Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/174/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314207397
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314207397.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Q. R.,
nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matky E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom F. E. XXX/X, J., právne zast.:
Mgr. Ivica Šišoláková, advokátka, so sídlom Nová Doba 920/5, Galanta, a otca O. R., nar. XX.X.XXXX,
bytom E. A. XXX, právne zast.: SODOMA VULGAN, spol. s r.o., so sídlom Trnavská cesta 37, Bratislava,
o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.
12P/210/2014-175, zo dňa 17. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a III. p o t v r d z u j e a
v napadnutých výrokoch IV. a V. r u š í a v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie zvýšil výživné na maloletého zo sumy 100,-
eur mesačne na 200,- eur mesačne počnúc 28.3.2014 s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred k rukám matky maloletého (výrok I.), zročné výživné za obdobie od 28.3.2014 do
17.1.2017 vo výške 3.412,90 eur súd povolil otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po
90,- eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky
maloletého (výrok II.), čím zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 12C/254/2008-114 zo

dňa 23.11.2010 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloletého (výrok III.), návrh otca na
úpravu styku s maloletým zamietol (výrok IV.) a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu (výrok V.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 75 ods. 1, § 76
ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine, vecne dôvodil, že matka sa návrhom doručeným
súdu dňa 28.3.2014, domáhala zvýšenia výživného na maloleté dieťa zo sumy 100,- eur na sumu 280,-

eur mesačne od 1.9.2013 dôvodiac nárastom odôvodnených potrieb maloletého a podstatnou zmenou
pomerov, ktorá nastala na jej strane poklesom jej príjmov. Poukázala na to, že otec sa o maloletého
vôbec nezaujíma a okrem exekučne vymáhaného výživného neprispieva žiadnou inou čiastkou, hoci
sa maloletý aktívne venuje futbalu, čím má zvýšené výdavky na dopravu a oblečenie. Otec súhlasil so
zvýšením výživného iba na sumu 150,- eur, zároveň žiadal upraviť jeho styk s maloletým každý párny
víkend v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že výživné bolo naposledy určené dohodou
rodičov pri rozvode ich manželstva rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.11.2010, č.k.
12C/254/2008-114, a to v sume 100,- eur, kedy maloletý Q. bol zverený do osobnej starostlivosti matky
a styk otca s ním bol ponechaný neobmedzený. Q. mal v tom čase 9 rokov, navštevoval základnúškolu, mal potreby primerané veku. Matka bola poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 328,30
eur, otec poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 651,27 eur mesačne a občas si privyrábal. Od
poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, ktorý

je starší o 7 rokov, preto výdavky spojené s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb, aj s ohľadom na
celkový nárast životných nákladov vzrástli v súvislosti s jeho fyzickým rastom na oblečenie, obuv, stravu,
hygienické potreby, predovšetkým však v súvislosti so školskou dochádzkou, ako aj so zabezpečením
jeho odôvodnených potrieb vzhľadom na jeho záujmy, školské a mimoškolské aktivity, keďže toho času
má už 16 rokov a navštevuje 1. ročník SOŠ. Súd preskúmal príjmy a majetkové pomery oboch rodičov

a zistil, že otec je naďalej poberateľom výsluhového dôchodku vo výške 720,66 eur a je zamestnaný s
priemerným čistým mesačným príjmom 296,97 eur, takže u neho došlo k zvýšeniu príjmov o 366,36 eur,
ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla, býva so svojou zamestnanou partnerkou v rodinnom dome,
ktorý je vo výlučnom vlastníctve jej syna, výdavky vyčíslil mesačne na sumu 328,- eur, majetok väčšej
hodnoty nevlastní. Matka je naďalej invalidnou dôchodkyňou, pričom výška jej invalidného dôchodku
sa od poslednej úpravy výživného znížila na sumu 208,10 eur mesačne, teda o 120,20 eur, ďalšia

vyživovacia povinnosť jej nepribudla, býva s maloletým v prenajatom byte v H., majetok väčšej hodnoty
nevlastní.

4. Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že návrh na zvýšenie výživného
je čiastočne dôvodný, keď na strane maloletého nepochybne došlo k podstatnej zmene pomerov,

preto súd zvýšil výživné zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne, a to aj s ohľadom
na vývoj životných nákladov, na majetkové pomery otca pri zohľadnení jeho súčasného príjmu. Súd
prvej inštancie dôvodil, že podľa ustálenej súdnej praxe je možné postihnúť príjem povinného rodiča
približne v rozsahu 25 % - 30 % na plnenie všetkých jeho vyživovacích povinností s prihliadnutím na
osobitosti daného prípadu. V zmysle uvedeného, z aktuálneho príjmu otca cca. 1.017,- eur tak 25 % -

30 % predstavuje sumu 254,- eur až 305,- eur. Otec doposiaľ na výživu maloletého dobrovoľne riadne
neprispieval, preto je výživné vymáhané exekučne s tým, že exekútor zráža mesačné splátky výživného
vo výške 100,- eur z výsluhového dôchodku otca. Okrem výživného žiadne ďalšie plnenia maloletému
neposkytuje a nekontaktuje ho. Súd ďalej dôvodil, že matka síce výdavky maloletého vyčíslila na sumu
228,- eur, dieťa však má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a rodič je vzhľadom na možnosti a

schopnosti i majetkové pomery povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Matka si z objektívnych
dôvodov nedokáže zvýšiť svoje príjmy, avšak podľa názoru súdu je v možnostiach a schopnostiach otca,
aby zo svojho príjmu prispieval na výživu maloletého dieťaťa vyššou sumou. Pokiaľ otec prispeje na
jeho výživu sumou 200,- eur a matka prispeje sumou 100,- eur a pripočíta sa k tomu aj prídavok na
dieťa, tak na strane maloletého vznikne finančná čiastka na jeho výdavky vo výške 323,52 Eur mesačne

(200 + 100 + 23,52), čím vznikne zatiaľ dostatok finančných prostriedkov na krytie osobných potrieb
maloletého dieťaťa, pričom na strane otca zostáva naďalej istá rezerva, z ktorej bude možné čerpať v
budúcnosti pri ďalšom navýšení výživného s poukazom na rastúce potreby maloletého dieťaťa. Takto
ustálená výška výživného podľa názoru súdu, korešponduje aktuálnym potrebám maloletého dieťaťa a
zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine.

5. Súd výživné zvýšil od podania návrhu, t.j. od 28.3.2014, nakoľko mal za to, že v danom prípade
neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by opodstatnili zvýšenie výživného od 1.9.2013 tak
ako to navrhla matka. Nakoľko otcovi vznikol dlh na výživnom za obdobie od 28.3.2014 do 17.1.2017 vo
výške 3.412,90 eur, súd mu v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 C.s.p. povolil zaplatiť ho v pravidelných

mesačných splátkach po 90,- eur až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku
pod hrozbou straty výhody splátok, nakoľko táto výška splátok sa javí ako zodpovedajúca jednak
potrebám maloletého dieťaťa, ako aj finančným pomerom otca. Platby výživného, ktoré bol otec povinný
doposiaľ uhrádzať na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava V,
č.k. 12C/254/2008-114, zo dňa 23.11.2010 pri výpočte dlhu nezohľadnil, nakoľko predmetné rozhodnutie

predstavuje exekučný titul, na základe ktorého je možné prípadné dlžné výživné vymáhať.

6. Pokiaľ ide o návrh otca na úpravu styku, súd sa stotožnil v plnom rozsahu s argumentáciou matky a
kolízneho opatrovníka, a tento návrh zamietol, keďže úpravu styku otca s maloletým vo veku 16 rokov,
považoval za kontraproduktívnu. Matka nebráni otcovi v stretávaní sa s maloletým, napriek tomu však

