Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Peter Kvietok
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/37/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6605203261
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6605203261.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov
senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Štefana Baláža, v právnej veci žalobcu: SPOOL, a. s., so sídlom
Lučenec, Masarykova 7, IČO: 31 586 392, zast. JUDr. Danielom Přibylom, advokátom, so sídlom
Advokátskej kancelárie Lučenec, Dr. Vodu 2, proti žalovaným: 1/ E. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., E.
XX a 2/ H. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., E. XX, o zaplatenie 343,96 € s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 6C/71/2005-429 zo dňa 30. 03. 2016, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu (návrh) vo zvyšku zamietol (druhý
výrok), p o t v r d z u j e.
II. Odvolanie žalobcu proti výroku, ktorým okresný súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne a
nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu 7,43 € spolu s 0,25 % poplatkom z omeškania z uvedenej sumy
za každý deň omeškania od 31. 03. 2015 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku
(prvý výrok), odmieta.
III. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež „súd prvej inštancie“ alebo „prvostupňový
súd“) rozhodol tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu 7,43
€ spolu s 0,25 % poplatkom z omeškania z uvedenej sumy za každý deň omeškania od 31. 03. 2015
do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Vo zvyšku súd návrh (žalobu)
zamietol (druhý výrok). Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením (tretí výrok).
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd
zaviazal žalovaných 1/ a 2/ na zaplatenie žalovanej sumy 343,96 € z toho dôvodu, že odporcovia v
rozpore so zmluvou o výkone správy neuhradili od doby od augusta 1995 do júna 2004 úhrady za služby,
ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu, a to úhrady za dodávku tepla, teplej úžitkovej vody,
úhrady za dodávku vody, úhrady za osvetlenie spoločných priestorov, úhrady za odvoz komunálneho
odpadu, úhrady za výťah v celkovej sume 10 362,-- Sk (343,96 €).
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že vo veci nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru energetika, vykurovanie a vykurovacie zariadenia. Znalec A.. F. M.
vypracoval znalecký posudok č. 4-2009, ktorý bol doručený súdu 21. 07. 2009. Prvostupňový súd
rozhodol rozsudkom zo dňa 08. 10. 2010 na základe záverov znaleckého posudku Ing. Karola Cepku,
na základe ktorého žalobu (návrh) žalobcu zamietol.4. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutie okresného
súdu zrušil uznesením č. k. 17Co/67/2011-255 zo dňa 30. 06. 2011 a vec vrátil na ďalšie konanie
z toho dôvodu, že bola odňatá účastníkovi, v tomto prípade žalobcovi, možnosť konať pred súdom.
Prvostupňový súd opakovane rozhodol rozsudkom zo dňa 15. 05. 2013, ktorým žalobu (návrh) zamietol.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 17Co/486/2013-408 zo dňa 07. 11. 2014 rozsudok
okresného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s poukazom, že úlohou okresného súdu v rámci
ďalšieho konania bude vyhodnotiť závery znaleckého posudku č. 88/2012 zo dňa 01. 09. 2012, ktorý
vypracoval znalec Ing. Ivan Zachar vo vzťahu k predmetu konania.
5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalobca bol na základe zmluvy o výkone správy
domu zo dňa 26. 10. 1998 a dodatku č. 2 zo dňa 16. 11. 1999 správcom bytového domu v Z., A. E. XX
a XX, v ktorom sa nachádza aj byt č. X vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/. Žalobca sa žalobou domáhal,
aby súd zaviazal žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť úhradu za služby za obdobie od augusta 1995 do júna 2004
v celkovej sume 10 362,--Sk (343,96 €) s poplatkom z omeškania od 31. 03. 2005 do zaplatenia vo
výške 0,25 % z uvedenej sumy za každý deň omeškania. Žalobca v konaní preukázal, že v minulosti
bolo žalovaným doručované vyúčtovanie služieb na základe rozpisu dlžnej čiastky za obdobie 8/1995
do mesiaca 6/2004 s poplatkami z omeškania do 30. 03. 2005. Žalobca uviedol, že v zmysle uvedeného
rozpisu, ktorý je síce za obdobie dlžnej čiastky 8/1995 - 6/2004 si uplatňuje pohľadávku iba za obdobie
od 01. 04. 2002 do 30. 06. 2003, vzhľadom k tomu, že od 01. 07. 2003 bolo vytvorené spoločenstvo
vlastníkov bytov a nebytových priestorov.
