Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 14, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 28P/179/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210212346
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Novotná

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2018:1210212346.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa L. D., nar. XX.XX.XXXX, zast.

kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa
rodičov: matky Y. L. (predtým P.), nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX a otca P. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. X, Q., zast. NIKU & Partners, s.r.o., so sídlom Prokopa Veľkého 51, Bratislava, o úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Otcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na Okresný súd v Q. Q. dňa X.X.XXXX, doručeným Okresnému súdu Q. I. dňa

XX.XX.XXXX, žiadala matka o zmenu úpravy styku s maloletou. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec jej
neumožňuje stretávať sa s maloletou bez jeho prítomnosti, dlhšie a samostatne na ňu výchovne pôsobiť,
čo vyvoláva u maloletej neistotu a stres.

2. Uznesením Okresného súdu v Q. Q. č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX bola prenesená
miestna príslušnosť na Okresný súd Q. I..

3. Rozhodnutím Okresného súdu v Q. Q. č.k. XXP/X/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bola maloletá
zverená do starostlivosti otca a matke bol zakázaný styk s maloletou. V odôvodnený rozhodnutia sa
okrem iného uvádza, že v konaní bol u maloletej preukázaný syndróm týraného dieťaťa. Rozhodnutím
Krajského súdu v Q. Q. č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXX bol rozsudok prvostupňového súdu v časti zákazu
styku zmenený a styk matky s maloletou bol upravený na každú prvú nedeľu v mesiaci, za prítomnosti
otca od 14.00 hod. do 15.30 hod. Uznesením Okresnej prokuratúry v U. X U. XXX/XX-XX zo dňa
XX.X.XXXX bolo trestné stíhanie matky pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby zastavené.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom právnych zástupcov,
oboznámil sa s obsahom spisu Okresného súdu v Q. Q. sp. zn. XXP/X/XXXX, oboznámil sa s listinnými
dôkazmi založenými v spise a to najmä rodným listom dieťaťa, znaleckým posudkom č. X/XXXX zo
dňa XX.X.XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, správou ÚPSVaR zo dňa
XX.XX.XXXX, podaním matky a otca, výsluchom maloletej L. zo dňa XX.X.XXXX, výsluchom maloletej
L. zo dňa X.X.XXXX, výsluchom maloletej L. zo dňa XX.X.XXXX, a ako i ďalším obsahom spisového

materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Uznesením Okresného súdu Q. I. č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, súd uložil matke
výchovné opatrenie - podrobenie sa odbornému poradenstvu na ÚPSVaR v Bratislave, referáteporadensko-psychologických služieb, Vazovova 7/a, Bratislava a nariadil predbežné opatrenie na
základe, ktorého je matka oprávnená stretávať sa s maloletou každý utorok v týždni od 15.00 hod. do
17.00 hod. v OZ Pomoc ohrozeným deťom Centrum Nádej, Švabinského 7, Bratislava, s tým, že otec je

povinný zabezpečiť prítomnosť maloletej na stretnutí a pripraviť ju na stretnutie. Proti uzneseniu súdu
podalvzákonnejlehoteodvolanieotecmaloletejnavrhujúc,abyodvolacísúdnapadnutéuzneseniesúdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutím Krajského súdu v Q. č.k. XXCoP
XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX bolo uznesenie prvostupňového súdu vo výroku, v ktorom rodičom
nariadil výchovné opatrenie zmenené tak, rodičia maloletej sú počnúc právoplatnosťou uznesenia

povinní sa v období do 31.01.2013 podrobiť odbornému poradenstvu na ÚPSVaR, v Bratislave, referáte
poradensko-psychologických služieb, Vazovova 7/A, Bratislava, a to v rozsahu 2 hodín týždenne a vo
výroku o nariadení predbežného opatrenia, v ktorom upravil styk matky s maloletou rozhodnutie zmenil
tak, že predbežnú úpravu styku matky s maloletou nenariadil.