otec svojho syna už 4 roky nekontaktuje. Okrem návrhu na úpravu styku, žiadne iné kroky neurobil na
oživenie ich vzťahu. Je teda na otcovi, aby si našiel cestu k synovi. Pokiaľ by sa mal maloletý stretávať s
otcom v presne určených intervaloch, mohla by sa priepasť medzi otcom a dieťaťom ešte viac prehĺbiť.7. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého a to voči výrokom I. až
IV., majúc za to, že súd dospel z vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď
vyčíslil potreby maloletého na sumu 323,52 eur, pričom z vykonaného dokazovania vyplýva, že reálne
náklady na maloletého sú vo výške 228 eur. Vo vykonanom dokazovaní nemá oporu úvaha súdu, že
suma 200,- eur ako výživné zo strany otca spolu so sumou 100,- eur ako výživné zo strany matky a

sumy23,52eurakoprídavkynadetipredstavujúspoludostatokfinančnýchprostriedkovnakrytiepotrieb
maloletého dieťaťa, keď bolo jasne preukázané, že náklady na maloletého sú 228,- eur, takže nemožno
súhlasiť s názorom súdu, že jeho potreby sú niekde na úrovni 300 - 350,- eur. Pokiaľ mal súd za to, že
výdavky sú nesprávne určené, mal vykonať dodatočné dokazovanie v tejto veci. Ustanovenie § 62 ods. 2
Zákonaorodineustanovuje,žedieťamáprávonaživotnúúroveňsvojichrodičov,avšaktotoustanovenie
treba podľa názoru odvolateľa aplikovať v prípade, ak vzniká jasný nepomer medzi životnou úrovňou

detí a rodičov, čiže má slúžiť na vyrovnávanie zjavných disproporcií medzi životnými úrovňami dieťaťa
a rodičov, ale nemôže slúžiť na zakrytie zvýšeného výživného nad vyčíslené a preukázané výdavky
dieťaťa. Ani prípadná vyššia životná úroveň jedného z rodičov (čo nie je uvedený prípad) nemôže byť
dôvodom na zvýšenie výživného nad rámec výdavkov na maloleté dieťa. Žiadne zákonné ustanovenie
neoprávňuje súd podľa jeho úvahy určiť niektorému z rodičov povinnosť prispievať extra platby nad

rámec potrieb dieťaťa a zasiahnuť tak do jeho rodičovských práv. Je na práve rodičov ako budú svoje
deti vychovávať. Otec maloletého je bývalý vojak z povolania, a zastáva názor, že mladý muž musí
byť schopný predrať sa nástrahami tohto sveta, pričom absencia povinnej vojenskej dochádzky spolu s
hýčkavým prístupom vedie k nesamostatnosti detí, ktoré sa často slepo spoliehajú na pomoc rodičov.
Otec je toho názoru, že platba na neexistujúce výdavky len spomalí vôľu syna zarobiť si na extra výdavky

brigádami a pod.. Je pritom otcovým plným právom takýmto spôsobom vychovávať svoje dieťa, čo platí
najmä pri absencii osobného styku otca s maloletým. Súd môže vykonávať hlbšie dokazovanie v rámci
zistenia odôvodnených potrieb a výdavkov maloletého, nemôže však zasahovať do rodičovských práv
otca na výchovu dieťaťa. Súd tiež nesprávne vyhodnotil, že matka nevlastní žiaden majetok väčšej
hodnoty, keď z kúpnej zmluvy ňou predloženej vyplýva, že dňa 08.12.2015 predala nehnuteľnosť v

jej vlastníctve za sumu 22.478,55 eur, pričom nepreukázala žiadne odôvodnené spotrebovanie týchto
peňazí. Okrem toho, že predaj bytu považuje odvolateľ za úmyselne podhodnotený, poukazuje tiež
na to, že ide takmer o dvojročný príjem otca, ktorý matka mohla zhodnotiť uložením v banke, čo súd
vôbec nevzal do úvahy. Nesprávna aplikácia § 75 ods. 1 Zákona o rodine spočíva v tom, že nesprávne
určil odôvodnené potreby dieťaťa a zároveň nesprávne určil možnosti a majetkové pomery povinných.

