Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 15, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/381/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315213420
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2315213420.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci žalobcu: W. P., E.. XX.X.XXXX, I. A. Z. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Gabrielom Laktišom, advokátom
so sídlom Nitra, Mariánska 8, proti žalovanému: Poľovnícke združenie „DUBINA" Horná Kráľová, IČO:
35 593 288, Tr. Andreja Hlinku 461, Močenok zastúpený JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom so
sídlom Galanta, Slnečná 592/2, o zaplatenie 4 099,20 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi XXX,XX C. spolu s X,XX% ročným úrokom z omeškania od
3.5.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd žalovanému priznáva právo na náhradu trov konania XX %..

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 28.5.2015 domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sumu
4 099,20 Eur spolu s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tak, že ako bývalý predseda poľovníckeho
združenia ktorým je žalovaný za združenie uhrádzal platby za právne a notárske služby. Za žalovaného
takýmto spôsobom uhradil O.. Z. M.- advokátovi faktúru XXXXXXX v sume X XXX,- Eur, ktorá bola
vystavená na žalovaného, pričom úhradu vykonal dňa 14.5.2013. Tomu istému advokátovi uhradil aj
dňa 3.9.2013 jeho faktúru č. XXXXXXX K. sume X XXX,- Eur, ktorá bola vystavená na spoločnosť X. S.,
S..X..F.. Uvedené úhrady žalobca realizoval podľa jeho tvrdenia z dôvodu, že išlo o odplatu za právne

služby,poskytnutéO..M.žalovanémuvsúvislostisozabezpečovanímpoľovnéhorevíru. Žalobcataktiež
realizoval zo svojich finančných prostriedkov úhradu poplatku za notársky úkon a to za osvedčenie o
priebehu členskej schôdze žalovaného. Uvedenú platbu realizoval v hotovosti dňa 20.8.2013 v prospech
Notárskeho úradu O.. D. D., Š.. Čo sa týka realizácie uvedených platieb tieto mal žalobca podľa svojho
tvrdenia uhrádzať na základe ústnej dohody so žalovaným a to z dôvodu, že žalovaný v tom období
takým objemom finančných prostriedkov nedisponoval. Keďže žalobca márne vyzýval žalovaného na
zaplatenie uvedených čiastok, vystavil dňa 18.4.2015 faktúru Č.. X/XXXX, ktorou žalovanému vyúčtoval

všetky realizované platby v celkovej výške X XXX,XX Eur.

2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil pričom poukazoval na to, že medzi nim a žalobcom neexistovala
žiadna dohoda z ktorej by vyplývalo, že sa žalovaný žalobcovi zaviazal k vráteniu nim vyplatených
finančných prostriedkov. Žalovaný taktiež poukazoval na to, že finančné prostriedky žalobca vyplatil
dobrovoľne. S ich vyplatením nevyjadril súhlas žiadny z orgánov žalovaného a žalobca si tieto finančné
prostriedky od žalovaného vymáha až po tom, čo bol odvolaný z funkcie predsedu poľovníckeho

združenia. Žalovaný taktiež poukázal na to, že úhrada sumy X XXX,- Eur ktorú žalobca uhrádzal
dňa 3.9.2013 na základe faktúry XXXXXXX vystavenej O.. M. na spoločnosť X. S. S..X..F.. nemožno
považovať za úhradu finančných prostriedkov za žalovaného, pretože žalobca plnil za iný subjekt, ktorý
nie je totožný so žalovaným. Čo sa týka ďalšej časti nároku vo výške X XXX,- Eur ktorý mal vzniknúťžalobcovi tak, že dňa 14.5.2013 uhradil v prospech O.. M. sumu X XXX,- Eur považoval ho žalovaný
za premlčaný a to z dôvodu nedodržania subjektívnej premlčacej lehoty podľa § 107 Občianskeho
zákonníka.

3. Súd vo veci vypočul strany sporu rovnako ako svedkov. a po takto vykonanom dokazovaní zistil
nasledovný skutkový stav veci:

4. Dňa 14.5.2013 uhradil žalobca bankovým prevodom zo svojho bankového účtu v prospech O.. Z. M. -

advokáta so sídlom v Nitre sumu X XXX,- Eur na základe faktúry Č.. XXXXXXX, pričom uvedená faktúra
bola vystavená na poľovnícke združenie, ktorým je žalovaný.

