Rozsudok ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. december 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200707
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4014200707.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu

JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s r.o.,
Priemyselná 17, Zlaté Moravce, IČO: 36 521 451, zastúpeného advokátskou kanceláriou Matejka &
Haluška s.r.o., Lazovná 20, Banská Bystrica, proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, Damborského
5, Nitra, o správnej žalobe zo dňa 31. 07. 2014 proti rozhodnutiu (oznámeniu) žalovaného č.
9416301/5/2700411/2014 zo dňa 11. 06. 2014, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalovaný ako správca dane vydal
rozhodnutie pod č. 9416301/5/3971717/2013 dňa 28. 08. 2013, ktorým žalobcovi vyrubil úrok z
omeškaniavsume14.135,70eurzanezaplateniedanezpridanejhodnotyvyrubenejpodanímdaňového
priznania za zdaňovacie obdobie december 2010 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. V
odôvodnení svojho rozhodnutia správca dane vysvetlil postup a spôsob výpočtu úroku z omeškania za

zdaňovacie obdobie december 2010 z dlžnej sumy 45.967,75 eur za obdobie od 25. 01. 2011 do 16.
06. 2011, t.j. 142 dní v sume 2.682,501 eur, z dlžnej sumy 60.441,02 eur za obdobie od 25. 01. 2011
do 20. 08. 2011, t.j. 207 dní v sume 5.141,626 eur a z dlžnej sumy 72.787,69 eur za obdobie od 25.
01. 2011 do 24. 08. 2011, t. j. 211 dní v sume 6.311,590 eur. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené
rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č. 1100304/1/550427/2013 zo dňa 27. 11. 2013 a nadobudlo
právoplatnosť dňa 11. 12. 2013.

2. Žalobca podal dňa 24. 04. 2014 daňové priznane na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
marec 2014, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume 39.636,50 eur a dňa 26. 05. 2014 podal
daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014, v ktorom uviedol vlastnú
daňovú povinnosť v sume 39.136,49 eur.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

3. Žalovaný v oznámení zo dňa 11. 06. 2014 o použití nadmerného odpočtu oznámil žalobcovi, že
nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 500,01 eur, ktorý žalobcovi vznikol nadani z pridanej hodnoty sa použije na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku - úroku na dani z pridanej
hodnoty vyrubeného rozhodnutím o úroku č. 9416301/5/3971717/2013 zo dňa 04. 11. 2013 (správne
malo byť 28. 08. 2013, čo žalovaný opravil v podaní zo dňa 08. 01. 2016) splatného dňa 27. 12. 2013

v pôvodnej sume 14.135,70 eur.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

4. Žalobca sa žalobou zo dňa 31. 07. 2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04. 08. 2014, domáhal
preskúmania zákonnosti a zrušenie rozhodnutia - oznámenia žalovaného č. 9416301/5/2700411/2014
zo dňa 11. 06. 2014, ktorým žalovaný v zmysle ust. § 79 ods. 1, 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oznámil
žalobcovi, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2014 vo výške 500,01 eur, ktorý mu

vznikol na dani z pridanej hodnoty, sa použije na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku - úroku na dani
DPH - vyrubeného rozhodnutím o úroku č. 9416301/5/3971717/2013 zo dňa 04. 11. 2013 v pôvodnej
výške 14.135,70 eur.

Žalobca tvrdil, že takýto postup žalovaného je nezákonný a bol ním ukrátený na svojich subjektívnych

právach a z toho dôvodu je žalobou napadnuté rozhodnutie - oznámenie spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Predmetné rozhodnutie spôsobuje zánik subjektívneho
práva žalobcu na vyplatenie príslušnej sumy predstavujúcej v zmysle ust. § 79 zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nadmerný odpočet žalobcu a toto oznámenie
sa nepochybne týka práva žalobcu vlastniť majetok, najmä s poukazom na situáciu, že proti tomuto

rozhodnutiu - oznámeniu nebolo možné podať iné opravné prostriedky. Žalobca bol teda toho názoru,
že rozhodnutie - oznámenie žalovaného je bez ďalšieho spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

V tejto súvislosti poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 511/1992 Z. z. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov,

ktorá zakotvovala právo napadnúť postup správcu dane podľa ust. § 63 ods. 8 vyššie citovaného
zákona, a to osobitným opravným prostriedkom vo forme reklamácie podľa ust. § 50 ods. 4 tohto
zákona. Právna úprava obsiahnutá v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov už proti postupu správcu dane
pri platení a evidencii dane, ktorým je nepochybne i použitie nadmerného odpočtu, žiadny opravný

prostriedok výslovne nepripúšťa. Rozhodnutie o reklamácii podanej proti postupu správcu dane pri
platení daní použitím nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty na kompenzáciu nedoplatku na dani
podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve.
Žalobca je presvedčený, že neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by súdnemu prieskumu nemalo podliehať
rozhodnutie - oznámenie a napádaný postup žalovaného v predmetnej veci, a to i s poukazom na

závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžf/4/2009, ako i výstupy
z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR.

V ďalšej časti podanej žaloby žalobca uviedol, že žaloba je podaná včas, je aktívne legitimovaný na jej
podanie a je daná vecná a miestna príslušnosť konajúceho súdu.

V časti žaloby označenej ako „dôvody nezákonnosti rozhodnutia a napádaného postupu“ žalobca
zdôraznil, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie zákonnosti rozhodnutia - oznámenia
a napádaného postupu správcu dane, majú svoj základ v “predreštrukturalizačných“ pomeroch.
Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 15. 05. 2013 v konaní pod sp. zn. 32R/3/2013 bolo proti

žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie, následne bola povolená reštrukturalizácia uznesením zo
dňa 21. 06. 2013 a uznesením zo dňa 31. 01. 2014 bol potvrdený reštrukturalizačný plán.