Súd zistený skutkový stav nesprávne právne vyhodnotil, pričom otec s ohľadom na všetky zistené
skutočnosti považuje za primerané výživné 150,- eur. Pokiaľ ide o odmietnutie úpravy styku, ide o
zásadné pochybenie súdu, kedy konzervuje stav neexistencie takejto úpravy, ktorý pasívny prístup nie
je v najlepšom záujme maloletého a súčasne je priamym porušením práva otca na styk s maloletým. Ak
súd mal za preukázané, že styk medzi otcom a synom bez úpravy neviedol k vhodnému stretávaniu, mal

ho upraviť. Nemôže sa obmedziť na konštatovanie, že rodičia sú povinní viesť normálnu komunikáciu a
nájsť si cestu k dohode o úprave styku, pretože je to práve zásah súdu ako nezávislej inštitúcie, ktorý
dokáže vniesť poriadok do prakticky neopraviteľných vzťahov medzi bývalými manželmi. Pokiaľ by aj
bolomožnésúhlasiťstvrdením,ževzťahotcasosynom satakoutoúpravounezlepší,trebajednoznačne
zdôrazniť, že rovnako sa nezlepší ani ponechaním pôvodného stavu, pričom pokiaľ existuje šanca, že

úpravou styku k zlepšeniu vzťahov dôjde, súd by sa mal o ňu pokúsiť, keďže je v najlepšom záujme
maloletého. Odvolateľ nesúhlasí ani s tvrdením, že zásah súdu bude negatívne vnímaný a maloletý ho
môže ignorovať, keďže rozhodnutie súdu má aj svoju morálnu váhu, ktorej sa maloletý musí podriadiť,
pričom je súčasne na výchovnom pôsobení matky, aby rozhodnutie súdu akceptoval. Pokiaľ tak matka
neurobí, jednoznačne zlyháva vo svojej úlohe rodiča. Aj keby malo ísť o svojím spôsobom vynútené

stretnutie, je nutné ho považovať za lepší stav ako stav absolútneho nestýkania sa, keď maloletému je
minimálne deklarovaný záujem otca o styk s ním. Na základe uvedeného otec navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok tak, že výživné bude zvýšené zo sumy 100,- eur na sumu 150,- eur mesačne od 28.3.2014,
zročné výživné mu bude povolené zaplatiť v mesačných splátkach po 45,- eur a zároveň bude upravený
jeho styk s maloletým v rozsahu každej párnej soboty od 14.00 hod. do 18.00 hod., prípadne odvolací

súd rozsudok zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie matka, ktorá navrhla rozsudok v celom rozsahu ako
vecne správny potvrdiť. Bola toho názoru, že otec odvolaním len účelovo sleduje predĺženie konania,nemá na zreteli potreby syna, o ktorého od rozvodu nejavil prakticky žiadny záujem, pričom upozornila
na to, že ani pôvodne určené výživné vo výške 100,- eur riadne a včas neplatil. Potreby dieťaťa vzrástli,
keďže v súčasnosti je už študentom Strednej odbornej školy v Partizánskom, pričom tieto potreby

sú nevyhnutné a príčinne naviazané na uplynutie času a vývoj dieťaťa. V uvedenom prípade matka
považuje za naplnenú zákonnú konštrukciu pri určovaní výšky výživného, keď základnými kritériami
pre určenie rozsahu sú predovšetkým schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov s
prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, pričom výživné má zároveň prednosť
pred inými výdavkami a súd pri skúmaní možností, schopností a majetkových pomerov povinného

rodiča neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otcom uvádzaný mesačný príjem
je na úrovni 1.017,27 eur, pričom väčšiu časť z neho tvorí výsluhový dôchodok, ktorého predpoklad
vyplácania je takmer nemenný. Zvýšenie výživného tak u otca nemôže vyvolať obavy o zabezpečenie
vlastnej existencie pri strate príjmu v budúcnosti. Suma 200,- eur je tak primeraná a je plne v záujme
maloletého ako najvyššieho princípu sledovaného súdom pri rozhodovaní. Pokiaľ ide o neupravenie
styku otca s maloletým, poukázala na to, že maloletý je vo veku 16 rokov, kedy je rozumová i

