Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Anna Vargová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15Csp/81/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219126
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116219126.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobkyne: M. U., G.. X.X.XXXX, K.

O., A. XX, právne zastúpená: JUDr. Ambróz Motyka, Advokátska kancelária, IČO: 3551072, so sídlom
Stropkov, Nám. SNP 7, proti žalovanej: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Bratislava,
Dvořákovo nábrežie 4, právne zastúpený: AK Antol, s.r.o., IČO: 47 257 024, so sídlom Pezinok,
Hviezdoslavova 546/14, o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 2593227884 zo
dňa 11.3.2015 na výkon zrážok zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo
dňa 11.3.2015 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.3.2015 uzavretej medzi

žalobkyňou a žalovanou Poštovou bankou, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava,
IČO: 31 340 890.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu 22.9.2016 sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozsudkom uložil povinnosť
žalovanej v 1. rade Poštovej banke, a.s. so sídlom v Bratislave zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo
mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.3.2015 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo
dňa 11.3.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne.

Žalobkyňa v konaní ako žalovanú v 2. rade pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia označila
Cirkevnú základnú školu sv. Gorazda so sídlom v Prešove, voči ktorej sa domáhala neodkladným
opatrením povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy zo spornej dohody. V odôvodnení žaloby
uviedla, že dňa 11.3.2015 so žalovanou v 1. rade uzatvorila Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky. Pri podpise zmluvy jej boli
predložené viaceré dokumenty a bolo povedané, že ak chce získať úver, musí podpísať predložené
listiny. O podpise Dohody o zrážkach zo mzdy sa žalobkyňa dozvedela až od zamestnávateľa (žalovanej

v 2. rade), ktorý začal realizáciu zrážok zo mzdy. Žalobkyňa namietala, že Dohoda o zrážkach zo mzdy
s ňou nebola individuálne dojednaná, bola vopred predformulovaná bez možnosti žalobkyne ovplyvniť
obsah znenia dohody a žalobkyňa nebola poučená o dôsledkoch jej uzavretia. Okrem toho žalobkyňa
nemala možnosť dohodu odmietnuť. Konanie žalovanej v 1. rade podľa žalobkyne predstavuje nekalú
obchodnú praktiku podľa ust. § 7 Zákona o ochrane spotrebiteľov. Žalobkyňa poukázala aj na nedostatok
obligatórnych náležitostí Zmluvy o úvere v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. a/, f/, k/ zák. č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch, keď zmluva neobsahovala druh spotrebiteľského úveru, dobu trvania Zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a rozpis splátok. Takto poskytnutý úver by bol bezúročný a bez poplatkov, teda
vykonávanie zrážok by sa nerealizovalo v zákonnej výške.2. Žalovaná v písomnom stanovisku doručenom súdu 19.1.2017 uviedla, že nepopiera tvrdenia týkajúce
sa poskytnutia úveru vo výške 15.000,- Eur za zmluvne dohodnutých podmienok. V Dohode o zrážkach
zo mzdy žalovaná Poštová banka, a.s. uviedla, že v zmysle ust. § 551 OZ je Dohoda o zrážkach zo

mzdy inštitút upravený zákonom. Navyše, predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle ust. § 5a
ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pokiaľ bola vo forme osobitnej listiny, bola
akceptovateľná. Žalobkyňa bola poučená o možnosti odmietnuť podpísanie takejto dohody a jej tvrdenia
o nutnosti podpisu sú tak nepravdivé. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje zákonné náležitosti. Ďalej
žalovaná rozhodne poprela, žeby Zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola v súlade so zák. č. 129/2010

Z.z. absenciou obligatórnych zmluvných náležitostí. V zmluve je zreteľne uvedený druh spotrebiteľského
úveru „Zmluva o úvere lepšia splátka“, doba splácania úveru bola vytýčená počtom splátok a vo vzťahu k
potrebe rozpisu splátok žalovaná poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9.11.2016, podľa ktorého
sa nevyžaduje rozpis splátok (C 42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Biróová).

