Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. apríl 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200707
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4014200707.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: FENESTRA Sk, spol. s.r.o., Priemyselná 17, Zlaté
Moravce, zastúpeného advokátskou kanceláriou BOĽOŠ & PARTNERS, Horná 23, Banská Bystrica,
proti žalovanému: Daňový úrad Nitra, Damborského 5, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a
zrušenie rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 11. júna 2014 č. 9416301/5/2700411/2014, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 31. 07. 2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 04. 08. 2014, domáhal
preskúmania zákonnosti postupu a zrušenie rozhodnutia - oznámenia žalovaného zo dňa 11. 06. 2014
č. 9416301/5/2700411/2014, ktorým žalovaný v zmysle ust. § 79 ods. 1, 7 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov oznámil
žalobcovi, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2014 vo výške 500,01 eur, ktorý mu
vznikol na dani z pridanej hodnoty, sa použije na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku - úroku na dani
DPH - vyrubeného rozhodnutím o úroku zo dňa 04. 11. 2013 č. 9416301/5/3971717/2013 splatného
dňa 27. 12. 2013 v pôvodnej výške 14.135,70 eur.

Žalobca tvrdil, že takýto postup žalovaného je nezákonný a bol ním ukrátený na svojich subjektívnych
právach a z toho dôvodu je žalobou napadnuté rozhodnutie - oznámenie spôsobilým predmetom
súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Predmetné rozhodnutie spôsobuje zánik subjektívneho
práva žalobcu na vyplatenie príslušnej sumy predstavujúcej v zmysle ust. § 79 zák. č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nadmerný odpočet žalobcu a toto oznámenie
sa nepochybne týka práva žalobcu vlastniť majetok, najmä s poukazom na situáciu, že proti tomuto

rozhodnutiu - oznámeniu nebolo možné podať iné opravné prostriedky. Žalobca bol teda toho názoru,
že rozhodnutie - oznámenie žalovaného je bez ďalšieho spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.

V tejto súvislosti poukázal na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 511/1992 Z. z. o správe daní
a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorší ch predpisov,
ktorá zakotvovala právo napadnúť postup správcu dane podľa ust. § 63 ods. 8 vyššie citovaného

zákona, a to osobitným opravným prostriedkom vo forme reklamácie podľa ust. § 50 ods. 4 tohto
zákona. Právna úprava obsiahnutá v zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov už proti postupu správcu dane
pri platení a evidencii dane, ktorým je nepochybne i použitie nadmerného odpočtu, žiadny opravný
prostriedok výslovne nepripúšťa. Rozhodnutie o reklamácii podanej proti postupu správcu dane pri
platení daní použitím nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty na kompenzáciu nedoplatku na dani

podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo vylúčené zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve.
Žalobca je presvedčený, že neexistuje žiadny dôvod, pre ktorý by súdnemu prieskumu nemalo podliehaťrozhodnutie - oznámenie a napádaný postup žalovaného v predmetnej veci, a to i s poukazom na
závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžf/4/2009, ako i výstupy
z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu SR.

V ďalšej časti podanej žaloby žalobca uviedol, že žaloba je podaná včas, je aktívne legitimovaný na jej
podanie a je daná vecná a miestna príslušnosť konajúceho súdu.

V časti žaloby označenej ako „dôvody nezákonnosti rozhodnutia a napádaného postupu“ žalobca

zdôraznil, že skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie zákonnosti rozhodnutia - oznámenia
a napádaného postupu správcu dane, majú svoj základ v “predreštrukturalizačných“ pomeroch.
Uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 15. 05. 2013 v konaní pod sp. zn. 32R/3/2013 bolo proti
žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie, následne bola povolená reštrukturalizácia a bol potvrdený
reštrukturalizačný plán.