vôľová vyspelosť na takej úrovni, aby dokázal svoju vôľu vyjadriť bez odôvodnených pochybností o
jej dôveryhodnosti. Má svoj vlastný život, vlastné záujmy, vzhľadom k tomu, že je v puberte, je často
tvrdohlavý. Jeho rozhodnutie stretnúť sa či nestretnúť s otcom nie je ovplyvnené jeho matkou, ale je
výsledkom dlhotrvajúceho nezáujmu otca o syna. V správaní otca tak matka nevidí skutočný záujem o
maloletého,zároveň bystriktnéurčeniečasustykubolonevykonateľnéprávepreQ.vekasamostatnosť,

keď nie je možné dobre predstaviť si, ako bude 16 ročný chlapec prinútený tráviť čas s otcom pod
hrozbou akejkoľvek sankcie.

10. Otec v odvolacej replike s argumentáciou matky nesúhlasil, a pridržiaval sa podaného odvolania v
celom rozsahu.

11. Predmetom konania je tu zvýšenie výživného na maloleté dieťa zo sumy 100,- eur na sumu 28,-
eur mesačne a to na návrh matky maloletého a súčasne úprava styku otca s maloletým na návrh otca.
Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorý zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého zo sumy 100,- eur na sumu 200,- eur od

28.03.2014 a povolil mu zaplatiť zročné výživné v mesačných splátkach po 90,- eur a súčasne zamietol
otcov návrh na úpravu styku s maloletým.
12. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) po
zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a §
7 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento

opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce bez toho, aby bol viazaný rozsahom
a dôvodmi podaného odvolania, keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu ( § 65, 66 CMP)
a dospel k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné v časti zvýšenia výživného, naopak, odvolanie je
dôvodné pokiaľ ide o výrok, ktorým súd zamietol jeho návrh na úpravu styku s maloletým.

13. Pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného, odvolací súd po preskúmaní napadnutého
rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom
svoje rozhodnutie náležite, logicky aj presvedčivo zdôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňujesoskutkovýmizisteniamiaprávnymizávermisúduprvejinštancieobsiahnutýmivodôvodnení

napadnutého rozsudku, a n ba zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia odvolací súd dopĺňa
nasledovné:
14.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez

ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa,
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 Zákona o rodine).15. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať

sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú
dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým
od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Na
strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a
počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet

nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči
týmto osobám. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné
poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež
starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti,
teda nielen faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s
ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné

skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch
povinných rodičov.
16. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. V konaní bolo nesporne preukázané, že na strane maloletého došlo k takej zmene pomerov, ktorá
odôvodňujezvýšenievýživného,keďžeodposlednejúpravy,kedymaloletýbolžiakom4.triedyzákladnej
školy,uplynuloviacnež7rokov,počasktorýchukončilzákladnúškoluanastúpilnaSOŠvPartizánskom,
v súvislosti s čím možno jednoznačne konštatovať nárast nákladov na výživu maloletého, keďže vzrástli
náklady spojené so vzdelávaním, pribudli mu aj také výdavky, ktoré v čase posledného rozhodovania

súdu nemal ( napr. cestovné do školy, telefón), odhliadnuc od toho, že už samotná skutočnosť, že
dieťa je staršie o 7 rokov, je v zmysle ustálenej súdnej praxe považovaná za podstatnú zmenu pomerov,
keďže bezpochyby znamená zvýšenie bežných výdavkov na jeho výživu ako sú strava, ošatenie, obuv,
hygiena, kultúrne a športové záujmy. Otec v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že jeho záver o
tom, že potreby maloletého sú niekde na úrovni 300 - 350,- eur je nesprávny a nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní, keďže v konaní bolo jasne preukázané, že náklady na maloletého sú 228,-
eur a pokiaľ mal súd za to, že výdavky sú nesprávne určené, mal vykonať dodatočné dokazovanie v
tejto veci. K tejto odvolacej námietke otca sa žiada uviesť predovšetkým to, že nie je pravdivé jeho
tvrdenie o preukázaní skutočnosti, že by odôvodnené potreby dieťaťa reálne predstavovali práve sumu
228,- eur. Pokiaľ aj matka v návrhu na začatie konania vyčíslila náklady na výživu dieťaťa sumou