3. Žalobkyňa v replike doručenej súdu 9.2.2017 uviedla, že samotné písomné vyhotovenie a formálne

oddelenie textu Dohody o zrážkach od spotrebiteľskej zmluvy neznamená, že táto bola individuálne
dojednaná. Žalovaná Poštová banka, a.s. nepreukázala, že spotrebiteľku poučila náležitým spôsobom o
význame a obsahu Dohody o zrážkach zo mzdy ako inštitútu. Žalobkyňa vedomosti o uvedenom nemala
a ani o možnosti odmietnuť podpísať predmetnú dohodu. V snahe získať úver podpísala predložené
listiny vrátane Dohody o zrážkach zo mzdy. Navyše, žalovaná v žiadosti o realizáciu Dohody o zrážkach

zo mzdy neuviedla celkovú výšku sumy, ktorú si nárokuje a vymáha prostredníctvom zrážok zo mzdy.
Žalobkyňa sa ďalej domnieva, že označenie úveru ako „Zmluva o úvere lepšia splátka“ je reklamným
označeným úverového produktu a nejedná sa o uvedenie druhu úveru napr. účelový a bezúčelový.
Taktiež uvedenie počtu splátok nie je splnením obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ,
pretože údaj o počte splátok je samostatnou náležitosťou podľa zákona.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, svedkyne, oboznámil listinné dôkazy Zmluvu o
úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, Dohodu o zrážkach zo mzdy k predmetnej zmluvy, obe uzavreté
11.3.2015, Žiadosť o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy z 10.8.2016, písomné stanoviská sporových
strán, ako aj ďalší spisový materiál a zistil:

5. Sporové strany uzavreli dňa 11.3.2015 Zmluvu o úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver 15.000,- Eur. Úver mal byť splácaný v mesačných splátkach
vo výške 237,- Eur, výška úrokovej sadzby 12,8 %, RPMN 13,8 %, priemerná RPMN 10,28 %,
celková čiastka úveru 25.467,27 Eur, nepoistený úver splácaný k 20. dňu v mesiaci, konečná splatnosť

20.3.2024, počet splátok 106. V rovnaký deň bola uzavretá aj Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa ust. §
551 OZ, v zmysle ktorej si banka zabezpečila nárok na vrátenie úveru vo výške 15.000,- Eur realizáciou
zrážok zo mzdy dlžníka v mesačnej periodicite, vo výške mesačnej úhrady v sume 237,- Eur.

6. Žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy z 10.8.2016 požiadala banka Cirkevnú základnú

školu sv. Gorazda v Prešove o realizáciu zrážok v zmysle predloženej dohody.

7. Uznesením č.k. 15Csp/81/2016-15 zo dňa 20.10.2016 súd uložil povinnosť žalovanej v 1. rade zdržať
sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy dlžníka č. XXXXXXXXXX v Zmluve o spotrebiteľskom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 11.3.2015 uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou v 1. rade na výkon

zrážokzomzdyžalobkyne,doprávoplatnéhoskončeniavecisamejavprevyšujúcejčastinávrhzamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.11.2016.

8. V konaní vypočutá žalobkyňa uviedla, že čerpala pôžičku 15.000,- Eur. Na pošte jej všetko vypísali,
ona to podpísala a na účet jej prišli peniaze, ktoré splácala v splátkach asi pol roka. Keďže jej to

nevychádzalo, dohodla sa na odklade. Pôžičku pol roka nesplácala, potom mala opäť splácať po
260,- Eur. Keďže jej to nevychádzalo, požiadala o možnosť nižšej splátky napr. 100,- Eur, čo jej nebolo
umožnené. Žalobkyňa sa obrátila na spoločnosť Brániť sa oplatí a táto jej povedala, aby nesplácala.
Banka následne zasielala výzvy, upomienky, aby žalobkyňa uhradila celú dlžnú sumu. Žalobkyňa
popísala okolnosti uzavretia zmluvy tak, že za účelom čerpania pôžičky bola na pošte asi 2-krát a ponúkli

jej pôžičku 15.000,- Eur. V tom čase žalobkyňa mala príjem ako upratovačka 350,- Eur a poberala
vdovské 220,- Eur. Na pošte ju o ničom neinformovali a keď podpisovala papiere, tak tieto jej len obracali.
Je pravdou, že ani žalobkyňa sa na nič nepýtala.9. Žalovaná strana poukázala na to, že rozhodne bola daná voľba žalobkyni či a ktoré listiny podpíše,
keď napr. bola jej predložená rozhodcovská zmluva, ktorú sa žalobkyňa rozhodla nepodpísať. Žalobkyňa
si na uvedené skutočnosti nespomínala.