Žalobcovi nebol v zmysle zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
vrátený nadmerný odpočet, pretože tento bol použitý na kompenzáciu časti vyrubených úrokov z
omeškania podľa ust. § 156 ods. 1, písm. b/ zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu nezaplatenia dane z
pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového priznania v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške,

a to rozhodnutím o úroku za zdaňovacie obdobie december 2010. Všetky skutočnosti determinujúce
existenciu a výšku vyrubených úrokov boli dané pred začatím reštrukturalizačného konania u žalobcu.
Pohľadávka žalovaného, ktorej zodpovedá právna povinnosť žalobcu zaplatiť úroky, je právom na
peňažné plnenie, ktoré v zmysle zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vzniklo pred začatím reštrukturalizačného konania,

a preto ho bolo potrebné za účelom dosiahnutia plnenia riadne a včas uplatniť v reštrukturalizácii
prihláškou, a pokiaľ k tomu nedošlo, tak právo vymáhať takúto pohľadávku voči žalobcovi v dôsledku
potvrdenia reštrukturalizačného plánu zaniklo. Úroky nepredstavujú tzv. prednostnú pohľadávku, ale
naopak, jedná sa o pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, čomu nasvedčuje
nielen právna úprava obsiahnutá v ustanoveniach zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový

poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ale i základný účel
reštrukturalizačného konania a právny charakter úroku z omeškania ako akcesorického práva.

Je nepochybné, že žalovaný si v reštrukturalizácii neuplatnil úroky prihláškou a je teda nevyhnutný
záver, že v dôsledku potvrdenia reštrukturalizačného plánu sa úroky stali nevymáhateľné, v dôsledku

čoho na ich kompenzáciu nebolo možné použiť nadmerný odpočet. Postupom žalovaného bol teda
žalobca ukrátený na jeho právach. Použitie nadmerného odpočtu v zmysle žalobou napadnutého
rozhodnutia - oznámenia je totiž možné stotožniť so zánikom pohľadávky v dôsledku jednostranného
započítania, ktoré je vo vzťahu k pohľadávkam uplatňovaným v reštrukturalizácii prihláškou počas
reštrukturalizačného konania vylúčené ex lege, a teda o to viac musí byť vylúčené i po skončení

reštrukturalizácie.

Použitím nadmerného odpočtu na úhradu úrokov by došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov
insolvenčného konania v dôsledku neodôvodneného zvýhodnenia žalovaného ako veriteľa pohľadávky
odvodzujúcej svoju existenciu z noriem práva verejného. Žalobca podal proti rozhodnutiu o

úroku odvolanie, v ktorom poukázal na účinky začatia reštrukturalizačného konania a potvrdenia
reštrukturalizačného plánu, pričom zdôraznil nevymáhateľnosť úrokov, a teda i nezákonnosť rozhodnutí,
ktorými boli vyrubené. Napriek uvedenému žalovaný považuje predmetné úroky za vymáhateľné, a teda
použitie nadmerného odpočtu na jej úhradu za právne možné.

V závere žaloby žalovaný navrhol oznámenie žalovaného zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2, písm. a/, d/
OSP a vec vrátiť Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie z dôvodu, že toto oznámenie, ktoré považuje
za rozhodnutie, je nezákonné a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Žalovaný podal v predmetnej veci písomné vyjadrenie zo dňa 22. 09. 2014, v ktorom navrhol žalobu

zamietnuť, nakoľko oznámenie o použití nadmerného odpočtu nie je rozhodnutím, nemá náležitosti
rozhodnutia v zmysle ust. § 63 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a preto žaloba podaná v zmysle § 247
OSP nie je dôvodná. Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca dňa 24. 04. 2014 elektronicky podal daňovépriznanie na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 03/2014 a v tomto daňovom priznaní
na riadku 32 uviedol nadmerný odpočet vo výške 39.636,50 eur. Žalobca podal daňové priznanie za
nasledujúce zdaňovacie obdobie 04/2014 elektronicky, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v