Žalobcovi nebol v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov vrátený nadmerný odpočet, pretože tento bol použitý na kompenzáciu časti vyrubených

úrokov z omeškania podľa ust. § 156 ods. 1 písm. b/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu
nezaplatenia dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania v ustanovenej lehote a v
ustanovenejvýške,atorozhodnutímoúrokuzazdaňovacieobdobiedecember2010.Všetkyskutočnostideterminujúce existenciu a výšku vyrubených úrokov boli dané pred začatím reštrukturalizačného
konania u žalobcu. Pohľadávka žalovaného, ktorej zodpovedá právna povinnosť žalobcu zaplatiť úroky,
je právom na peňažné plnenie, ktoré v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vzniklo pred začatím
reštrukturalizačného konania, a preto ho bolo potrebné za účelom dosiahnutia plnenia riadne a včas
uplatniť v reštrukturalizácii prihláškou, a pokiaľ k tomu nedošlo, tak právo vymáhať takúto pohľadávku
voči žalobcovi v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu zaniklo. Úroky nepredstavujú tzv.
prednostnú pohľadávku, ale naopak, jedná sa o pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje

prihláškou, čomu nasvedčuje nielen právna úprava obsiahnutá v ustanoveniach zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ale i základný účel reštrukturalizačného konania a právny charakter úroku z omeškania ako
akcesorického práva.

Je nepochybné, že žalovaný si v reštrukturalizácii neuplatnil úroky prihláškou a je teda nevyhnutný

záver, že v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu sa úroky stali nevymáhateľné, v dôsledku
čoho na ich kompenzáciu nebolo možné použiť nadmerný odpočet. Postupom žalovaného bol teda
žalobca ukrátený na jeho právach. Použitie nadmerného odpočtu v zmysle žalobou napadnutého
rozhodnutia - oznámenia je totiž možné stotožniť so zánikom pohľadávky v dôsledku jednostranného
započítania, ktoré je vo vzťahu k pohľadávkam uplatňovaným v reštrukturalizácii prihláškou počas

reštrukturalizačného konania vylúčené ex lege, a teda o to viac musí byť vylúčené i po skončení
reštrukturalizácie.

Použitím nadmerného odpočtu na úhradu úrokov by došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov
insolvenčného konania v dôsledku neodôvodneného zvýhodnenia žalovaného ako veriteľa pohľadávky

odvodzujúcej svoju existenciu z noriem práva verejného. Žalobca podal proti rozhodnutiu o
úroku odvolanie, v ktorom poukázal na účinky začatia reštrukturalizačného konania a potvrdenia
reštrukturalizačného plánu, pričom zdôraznil nevymáhateľnosť úrokov, a teda i nezákonnosť rozhodnutí,
ktorými boli vyrubené. Oprávnenie, resp. povinnosť správcu dane vyrubiť úroky z omeškania
za omeškanie s plnením daňových povinností, ktoré nastalo pred začatím reštrukturalizačného

konania počas takéhoto konania, môže byť predmetom viac, či menej relevantnej kritiky, ale
jeho nevymáhateľnosť v dôsledku neuplatnenia prihláškou a/alebo potvrdenia plánu súdom je
nespochybniteľná. Napriek uvedenému žalovaný považuje predmetné úroky za vymáhateľné, a teda
použitie nadmerného odpočtu na ich úhradu za právne možné.

V závere žaloby žalobca navrhol oznámenie žalovaného zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. a/, d/
OSP a vec vrátiť Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie z dôvodu, že toto oznámenie, ktoré považuje
za rozhodnutie, je nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

IV. Vyjadrenie žalovaného k žalobe

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 22. 09. 2014, ktoré bolo súdu doručené v ten istý deň.
Vo svojom vyjadrení uviedol, že žaloba je podaná proti oznámeniu o použití nadmerného odpočtu zo dňa

11. 06. 2014, ktoré má informatívny charakter a ktorým neboli uložené povinnosti, ani priznané práva
pre žalobcu. Oznámenie nie je rozhodnutie, nemá základné náležitosti rozhodnutia, a preto žaloba nie
je dôvodná.

Dňa 24. 04. 2014 podal žalobca elektronicky daňové priznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie marec 2016, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume 39.636,50 eur. V daňovom priznaní za
nasledujúce zdaňovacie obdobie, t. j. apríl 2016 uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 39.136,49 eur.

Podľa ust. § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
žalobca vykonal v daňovom priznaní zápočet na r. 33 a nadmerný odpočet v uvedenej sume 39.136,49

eur odpočítal od vlastnej daňovej povinnosti. So zostatkom nadmerného odpočtu v sume 500,01 eur
daňový úrad naložil podľa ust. § 79 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že v čase poukázania
zvyšku nadmerného odpočtu bol u žalobcu evidovaný daňový nedoplatok, daňový úrad použil nadmernýodpočet podľa ust. § 55 vyššie citovaného zákona na splatný nedoplatok na dani z pridanej hodnoty.
O tomto postupe podľa ust. § 79 ods. 1 vyššie citovaného zákona, teda o použití daňového preplatku,
daňový úrad upovedomil žalobcu tak, ako mu to prikazuje zákon aj vzhľadom na ods. 7 uvedeného

zákonného ustanovenia. Správca dane teda v žalobou napadnutom oznámení zo dňa 11. 06. 2014
žalobcovi oznámil, že daňový nedoplatok bol použitý na čiastočnú úhradu úroku v sume 500,01 eur
vyrubeného rozhodnutím č. 9416301/5/3971717/2013 vo výške 14.135,70 eur.

Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, o ktorom rozhodoval odvolací

orgán - Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica svojím rozhodnutím č. 1100304/1/550427/2013 zo
dňa 27. 11. 2013, pričom potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra o úroku z omeškania, a tým sa
rozhodnutie vydané daňovým úradom stalo právoplatným a aj splatným a jeho nezaplatením v zákonom
určenej lehote vznikol daňovému subjektu nedoplatok. Ide o rozhodnutie Daňového úradu Nitra č.
9416301/5/3971717/2013 zo dňa 28. 08. 2013 o úroku z omeškania, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím
Finančného riaditeľstva SR č. 1100304/1/550427/2013 zo dňa 27. 11. 2013.

Skutočnosti, ktoré žalovaného oprávňovali na použitie daňového preplatku na daňový nedoplatok, sú
tie, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/3/2013 vydaným dňa 15. 05. 2013
a uverejneným v Obchodnom vestníku č. 97/2013 časť konkurzy a reštrukturalizácie zo dňa 22. 05.
2013 bolo voči žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie a uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn.

32R/3/2013 zo dňa 21. 06. 2013 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 124/2013 zo dňa 28. 06. 2013
bola povolená reštrukturalizácia spoločnosti. Do funkcie správcu bola ustanovená obchodná spoločnosť
Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k. s.. Daňový úrad môže prihlásiť do reštrukturalizačného
konania daňové nedoplatky, avšak rozhodnutie o úroku z omeškania bolo vydané dňa 28.
08. 2013, preto nebolo možné ho spätne prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Ustanovenie § 158

zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov neumožňuje správcovi dane prihlásiť daňové pohľadávky, ktoré sa nestali
nedoplatkami, pričom úrok z omeškania vyrubený citovaným rozhodnutím č. 9416301/5/3971717/2013
zo dňa 28. 08. 2013 sa stal daňovým nedoplatkom až po splatnosti dane, t. j. dňa 27. 12. 2013.