6.UznesenímOkresnéhosúduQ.I.č.k.XXP/XXX/XXXX-XXXzodňaXX.X.XXXXsúdpredbežneupravil

styk matky s maloletou L. v rozsahu ako je uvedené vo výroku predmetného rozhodnutia.

7.UznesenímOkresnéhosúduQ.I.č.k..XXP/XXX/XXXX-XXXzodňaXX.XX.XXXXsúdkonanieprerušil
do XX.X.XXXX na návrh otca.

8. Zo záverov znaleckého posudku č.X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vypracovaného U.. T. Š. - znalcom z
odboru psychológie, súd zistil, že znalec nenašiel dôvod, prečo by sa dieťa nemohlo stýkať so svojou
matkou. Styk dieťaťa s matkou nemá mať prečo negatívne následky pre maloletú. Maloletá v prítomnosti
znalca neodmietala styk s matkou, pokiaľ tak robila v iných situáciách, ide o reakciu na v podstate
cudziu osobu, prípadne konala pod vplyvom indoktrinácie. V záujme maloletej je stretávať sa so svojou

matkou, pričom rozsah styku treba dávkovať postupne, po krátkych intervaloch v mieste bydliska dieťaťa
(napríklad 2-3 hodiny), bez prítomnosti I.. D. a p. L. a interval s pribúdajúcim vekom stupňovať. Ani o
jednom z rodičov sa nedá povedať, že by vyslovene ohrozovali zdravý psychický a fyzický vývin dieťaťa.

9. Zo záverov znaleckého posudku č.XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX vypracovaného L.. L. Q. - znalcom

z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, súd zistil, že maloletá nemá
vytvorenú k matke vzťahovú väzbu, vzťah maloletej k jej matke je ambivalentný, vo verbálnej rovine
je voči nej negativistická, kritická a parciálne odmietavá, v citovej a emočnej rovine reaguje na matku
mierne pozitívne, spontánne voči nej neprejavuje viditeľné pozitívne city a emócie, vo vzájomnej
komunikácii je u nich prítomná tendencia k menej konštruktívnemu argumentačnému štýlu konverzácie.

Z psychologického hľadiska nie je vhodné nateraz odporučiť stretávania sa maloletej s matkou formou
víkendového prespania v domácnosti matky, nakoľko maloletá prechováva zábrany vo vzťahu k
manželovi matky.

10. Zo správy ÚPSVaR zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že na pôde referátu poradensko-psychologických

služieb sa realizovali súdom nariadené výchovné opatrenia. Rodičia sa zúčastnili individuálnych
konzultácii. Výchovné opatrenie sa realizovalo formou poradenského rozhovoru podľa povahy problému
a časových možností RPPS. Z rozhovorov vyplynulo, že maloletá je zverená do starostlivosti otca a s
matkou sa stretáva v rozsahu určenom súdom, raz mesačne v nedeľu, väčšinou za prítomnosti otca,
ktorý ju privedie na dohodnutý čas a miesto stretnutia. Matka v súčasnosti žije s manželom a mladšou

dcérou v rodinnom dome v A., kde by podľa nej mala aj staršia dcéra dobré podmienky na hru a voľný
čas. Matka uviedla, že dcéra sa počas spoločných stretnutí teší a aj s mladšou sestrou majú dobrý vzťah.
Otec súhlasil s tým, že dcéra potrebuje aj matku a tiež, že by bolo dobré kontakt postupne rozšíriť, avšak
akúkoľvek zásadnú zmenu v stretávaní matky s dcérou odmietal.