sume 39.136,49 eur. Podľa ust. § 79 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov žalobca vykonal v daňovom priznaní zápočet na r. 33 a nadmerný odpočet v
uvedenej sume odpočítal od vlastnej daňovej povinnosti. So zostatkom nadmerného odpočtu v sume
500,01 eur daňový úrad naložil podľa ust. § 79 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že v čase

poukázania zvyšku nadmerného odpočtu bol u žalobcu evidovaný daňový nedoplatok, daňový úrad
použil nadmerný odpočet podľa ust. § 55 vyššie citovaného zákona na splatný nedoplatok na dani z
pridanej hodnoty. O tomto postupe podľa ust. § 79 ods. 1 vyššie citovaného zákona, teda o použití
daňového preplatku, daňový úrad upovedomil žalobcu tak, ako mu to prikazuje zákon aj vzhľadom na
ods. 7 uvedeného zákonného ustanovenia. Správca dane teda v žalobou napadnutom oznámení zo dňa
11. 06. 2014 žalobcovi oznámil, že daňový nedoplatok bol použitý na čiastočnú úhradu úroku v sume

500,01 eur vyrubeného rozhodnutím č. 9416301/5/3971717/2013 vo výške 14.135,70 eur.

Proti tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie zo strany žalobcu, o ktorom rozhodoval odvolací
orgán - Finančné riaditeľstvo SR Banská Bystrica dňa 27. 11. 2013 a svojím rozhodnutím č.
1100304/1/550427/2013 potvrdil rozhodnutie o úroku z omeškania Daňového úradu Nitra, a tým sa

rozhodnutie vydané daňovým úradom stalo právoplatným a aj splatným a jeho nezaplatením v zákonom
určenej lehote vznikol daňovému subjektu nedoplatok. Ide o rozhodnutie Daňového úradu Nitra zo
dňa 28. 08. 2013 č. 9416301/5/3971717/2013 o úroku z omeškania, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím
Finančného riaditeľstva SR zo dňa 27. 11. 2013 č. 1100304/1/550427/2013.
Skutočnosti, ktoré žalovaného oprávňovali na použitie daňového preplatku na daňový nedoplatok, sú tie,

že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/3/2013 vydaným dňa 15. 05. 2013 a uverejnené
v Obchodnom vestníku č. 97/2013 časť konkurzy a reštrukturalizácie zo dňa 22. 05. 2013 bolo voči
žalobcovi začaté reštrukturalizačné konanie a uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 32R/3/2013 zo
dňa 21. 06. 2013 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 124/2013 zo dňa 28. 06. 2013 bola povolená
reštrukturalizácia spoločnosti. Do funkcie správcu bola ustanovená obchodná spoločnosť Slovenská

správcovská a reštrukturalizačná, k. s.. Daňový úrad môže prihlásiť do reštrukturalizačného konania
daňové nedoplatky, avšak rozhodnutie o úroku z omeškania bolo vydané dňa 28. 08.
2013, preto nebolo možné ho spätne prihlásiť do reštrukturalizačného konania. Ustanovenie § 158
zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov neumožňuje správcovi dane prihlásiť daňové pohľadávky, ktoré sa nestali

nedoplatkami, pričom úrok z omeškania vyrubený citovaným rozhodnutím zo dňa 28. 08. 2013 č.
9416301/5/3971717/2013 sa stal daňovým nedoplatkom až po splatnosti dane, t. j. dňa 27. 12. 2013.

Rozhodnutie o úroku z omeškania, ktoré je uvedené v oznámení o použití nadmerného odpočtu, bolo
splatné až 27. 12. 2013, t .j. je to nedoplatok, ktorý vznikol až po začatí reštrukturalizačného konania

a z toho dôvodu nemohol byť prihlásený do reštrukturalizačného konania. Zákon č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
neumožňuje správcovi dane prihlásiť sankciu aj bez jej vyrubenia, čo umožňoval zák. č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 12. 2011, a to v zmysle ust. § 95 ods. 1 tohto zákona. Reštrukturalizačný

plán je záväzný len na pohľadávky, ktoré sú prihlásené, resp. mohli byť prihlásené. V žiadnom prípade
nemohol byť úrok z omeškania, ktorý je uvedený v oznámení o použití nadmerného odpočtu zo dňa 11.
06. 2014 prihlásený ako daňová pohľadávka, pretože v čase povolenia reštrukturalizácie neexistoval.