10. Súd v konaní vypočul svedkyňu M. C., ktorá v zastúpení žalovanej zmluvu so žalobkyňou uzatvárala
a táto uviedla, že pracovala na pošte v zníženej priehradke a ponúkali produkty Poštovej banky, teda
zrejme ho ponúkla aj žalobkyni. Na položené otázky svedkyňa odpovedala, že žalobkyňa musela
podpísať všetky listiny v súvislosti s poskytnutím úveru, pretože svedkyňa by ho nemohla postúpiť ďalej

na schválenie. Na ďalšiu otázku, ako bola svedkyňa inštruovaná v súvislosti s produktom žalovanej
uviedla, že mali nejaké školenia na hlavnej pošte, ich obsah si s poukázaní na časový odstup nepamätá.
Následne právnou zástupkyňou žalovanej strany bola svedkyňa vyzvaná, nech popíše postup pri
uzatváraní zmluvy v prípade záujmu klienta keď táto uviedla, že zisťovala, či je klient zamestnaný, koľko
má odpracované a potom sa to postupovalo Poštovej banke, ktorá to schvaľovala. Na otázku týkajúcu
sa Dohody o zrážkach zo mzdy nech sa svedkyňa vyjadrí o čom klientov informovala v súvislosti s

obsahom Dohody o zrážkach zo mzdy a čo zrážky zo mzdy znamenajú svedkyňa uviedla, že si na to
nepamätá. Svedkyňa si nepamätala ani na to, či podávala informácie ústne alebo nechala klientov si
obsah prečítať. Na priamo položenú otázku čo znamená Dohoda o zrážkach zo mzdy uviedla, že to bolo
v prípade neplatenia, ďalej sa vyjadriť nevedela. Neskôr uviedla, že tento dokument klientom prečítala.

11. Podľa § 551 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 (ďalej „OZ“),
(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o
zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda
predložila.

12. Podľa § 52 OZ
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne

vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa § 53 ods. 1,2,3,5 OZ
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ

možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

14. Podľa § 54 OZ,
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

(3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní,
ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu
spotrebiteľa.15. Podľa § 9 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov,
(1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej

jednojejvyhotovenievlistinnejpodobealebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.
(2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom
splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského
úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16 ,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3 , ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23 ,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k
dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou
hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o
spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty
ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
(3) Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ

povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
(4) Ak ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej splátky spotrebiteľa nevedú k okamžitej
zodpovedajúcej amortizácii celkovej výšky úveru, ale v období a za podmienok ustanovených v zmluve
o spotrebiteľskom úvere alebo v inej zmluve sa použijú na vytvorenie kapitálu, je veriteľ povinný

zrozumiteľne a stručne uviesť, či použitie takto vytvoreného kapitálu zaručuje splatenie celkovej výšky
spotrebiteľského úveru čerpaného na jej základe.
(5) Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky ich
úhrady vrátane rozpisu každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná

alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľka
zrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere.
(6) Spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

(7) Veriteľovi alebo finančnému agentovi sa zakazuje predkladať spotrebiteľovi návrhy zmlúv, ktorých
zrejmým účelom je obchádzanie ustanovení tohto zákona; za takéto konanie sa považuje aj to, že
sa čerpanie finančných prostriedkov alebo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zahrnú do zmlúv o úvere,
ktorých povaha alebo účel by umožnili vyhnúť sa uplatňovaniu tohto zákona. Ak veriteľ využil omyl
spotrebiteľa a použil zmluvné podmienky, ktorými vylúčil aplikáciu ustanovení vzťahujúcich sa na

spotrebiteľské úvery, považuje sa zmluva za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ak veriteľ nepreukáže, že
nemal úmysel obísť tento zákon.
(8) Veriteľ alebo finančný agent nesmie ponúkať spotrebiteľovi výber rozhodného práva k zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorého zrejmým cieľom je zbaviť spotrebiteľa práv, ktoré mu priznáva tento
zákon.