11. Z podania otca doručeného tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX súd zistil, že k dohode o rozšírení styku
s maloletou nedošlo. Otec bol ochotný súhlasiť s realizáciou styku matky s maloletou v širšom rozsahu
ako doposiaľ, t.j. v rozsahu troch hodín. Tento návrh otec považoval za rozumný, najmä z dôvodu že
doterajšia realizácia styku matky s maloletou prebieha 1 x za mesiac v rozsahu jeden a pol hodiny za
prítomnosti otca. Je dôležité, aby si maloletá budovala svoj vzťah s matkou postupne, aby to nebol pre

ňu veľký skok, ktorý by mohol spôsobiť obnovu jej traumatických zážitkov a naštartovať už odznené
psychické problémy. Iba postupné rozšírenie realizácie styku matky s maloletou môže byť predpokladom
pre úspešný rozvoj ich vzájomných citových väzieb. Je odporujúce zdravému psychickému vývoju
maloletej, aby bol doterajší styk matky s maloletou rozšírený náhle na niekoľkonásobok aktuálnehočasu. Otec prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odprezentoval svoj návrh týkajúci sa uzavretia
rodičovskej dohody o čiastočne rozšírenom styku matky s maloletou do rozhodnutia súdu vo veci samej
matke maloletej. Matka nesúhlasila so žiadnym návrhom predneseným zo strany otca.

12. Z podania otca doručeného tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že matka sa s maloletou
stretáva aj nad rámec rozsahu nariadeného predbežným opatrením, s tým, že stretnutia prebiehajú
každú druhú sobotu v trvaní 4-och hodín v čase od 10.00 hod. do 14.00 hod. Na základe dohody
rodičov sa styk s maloletou realizuje namiesto soboty v nedeľu, v závislosti od vôle maloletej, v časových

možnostiach a programu rodičov. Stretnutia sa realizujú bez prítomnosti otca. Medzičasom sa napätie
vo vzťahoch rodičov, ako aj maloletej k matke čiastočne uvoľnilo. Matka rešpektuje, ak sa maloletá
dožaduje ísť domov skôr ako pred plánovaným ukončením styku, stretnutia sa realizujú v nákupnom
centre Avion v Q., kde matka s dcérou chodí do kina alebo nakupovať, prípadne na iných miestach po
vzájomnej dohode rodičov. Maloletá sa spontánne na matku nepýta, ani sa k nej nedožaduje, odmieta
chodiť do miesta bydliska matky a u nej prespávať.

13. Zo správy o realizácii predbežného opatrenia doručeného tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX súd
zistil, že medzi matkou a dcérou sa vytvára spontánny priestor na prirodzené zblíženie, ktoré sa stále
rozširuje a prehlbuje. Matka súhlasila s návrhom otca na prerušenie konania na dobu max. 5 mesiacov
t.j. do XX.X.XXXX, čo je podľa matky dostatočný čas na to, aby sa vzťah medzi ňou a dcérou jasne

vyprofiloval. Medzi rodičmi maloletej je stále prítomná diametrálne odlišná optika na vyhodnotenie
stretávania sa a kontaktu matky s maloletou. Stretnutia sa realizujú bez prítomnosti otca na miestach,
ktoré si matka s maloletou vždy samé dohodnú po tom, ako matka vyzdvihne dcéru v bydlisku otca.
Maloletá si nevyžaduje ani nepotrebuje žiadnu prípravu na stretnutie s matkou. Maloletá sa na stretnutia
s matkou vyslovene teší, takisto ako matka, čo je jednoznačne ku prospechu maloletej.

14. Z podania zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil stanovisko matky k výsluchu maloletej, ktorý bol vykonaný
súdom dňa X.X.XXXX. Správanie, vyjadrenia a reakcie maloletej L. veľmi masívne ovplyvňuje strach z
otca, jej starej matky z otcovej strany, ako aj obavu a neistotu z atmosféry v prostredí, kde maloletá t.č.
žije, s tým, že otec maloletej účelovo podsúva, že jediné riešenie pre ňu je jej žitie a bytie v jeho osobnej

starostlivosti, pričom jej zjavne podsúva svoje účelové tvrdenia o atakoch zo strany jej vlastnej matky a
jej manžela, ktoré sa nikdy nepotvrdili a nepreukázali a o ktorých jednoznačne zo znaleckého posudku
U.. Š. vyplýva, že tieto nemôžu byť predmetom jej vlastných spomienok a zážitkov.