V podaní zo dňa 08. 01. 2016 žalovaný uviedol, že v oznámení o použití nadmerného odpočtu zo dňa 11.

06.2014jeomylomuvedenýnesprávnydátumdňa„04.11.2013“.Vtomtooznámenídošlokpochybeniu
pri písaní, a to v uvedené nesprávneho dátumu, pričom ma byť správne uvedený dátum „28. 08. 2013“.

Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP, § 246a OSP) skôr ako
pristúpil k vecnému vybaveniu žaloby, skúmal podmienky konania podľa ust. § 103, § 104 OSP a

250d ods. 3 OSP, pričom dospel k záveru, že tieto neboli splnené, preto konanie v predmetnej veci
zastavil, nakoľko žalobou napadnuté rozhodnutie - oznámenie žalovaného zo dňa 11. 06. 2014 č.
9416301/5/2700411/2014 je vylúčené zo súdneho prieskumu rozhodnutí. Súd prvého stupňa taktorozhodolpomeromhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004Z.z.osúdochaozmeneadoplneníniektorých
zákonov v znení neskorších predpisov).

Podľa § 55 ods. 4, 5, 6, 7, 8, 9 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 07. 2014, daňový subjekt
je povinný označiť platbu dane spôsobom podľa všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá
ministerstvo; to neplatí, ak je správcom dane obec.
Správca dane použije platbu označenú podľa odseku 4 na úhradu príslušnej dane.

Správca dane platbu daňového subjektu neoznačenú podľa odseku 4 použije na úhradu exekučných
nákladov a hotových výdavkov, inak na úhradu jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na
daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných platbách s najstarším dátumom splatnosti v čase prijatia
platby. Ak v čase prijatia platby existuje viacero daňových nedoplatkov, splatných preddavkov na daň a
nedoplatkov na iných platbách s rovnakým dátumom splatnosti, prijatá platba sa použije na ich úhradu
v poradí podľa ich výšky vzostupne.

Aknemožnopoužiťplatbudaňovéhosubjektupodľaodseku6,možnotútoplatbupoužiťnakompenzáciu
jeho daňového nedoplatku, splatného preddavku na daň, nedoplatku na cle a nedoplatku na iných
platbách u iného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad.
Aknemožnopoužiťneoznačenúplatbudaňovéhosubjektupodľaodsekov6a7,správcadanepostupuje
podľa § 79.

Použitie platieb podľa odsekov 6 a 7 správca dane oznámi daňovému subjektu.

Podľa § 79 ods. 1, 7 vyššie citovaného zákona, pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje
podľa § 55 ods. 6 a 7; správca dane písomne upovedomí daňový subjekt o použití preplatku podľa §
55 ods. 6 a 7.

Na nadmerný odpočet a spotrebnú daň, pri ktorej bolo uplatnené jej vrátenie, sa primerane vzťahujú
odseky 1 až 6.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako
aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.

Podľa § 248 písm. a/ OSP, súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a
procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

Podľa § 250d ods. 3 OSP, súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2) . Odvolanie proti uzneseniu je
prípustné.Vsprávnomsúdnictvejeprávonaprístupksúduvymedzenéprincípomgenerálnejklauzulysnegatívnou
enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej
správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Prieskum zákonnosti ostatných aktov

správnych orgánov vrátane tých, ktoré sú uvedené v ust. § 248 OSP, je zo súdneho prieskumu vylúčený.
Toto pravidlo má dve základné výnimky, lebo zo súdneho prieskumu nie sú vylúčené rozhodnutia s
charakterom podľa ust. § 248 OSP, ak spĺňajú podmienku uvedenú v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a nie je
vylúčenýprieskumzákonnostitzv.nepriamychrozhodnutívrežimeust.§245ods.1OSP.Článok46ods.
2 posledná veta Ústavy SR modifikoval hranice súdneho prieskumu správnych rozhodnutí v prospech

všetkých adresátov, u ktorých tieto rozhodnutia zasahujú, alebo sa aspoň týkajú ich základných práv a
slobôd (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 12. 10. 2011 v konaní pod sp. zn. 8Sžo/6/2011).