228,- eur ako tvrdí otec, tieto náklady zahŕňajú iba cestovné, stravu, telefón, knihy, krúžky, vzdelávanie,
drogériu,oblečenie,liekyavreckové,pretotakýtovýpočetvýdavkovjecelkomzrejmeneúplný.Nezahŕňa
totiž napr. žiadne náklady na bývanie, spotrebu vody, elektriny a pod., hoci nepochybne aj existencia
takýchto nákladov je spojená s výživou dieťaťa a v zásade ich výška predstavuje príslušný podiel na
celkových nákladoch na bývanie v konkrétnej domácnosti s ohľadom na počet spolužijúcich osôb. V

preskúmavanej veci ide o trojčlennú domácnosť, kde žije v podnájme maloletý s matkou a starou matkou
a vzhľadom na výšku nájomného 300,- eur a zálohovú platbu elektriny 35,- eur ( ktoré skutočnosti matka
preukázala predloženou nájomnou zmluvou) treba považovať sumu 111,66 eur tiež za odôvodnené
náklady maloletého. V ďalšom odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že matkou v návrhu uvádzaný
výpočetvýdavkovmaloletéhojetrebapovažovaťnielenzaneúplnýakojeuvedenévyššie,alesúčasneaj

iba za orientačný, keďže netreba opomínať aj ďalšie a to jednorazové a nepredvídané výdavky, ktoré sa
u každého maloletého dieťaťa sporadicky vyskytnú a hoci nie je s nimi počítané, uhradiť ich treba, pričom
ich výšku len sotva možno v konaní preukázať. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že v konaní
o určenie výživného v zásade nie je potrebné listinnými dôkazmi preukazovať ani vynaložené náklady
matky na také bežné výdavky ako je ošatenie, obuv, hygienu, stravu dieťaťa a pod., keďže nutnosť

obstarávania takýchto základných existenčných potrieb pre dieťa je skutočnosť všeobecne súdu známa
( inak by dieťa chodilo špinavé, neoblečené, neobuté, podvyživené a pod., čo v uvedenom prípade
zistené nebolo, pretože o dieťa je zo strany matky riadne postarané) a navyše predloženie relevantných
listinných dôkazov o týchto výdavkoch je prakticky nemožné, keď žiaden pokladničný blok o zaplatení
nákupu nie je individualizovaný menom dieťaťa, ktorému je vec určená. Preto výhradu otca, že ak súd

považoval výdavky dieťaťa za vyššie, mal vykonať v tomto smere dokazovanie, odvolací súd vyhodnotil
ako nepodloženú a nevidel žiadny dôvod, pre ktorý by sa nemal stotožniť s výškou, v akej prvoinštančný
súd ustálil odôvodnené potreby maloletého, keďže táto zodpovedá zistenému skutočnému stavu a aj
podľa názoru odvolacieho súdu je výška jeho odôvodnených potrieb minimálne v sume 323,- eur.18.Vzhľadomkvyššieuvedenémuneobstojíaniargumentáciaotca,že byplatilnaneexistujúcevýdavky
dieťaťa a tým bola brzdená schopnosť maloletého osamostatniť sa, keďže súdom určené výživné, ktoré

bude otec synovi platiť, nepochybne poslúži na úhradu reálnych odôvodnených potrieb maloletého.
Postupom súdu, ktorým vychádzal z vyššie ustálenej sumy odôvodnených potrieb dieťaťa preto nijakým
spôsobom nemohlo dôjsť k zásahu do rodičovských práv otca na výchovu dieťaťa.