15. Z podania zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že otec nemal výhrady voči záverom a odporúčaniam

znalca L.. L. Q., ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX.

16. Z podania matky zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že závery znaleckého posudku vypracovaného Mgr.
Martinom Balkom sú postihnuté nedostatkom vysporiadania sa s faktografiou veci, čo spôsobuje, že
závery tohto znaleckého posudku nie je možné považovať za zodpovedný výsledok reálneho odborného

zisťovania znalca.

17. Maloletá L. v rámci výsluchu na súde dňa XX.X.XXXX uviedla, že navštevuje Základnú školu v Q.,
má rada informatiku, najväčší problém jej robí matematika a učí sa na jednotky a dvojky. Do školy ju vodí
mama P. (otcova manželka), zo školy ide sama k starej matke D.. Okrem nevlastného brata má nevlastné

sestry P. a P.. Naposledy mali stretnutie v Eurovei, stretávajú sa raz do mesiaca. Buď sú v obchodnom
centre alebo v lete idú na ihrisko s tým, že otec napríklad sedí na lavičke neďaleko nich. Maloletá uviedla,
že by nemala problém s tým, keby stretnutia trvali dlhšie, ale nechce ísť k matke do rodinného domu,
lebo je tam Y. (matkin partner). Maloletá ďalej uviedla, že chodí na tanečnú a angličtinu. Na rodičovské
združenie chodí stará matka, lebo otec dlho pracuje a otcova manželka nemá čas. Domáce úlohy jej

kontroluje otec.

18. Maloletá L. v rámci výsluchu na súde dňa XX.XX.XXXX uviedla, že s matkou nechodí moc rada,
keď sú spolu, idú napríklad do kina alebo do nákupného centra. Na stretnutia s matkou chodia väčšinou
obidve jej ďalšie dcéry, niekedy idú samé dve. Radšej je keď sú iba samé, pretože matkine deti sú dosť

rozmaznané. S matkou by častejšie ani nechcela byť, skôr možno aj menej, radšej by si urobila program
napríklad so svojimi kamarátkami. U matky doma bola len dvakrát, jej muž tam vtedy nebol. Na otázky
sudkyne, či by nechcela u matky niekedy aj prespať, so slzami v očiach odpovedala, že nie, lebo sa
bojí jej muža. S manželom matky sa nevidela dávno, už si na neho ani nepamätá, pamätá si iba akoim robil zle keď bola malá. Po škole chodieva sama domov alebo k starej matke, kde sa učí alebo sa
hrá s bratrancom. Na matku nemá telefonický kontakt a ani nechce jej číslo na mobil. S matkou by sa
chcela stretávať na začiatku alebo na konci mesiaca, možno aj na celý deň. P., otcovu manželku volá

mamina, pretože s ňou má veľmi dobrý vzťah a takisto aj s bratom, ktorý má 10 rokov, vychádzajú spolu
veľmi dobre.

19. Maloletá L. v rámci výsluchu na súde dňa XX.XX.XXXX uviedla, že má 15 rokov a chodí na Základnú
školu D.I. ulica. Budúci rok by chcela ísť študovať na hotelovú akadémiu. Jej vzťah s matkou nie je

žiadny. Vidia sa tak ako matka chce, teraz sa ale neozvala od novembra, neozvala sa ani na Vianoce
ani na jej narodeniny. Aj minulý rok sa stalo, že sa neozvala od decembra do apríla. Asi dva roky dozadu
bola u matky doma, išla tam iba zo zvedavosti. Maloletá ďalej uviedla, že sa už ani nechce s matkou
stretávať, lebo keď sa stretli, tak išli do nákupného centra. Posledné stretnutia boli úplná strata času,
boli len v nákupnom centre, najedli sa a išli preč. Matka niekedy zobrala so sebou aj jej nové deti, a to
jej vadilo, lebo tieto deti sú rozmaznané a robili hanbu. Keď sa začala stretávať s matkou, tak sa jej