Z obsahu predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správca dane vydal dňa
28. 08. 2013 rozhodnutie č. 9416301/5/3971717/2013, ktorým žalobcovi vyrubil úrok z omeškania
v sume 14.135,70 eur za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového

priznania za zdaňovacie obdobie december 2010 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.
Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR zo dňa 27. 11. 2013 č.
1100304/1/550427/2013 a nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 12. 2013.

Žalobca podal dňa 24. 04. 2014 daňové priznane na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

marec 2014, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume 39.636,50 eur a dňa 26. 05. 2014 podal
daňové priznanie na daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014, v ktorom uviedol vlastnú
daňovú povinnosť v sume 39.136,49 eur.

Žalobou napadnutým rozhodnutím - oznámením o použití nadmerného odpočtu zo dňa 11. 06. 2014

žalovaný oznámil žalobcovi, že nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2014 v sume 500,01
eur, ktorý žalobcovi vznikol na dani z pridanej hodnoty sa použije na čiastočnú úhradu daňového
nedoplatku - úroku na dani z pridanej hodnoty vyrubeného rozhodnutím o úroku zo dňa 04. 11. 2013
(správne malo byť 28. 08. 2013, čo žalovaný opravil v podaní zo dňa 08. 01. 2016) splatného dňa 27.
12. 2013 v pôvodnej sume 14.135,70 eur.

V predmetnej veci sa teda žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia - oznámenia žalovaného o použití
nadmerného odpočtu zo dňa 11. 06. 2014 č. 9416301/5/2700411/2014, ktorým žalovaný podľa ust. §
79 ods. 1, 7 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vydania oznámenia, žalobcovi oznamoval, že

nadmerný odpočet v sume 500,01 eur (t.j. nadmerný odpočet v sume 39.636,50 eur uvedený v daňovom
priznaní k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2014 mínus vlastná daňová povinnosť
uvedená v daňovom priznaní žalobcu za zdaňovacie obdobie apríl 2014 v sume 39.136,49 eur) použil
na čiastočnú úhradu daňového nedoplatku v sume 14.135,70 eur, ktorý vznikol žalobcovi v dôsledku
vyrubenia úroku z omeškania v sume 14.135,70 eur na základe rozhodnutia správcu dane zo dňa 28. 08.

2013 č. 9416301/5/3971717/2013 nezaplatenia dane z pridanej hodnoty vyrubenej podaním daňového
priznania za zdaňovacie obdobie december 2010 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.

Oznámenie žalovaného zo dňa 11. 06. 2014 č. 9416301/5/2700411/2014, ktoré žalobca žiada
preskúmať, nemá náležitosti rozhodnutia vydaného v správnom konaní, ktoré by podliehalo súdnemu

prieskumu podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 247 ods. 2 OSP a nejdená sa o rozhodnutie,
ktoré nadobudlo právoplatnosť po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú.
Zo súdneho prieskumu sú vylúčené i rozhodnutia správneho orgánu, ktorými sa nezakladajú, nemenia,
ani nerušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ani ktorými nie sú práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté (244 ods. 3 OSP).