6. Prvostupňový súd v predmetnej veci nariadil znalecké dokazovanie znaleckým posudkom, ktorý
vypracoval znalec A.. F. M.. Zo záverov znaleckého posudku, ako aj z vykonaných výpočtov pre
prvostupňový súd vyplynulo, že nároky žalobcu sú v požadovanej výške 10 362,--Sk (343,96 €)
nedôvodné a neoprávnené. Podľa výsledkov výpočtov znalca nevznikli žalovaným nedoplatky a po
akceptovaní zálohových platieb, naopak im vznikli preplatky v celkovej výške 5 482,80 Sk. So závermi
tohto znaleckého posudku nesúhlasil žalobca, preto súd prvej inštancie nariadil kontrolný znalecký
posudok. Tento znalecký posudok vypracoval znalec A.. A. B., znalec z odboru energetika, odvetvie
vykurovanie a vykurovacie zariadenia. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s jedným a aj druhým
znaleckým posudkom, ktoré boli vypracované v predmetnej veci, zistil, že A.. F. M. a taktiež aj znalec A..
A. B. poukázali v znaleckých posudkoch na tú skutočnosť, že v zmysle zákona o energetike č. 70/1998
Z. z. v znení zmien a doplnkov a zákona č. 455/1992 Zb. o živnostenskom podnikaní, bol zo strany
žalobcuporušenýzákon,konkrétnezákonnéust.§34a§36citovanéhozákonaoenergetike,nazáklade
ktorého podľa § 34 dodávateľ tepla je povinný a) merať teplo na odbernom mieste a b) na svoje náklady
zabezpečiť zapojenie a udržiavanie určeného meradla na odoberanom mieste a overiť jeho správnosť
podľa osobitných predpisov.
7. Na túto skutočnosť poukázal aj pri výsluchu opakovane znalec A.. A. B., že žalobca firma SPOOL, a.
s., keď preberala správu nad kotolňou v zmysle platných predpisov, bola povinná zabezpečiť na vlastné
náklady merače tepla. Z vykonaného dokazovania pre súd prvej inštancie vyplynulo, že žalobca ani v
minimálnom rozsahu nesplnil z technologických opatrení v § 34 a § 36 zákona o energetike žiadne z
opatrení. Zo strany žalobcu neboli zriadené meradlá energie a vody, preto nebolo možné určiť reálne
náklady súvisiace s výrobou tepla. Znalec A.. A. B. dospel k výpočtom na základe technologických
prepočtov, suma ku ktorej dospel, nevychádza však z reálnych nákladov na výrobu tepla. Z vyhodnotenia
záveru znaleckého posudku vyplynulo, že žalovaným 1/ a 2/ vznikol za obdobie od 01. 04. 2002 do 27.
06. 2003, kedy bola ukončená platnosť zmluvy o výkone správy, nedoplatok v sume 224,--Sk (7,43 €). K
tejto sume dospel znalec na základe technologického prepočtu, avšak poukázal na to, že reálny odber
plynu za účelom ohrevu teplej vody a tepla, teda skutočný odber tohto plynu by bolo možné zistiť na
základe merača tepla. Tieto merače však zo strany žalobcu neboli zabezpečené.
8. Na základe uvedeného súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
7,43 € s poplatkom z omeškania vo výške 0,25 % z uvedenej sumy za každý deň omeškania vzhľadom
k tomu, že žalovaní 1/ a 2/ sa dostali do omeškania so zaplatením žalovanej sumy od 31. 03. 2005
do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu (návrh) žalobcu ako nedôvodnú zamietol z toho dôvodu, že zo
stranyžalobcubolporušenýzákonč.70/1998Z.z.oenergetike,pretožežalobcanezabezpečilinštaláciu
potrebných technologických zariadení za účelom merania technologických veličín, na základe ktorých
by bolo možné určiť reálne náklady na výrobu tepla a až na základe ktorých by bolo možné vypočítať
reálnu sumu.9. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca (žalobca súdu osobne doručil odvolanie
dňa 30.05.2016, datované dňom 30.5.2013, ktorým malo byť v zmysle § 42 ods. 1 OSP doplnené
odvolanie žalobcu doručeného súdu e-mailom dňa 27.5.2016, ktoré je však svojim obsahom odlišné
od odvolania doručeného súdu žalobcom osobne dňa 30.05.2016 - poznámka odvolacieho súdu).