19. Zistená zmena pomerov u maloletého v prejednávanej veci zakladá potom jednoznačne dôvod na

zvýšenie výživného pri súčasnom zistení, že príjem matky je z objektívnych dôvodov nižší ako v r. 2010
a za súčasne splneného predpokladu, že to situácia na strane otca, ktorého príjem sa naopak zvýšil,
dovoľuje. Odvolací súd tak zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru o primeranosti výživného
v sume 200,- eur, pričom odvolací súd sa plne stotožňuje s úvahami súdu v tejto otázke, keď bolo
treba zohľadniť tiež skutočnosť, že mimo súdom určeného výživného sa otec inak na výžive maloletého
nepodieľaatiežto,žeosobnústarostlivosťmaloletémuposkytujevýlučnematka,keďtakátostarostlivosť

zo strany otca, ktorý sa s maloletým nestretáva, úplne absentuje, preto otec aj tento nedostatok osobnej
starostlivosti musí v zmysle § 62 ods. 4 Zákona o rodine kompenzovať vyšším finančným príspevkom.
Súdom takto určenú výšku výživného nebol spôsobilý ovplyvniť ani fakt, že matka predala nehnuteľnosť
v jej vlastníctve za sumu 22.478,55 eur, pretože nie je možné od nej spravodlivo žiadať, aby túto sumu
poskytla na výživu maloletého keď v súčasnosti nemá vyriešenú svoju bytovú otázku a musí bývať v

podnájme, zároveň okrem uvedenej sumy nemá žiadny majetok väčšej hodnoty.

20. Vedený vyššie uvedenými úvahami odvolací súd považoval sumu zvýšeného výživného ako
primeranú odôvodneným potrebám maloletého ako aj možnostiam a schopnostiam otca a odvolacie
námietky otca vyhodnotil ako nedôvodné, a keďže nezistil ani žiadne pochybenie v časti výpočtu

zročného výživného ( ktoré ani odvolateľ netvrdil), preto za použitia ust. § 387 CSP napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie vo výrokoch I. až III. ako vecne správny potvrdil.

21. Uvedené však neplatilo pokiaľ ide o výrok IV., ktorým prvoinštančný súd zamietol návrh otca na
úpravu styku s maloletým.

22. Podľa § 28 ods. 1 písm. a) a § 28 ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností
sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

23. Rodičovské práva majú obaja rodičia v zásade v rovnakom rozsahu, pričom obsahom týchto
práv je predovšetkým právo vychovávať svoje maloleté dieťa, čo sa realizuje najmä formou osobnej
starostlivosti. Rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti môže toto právo realizovať
prostredníctvom osobného, prípadne iného napr. písomného, telefonického styku. Predovšetkým však

osobný styk takéhoto rodiča s dieťaťom je nesmierne dôležitý a všeobecne platí, že v záujme maloletého
dieťaťa je čo najširší styk s druhým rodičom. V tomto prípade bolo treba odvolateľovi dať za pravdu, že
postupom súdu, ktorý odmietol akýmkoľvek spôsobom styk otca s maloletým upraviť, došlo k porušeniu
práva otca na styk s dieťaťom a súčasne k porušeniu práva dieťaťa byť vychovávaným oboma rodičmi.
Pokiaľ sa rodič, nemajúci maloleté dieťa vo svojej osobnej starostlivosti obráti na súd s návrhom na

úpravu ich styku, a pokiaľ súd v konaní zistí, že styk neprebieha na báze mimosúdnej dohody rodičov, je
povinný ho upraviť či už v širšom alebo užšom rozsahu s tým, že podmienky styku budú prispôsobené
okolnostiam prípadu. Výnimku tvorí prípad, kedy súd zistí, že v záujme dieťaťa je zákaz styku s týmto
rodičom a v takom prípade súd styk neupraví ale zakáže.