5. Dňa 3.9.2013 realizoval žalobca opäť zo svojho bankového účtu úhradu sumy X XXX,- Eur v prospech
O.. M.U.. Týmto spôsobom žalobca realizoval úhradu faktúry č. XXXXXXX, ktorá bola vystavená na
spoločnosť X. S., S..X..F..

6. Dňa 20.8.2013 uhradil žalobca v hotovosti v prospech Notárskeho úradu JUDr. D. D. sumu XXX,XX
Eur. Išlo o platbu za notársky úkon - osvedčenie o priebehu VZ zasadaní PO.

7. Uvedené platby žalobca realizoval v čase keď bol predsedom poľovníckeho združenia ktorým

je žalovaný, pričom podľa jeho tvrdenia tak postupoval na základe ústnej dohody uzatvorenej so
žalovaným a úhrady realizoval z dôvodu, že týmto platil za náklady spojené s vybavovaním poľovného
revíru pre žalovaného, pretože žalovaný v tom čase nedisponoval dostatočným množstvom finančných
prostriedkov.

8. Z výpovede svedka O. M. súd zistil, že svedok je členom poľovného združenia ktorým je žalovaný.
Svedok potvrdil, že v roku 2013 bol vybavovaný poľovnícky revír. Tieto záležitosti za žalovaného
obstarávalžalobca,ktorýbolvtedajšímpredsedom.Svedokuviedol,žeakočlenpoľovníckehozdruženia
nebol informovaný akým spôsobom prebieha vybavovanie poľovného revíru ani o finančných nákladoch
s tým spojených. Svedok sa zúčastňoval členských schôdzí. Na týchto nebola nikdy prerokovaná žiadna

agenda týkajúca sa poľovného revíru.

9. Z výpovede svedka O. X. súd zistil, že tento je členom poľovného združenia ktorým je žalovaný.
Svedok potvrdil, že v uvedenom období boli robené úkony v súvislosti s vybavovaním poľovného revíru.
Svedok nemal vedomosť o tom, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k uzavretiu dohody, na

základe ktorej mal žalobca žalovanému požičať finančné prostriedky na úhradu nevyhnutných nákladov
spojených s vybavovaním poľovného revíru.

10. Z výpovede svedka O. S. súd zistil, že tento je členom poľovného združenia. Ako člen združenia mal
vedomosť, že žalobca robí úkony smerujúce k vybaveniu poľovného revíru. Svedok v kolektíve členov

poľovného združenia počul, že náklady ktoré mal žalobca spojené s vybavovaním mu mali byť vrátené
po odchyte zajaca, prípadne po tom, čo poľovnícke združenie zorganizuje nejaké zábavy. Svedok si
nepamätá aj napriek tomu, že sa zúčastňoval členských schôdzí združenia, že by niektorá zo schôdzí
prerokovala otázku financovania vybavenia poľovného revíru.

11. Z výsluchu svedka Š. Š. ktorý je taktiež členom poľovného združenia ktorým je žalovaný súd zistil:

12. Svedok uviedol, že členovia združenia boli informovaní že sa vybavuje poľovný revír.

13. Z výsluchu svedka D. X. súd zistil, že tento je tiež členom poľovného združenia. Svedok potvrdil

vedomosť o tom, že žalobca robil úkony smerujúce k opätovnému vybaveniu poľovného revíru. O
jeho postupe však členovia združenia informovaní neboli a neboli informovaní ani o nákladoch s tým
spojených. Svedok nemal vedomosť o tom, že by žalobca niekedy informoval členov združenia o výške
nákladov. Podľa svedka v žiadnej zo zápisníc členských schôdzí nie je zachytené, že by sa žalovaný
žalobcovi zaviazal k uhradení nákladov. Taktiež to nie je obsiahnuté ani v zápisnici z výborovej schôdze.