V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Sžp/5/2011, v
ktorom konštatoval, že „podstatným znakom pre určenie, či rozhodnutie správneho orgánu podlieha
súdnemu prieskumu, sú jeho dôsledky prejavujúce sa v právnej sfére žalobcu ako ukrátenie na právach.
To znamená, že pre žalobcu sa rozhodnutím vytvára nová právna situácia. Preto pri posudzovaní,

či napadnuté povolenie žalovaného podlieha súdnemu prieskumu, je nutné skúmať, či povolením v
konečnom dôsledku došlo k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností žalobcu alebo či môžu
byť jeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti povolením priamo dotknuté“.Napadnuté rozhodnutie - oznámenie správcu dane zo dňa 11. 06. 2014 č. 9416301/5/2700411/2014
o použití nadmerného odpočtu v zmysle ust. § 79 ods. 1, 7 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda na

čiastočnú úhradu daňového nedoplatku (úroku z omeškania) vzniknutého na základe právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia správcu dane, t. j. na konkrétny špecifikovaný účel v zmysle vyššie
citovaného zákona, podľa názoru súdu nie je možné považovať za rozhodnutie - individuálny správny
akt s konštitutívnymi účinkami v zmysle ust. § 244 ods. 3, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom

chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Žalobou
napadnuté oznámenie správcu dane nie je preto spôsobilým predmetom súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutia žalovaného, nakoľko má iba informatívny charakter, bez uloženia povinnosti alebo
priznaného práva, na čo poukazuje i správca dane vo svojom vyjadrení k žalobe.

Z oznámenia správcu dane je možné jednoznačne zistiť a vyplýva z neho, že žalobcom uplatnený

nadmerný odpočet bol použitý v zmysle § ust. 79 ods. 1 vyššie citovaného zákona na úhradu úrokov z
omeškania na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správcu dane zo dňa 28. 08. 2013 č.
9416301/5/3971717/2013 a Finančného riaditeľstva SR zo dňa 27. 11. 2013 č. 1100304/1/550427/2013,
ktoré bolo spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v konaní správneho súdnictva v zmysle ust. §
247 ods. 1, 2 OSP, nakoľko iba týmto rozhodnutím správny orgán uložil žalobcovi sankciu (vyrubil mu

úrok z omeškania v sume 14.135,70 eur) za nesplnenie povinnosti v zmysle zák. č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
konkrétnezanezaplateniedanezpridanejhodnotyuvedenejvdaňovompriznanízazdaňovacieobdobie
december 2010vustanovenejsumealehote,ktoré povinnostiprežalobcuakodaňovýsubjektvyplývajú
zvyššiecitovanéhozákona. PredmetomsúdnehoprieskumubytedamohlobyťrozhodnutieFinančného

riaditeľstva SR zo dňa 27. 11. 2013 č. 1100304/1/550427/2013, ale jeho preskúmania a zrušenia sa
žalobca nedomáhal, resp. o tom nepredložil žiadny dôkaz.

Na základe podanej žaloby zo dňa 31. 07. 2014, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia oznámenia
žalovaného zo dňa 11. 06. 2014 mu súd nemohol poskytnúť požadovanú ochranu vo forme zrušenia

žalobou napadnutého procesného rozhodnutia.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti OSP,
podliehajú iba tie rozhodnutia správnych a teda i daňových orgánov, ktorých priamym účinkom je zásah
do právneho postavenia fyzickej alebo právnickej osoby (prostredníctvom založenia, zmeny alebo

zrušenia oprávnenia alebo povinnosti) alebo pripustenie možnosti tohto zásahu do ich práv, právom
chránených záujmov alebo povinností. Žalobou napadnuté rozhodnutie - oznámenie takýto charakter
nemá, a preto súdnemu prieskumu nepodlieha.

Z vyššie uvedených dôvodov súd konanie v predmetnej veci zastavil podľa ust. § 250d ods. 3 OSP s

použitím ust. § 104 ods. 1 OSP, nakoľko žalobou napadnuté oznámenie žalovaného zo dňa 11. 06.
2014 nemôže byť predmetom preskúmania v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c/ OSP s použitím ust. § 246c OSP
tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo

zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Nitre, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).