Rozhodnutie o úroku z omeškania, ktoré je uvedené v oznámení o použití nadmerného odpočtu, bolo
splatné až 27. 12. 2013, teda je to nedoplatok, ktorý vznikol až po začatí reštrukturalizačného konania
a z toho dôvodu nemohol byť prihlásený do reštrukturalizačného konania. Zákon č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
neumožňuje správcovi dane prihlásiť sankciu aj bez jej vyrubenia, čo umožňoval zákon č. 511/1992 Zb.

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 12. 2011, a to v zmysle ust. § 95 ods. 1 tohto zákona. Reštrukturalizačný
plán je záväzný len na pohľadávky, ktoré sú prihlásené, resp. mohli byť prihlásené. V žiadnom prípade
nemohol byť úrok z omeškania, ktorý je uvedený v oznámení o použití nadmerného odpočtu zo dňa 11.
06. 2014 prihlásený ako daňová pohľadávka, pretože v čase povolenia reštrukturalizácie neexistoval.

V. Ďalší priebeh súdneho konania.

6. V podaní zo dňa 08. 01. 2016 žalovaný uviedol, že v oznámení o použití nadmerného odpočtu zo dňa
11. 06. 2014 je omylom uvedený nesprávny dátum „04. 11. 2013“. V tomto oznámení došlo k pochybeniu
pri písaní, a to v uvedení nesprávneho dátumu, pričom ma byť správne uvedený dátum „28. 08. 2013“.

7. Následne správny súd uznesením č.k. 11S/138/2014-86 zo dňa 29. 04. 2016 konanie v predmetnej

vecizastavil.Nazákladekasačnejsťažnostižalobcuzodňa26.07.2016vovecirozhodovalNajvyššísúd
SR, ktorý uznesením v konaní vedenom pod sp. zn. 8Sžf/4/2016 zo dňa 23. 08. 2018 zrušil uznesenie
tunajšieho súdu zo dňa 29. 04. 2016 o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 02. 10. 2018 oznámil súdu, že z disponibilnej dokumentácie

nevyplýva, že by sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia o vyrubení úroku z
omeškania. Táto skutočnosť však nemá vplyv na rozhodnutie v predmetnej veci, nakoľko daň z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2010 sa stala splatnou 25. 01. 2011 a úrok z omeškania za
nezaplatenie tejto dane vyrubenej podaním daňového priznania bol žalobcovi vyrubený rozhodnutímzo dňa 28. 08. 2013, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 27. 11.
2013. Reštrukturalizačné konanie sa u žalobcu začalo s účinkami ku dňu 23. 05. 2013, reštrukturalizácia
bola povolená s účinkami ku dňu 29. 06. 2013 a reštrukturalizačný plán bol potvrdený s účinkami ku

dňu 08. 02. 2014. Orgány finančnej správy si do reštrukturalizačného konania neprihlásili pohľadávku
zodpovedajúcudaňovejpovinnostialeboúrokuzomeškaniavzniknutéhozdôvoduomeškaniasplnením
daňovej povinnosti.

Použitie nadmerného odpočtu na úhradu úroku vyrubeného rozhodnutím o úroku je v rozpore

s hmotnoprávnymi účinkami skončenia reštrukturalizácie. Úroky vyrubené rozhodnutím o úroku
predstavujú nárok, ktorý vznikol pred začatím reštrukturalizačného konania a ktorý sa tak v dôsledku
jeho neuplatnenia v reštrukturalizácii prihláškou a následného potvrdenia reštrukturalizačného plánu
súdom stal ex lege nevymáhateľným. Otázka oprávnenia správcu dane vyrubiť úrok z omeškania počas
reštrukturalizácie a otázka vymáhateľnosti takto vyrubených úrokov (ktorá nastala až po ich vyrubení)
po skončení reštrukturalizácie sú samostatnými otázkami teda a skutočnosť, že žalobca nepodal

žalobou, ktorou by sa domáhal preskúmania rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania (vydaných počas
reštrukturalizácie), nie je spôsobilá nijako podporiť zamietnutie žaloby v tejto predmetnej veci. Ak totiž
pohľadávka zodpovedajúca úroku vznikla pred začatím reštrukturalizačného konania u žalobcu, stala
sa nevymáhateľnou až v dôsledku potvrdenia plánu, pričom na tento individuálny aspekt, nezlučiteľný
s núteným uplatnením úrokov po potvrdení plánu, nemohli orgány finančnej správy pri ich vyrubovaní

pred potvrdením plánu prihliadať (a teda ho nemohol uplatniť ani žalobca pri obrane proti rozhodnutiu o
vyrubení úroku). V závere svojho podania právny zástupca žalobcu poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR v konaní pod sp. zn. 1Sžf/2/2016 zo dňa 23. 05. 2017 a na niektoré časti jeho odôvodnenia,
ktoré i citoval.

9. Na prejednanie podanej žaloby správny súd nariadil pojednávanie na deň 12. 12. 2018.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

10. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. §10, ust. § 13 ods. 1 Správny súdny
poriadok, ďalej len „SSP“ v znení účinnom od 01. 07. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej
žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie
- oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu zo dňa 11. 06. 2014, pričom dospel k záveru,

že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju na pojednávaní konanom dňa 12. 12. 2018 zamietol ako
nedôvodne podanú.

11. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase podania žaloby,
v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 245 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase podania žaloby, pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného
správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené
rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

12. Podľa § 3 ods. 1, písm. a/, b/, c/ zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v znení
účinnom od 01. 07. 2016, na účely tohto zákona sa rozumiea/ administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b/ rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom

konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
c/ opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a

právnickej osoby priamo dotknuté.

Podľa §27ods.1SSP,pripreskúmavanízákonnostirozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatrenia
orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie
alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr

vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6
ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred
správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

13. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2013, teda i v čase rozhodovania
daňových orgánov o úroku z omeškania, tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových
subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy 1) neustanovujú inak.