14. Z výpovede svedka A. S. ktorý je tiež členom poľovníckeho združenia svedok uviedol, že členovia
združenia neboli informovaní o priebehu vybavovania. Žalobca síce prezentoval nejaké úhrady, avšak
bližšie informácie k nim neposkytol.15. Z výpovede svedka U.. A.. A. Š. ktorý je členom poľovného združenia súd zistil, že svedok bol
predsedom do roku 2012. Vo funkcii bol nahradený žalobcom. Vzhľadom na to, že poľovnícke združenie

prišlo o svoj poľovný revír ako vtedajší predseda združenia kontaktoval advokátsku kanceláriu O.. M.
za účelom vyhotovenia právnych úkonov smerujúcich k znovunadobudnutiu poľovného revíra. Počas
obdobia keď bol predsedom združenia svedok nebola v prospech O.. M. uhrádzaná žiadna faktúra.
Svedok sa členských schôdzí po tom čo prestal byť predsedom nezúčastňoval.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa

druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Na základe vyššie cit. zákonného ustanovenia dospel súd k názoru, že medzi žalobcom a žalovaným
k uzavretiu zmluvy o pôžičke nedošlo a to ani len ústnou formou. Existencia prejavov vôle oboch strán
právneho úkonu nebola pred súdom preukázaná zo žiadneho z prezentovaných a vykonaných dôkazov
nevyplýva, že by hociktorý z orgánov združenia ktorým je žalovaný kreoval vôľu združenia prijať od

žalobcu pôžičku a túto za dohodnutých podmienok vrátiť. Podľa názoru súdu si je potrebné uvedomiť,
že zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, pričom pre vznik právneho vzťahu medzi veriteľom a
dlžníkom sa vyžaduje reálne odovzdanie finančných prostriedkov, čiže ich odovzdanie v hotovosti, resp.
ich presun do dispozičnej sféry dlžníka. Okrem toho že pred súdom nebolo preukázané zjednotenie
vôle strán tvrdeného právneho úkonu z vykonaného dokazovania vyplynul záver, že nedošlo k reálnemu

odovzdaniu finančných prostriedkov, pretože tieto sa v žiadnom okamihu nedostali do držby ani do
dispozičnej sféry žalovaného. Úhrady záväzkov ktoré za žalovaného realizoval žalobca samy osebe
nepreukazujú existenciu zmluvy o pôžičke, pretože plnenie za subjekt ktorý má podľa práva plniť sám
nepreukazuje uzavretie zmluvného vzťahu.

17. Keďže súd vyhodnotil, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemá svoj základe v
zmluve o pôžičke posudzoval aj nárok žalobcu z pohľadu toho, či medzi stranami sporu došlo k
uzavretiunepomenovanejzmluvy,vzmyslektorejbysažalovanýzaviazalžalobcovizaplatiťnimhradené
náklady spojené s vybavovaním záležitostí žalovaného. V tomto prípade je podľa názoru súdu potrebné
vychádzať z toho, že žalovaný je poľovníckym združením, pričom vôľa takéhoto združenia sa kreuje

rozhodnutiami jednotlivých orgánov: predsedu, výkonného výboru a členskej schôdze. Súdu nebola
predložená žiadna zo zápisníc z členskej schôdze ani výkonného výboru z ktorých by vyplývalo, že
tieto kolektívnej orgány vyjadrili vôľu združenia uhradiť žalobcovi nim vynaložené náklady. Podľa názoru
súdu taktiež sám žalobca ktorý bol vtedajším predsedom združenia nemohol ako predseda združenia
uzatvoriť dohodu sám so sebou v pozícii veriteľa. Z uvedeného teda súd nemal za preukázané ani

uzatvorenie nepomenovanej zmluvy s obsahom tvrdeným žalobcom.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyhodnotil súd vykonané dokazovanie tak, že jediným titulom
ktorý si môže uplatňovať žalobca voči žalovanému je právny titul vzniknutý v dôsledku bezdôvodného
obohatenia.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie
vydať.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva

mal plniť sám.