najprv bála, potom si ju začala kupovať, dávať drahé darčeky a podobne. Teraz už asi matka stratila
záujem, asi ju to všetko potom už prestalo baviť. Maloletá uviedla, že si myslela, že by mohli byť spolu
niečo ako kamarátky, ale ona sa potom neozvala. V minulosti, keď si s ňou písala, tak potom tieto správy
matka zneužila a doniesla ich na súd. S otcom má veľmi dobrý vzťah, aj s jeho manželkou ako aj s
bratom. Maloletá ďalej uviedla, že posledné dva roky bola matka k nej odmeraná. Matka ju volala aj na

dovolenku, ale ona sa bála, že by sa mohlo zopakovať to keď bola malá. Je jej ľúto, že je to takto, je to jej
matka, mrzí ju , že sa jej ani neopýtala na akú školu by chcela ísť. Maloletá záverom uviedla, že matka
jej veľmi nechýba, lebo má svoju rodinu, otca, otcovu manželku, ktorú má už ako matku a aj tak ju volá.

XX. U.. R. Ž. (poradenský psychológ) - ako svedkyňa na pojednávaní dňa XX.XX. XXXX uviedla, že

otec maloletej ju navštívil prvý krát v roku 2008, kedy sa vyjadrovala k tomu, ako maloletá prosperuje a
ako má byť upravený styk s matkou. Maloletá pri rozhovore na tému rodiny spomenula ako ju partner
matky buchol o stenu a že je zlý. Svedkyňa neodporučila, aby sa styk uskutočňoval v domácnosti
matky za prítomnosti matkinho partnera, nakoľko na tohto partnera a prostredie je viazaných najviac
negatívnych spomienok a skúseností, alebo zážitkov. Takisto aj psychologický vývin maloletej poukazuje

na to, že to nebolo v poriadku, keď bola maloletá u matky. Ide o výrazné zaostávanie maloletej v reči,
psychomotorickom vývine a v sociálnom správaní.

21. Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa XX.XX. XXXX uviedla, že s maloletou sa začala
stretávať na základe súdneho rozhodnutia v marci 2009. Od septembra začala navštevovať školu v

Bratislave a aj stretnutia sa uskutočňovali v Bratislave. Prebiehajú tak, že otec jej napíše SMS správu
kam sa má dostaviť. Maloletá je na stretnutiach väčšinou ticho, asi 3 krát ju oslovila mama - teta, nakoľko
otcovu manželku oslovuje mama. Stretnutia sa realizujú väčšinou mimo bydliska, z dôvodu programu,
aby vyhovoval deťom. S jej manželom maloletá nemá problém sa rozprávať, vychádzajú spolu dobre.

22. Právny zástupca matky vo svojom prednese na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedol, že na
písomne podanom návrhu matka trvá, pričom matka je ochotná návrh zredukovať a to na 2 víkendy
v mesiaci. Styk maloletej s matkou sa pravidelne realizuje v 2 týždňových intervaloch v zmysle
predbežného opatrenia. Matka sa s otcom vie flexibilne dohodnúť aj na prípadnej zmene styku. Vzťah
matky s maloletou je už oveľa spontánnejší. Argumenty otca, prečo by sa matka s maloletou nemala

stretávať, sa nikdy nepotvrdili. Aj zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že je v záujme dieťaťa, aby
sa jeho vzťah s matkou naďalej rozvíjal a časom aby bol intenzívnejší. V tomto zmysle matka navrhla
zmenu petitu v tom zmysle, že bude oprávnená stretávať sa s maloletou každý párny týždeň od piatku
od 16,00 hod. do nedele do 16,00 hod., cez jarné prázdniny bude dieťa polovicu prázdnin u matky a
polovicu u otca, cez letné prázdniny navrhla, aby bolo dieťa od 1.7 do 31.7. u matky a aj vianočné sviatky

