktoré mali byť prílohou Zmluvy o úvere uzavretej medzi povinným a oprávnenou.
Tieto podmienky však nie sú podpísané ani jednou zo zmluvných strán. Platne možno rozhodcovskú
zmluvu uzatvoriť tak, že zmluva je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo
vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o forme rozhodcovskej

zmluvy je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu (taktiež v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 30. 11. 2011, sp. zn. 2 Cdo/245/2010). Podriadenie sa právomoci súkromnej osoby,
naviac určenej druhou stranou, je takým zásadným právnym úkonom, pri ktorom by nemali byť žiadne
pochybnosti o tom, že bol urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne. Oprávnenej nič nebránilo,
aby text návrhu na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorá v sebe obsahuje tak zásadný právny

záväzok účastníkov, zahrnula do samotnej zmluvy a dala klientovi na výber, či súhlasí s uzatvorením
rozhodcovskej doložky, alebo nie. V konaní zároveň nebolo preukázané, že by bola rozhodcovská
doložkauzavretávovzájomnevymenenýchlistoch.Tátopísomnáformauzavretiarozhodcovskejzmluvy
je vzhľadom na charakter všeobecných obchodných podmienok vylúčená.

17. Rozhodcovská zmluva je samostatnou zmluvou a to aj vtedy, ak je uzatvorená vo forme doložky k
zmluve. Okrem legálnej definície rozhodcovskej zmluvy v § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní
to potvrdzuje aj právna úprava obsiahnutá v § 5 spomínaného zákona, podľa ktorej prípadná neplatnosť
zmluvy, súčasťou ktorej je rozhodcovská doložka, nemá vplyv na platnosť rozhodcovskej doložky, ak sa
naňunevzťahujedôvodneplatnostizmluvy.Zrovnakéhoprincípuvychádzaajprávnaúpravaodstúpenia

od zmluvy. Pri uzatváraní zmluvy možno časť jej obsahu určiť aj odkazom na všeobecné obchodné
podmienky. Súčasťou všeobecných obchodných podmienok tak môžu byť len ustanovenia o časti tej
ktorej zmluvy. Rozhodcovská doložka pritom nie je časťou zmluvy, ale ako samostatná zmluva má
vlastný právny osud. Preto nie je možné konštatovať, že bola platne uzatvorená len tým, že ju oprávnená
obsiahla vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré neboli podpísané zmluvnými stranami.

18. Na uvedenom závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky nič nemení ani skutočnosť, že
povinný uzatvoril úverovú zmluvu ako podnikateľský subjekt. Ustanovenia zákona o rozhodcovskom
konaní zakotvujúce povinnú písomnú formu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, sú ustanoveniami
kogentnými, od ktorých sa nemožno odchýliť. Exekučný súd je pritom vždy povinný prihliadnuť na dôvod

na zastavenie exekúcie, pokiaľ tento namieta niektorý z účastníkov konania alebo sa stane súdu inak
známym, t. j. aj z úradnej povinnosti (§ 58 ods. 1 Exekučného poriadku).

19. Nakoľko nebola platne uzatvorená rozhodcovská doložka, rozhodcovský súd nemal právomoc konať
vo veci a teda predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom. Preto súd

exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil.
Skúmanie skutočností podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku by bolo za tejto situácie už
nadbytočné, preto sa súd týmito bližšie nezaoberal.

20.Súdnyexekútorsipísomnýmpodaním,doručenýmdňa04.12.2017uplatniltrovyexekúcievcelkovej

výške 39,83 eur a predložil ich špecifikáciu.

21. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

22. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak dôjde k zastaveniu
exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

23. Dôvodom zastavenia exekúcie je skutočnosť, že sa táto vykonáva na podklade nespôsobilého
exekučného titulu predloženého oprávnenou. Oprávnená tak nepochybne procesne zavinila zastavenie

exekúcie a súd mu v súlade s citovaným ustanovením § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnenej
uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

24. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, v exekučných konaniach začatých

do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

25. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 31. 03. 2017 (ďalej len „vyhláška“)
je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho

exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti najmenej 33,19 eura.

26. Súd v súlade s ust. § 14 ods. 1 vyhlášky priznal súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti
odmenu v minimálnej výške 33,19 eur. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto má

podľa § 196 Exekučného poriadku nárok na navýšenie priznanej odmeny o 20 % DPH, t. j. o 6,64 eur.

27. Celkom tak patrí súdnemu exekútorovi náhrada vzniknutých trov vo výške 39,83 eur. Tieto trovy je
povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. oprávnená.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 3 vyhotoveniach. Odvolanie môže
podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie, odvolanie n i e j e prípustné ( § 355 ods.
2 Civilného sporového poriadku).