Rozsudok prvostupňového súdu žalobca odvolaním napadol v celom rozsahu. Rozsudok okresného
súdu požadoval zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
10. Žalobca v odvolaní namietal, že súd rozhodol vo veci z dôvodu, že posúdil nárok žalobcu ako
vyúčtovaný v rozpore s ustanoveniami právneho poriadku Slovenskej republiky, najmä ust. § 34 a §
36 zák. č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 45/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
v znení neskorších predpisov. Súd sa stotožnil s tvrdením znalcov v znaleckých posudkoch o vyššie
uvedenom nezákonnom postupe žalobcu. Reálna úprava problematiky dodávky tepla a teplej vody,
jeho merania a vyúčtovania, bola v rozhodnom období t. j. v rokoch 2002 až jún 2003 upravovaná
komplexom právnych predpisov. Znalec A.. A. B. vo svojom znaleckom posudku tieto právne predpisy
akceptoval a vo svojich vyjadreniach v bode 2.4 aj akceptoval spôsob určenia ceny dodaného tepla
žalovaným v prípade nemeranej dodávky tepla podľa bodu 2, I. časti prílohy č. 4 ods. 4 výmeru
Ministerstva financií SR č. R-1/1996, a to prepočtom spotreby plynu na vyrobené množstvo tepla, a
teda potvrdil správnosť postupu spoločnosti SPOOL, a. s., pri určovaní množstva dodaného tepla.
Uvedené výsledky znaleckého posudku, ktoré žalobca na pojednávaní nespochybňoval, vychádzali zo
znaleckého postupu, súd neakceptoval a nesprávnym právnym posúdením veci vyslovil záver uvedený
v rozsudku, v ktorého dôsledku rozhodol o zamietnutí nároku žalobcu ako nepreukázaného, pričom však
nikto nespochybnil uskutočnenie dodávky tepla pre žalovaných. Žalobca v podanom odvolaní namietol
nesprávnosť postupu znalca pri zúčtovaní záloh uhradených žalovanými, nakoľko nesprávne započítal
zálohy, ktoré už boli žalobcom zúčtované oproti nákladom za predchádzajúce obdobie. Znalec týmto
postupom vytvoril na strane žalovaných stav, kedy ich zálohovými platbami sa uhrádzali žalobcove
nároky v dvoch rozdielnych zúčtovacích obdobiach. Nakoľko jediným dôvodovom pre rozhodnutie súdu
vo veci bolo práve posúdenie nemožnosti preukázania dodaného množstva tepla žalovaným, touto
námietkou sa súd nezaoberal v odôvodnení rozhodnutia.
11. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu ako vecne správny potvrdil. Vyjadrili nesúhlas s dôvodmi odvolania uvádzanými
žalobcom. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení uviedli, že žalobca vo všetkých svojich odvolaniach bez
nových dôkazov spochybňuje znalecké posudky súdnych znalcov z odboru energetiky, vykurovania a
vykurovacích zariadení a spochybňuje správnosť právneho posúdenia veci Okresným súdom v Lučenci.
12. Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 CSP, preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, len v rozsahu
odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a
rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým okresný súd žalobu (návrh) vo zvyšku zamietol (druhý
výrok), podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodnýchustanovenív§470ods.1platí,žeakniejeustanovenéinak,platítentozákonajnakonania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd preto na
vec na základe podaného odvolania žalovaného 1/, ktoré ho právne účinky nastali predo dňom platnosti
CSP, aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.16. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce
konaniespolusnapadnutýmrozsudkomsúduprvejinštancieauvádza,žesavplnomrozsahustotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, v tomto smere si osvojuje dôvody napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie a v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP na tieto v celom rozsahu poukazuje.
17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, reagujúc na odvolacie dôvody žalobcu odvolací
súd uvádza, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne
posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 CSP; § 380
CSP), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či nedošlo
k vadám, ktoré by sa týkali procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP).
18. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Žalobca žiadnym spôsobom argumentmi uvádzanými v odvolaní
nespochybňuje správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým okresný súd žalobu
(návrh) vo zvyšku zamietol (druhý výrok).
19. Žalobca v podanom odvolaní nenamietal nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, ale
ťažiskovo spochybňuje, tak ako počas celého konania, závery znaleckého dokazovania. Napriek tomu,
že žalobca spochybňuje závery znaleckého dokazovania, v tomto smere nepredkladá žiadne dôkazy.