každý párny rok od 23.12. do 2.1. nasledujúceho roka. Súd v Banskej Bystrici rozhodoval na základe
jednostranných tvrdení otca a starej matky. Zásadným zlomom je vykonanie výsluchu X.X.XXXX. Z
výpovede maloletej je zrejmé, že maloletá je jednoznačne ovplyvnená podsúvaním názorov otca a starej
matkyastrachomzotca.Pohovorsmaloletouodhalilhĺbkuvplyvuotcanadieťa.Vytvorenieatraktívneho
programu pre dcéru bolo takmer nemožné, keďže styk sa uskutočňoval za prítomnosti otca a dieťa bolo

v jeho prítomnosti strnulé. Z komunikácie dcéry s matkou taktiež jednoznačne vyplýva, že maloletá má
z otca strach.23. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa XX.XX. XXXX uviedol, že s návrhom matky nesúhlasí.
Matka vo svojej výpovedi uvádzala aj nepravdivé skutočnosti. Na nedeľné stretnutia s matkou maloletá
nie vždy chcela ísť, radšej sa hrala s bratom. Maloletá sa spontánne na matku nepýtala. Otec poprel, že

by maloletej zakázal rozprávať sa s matkou, nevedel prečo sa maloletá s matkou nerozprávala, pretože
s cudzími ľuďmi nemala problém viesť rozhovor.

24. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa XX.XX. XXXX uviedla, že otec súhlasil s tým, aby sa
matka stretávala s maloletou v širšom rozsahu. Maloletá bola opakovane psychologicky vyšetrená U..

Ž., ktorá doporučila ponechať stretávanie v tom istom rozsahu a forme ako sa momentálne realizuje,
nanajvýš rozšíriť počet hodín. Vzťah matky s dcérou prešiel mnohými premenami. Postupnými krokmi
sa podarilo nastaviť režim styku matky s dieťaťom. Maloletá sa stretáva s matkou v zmysle predbežného
opatrenia. Za posledné 2 roky maloletá v dome matky nikdy nebola a nebola ani v kontakte s jej
manželom, nakoľko je v nej zakorenený odpor k partnerovi matky. Maloletá zažila traumu v súvislosti
s matkou a najmä v súvislosti s jej partnerom. V konaní bola vypočutá opakovane, pričom obsah jej

výpovedí je takmer rovnaký. Matka si s maloletou nevytvorila taký vzťah, ktorý by bol základom pre
vybudovanie toho, aby malo dieťa záujem tráviť s matkou celý víkend. Maloletá je dostatočne vyspelá
na to, aby dokázala vyjadriť svoj postoj.

25. Matka na pojednávaní dňa XX.XX. XXXX uviedla, že každý druhý týždeň si chodieva pre dcéru s
ktorou chodí (spolu aj s jej ďalšími 2 dcérami 8 a 2 ročnou) na výlety. Stretnutia sa realizujú väčšinou
mimoichbydliska,pretožesasnažívytvoriťprogram,ktorývyhovujedeťom.MázáujembyťsL.častejšie
a takisto chce aby aj jej ďalšie dve dcéry boli v častejšom kontakte s ňou, nakoľko sa medzi nimi vytvára
pekný vzťah.

26. Znalec L.. L. Q. na pojednávaní dňa XX. XX. XXXX uviedol, že znalecký posudok bol vypracovaný
takmer pred dvoma rokmi. V tom čase odporučil, aby maloletá ostala v osobnej starostlivosti otca a s
matkou by sa mohla stretávať častejšie, napríklad každý druhý víkend v sobotu a nedeľu bez prespatia a
bez prítomnosti otca. Maloletá nechcela prespávať u matky, a to primárne z dôvodu partnera jej matky.