(9) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú
ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
(10) Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú
odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu,
na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia

spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to
neplatí, ak ide o účet podľa § 708 až 715 Obchodného zákonníka , osobitného zákona18a) alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou úverového vzťahu
a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

(11) Veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa o tom, že nedošlo k splateniu splátky zo spotrebiteľského
úveru v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15
dní odo dňa splatnosti tejto splátky zo spotrebiteľského úveru.

16. Podľa § 11 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov,
(1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k)
,r) a y) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a

bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez
akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

17. Podľa § 5a ods. 1 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny,
spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

18. Podľa § 7 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,
(1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.
(2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa
vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena
skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
(3) Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí
sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti,

spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena
tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie
alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.
(4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie
konania podľa § 8 a agresívna

obchodná praktika podľa § 9 .
Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1 .
(5) Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa
vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy.

19. Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník s účinnosťou od
1.4.2004 implementoval do nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany
spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak
nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou Európskeho spotrebiteľského práva je ochrana

slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva
často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť
ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam
spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu -
spotrebiteľa a jeho práva.

20.Zmluvnépodmienkydohodnutévspotrebiteľskejzmluvesamôžuodchýliťodpodmienokupravených
v Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
zhoršuje postavenie spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná.Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemôžeme akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv
ako dodávateľ.

21. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Slobodná vôľa vyžaduje informáciu o tom, čo uzatvorenie konkrétneho právneho úkonu znamená.
Z uzatvorenej dohody žiadne podstatné informácie o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov nevyplývajú. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov pritom nie je založený

na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky
a jej príslušenstva. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale pri zmluve zo zmluvnými
podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia zo strany súdu alebo inej objektívnej inštitúcie
je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné
podmienky nedokáže vyhodnotiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov umožňuje obísť dôležitý
prvok v ochrane spotrebiteľa a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok so zameraním na to, či

tieto nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

22. Žalovaná sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohla zbaviť
ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením
jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych

vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech
spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti
prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane
spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy
spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje

požiadavka na podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť
spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovať v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaná ničím
právne významným nepreukázala, aby žalobkyni poskytla jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo
znamená uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy.

23. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

24. Na kategóriu dobrých mravov treba osobitný dôraz klásť pri spotrebiteľských zmluvách. Pojem dobré

mravy Občiansky zákonník nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému
vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však
možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v
ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v
podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť

namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

25. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Konaním v rozpore s dobrými mravmi
sa v zmysle ustanovenia § 4 ods. 8 tohto právneho predpisu rozumelo najmä konanie, ktoré je v

rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel
morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

26. Neposkytnutie základných informácii o inštitúte dohody o zrážkach zo mzdy a o jeho dôsledkoch
nemožno hodnotiť inak ako porušenie zákazu konať v rozpore s dobrými mravmi, čo aj pred účinnosťou
ustanovenia§5aods.1písm.a/zákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaspôsobovaloneplatnosť
takéhoto právneho úkonu podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaná v čase uzatvárania
zmluvy o úvere ako poskytovateľka úveru mala povinnosť poskytnúť žalobkyni jasné a zrozumiteľné

informácie o dôsledkoch uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, najmä za situácie, ak na základe
takéhoto zabezpečovacieho inštitútu sa mohli vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne bez toho, aby boli
nároky uplatňované zo zmluvy o úvere preskúmané súdom.27. Na základe uvedeného súd považoval za dôvodné žalobe vyhovieť v plnom rozsahu bez potreby
prieskumu dodržania zákona a obligatórnych náležitostí v zmluve v súlade s ust. § 9 ods. 2 zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách v znení účinnom k dátumu

uzavretia zmluvy, nakoľko žalovaná dôsledne nekonala v súlade s ust. § 5a zák. č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa nesplnením si poučovacej povinnosti, čo v konečnom dôsledku nesporne vyplýva
aj z výpovede v konaní vypočutej svedkyne, ktorá nemala prakticky žiadne vedomosti o obsahu inštitútu
Dohody o zrážkach zo mzdy.

28. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

29. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.,
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdpodľapomeruúspechu,keďplneúspešnejžalobkyni
priznal od neúspešnej žalovanej nárok na ich plnú náhradu v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.