Podľa § 2 písm. b/, f/ vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
b/ daňou daň podľa osobitných predpisov 1)vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto
zákona alebo osobitných predpisov 2)a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné

odpady podľa osobitného predpisu, 3)
f/ daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Podľa § 63 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu 2) možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto

zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 84 ods. 1, písm. g/ vyššie citovaného zákona, daňový nedoplatok zanikne dňom
g/ nasledujúcim po úplnom splnení pohľadávok správcu dane vyplývajúcich z potvrdeného
reštrukturalizačného plánu, a to v rozsahu pohľadávok, ktoré daňový subjekt na základe schváleného

reštrukturalizačného plánu nemusí plniť alebo ktoré nemožno v reštrukturalizácii uspokojiť; rovnako
zanikajú aj pohľadávky, ktoré v reštrukturalizačnom konaní neboli riadne a včas prihlásené, tieto
pohľadávky alebo ich časti po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.

Podľa§156ods.1písm.a/,ods.2,6,8vyššiecitovanéhozákona,úrokzomeškaniasprávcadanevyrubí

podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej
výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane
a/ daň alebo rozdiel dane,
Správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije
štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového

nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo
odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského
štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej bankynedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane
vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni
jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania

kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného
daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného
daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj
priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. (ods. 2)
Úrok z omeškania sa nevyrubí

a) ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň, 33)
b) ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 10 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo
colný úrad,
c) ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky
na daň podľa osobitného predpisu 92c)za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne v úhrne 3 eurá,
ak je správcom dane obec,

d) z úroku z omeškania a pokuty. (ods. 6)
Úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol
povinný
a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane,
b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. (ods. 8)

Podľa § 158 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a
reštrukturalizácie považuje za pohľadávku.
Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného
predpisu. 48)

14. Podľa § 55 ods. 4, 5, 6, 7, 8, 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 07. 2014 (teda i
v čase vydania oznámenia o použití nadmerného odpočtu), daňový subjekt je povinný označiť platbu
dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo; to neplatí, ak

je správcom dane obec.
Správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane. (ods. 5)
Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije na úhradu exekučných
nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na
daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia

platby. Ak v čase prijatia platby existuje viacero daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň a
nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu
v poradí podľa ich výšky vzostupne. (ods. 6)
Aknemožnopoužiťplatbudaňovéhosubjektupodľaodseku6,možnotútoplatbupoužiťnakompenzáciu
jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných

platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad. (ods. 7)
Aknemožnopoužiťneoznačenúplatbudaňovéhosubjektupodľaodsekov6a7,správcadanepostupuje
podľa § 79. (ods. 8)
Použitie platieb podľa odsekov 6 a 7 správca dane oznámi daňovému subjektu. (ods. 9)

Podľa § 79 ods. 1, 7 vyššie citovaného zákona, pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje
podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa §
55 ods. 6 a 7.
Na nadmerný odpočet a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú
odseky 1 až 6.

15. Podľa § 77 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
účinnom do 30. 09. 2014 (teda i v čase podávania daňových priznaní za zdaňovacie obdobie marec a
apríl 2014), zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac okrem odseku 2.

Podľa § 78 ods. 1 vyššie citovaného zákona, daň, ktorú je povinný platiť platiteľ podľa § 69, je splatná do
25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom vznikla daňová povinnosť zo zdaniteľného obchodu
okrem dane vyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru, ktorá je splatná v lehote pre splatnosť cla
podľa colných predpisov. Ak platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od celkovej splatnej dane okrem danevyrubenej colným orgánom pri dovoze tovaru odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel (ďalej
len "vlastná daňová povinnosť") uvedie do daňového priznania.
Podľa § 79 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi

nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom
zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet
od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný
nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za
zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo

do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať
daňové priznanie (§ 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom
nadmernýodpočetvznikol.Naúčelytohtozákonasanadmernýmodpočtomrozumieprevýšeniecelkovej
výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné
zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.

16.Podľa§114ods.1zák.č.7/2005Z.z.okonkurzeareštrukturalizáciiaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase potvrdenia reštrukturalizačného plánu u žalobcu,
začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky:
a) dlžník je povinný obmedziť výkon svojej činnosti na bežné právne úkony; iné právne úkony dlžníka
podliehajú súhlasu správcu, ktorý vypracoval posudok,

b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o
výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú,
c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani
pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi,

d) druhá zmluvná strana nemôže vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť
pre omeškania dlžníka s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím
reštrukturalizačného konania; vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od zmluvy z tohto dôvodu je
neúčinné,
e) zmluvné dojednania umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom

alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania alebo konkurzného konania sú neúčinné,
f) pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno voči dlžníkovi započítať.

Podľa § 116 ods. 4 vyššie citovaného zákona, v uznesení o povolení reštrukturalizácie súd ustanoví
správcu, vyzve veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili pohľadávky, a určí rozsah právnych úkonov

dlžníka, ktoré majú počas reštrukturalizácie podliehať súhlasu správcu; v uznesení tiež poučí veriteľov
o spôsobe prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok
a následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok. Do funkcie správcu súd ustanoví toho, kto
vypracovalposudok.UzneseniesúdbezodkladnezverejnívObchodnomvestníku;uznesenietieždoručí
účastníkom reštrukturalizačného konania, ustanovenému správcovi, príslušnému registrovému súdu,

príslušnému daňovému orgánu a colnému riaditeľstvu.

Podľa § 118 ods. 1 vyššie citovaného zákona, povolením reštrukturalizácie sa začína reštrukturalizácia.
Reštrukturalizácia sa považuje za povolenú zverejnením uznesenia o povolení reštrukturalizácie v
Obchodnom vestníku.

Podľa § 120 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať
svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom
prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou,
právovymáhaťtietonárokyvočidlžníkovivprípadepotvrdeniareštrukturalizačnéhoplánusúdomzaniká.

Pohľadávky, ktoré vznikli voči dlžníkovi počas reštrukturalizačného konania, pracovnoprávne
nároky, na ktoré nárok vznikol za obdobie kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k začatiu
reštrukturalizačného konania, odmena správcu a nepeňažné pohľadávky sa v reštrukturalizácii
neuplatňujú prihláškou (ďalej len "prednostné pohľadávky"). Na prednostné pohľadávky nepôsobia
účinky začatia reštrukturalizačného konania ani sa nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže s

tým ich veritelia súhlasia.

Podľa § 132 ods. 1 vyššie citovaného zákona, reštrukturalizačný plán (ďalej len "plán") je listina
upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (ďalej len "účastník plánu"),ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených pohľadávok,
prípadne akcionármi dlžníka. Po potvrdení plánu súdom je plán záväzný pre všetkých účastníkov plánu.

