Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 31, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117205440
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117205440.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty
Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobkyne
K. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. N., H. C. G. XXXX/X, v konaní právne zastúpenej Aequitas s.r.o.,
so sídlom Banská Bystrica, Dolná 19, IČO: 36 628 841, proti žalovanému Poľnohospodárske družstvo
Banská Bystrica časť Podlavice, so sídlom Banská Bystrica - Podlavice, IČO: 00 189 251, v konaní

právne zastúpeného AK SUCHOŇOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého
12, IČO: 47 234 787, o zaplatenie 233,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 13C/20/2017-85 zo dňa 01.02.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v II. výroku p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd v zmysle §144, §145 ods. 1, §256 ods. 1, §262 ods.
1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej v texte aj „C.s.p.“) zastavil konanie (I.
výrok) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania (II. výrok).
1.1 Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou, doručenou súdu dňa 09.03.2017, domáhala
od žalovaného zaplatenia sumy 233,- Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia. Dňa

28.11.2017 zobrala žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný na pojednávaní zmenil svoju
doterajšiu právnu argumentáciu; žiadala konanie zastaviť a priznať jej nárok na náhradu trov konania.
Žalovaný súhlasil so späťvzatím žaloby a žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Proti uzneseniu okresného súdu do jeho II. výroku o náhrade trov konania podala odvolanie
žalobkyňa. Navrhla, aby krajský súd rozhodnutie okresného súdu o trovách konania zrušil a vydal vo

veci rozhodnutie, ktorým prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Uplatnila
si aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že sa domáhala zaplatenia 233,-
Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť v dôsledku užívania nehnuteľností vo
vlastníctve žalobkyne žalovaným bez právneho dôvodu v súlade s §451 ods. 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa dňa 11.11.2016 pred podaním žaloby navrhla žalovanému
vysporiadanie majetkovoprávnych vzťahov k pozemkom v k. ú. H., obec H., okres N. N. a to formou

uzatvorenia nájomnej zmluvy. Žalovaný dňa 25.11.2016 zaslal žalobkyni návrh na uzatvorenie nájomnej
zmluvy s ročnou výškou nájmu 2,52 Eur. S navrhovanou výškou nájmu žalobkyňa nesúhlasila a
zaslala žalovanému vlastný návrh výšky nájmu, ktorý sa opieral o znalecký posudok č. 20/2017 znalca
L.. W. N. zo R., P. J. S. XXX/XX o ročnej výške nájmu za pozemok, určenej v sume 605,79 Eur.
Žalovaný s navrhovanou výškou nájmu nesúhlasil, čo žalobkyni oznámil mailom zo dňa 23.02.2017.
Následne dňa 09.03.2017 podala žalobkyňa žalobu o zaplatenie 233,- Eur titulom bezdôvodného

obohatenia žalovaného, ku ktorému došlo v dôsledku užívania nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne
bez právneho dôvodu. Na pojednávaní dňa 21.11.2017 žalovaný uviedol, že nehnuteľnosti užíva nazáklade nájomného vzťahu, založeného zákonom a to v zmysle §22 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.
o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „pozemkový
zákon“). V súlade s §22 ods. 6 pozemkového zákona platí, že ak medzi doterajším užívateľom

a vlastníkom nehnuteľností s výnimkou poľnohospodárskej a lesnej pôdy nedošlo k inej dohode,
vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, keď bola nehnuteľnosť podľa druhej časti tohto
zákona vydaná, medzi nimi nájomný vzťah, ktorý možno kedykoľvek vypovedať. Výpovedná doba je 3
mesiace. Výpovedná doba začne plynúť prvým dňom mesiaca, nasledujúceho po doručení výpovede.
Dňa 27.11.2017 žalobkyňa zobrala žalobu späť, pretože existencia nájomného vzťahu k pozemku