Vzhľadom na vek maloletej, budú mať čoraz väčšiu váhu preferencie maloletej. Pozitívne by bolo, keby
sa stretnutia realizovali po vzájomnej dohode a aby maloletá nebola k stretnutiam s matkou nútená.
Obaja rodičia výrazne negatívne hodnotili toho druhého, dokonca matka ešte výraznejšie, z jej strany
to bola až taká devalvácia otca. Po vyšetrení maloletej mal znalec zato, že obavy otca o dieťa môžu
byť dôvodné, avšak nezistil nič čo by bránilo vzťahu matky a dieťaťa. Znalec ďalej uviedol, že úprava

stretávania súdnym rozhodnutím maloletej nepoškodí, ale je to hlavne o ich vzájomnom vzťahu ako
matky a dcéry.

27. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedla, že matka svojím správaním
preukázala, aký je jej skutočný záujem o dieťa, pričom taktiež bolo preukázané, že v čase keď prejavila

záujem a kontaktovala sa s dcérou, tak stretnutia prebiehali. Návrh žiadala zamietnuť v celom rozsahu.
V celom konaní bolo zrejmé, že otec nebránil matke v styku s maloletou a vzhľadom na cielené procesné
obštrukcie, ktoré nastali opakovaným preberaním právneho zastúpenia tým istým advokátom matky, z
dôvodu ktorého sa odročovali pojednávania, bolo by v danej veci spravodlivé, aby pre prípad, že súd
návrh zamietne, priznal otcovi trovy konania.

28. Kolízny opatrovník uviedol, že postoj matky je zrejmý aj z toho, že sa na pojednávaniach
nezúčastňuje, takže asi záujem o stretnutia s dcérou v reáli nemá. Aj vzhľadom na poslednú výpoveď
maloletej, žiadal návrh zamietnuť.

29. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.30. Podľa § 26 zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

31. Podľa § 36 Zák. ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa

použijú primerane.

32. S poukazom na citované zákonné ustanovenia ako i vzhľadom na vykonané dokazovanie, súd
mal v konaní za preukázané, že návrh matky nekorešponduje so záujmami maloletého dieťaťa, a z
uvedeného dôvodu ho v celom rozsahu zamietol. V tejto súvislosti súd poukazuje najmä na správanie
matky počas priebehu celého konania ako aj na minimálny záujem kontaktovať sa s maloletou, najmä

v poslednom období. Z tohto pohľadu sa javí podanie návrhu matky ako účelové, pričom je potrebné
poukázať na skutočnosť, že v priebehu konania vzťah matky a dcéry prechádzal určitými fázami kedy sa
zdalo, že ich vzťah sa zlepšuje spontánne, bez rozhodnutia súdu. Súd ďalej poukazuje na tú skutočnosť,
že otec dcére v stretnutiach s matkou nijako nebránil, naopak, je potrebné pozitívne hodnotiť ochotu
otca podporovať maloletú v postupnom rozširovaní stretávania sa s matkou, napriek absencii takéhoto

súdneho rozhodnutia. Matka však nevyužila priestor, ktorý jej bol poskytnutý, ako i príležitosť vybudovať
si s dcérou bližší vzťah. Stretnutia, ktoré sa realizovali, neprispôsobovala túžbam a predstavám dieťaťa
a v neskoršom období maloletú už ani len nekontaktovala, z čoho si maloletá vyvodila záver, že matka o
ňu reálny záujem nemá. Postoj matky je zarážajúci i vzhľadom na to, že v tomto konaní vystupovala ako
navrhovateľka, ktorá iniciovala predmetné konanie. Hoci maloletá prezentovala strach z manžela matky

a obavu zo stretnutia s ním, jej výčitky vo väčšine smerovali k nezáujmu matky o ňu, ako aj k využívaniu
času určeného na stretnutia, ktoré pre maloletú, vzhľadom na jej vek a záujmy, nie sú atraktívne a
väčšinou boli realizované v nákupných centrách. Všetky tieto skutočnosti následne spôsobili odmietavý
postoj k styku s matkou. Maloletá však aj napriek tomu túži mať vzťah so svojou mamou a jej nezáujem
vníma veľmi citlivo, trápi sa tým, že vlastnej biologickej matke na nej vôbec nezáleží.