Podľa § 155 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o
potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia
plánu o novom úvere sú účinné voči každému.
Zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a
včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj

riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj
pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou.

Podľa § 201 vyššie citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, uznesenia súdu vydané v
konaniachpodľatohtozákonaalebosúvisiacichkonaniachsúzáväznéprevšetkýchúčastníkovkonania.

17.Úlohousprávnehosúduvpredmetnejveciboloposúdiťsprávnosťadôvodnosťoznámeniazodňa11.
06. 2014 o použití nadmerného odpočtu žalobcu v sume 500,01 eur na čiastočnú úhradu jeho daňového
nedoplatku.

Žalobca si v daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 uplatnil

nadmerný odpočet v sume 39.636,50 eur a následne v daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie apríl 2014 uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 39.136,49 eur, pričom zároveň
si odpočítal existujúci nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti (39.636,50 eur - 39.136,49 eur),
čo v konečnom dôsledku znamenalo existenciu nadmerného odpočtu v sume 500,01 eur za zdaňovacie
obdobie marec 2014.

Nadmerný odpočet v tejto sume správca dane použil na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku na
úroku z omeškania na dani z pridanej hodnoty, ktorý vznikol žalobcovi v pôvodnej výške 14.135,70 eur
na základe právoplatného rozhodnutia správcu dane zo dňa 28. 08. 2013. Týmto rozhodnutím správca
dane žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume 14.135,70 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie december 2010 v ustanovenej lehote a výške za obdobie od 25. 01. 2011 do 16.
06. 2011, resp. do 20. 08. 2011, resp. do 24. 08. 2011 podľa vyčíslenia v odôvodnení rozhodnutia.

Použitie nadmerného odpočtu v sume 500,01 eur za zdaňovacie obdobie marec 2014 na čiastočnú
úhradu daňového nedoplatku, t.j. úroku z omeškania vyrubeného rozhodnutím zo dňa 28. 08.

2013 v pôvodnej výške 14.135,70 eur, žalovaný oznámil žalobcovi v podaní zo dňa 11. 06.
2014, pričom identifikoval spôsob vzniku daňového nedoplatku (právoplatné rozhodnutie o úroku č.
9416301/5/3971717/2013 zo dňa 04. 11. 2013, i keď správne mal byť uvedený dátum 28. 08. 2013).

18. Skôr, ako súd pristúpil k meritórnemu preskúmaniu oznámenia žalovaného zo dňa 11. 06. 2014,

zaoberal sa námietkou žalovaného, že oznámenie správcu dane o použití nadmerného odpočtu nemá
charakter rozhodnutia, a preto nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Súd
poukazuje na ust. § 2 ods. 1, 2 SSP, podľa ktorého v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu
právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a
rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom

chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánuverenejsprávy,nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,
sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. V ust. §
3 ods. 1 písm. c/ SSP je uvedené, že na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej
správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu

byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

19. Pri posudzovaní toho, či oznámenie žalovaného o použití nadmerného odpočtu 500,01 eur na
čiastočnú úhradu daňového nedoplatku (v pôvodnej výške 14.135,70 eur) podlieha súdnemu prieskumu
je nevyhnutné skúmať to, či predmetné oznámenie svojimi účinkami smeruje ku konkrétnemu adresátovi

práva, resp. povinnosti a priamo alebo aj sprostredkovane mu práva alebo povinnosti ukladá. Z
oznámenia žalovaného vyplýva, že nadmerný odpočet, ktorý vznikol žalobcovi sa použije na čiastočnú
úhradu jeho daňových nedoplatkov, t. j. nedôjde k vráteniu sumy nadmerného odpočtu žalobcovi podľa
ust. § 79 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. V prípade, aknedôjde k vráteniu nadmerného odpočtu daňový subjekt musí mať možnosť domáhať sa preskúmania
takéhoto rozhodnutia na súde v súlade s čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1
Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Oznámenie žalovaného je teda aj

napriek svojej neformálnej povahe rozhodnutím s účinkami v majetkovej sfére žalobcu (viď uznesenie
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžf/17/2016 zo dňa 25. 10. 2016). Vzhľadom na znenie
citovaných ustanovení SSP v bode 12 tohto rozsudku a právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený
v uznesení v konaní vedenom pod sp. zn. 8Sžf/4/2016 zo dňa 23. 08. 2018 (ktorým bol správny súd v
predmetnejveciviazaný)maltunajšísúdzato,žeoznámeniežalovanéhoopoužitínadmernéhoodpočtu

na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu a ďalej sa, s
poukazom na ust. § 134 ods. 1 SSP, zaoberal rozsahom a dôvodmi podanej žaloby, ktorými je viazaný.

20. Žalobca v podanej žalobe žiadal zrušiť rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 11. 06. 2014 o
použitívzniknutéhonadmernéhoodpočtunadanizpridanejhodnotynačiastočnúúhradujehodaňového
nedoplatku, ktorý vznikol na základe právoplatného rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z

omeškania za porušenie zákonom stanovených povinností žalobcu. Obsahom žaloby sú však námietky,
resp. tvrdenia žalobcu, ktoré nie sú pre posúdenie danej veci a oznámenia žalovaného zo dňa 11. 06.
2014 (o použití nadmerného odpočtu na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku) relevantné. Týkajú
sa totiž právoplatného rozhodnutia, ktoré nie je predmetom tohto súdneho preskúmavacieho konania.
Napriek tomu sa námietkami žalobcu v podanej žalobe správny súd zaoberal, lebo boli obsahom žaloby,

čo však nič nemení na jeho závere, že v konaní, ktorého zákonnosť preskúmaval, nezistil porušenie
zákona ani vady konania, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia - oznámenia
žalovaného zo dňa 11. 06. 2014.

Otázky, týkajúce sa vzniku daňového nedoplatku žalobcu a oprávnenosti, resp. dôvodnosti vydania

právoplatného rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 08. 2013, ktorým bol žalobcovi vyrubený úrok z
omeškania za porušenie zákonom stanovených povinností nemôžu byť riešené v súdnom konaní o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 11. 06. 2014, nakoľko by to bolo
v rozpore s ust. § 245 ods. 1 OSP v znení účinnom v čase podania žaloby, ale taktiež i s ust. § 27 ods.
1 SSP v znení účinnom od 01. 07. 2016. Konanie a postup súvisiaci s vydaním rozhodnutia o vyrubení

daňového nedoplatku (úroku z omeškania) by bolo možné v tomto predmetnom konaní preskúmať pri
splnení zákonných podmienok, uvedených v ust. § 245 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 (v
zmyslektorého,súdposúdiizákonnosťprvurobenéhosprávnehorozhodnutia,oktorésapreskúmavané
rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie
určený osobitný postup), resp. ust. § 27 ods. 1 SSP v znení účinnom od 01. 07. 2016 (v zmysle ktorého

súd posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr
vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo
samostatne možné preskúmať správnym súdom).