vylučuje úspešné domáhanie sa vydania bezdôvodného obohatenia zo strany vlastníka veci, ktorým
je žalobkyňa. Okresný súd Banská Bystrica konanie dňa 01.02.2018 zastavil a žalovanému priznal
nárok na náhradu trov konania podľa §256 ods. 1 C.s.p.. Žalobkyňa s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7MCdo 4/2010 poukázala na otázku procesného
zavinenia zastavenia konania. Žalobkyňu k späťvzatiu žaloby motivovali skutočnosti, spočívajúce v
správaní sa žalovaného, keďže predmetom sporu bola náhrada za užívanie pozemkov bez právneho

dôvodu, t.j. vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný pritom ani pred začatím súdneho konania
ani vo svojich vyjadreniach ku veci samej neuvádzal, že vec užíva na základe nájomnej zmluvy, ale
spornou bola výlučne výška bezdôvodného obohatenia. Právny dôvod svojho užívania žalovaný uviedol
až na ústnom pojednávaní vo veci samej. Žalobkyňa pritom aj napriek skutočnosti, že nájomná zmluva
mala vzniknúť zo zákona, nemohla vedieť, či nájomná zmluva vznikla zo zákona, pretože vlastníkom

veci sa stala 21.10.2016 a nemohla mať teda vedomosť o tom, či medzi predchádzajúcim vlastníkom a
žalovanýmdošlokinejdohode,prípadnečipredchádzajúcivlastníkneukončilnájomnúzmluvuvzniknutú
zo zákona výpoveďou tak, ako to zákon predpokladá. Žalovaný súhlasil s návrhom na uzatvorenie
nájomného vzťahu a predložil žalobkyni návrh nájomnej zmluvy, ktoré konanie nasvedčovalo tomu, že k
nehnuteľnostiam nemá žiadny právny vzťah. Z vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa síce vzala žalobu

späť, čo viedlo k zastaveniu konania, avšak motívom späťvzatia žaloby bola bezvýslednosť domáhania
sa vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu, pokiaľ existoval
právny dôvod ich užívania. O existencii takéhoto dôvodu žalobkyňa nemala a nemohla mať vedomosť
a naopak žalovaný, ktorý takúto vedomosť mal, žalobkyňu o tejto skutočnosti žiadnym spôsobom
neinformoval, čím sa pričinil vznik sporu. Tým zároveň procesne zavinil späťvzatie žaloby, pretože

žalobkyňa, pokiaľ by mala vedomosť o existencii nájomného vzťahu, by sa žalobou nedomáhala vydania
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný pritom nájomný vzťah až do ústneho pojednávania vo veci samej
netvrdil, neplatil nájomné vo výške obvyklej v čase vzniku nájomného vzťahu a v katastri nehnuteľností
sa nenachádza ani údaj o existencii takéhoto nájomného vzťahu, hoci mal trvať od roku 1991, t. j. viac
ako 5 rokov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§34 C.s.p.) vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1, 2 C. s. p.
bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 C.s.p.) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1,

2 C. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

5. Podľa §387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,

prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd, súc v zmysle §380 C.s.p. rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci
preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne, ako aj procesný postup súdu prvej inštancie,
ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, z hľadiska či v konaní došlo k vadám, ktoré by

mali za následok nesprávne rozhodnutie (§380 ods. 2 C.s.p.). Dospel k záveru, že okresný súd rozhodol
vecne správne a svoje rozhodnutie aj dostatočne a riadne právne odôvodnil.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že jediným dôvodom späťvzatia žaloby na uloženie povinnosti zaplatiť
žalobkyni finančné prostriedky titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie poľnohospodárskych