19. V zmysle vyššie cit. zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že žalobca plnil za žalovaného
dňa 14.5.2013 v prospech O.. M. S. X XXX,- Eur a dňa 20.8.2013 v prospech O.. D. D. S. XXX,XX Eur.
Z vykonaného dokazovania súdu vyplynul jednoznačný záver, že išlo o platby spojené s vybavovaním

záležitostí žalovaného, pričom existenciu dohody medzi žalovaným a O.. M. o právnej pomoci potvrdil
aj svedok U.. A.. Š., ktorý ako vtedajší predseda žalovaného advokáta oslovil a udelil mu plnú moc
k právnym úkonom spojených s vybavovaním poľovného revíru. Úhradou čiastky X XXX,- Eur dňa
14.5.2013 ktorou žalobca zaplatil faktúru č. XXXXXXX tak žalobca plnil za žalovaného to, čo bol
žalovaný podľa práva plniť povinný sám. Rovnaká argumentácia sa vzťahuje aj k úhrade žalobcu zo dňa

20.8.2013, ktorou vo výške XXX,XX Eur zaplatil za notársky úkon, za ktorý by bol podľa práva povinný
platiť žalobca. Súd preto konštatoval, že sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu o čiastku X XXX,XX Eur.20. Čo sa týka úhrady realizovanej žalobcom dňa 3.9.2013 súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu že aj
túto platbu realizoval za žalovaného, pretože faktúra Č.. XXXXXXX vystavená O.. M. na spoločnosť X.
S.. S..X..F.. bola vystavená na iný subjekt, než je žalovaný. Ak teda žalobca nárok O.. M. vyúčtovaný

touto faktúrou uhradil, neplnil tak za žalovaného ale za iný subjekt, ktorý s nim nie je totožný. Podľa
názoru súdu nemožno prijať argumentáciu, že spoločnosť X. S., S..X..F.. je spoločnosťou, kde je
jediným spoločníkom a konateľom žalobca. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v prípade
obchodných spoločností jej spoločníkov a konateľov ide o iné subjekty, ktoré nie je možné vzájomne
zamieňať. Taktiež súd poukazuje na titul vystavenia faktúry, v zmysle ktorého si O.. M. uplatňuje

sumu vyúčtovanú vo faktúre z titulu tvorby a pripomienkovania obchodno-právnych zmlúv, pričom takto
vymedzený predmet jeho činnosti nie je totožný s jeho činnosťou, ktorú mal vykonávať v prospech
žalovaného. Z tohto dôvodu teda súd žalobu navrhovateľa v časti X XXX,- Eur zamietol.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa

na jeho úkor obohatil.

21. V zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia súd posudzoval námietku premlčania, ktorú v konaní
vzniesol žalovaný a ktorá sa týkala časti bezdôvodného obohatenia, ktorá mala vzniknúť v dôsledku
plnenia žalobcu v prospech O.. M. úhradou vo výške X XXX,- C. dňa 14.5.2013. Pri posudzovaní k

vznesenej námietke premlčania súd dospel k názoru, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného
obohateniavovýškeXXXX,-Eurjepotrebnépovažovaťzapremlčanýatovdôsledkumárnehouplynutia
dvojročnejsubjektívnejlehotyustanovenejv§107ods.1Občianskehozákonníka.Žalobcapodal žalobu
na príslušnom súde dňa 29.5.2015, pričom subjektívna premlčacia lehota uplynula po dvoch rokoch
od realizovaného plnenia t.j. dňa 14.5.2015. Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že žalobca

od 14.5.2015 vedel, že plní za žalovaného čo bol podľa práva povinný plniť sám. Teda od uvedeného
dňa začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota, pretože žalobca vedel, za koho plní, v
akej výške a že na toto plnenie neexistuje iný právny titul. Na tejto skutočnosti nemení ani fakt, že
návrh bol žalobcom podaný v zachovanej trojročnej objektívnej lehote, pretože pre premlčanie nároku z
bezdôvodného obohatenia platí, že musia byť stanovené obe z lehôt a to ako dvojročná subjektívna tak

aj trojročná objektívna. Z týchto dôvodov teda súd zamietol aj nárok žalobcu v časti ďalších X XXX,- Eur.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd zistil, že nárok uplatnený žalobcom je oprávnený
iba v časti XXX,XX Eur. K tomuto nároku súdu žalobcovi priznal aj úroky z omeškania a to v zákonnej
výške od 3.5.2015 do zaplatenia, pretože od uvedeného dátumu si ich žalobca uplatnil.

Podľa § 255 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Súd pri posudzovaní práva na náhradu trov konania dospel k názoru, že úspešnejšou stranou v

konaní bol žalovaný, pričom vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu vo veci priznal žalovanému ako
úspešnejšej sporovej strane právo na náhradu trov konania vo výške 80 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.