Je nesporné, že žalobou napadnuté oznámenie žalovaného zo dňa 11. 06. 2014 vychádza z
právoplatného rozhodnutia žalovaného zo dňa 28. 08. 2013, ktoré bolo potvrdené odvolacím daňovým
orgánom, t.j. Finančným riaditeľstvom SR dňa 27. 11. 2013 a na základe týchto rozhodnutí vznikol
žalobcovi daňový nedoplatok (vo forme úroku z omeškania), na úhradu ktorého správca dane použil
nadmerný odpočet vzniknutý u žalobcu za zdaňovacie obdobie marec 2014 a ktoré bolo teda pre

vydanie predmetného oznámenia záväzné. Preskúmanie právoplatného rozhodnutia o vyrubení úroku z
omeškania nebolo vylúčené z preskúmavacej právomoci súdu, ale žalobca túto zákonom danú možnosť
nevyužil, a preto toto rozhodnutie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu v konaní, v ktorom sa
žalobca domáha preskúmania rozhodnutia - oznámenia zo dňa 11. 06. 2014, ktorým žalovaný oznámil
žalobcovi, že vzniknutý nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2014 mu nebude vrátený, ale

bude použitý na úhradu vzniknutého daňového nedoplatku.

21. Napriek uvedenému je potrebné zdôrazniť, že uznesením Okresného súdu Nitra v konaní pod sp.
zn. 32R/3/2013 zo dňa 15. 05. 2013, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 97/2013 dňa 22. 05.
2013, bolo začaté reštrukturalizačné konanie proti žalobcovi, pričom reštrukturalizácia bola povolená

uznesením Okresného súdu Nitra v konaní pod sp. zn. 32R/3/2013 zo dňa 21. 06. 2013, zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 124/2013 dňa 28. 06. 2013. Okresný súd Nitra uznesením v konaní pod
sp. zn. 32R/3/2013 zo dňa 31. 01. 2014, zverejneným v Obchodom vestníku č. 26/2014 dňa 07. 02.
2014, potvrdil reštrukturalizačný plán prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 10. 01. 2014 a súčasnebola ukončená reštrukturalizácia u žalobcu. Vyššie uvedené tvrdenia, vyplývajúce zo samotnej žaloby,
nenamietal ani žalovaný. Je teda zrejmé a nesporné, že úrok z omeškania ako sankcia bol žalobcovi
vyrubený v priebehu reštrukturalizačného konania, t. j. dňa 28. 08. 2013 (rozhodnutie o vyrubení úroku

nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 12. 2013), a to za porušenie povinností, ktoré vzniklo v období pred
reštrukturalizáciou (t.j. za obdobie od 25. 01. 2011 do 16. 06. 2011, resp. do 20. 08. 2011, resp. do 24.
08. 2011), kedy bol žalobca v omeškaní so zaplatením dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
december 2010. Žalovaný (správca dane) si túto pohľadávku na úroku z omeškania voči žalobcovi
neuplatnil v reštrukturalizačnom konaní, pretože do jeho začatia nebola vyrubená a ako pohľadávka teda

neexistovala. Takýto postup žalovaného je podľa názoru súdu v súlade s právnou úpravou citovanou v
bode 13, 14 a 16 tohto rozsudku, teda so zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2013 (t. j. v čase
vydania rozhodnutí o úroku z omeškania), resp. do 31. 07. 2014 (t.j. v čase vydania oznámenia o použití
nadmerného odpočtu) a zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase potvrdenia reštrukturalizačného plánu

u žalobcu. S poukazom na túto právnu úpravu sa nemožno stotožniť s názorom žalobcu, že v dôsledku
neprihlásenia pohľadávky (na úroku z omeškania) správcu dane do reštrukturalizačného konania došlo
k jej zániku, resp. že túto sankciu (úrok z omeškania) vo vzťahu k žalobcovi (pohľadávka z pohľadu
správcu dane) nemožno dodatočne vyrubiť v priebehu alebo i po skončení reštrukturalizácie v zmysle
ust. § 84 ods. 1 písm. g/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2013.

22. V tejto súvislosti je podstatné posúdenie povahy úroku z omeškania z toho hľadiska, či sa jedná
o takú pohľadávku správcu dane, ktorú by bol povinný uplatniť v reštrukturalizačnom konaní, resp. jej
neuplatnením došlo k následkom tvrdeným v žalobe. Úrok z omeškania podľa zákona č. 563/2009 Z. z.

o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
má povahu sankcie. Jedná sa o postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami
v konkrétnych právnych predpisoch. V danom prípade bol úrok z omeškania ako sankcia vyrubený
za porušenie zákonnej povinnosti, t. j. za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním
daňového priznania za zdaňovacie obdobie december 2010 v ustanovenej lehote a výške. Svojou

povahou sa jedná o sankciu. Nárok na sankciu nevzniká priamo zo zákona, ale porušením uvedených
povinností vzniká správcovi dane možnosť, resp. v určitých prípadoch i povinnosť vyrubiť sankciu.
Až právoplatným vyrubením sankcie vzniká správcovi dane pohľadávka. Ak by správca dane sankciu
nevyrubil, pohľadávka na sankcii by ani nevznikla. Na jej vznik teda nepostačuje naplnenie podmienok
ustanovených v zákone (omeškanie so zaplatením dane), poznanie výšky platieb a úrokových sadzieb,

ale právne významnou skutočnosťou je až rozhodnutie o sankcii, t. j. jej vyrubenie v zmysle zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2013 (ust. § 63 ods. 1, § 156 ods. 2). Ukladať povinnosti alebo
priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť
doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Uvedené platí rovnako i o úroku z

omeškania, ktorý vyrubí správca dane.

23. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že na vznik povinnosti zaplatiť sankciu nepostačuje naplnenie
podmienok ustanovených v zákone, ale právne relevantnou skutočnosťou pre vznik takejto povinnosti
je až autoritatívny vrchnostenský akt vyhlásený spôsobom, ktorý je predpísaný zákonom stanovenou

formou, t. j. až vydaním rozhodnutia o sankcii. Je v právomoci príslušného orgánu rozhodnúť, či takúto
sankciu uplatní (okrem prípadu, keď musí uplatniť sankciu), v akom rozsahu, resp. v akom časovom
horizonte pri omeškaní dlžníka. Úrok z omeškania ako sankcia podľa daňových predpisov, nie je možné
považovať za príslušenstvo pohľadávky ako zákonom stanovený úrok z omeškania a nie je možné
ho považovať ani za záväzok akcesorický. Jedná sa o sankciu za porušenie konkrétnych zákonných

povinností, t. j. v danom prípade za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového
priznania v zákonom stanovenej lehote, resp. v stanovenej výške.

24. Správca dane postupoval v súlade so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď si neuplatnil pohľadávku

na predmetnej sankcii v reštrukturalizácii, nakoľko predmetná pohľadávka na úroku z omeškania v
čase začatia reštrukturalizačného konania neexistovala. Nemohlo teda dôjsť ani k účinkom upraveným
v ust. § 84 ods. 1 písm. g/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, t. j. k zániku pohľadávky, ktoráv reštrukturalizačnom konaní nebola riadne a včas prihlásená. Predmetnú pohľadávku nemožno
považovať za pohľadávku vzniknutú v relevantnom čase pred začatím reštrukturalizácie. V podstate
sa v čase začatia reštrukturalizačného konania jednalo o neexistujúcu pohľadávku, a preto nebol

dôvod ju uplatňovať v reštrukturalizačnom konaní. Preto ani argumentácia žalobcu, že bola vyrubená
sankcia, ktorá už predtým zanikla, ako zákonný dôsledok ním tvrdeného neuplatnenia pohľadávky
v reštrukturalizačnom konaní, nie je správna. Zaniknúť nemôže pohľadávka, ktoré v čase začatia
reštrukturalizačného konania neexistovala, teda tá, ktorá nevznikla.

25. K výkladu ust. § 84 ods. 1 písm. g/ vyššie citovaného zákona v spojení s ust. § 2 písm. b/ a písm. f/
tohto zákona, súd poukazuje na to, že zákon predpokladá také pohľadávky, ktoré mohli byť uplatnené v
reštrukturalizačnom konaní a napriek tomu neboli riadne a včas prihlásené, pričom ak neboli uplatnené
v reštrukturalizácii, takéto pohľadávky už po skončení reštrukturalizácie nemožno dodatočne vyrubiť.
Preto za pohľadávky uvedené v ust. § 84 ods. 1 písm. g/ za bodkočiarkou zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

je potrebné považovať také pohľadávky, ktoré mal daňový subjekt zaplatiť v lehotách podľa osobitných
predpisov pred začatím reštrukturalizácie, a ak by neboli prihlásené v reštrukturalizácii riadne a včas,
tak takéto pohľadávky už nemožno po skončení reštrukturalizácie dodatočne vyrubiť, napr. po ich zistení
pri kontrolách a podobne.

26. Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov správcovi dane ukladá povinnosť v taxatívne uvedených prípadoch vyrubiť
úrokzomeškania,pričomzároveňurčujeilehotunajehovyrubenie.Tátopovinnosťjevyjadrenáivust.§
156 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona tak, že úrok z omeškania správca dane „vyrubí“, t. j. má povinnosť
vyrubiť, ak daňový subjekt v ustanovenej lehote daň neodvedie, pričom v zmysle tohto ustanovenia

postupoval i žalovaný pri vyrubení úroku z omeškania rozhodnutím zo dňa 28. 08. 2013. Ustanovenie
§ 156 ods. 6 písm. a/ až d/ daňového poriadku určuje prípady, v ktorých sa úrok z omeškania nevyrubí,
pričom ani jeden z nich sa nevzťahuje na prípad žalobcu. Súd má za to, že správca dane postupoval
v súlade s týmto zákonom ako i so zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ak v priebehu reštrukturalizácie, ešte v

zákonom stanovenej lehote, v ktorej mal ešte možnosť, resp. povinnosť vyrubiť sankciu, túto sankciu
i vyrubil.

27. Vzhľadom na argumentáciu žalobcu v podanej žalobe je potrebné zdôrazniť, že ak pohľadávka
správcudanenaúrokuzomeškaniadozačatiareštrukturalizačnéhokonanianevznikla(keďževzhľadom

na jej povahu sa jedná o sankciu, ktorú je možné ukladať len rozhodnutím), nemohla ani zaniknúť.
Žalovaný nebol povinný neexistujúcu pohľadávku na úroku z omeškania uplatniť v reštrukturalizačnom
konaní. V dôsledku toho nenastali ani účinky neprihlásenia pohľadávky riadne a včas, a teda nenastala
ani nemožnosť ďalšieho vyrubenia pohľadávok v priebehu reštrukturalizácie, resp. po jej skončení.

28. Správny súd považuje za dôležité poukázať i na ust. § 156 ods. 6 písm. d/ zákona č. 563/2009
Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov účinnom od 01. 01. 2012 do 31. 12. 2012, v zmysle ktorého úrok z omeškania nebolo možné
vyrubiť daňovému subjektu, ktorý bol v reštrukturalizačnom konaní. Takáto právna úprava platiaca v
určitom období plynutia zákonom stanovenej lehoty, v ktorej bolo možné sankciu z omeškania vyrubiť,

neznamená, že by došlo k zániku práva na vyrubenie, ak 5-ročná lehota ešte plynula po prijatí novely.
Nemožno vytknúť správcovi dane, že nevyčíslil svoj nárok skôr, a že nevydal skôr rozhodnutie o uložení
predmetnej sankcii žalobcovi, ak rozhodol v zákonom stanovenej lehote. V podstate je na vôli správcu
dane, kedy (samozrejme v časovom horizonte stanovenom v zákone) pristúpi k uplatneniu sankcie. Z
príslušných ustanovení vyššie citovaného zákona vyplýva, za splnenia akých podmienok vyrubí správca

dane sankciu, preto podľa názoru súdu, ak sú naplnené tieto zákonom predpokladané skutočnosti,
sankcie vyrubiť musí.