24. Rodičovské práva a povinnosti toho rodiča, ktorý nemá maloleté dieťa v osobnej starostlivosti majú
byť súdom upravené takým spôsobom, aby bol zabezpečený riadny a bezproblémový vývoj dieťaťa a
to tak, aby rodič mal v rámci stanovenej úpravy nielen povinnosti, ale i práva a v rámci toho priestor
jednak na utužovanie a prehlbovanie svojho vzťahu k dieťaťu a zároveň i na uplatňovanie svojho
výchovného pôsobenia na svoje dieťa a prehlbovanie pocitu jeho spolupatričnosti s dieťaťom. Kontakt

rodiča s jeho maloletým dieťaťom je veľmi významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa. Z
ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva pritom vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov
majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť
nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality zostáva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú vbezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami. V prejednávanej veci súd nevykonal dostatočné
dokazovanie na zistenie, čo vlastne je v záujme maloletého. Uspokojil sa s vyjadrením matky, ktorá
úpravu styku otca s maloletým považovala z kontraproduktívnu a takú, ktorá by mohla ešte prehĺbiť

priepasť medzi otcom a synom. Osvojil si tvrdenie, že matka otcovi v stretávaní so synom nebráni,
napriek tomu neurobil za 4 roky žiadne kroky na oživenie ich vzťahu a vyslovil záver, že je teda na
otcovi, aby si našiel cestu k synovi. Tu však treba dať za pravdu odvolateľovi, že ak mu nebude v tomto
smere súd nápomocný a jeho styk so synom neupraví, nemá možnosť svoje vzťahy so synom dať do
poriadku. Pokiaľ sa s totiž s maloletým vôbec nemôže stýkať, len ťažko si predstaviť akým spôsobom

si má otec nájsť k synovi cestu. Podľa tvrdenia matky ( ktoré nebolo žiadnym spôsobom v konaní
pred prvoinštančným súdom overené), sa maloletý odmieta s otcom stýkať. V tomto prípade je preto
namieste intervencia súdu ako autority, ktorá má zákonom zverené procesné prostriedky ako vytvárať
predpokladyprenarovnanienarušenýchvzťahovmedzirodičmiadeťmi,vrátaneprostriedkovdonútenia,
ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu. Táto úloha vyplýva z pozitívneho záväzku štátu na
poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny ( čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ). Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa je pritom konaním ovládaným vyhľadávacou zásadou, naviac je v takomto konaní zdôraznená
aktívna rola, ktorú má súd v záujme dieťaťa zastávať. Podľa názoru odvolacieho súdu ak súd mal za
preukázané, že styk medzi otcom a synom bez úpravy neviedol k vhodnému stretávaniu, mal ho upraviť
a preto nebol správny postup prvoinštančného súdu, ktorý návrh otca zamietol a záujem maloletého

o styk s otcom v tomto prípade ani nezisťoval, maloletého nevypočul, neoveril si, či maloletý celkom
odmieta s otcom sa stretávať, ak áno, z akých dôvodov a až zistenému skutočnému stavu mal následne
prispôsobiť rozsah úpravy styku. Z uvedeného dôvodu bolo jeho rozhodnutie nesprávne a predčasné.

25. Nedostatočné zistenie skutočného stavu, nevykonanie potrebného dokazovania malo za následok

nesprávne právne posúdenie veci. V súvislosti s týmto odvolací súd uvádza, že rozsudok je navyše v
časti právneho posúdenia otázky úpravy styku nepreskúmateľný, pretože súd nepoužil žiadnu právnu
normu, o ktorú svoje rozhodnutie oprel, takže právne posúdenie je v tomto prípade neuspokojivé,
neúplné a rozsudok je v tejto časti aj nepreskúmateľný.

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku IV. a výroku V.
( ako závislom výroku o trovách konania) zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie vec znova prejedná, vykoná potrebné
dokazovanie ( aj ex offo) ohľadom postoja maloletého k otcovi a k otázke stretávania s ním, vykonané
dôkazy náležite vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, vec náležite právne posúdi a vo

veci opätovne rozhodne. Svoje právne závery súd oprie o skutkové zistenia vyplývajúce z konkrétneho
prejednávaného prípadu a náležite ich odôvodní v súlade s ustanovením § 220 CSP tak, aby právne
závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom
vedúce, boli logické a presvedčivé. V novom rozhodnutí súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).

27. Uvedené rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).