pozemkov, pričom spor prebiehal na súde od 09.03.2017, bola informácia žalovaného na pojednávaní
dňa 21.11.2017 o tom, že žalovaný užíval nehnuteľnosti na základe družstevného práva v zmysle
§22 zákona č. 229/1991 Zb., vzhľadom na ktorý nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy, pretože došlo
k vzniku nájomného vzťahu zo zákona s tým, že potom výška nájomného má vychádzať z tohtoprávneho predpisu, t.j. zo zákona č. 229/1991 Zb.. Poľnohospodárskou pôdou sú tie nehnuteľnosti,
ktoré tvoria poľnohospodársky areál a boli postavené do roku 1991. Tento vzťah sa spravoval zákonom
č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, ktoré sú v zmysle §1 zastavané stavbou

na poľnohospodárske účely, postavenou do roku 1991. V zmysle §23 uvedeného právneho predpisu
sa tento nájomný vzťah spravuje zákonom č. 504/2003 Z.z. v spojení so zákonom č. 229/1991
Zb.. Žalovaný nepoprel rozsah užívania týchto nehnuteľností, má záujem platiť za ich užívanie,
avšak len vo výške určenej týmito právnymi predpismi a obvyklej vo vzťahu k ostatným vlastníkom
poľnohospodárskych pozemkov. Tieto skutočnosti vyplývajú zo zápisnice z pojednávania 21.11.2017

(č.l. 60 spisu). Pojednávanie súd odročil na neurčito za účelom poskytnutia 15 - dňovej lehoty právnemu
zástupcovi žalobkyne na písomné vyjadrenie k uvedeným skutkovým a právnym tvrdeniam žalovaného.
Dňa 28.11.2017 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručila súdu späťvzatie žaloby
s návrhom na zastavenie konania vzhľadom na zmenu právnej argumentácie žalovaného s tým, že
požiadala o náhradu trov konania, keďže procesne zavinila trovy konania strana žalovaného.
8. Odvolanie nie je dôvodné.

V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Oslobodenie od
povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie je možné. Ani v prípade, ak bolo neúspešnej
strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (ktoré sa vzťahuje len na jej prípadnú poplatkovú
povinnosť), nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strany.

9. V spore je teda pri rozhodovaní o trovách konania rozhodujúci výsledok konania. Z hľadiska výsledku
konania v prejednávanom spore bol úspešný žalovaný. Okresný súd pri rozhodovaní o trovách konania
použil správne zákonné ustanovenie, keď žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania
voči neúspešnej žalobkyni. Ani odvolací súd v prejednávanej veci nevidel príčinu na priznanie trov

resp. nároku na náhradu trov konania žalobkyni; okresný súd správne rozhodol o povinnosti žalobkyne
ako neúspešnej strany v spore nahradiť trovy konania úspešnému žalovanému. Žalobkyňa v čase,
keď kupovala pôdu, si mala a mohla zistiť od pôvodného vlastníka, či je alebo nie je k uvedenému
pozemku založený nájomný vzťah. Je povinnosťou budúceho vlastníka zistiť si, v akom stave kupuje
nehnuteľnosti - pozemky a túto povinnosť nemôže pripisovať žalovanému, ktorý je nájomcom daných

pozemkov zo zákona. Žalovaný uznával nájomný vzťah k pozemkom, avšak vždy namietal žalobkyňou
požadovanú výšku. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu spisu. Ak žalobkyňa podala na súd žalobu na
vydanie bezdôvodného obohatenia prostredníctvom advokáta, bolo jej povinnosťou ozrejmiť si právnu
kvalifikáciu svojho uplatňovaného nároku. Rovnako späťvzatie žaloby bolo prejavom vôle žalobkyne.
Žalobkyňa zavinila zastavenie konania, preto je povinná nahradiť žalovanému náhradu trov. Okresný

súd správne priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný; k odvolaniu sa nevyjadril, ani mu žiadne trovy v

odvolacom konaní zo spisu nevyplynuli. Preto odvolací súd rozhodol, že žalovanému, hoci v odvolacom
konaní úspešnej strane sporu, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§426
C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( §427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( §427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§428 C.s.p.).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§127 ods. 1 C.s.p.)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§127 ods. 2 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§429 ods. 2 C.s.p.).