29. Účelom reštrukturalizačného konania je ekonomické a právne vyriešenie majetkových problémov
osoby, ktorej hrozí úpadok. Samotná reštrukturalizácia sleduje konsolidovanie dlžníka, za súčasného

uspokojovania pohľadávok veriteľov za podmienok stanovených zákonom a nemala by umožňovať
daňovým subjektom vyhnúť sa plneniu si zákonných povinnosti voči štátu. Sankcia, ktorú vyrubil
správca dane žalobcovi, je za porušenie zákonných povinností, ktoré správca dane uplatňuje vočivšetkým porušovateľom v zákonom stanovenej lehote, pričom ani subjekty, ktoré prešli procesom
reštrukturalizácie, by nemali byť zvýhodňované.

30. V súvislosti s námietkami žalobcu v podanej žalobe súd dáva do pozornosti žalobcu rozsudok
Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 2Sž/128-132/2014 zo dňa 22. 02. 2017, v ktorom bola riešená
obdobná právna problematika a právnym názorom vyjadreným v tomto rozsudku sa súd pri posudzovaní
predmetnej veci a námietok žalobcu obsiahnutých v podanej žalobe riadil. Námietky, ktoré žalobca
uplatnil v podanej žalobe a ktoré v podstate smerujú proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28. 08. 2013

o vyrubení úroku z omeškania mal a mohol žalobca uplatniť v žalobe proti rozhodnutiu Finančného
riaditeľstva SR zo dňa 27. 11. 2013, ktorým bolo potvrdené predmetné rozhodnutie žalovaného,
ale takúto žalobu žalobca nepodal. V súvislosti s prezentovaným názorom žalobcu v podanej žalobe
však správny súd poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 5Sžfk/8/2017 zo
dňa 25. 10. 2018 a na vyjadrený právny názor, v zmysle ktorého „pohľadávku správcu dane vzniknutú z
titulu vyrubenia úroku z omeškania nebolo možné prihlásiť do reštrukturalizačného konania, keďže táto

pohľadávka vo forme úroku z omeškania vznikla až na základe rozhodnutia správcu dane po povolení
reštrukturalizácie“. Pohľadávka správcu dane na úroku z omeškania, na čiastočnú úhradu ktorej správca
dane použil zostatok nadmerného odpočtu v sume 500,01 eur za zdaňovacie obdobie marec 2014,
taktiež vznikla až v priebehu reštrukturalizačného konania.

31. K žalobou napadnutému oznámeniu žalovaného zo dňa 11. 06. 2014 o použití nadmerného odpočtu
správnysúdpoukazujenažalobcomuplatnenýnadmernýodpočetvdaňovompriznanínadanizpridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 39.636,50 eur a na žalobcom vyrubenú vlastnú
daňovú povinnosť v sume 39.136,49 eur v daňovom priznaní na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie apríl 2014 (pričom sám žalobca si vzniknutý nadmerný odpočet odpočítal od vlastnej daňovej

povinnosti), teda na pohľadávku žalobcu v sume 500,01 eur. Oproti tejto pohľadávke žalobcu vo vzťahu
k správcovi dane však existuje i pohľadávka správcu dane na úroku z omeškania, ktorý bol vyrubený
rozhodnutím správcu dane zo dňa 28. 08. 2013 a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 12. 2013 na
základe toho, že bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 27. 11. 2013. Uvedené
znamená, že pri súčasnej existencii zostatku nadmerného odpočtu žalobcu za zdaňovacie obdobie

marec 2014 v sume 500,01 eur a existencii daňového nedoplatku žalobcu vzniknutého na úroku z
omeškania, postupoval žalovaný správne a v súlade s ust. § 55 ods. 6, 7 a ust. § 79 ods. 1, 7 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov účinnom do 31. 07. 2014, keď zostatok nadmerného odpočtu v sume 500,01
eur použil na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku žalobcu. Podstatu tohto postupu (spočívajúcu v

kompenzácii konkrétneho daňového preplatku žalobcu s čiastočnou úhradou konkrétneho daňového
nedoplatku žalobcu) žalobca v podanej žalobe žiadnym spôsobom nenamietal a nespochybnil, namietal
však nemožnosť, nezákonnosť a nedôvodnosť vyrubenia úroku z omeškania. Námietky smerujúce proti
právoplatnému rozhodnutiu správcu dane, resp. i rozhodnutiu odvolacieho daňového orgánu, mal a
mohol žalobca uplatniť v samostatnej žalobe proti rozhodnutiu o vyrubení úroku z omeškania. V konaní o

preskúmanie zákonnosti oznámenia o použití nadmerného odpočtu už nemožno posudzovať zákonnosť
skôr vydaného rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania, pretože na jeho preskúmanie bol stanovený
osobitný postup podľa druhej hlavy piatej časti OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 a žalobca takýto
postup nevyužil, čo vyplýva z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02. 10. 2018,
resp. i z jeho vyjadrenia na pojednávaní konanom dňa 12. 12. 2018, s čím sa súd podrobne vysporiadal

v bode 20 tohto rozsudku.

Neopodstatnená je i námietka žalobcu týkajúca sa vymáhateľnosti, resp. nevymáhateľnosti vyrubeného
úroku z omeškania. Správca dane musel postupovať podľa ust. § 156 ods. 1 písm. a/, ods.
2 daňového poriadku a úrok z omeškania žalobcovi vyrubiť, pričom v tomto konaní nemohol

posudzovať vymáhateľnosť tejto pohľadávky. Rovnako tak otázku vymáhateľnosti vyrubeného úroku z
omeškania nemohol posudzovať ani správny súd v tomto súdnom konaní, nakoľko predmetom žaloby
bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia (oznámenia) žalovaného zo dňa 11. 06. 2014 o použití
nadmernéhoodpočtu.Jepotrebnéodlišovaťvymáhateľnosťúrokuzomeškaniaakodaňovejpohľadávky
správcu dane od rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania.

32. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 11. 06. 2014 o
použití nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty v intenciách podanej žaloby, správny súd dospel
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. S jednotlivýminámietkami žalobcu vznesenými v podanej žalobe sa súd podrobne vysporiadal vo vyššie uvedených
bodoch tohto rozsudku a vyhodnotil ich ako nedôvodné v celom rozsahu.

33. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobuzamietol)nepriznalnáhradutrovkonania,atospoukazomnaust.§168SSP,vychádzajúcztoho,
že žalovaný v zásade nemá právo na náhradu trov konania a túto mu možno priznať len vo výnimočných
prípadoch. O takýto prípad sa v predmetnej veci nejednalo a zo súdneho spisu ani nevyplýva, že by
žalovanému v súvislosti s týmto súdnym konaním trovy konania vznikli.

34. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.