Jeho tvrdenia a názory tak zostali len v rovine tvrdení, bez odkazu na konkrétne dôkazy. Žalobca k
tvrdeniam o správnosti svojich výpočtov nepredložil nijaký dôkaz.
20. Znalec A.. A. B. vo svojom znaleckom posudku č. 88/2012 jednoznačne zaujal názor, že nedoplatok
za dodávky tepla za obdobie od 01. 04. 2002 až 27. 06. 2003 vo výške 10 362,--Sk (343,95 €) zo strany
žalobcu SPOOL, a. s., nebol správne vypočítaný. Znalec zároveň vyčíslil celkovú výšku nedoplatku pre
byt vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ za použitia cien tepla uvedených v cenovom výmere Okresného
úradu Lučenec a cenovom rozhodnutí URSO za obdobie od 01. 04. 2002 do 27. 06. 2003 sumou 224,--
Sk (7,43 €). V znaleckom posudku je na strane 22 až 23 uvedený výpočet ako dospel znalec k výške
tohto nedoplatku.
21. Pretože v danom prípade išlo o posúdenie skutočností, na ktoré je potrebné odborné znalosti, bolo
na mieste, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a takéto znalecké dokazovanie bolo jedným
z podkladov pre rozhodnutie súdu prvej inštancie.
22. Ak v danom prípade súd prvej inštancie na základe vykonaného znaleckého dokazovania uzavrel,
že nedoplatok žalobcov 1/ a 2/ ktorý vznikol za obdobie od 01. 04. 2002 do 27. 06. 2003 je vo výške
224,--Sk (7,43 €) správne ustálil výšku nedoplatku žalovaných 1/ a 2/.
23. Ak teda prvostupňový súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7,43 € spolu s
0,25 % poplatkom z omeškania z uvedenej sumy za každý deň omeškania od 31. 03. 2005 do zaplatenia
a vo zvyšku žalobu (návrh) žalobcu ako nedôvodnú zamietol, rozhodol správne.
24. Nedôvodná je tiež odvolacia námietka žalobcu, že znalec postupoval pri zúčtovaní záloh uhradených
žalovanými nesprávne, nakoľko nesprávne započítal zálohy, ktoré už boli žalobcom zúčtované oproti
nákladom za predchádzajúce obdobie. Odvolací súd k uvedenému poukazuje na výpoveď znalca A.. A.
B. na pojednávaní konanom dňa 22.01.2013, na ktorom znalec k uvedenej problematike jednoznačne
uviedol, že zálohy zaplatené za rok 2002 mali byť účtované v roku 2002. Nedá sa to prenášať cez polrok.
Znalec tiež uviedol, že žalobca mal dosť podkladov na to (podobne ako znalec), aby vypočítal cenu
tepla za rok 2002.
25. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým
okresný súd žalobu (návrh) vo zvyšku zamietol (druhý výrok), ako vecne správne potvrdil.
26. Z odvolania vyplýva, že žalobca sa odvolával aj proti výroku, ktorým okresný súd uložil žalovaným
1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi sumu 7,43 € spolu s 0,25 % poplatkom z
omeškania z uvedenej sumy za každý deň omeškania od 31. 03. 2015 do zaplatenia, v lehote troch
dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanieodvolania vyplýva z ust. § 359 a § 361 CSP. Osobou oprávnenou podať odvolanie je predovšetkým tá
strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pretože odvolanie bolo podané žalobcom aj
do výroku, ktorým bolo rozhodnuté v jeho prospech, odvolací súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie bolo
v jeho neprospech. Odvolací súd dospel k záveru, že čiastočným vyhovením žaloby (návrhu) nebola
spôsobená ujma žalobcovi. Keďže žalobcovi čiastočne vyhovujúcim výrokom rozsudku okresného súdu
žiadna ujma nevznikla, v tejto časti odvolací súd odvolanie žalobcu odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého
ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa na odvolacie konanie v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci a v
spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého nároku na náhradu trov súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Žalovaní 1/ a 2/ boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešní. Nakoľko však žalovaným
1/ a 2/ žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd im náhradu trov odvolacieho
konania proti žalobcovi nepriznal (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/544/2015 zo
dňa 26. 10. 2016).
28. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.