33. V predmetnej veci bol jednoznačne prezentovaný názor maloletej, pričom odmietavé správanie
dieťaťa je v súčasnej dobe už len dôsledkom a reakciou na nezáujem matky o maloletú. Matka
svoj nezáujem o dieťa prezentovala v konaní aj tým, že ako navrhovateľka sa v poslednom období
pojednávaní nezúčastňovala a takisto i jej právny zástupca s ňou ukončil zastupovanie z dôvodu, že

sa narušila nevyhnutná dôvera medzi advokátom a klientom. V tomto smere súd apeluje na matku, aby
si uvedomila svoju úlohu v živote maloletej L., pretože matka je ako rodič, pre zdravý vývoj dieťaťa,
nenahraditeľnou osobou. Samotná maloletá prezentovala túžbu mať s matkou bližší vzťah, avšak cíti,
že matka o ňu úprimný záujem nemá. Do budúcna nie je vylúčené, že postoj maloletej L. sa k matke
zmení, avšak ona sama sa musí snažiť postupne a nenásilne presvedčiť svoju dcéru, že záujem o ňu je

úprimný. Je dôležité nepôsobiť na dieťa násilím, nevynucovať si stretnutia a len čas ukáže, či maloletá
L. bude vedieť zabudnúť a vytesní negatívne zážitky z minulosti. Presne vymedzená úprava styku by v
súčasnej dobe nebola v záujme maloletého dieťaťa, pretože s vysokou pravdepodobnosťou by sa styk aj
tak vo vymedzenom čase nerealizoval. Nutné je i prihliadať na vek dieťaťa (15 rokov), kedy dospievajúci
mladý človek vo veku L. má už iné záujmy ako vo veku 8 rokov, keď začalo súdne konanie, buduje si

intenzívnejšie väzby s rovesníkmi a záujem detí v tomto veku tráviť čas so svojimi rodičmi, je obvykle
menej intenzívny. Maloletá si už svoj voľný čas zväčša organizuje sama, pričom priestor rodičov ako
do nich zasahovať, je už oveľa menší ako tomu bolo v čase predpubertálneho obdobia. Akýmkoľvek
rozhodnutím súdu, ktorým by bol upravený styk, vznikne opäť tenzia vo vzťahu matky a dcéry, čo nie
je prospešné najmä pre maloletú. Vznikla by jej povinnosť, ktorá vzhľadom na jej vek, určite nebude

prijatá s ochotou a porozumením. Matka svojím správaním a aktivitou v konaní preukázala, aký je jej
skutočný záujem o dieťa, pričom taktiež bolo preukázané, že v čase keď vyvíjala iniciatívu a kontaktovala
sa s dcérou, tak stretnutia prebiehali. V konaní bolo taktiež preukázané, že otec nebránil matke v styku
s maloletou, bol ochotný napomôcť k zlepšeniu vzťahu matky a dieťaťa, avšak matka tento priestor
nevyužila.

34. Podľa § 55 C.m.p. súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.35. Nakoľko v prejednávanej veci mal súd za to, že otec svojim správaním nedal príčinu k začatiu tohto
súdneho konania (stretnutia s maloletou sa realizovali i mimo času upraveného súdnym rozhodnutím, t.j.

otec bol ochotný dohodnúť sa na stretnutiach matky s dcérou bez súdneho rozhodnutia) ako i vzhľadom
na to, že matka rôznymi obštrukciami neustále prispievala k neúmernému predlžovaniu konania
(nekoľkonásobné vypovedávanie a udeľovanie plných mocí tomu istému advokátovi, neospravedlnená
neúčasť na pojednávaniach) súd mal za to, že vzhľadom na okolnosti prípadu je priznanie náhrady trov
konania otcovi plne dôvodné, a to v celom rozsahu.

36. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2
Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.