Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 14, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 29T/14/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116010218
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Šenkár

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116010218.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina konaní pred samosudcom JUDr. Marekom Šenkárom, v trestnej veci obžalovaného

Ľ. O., stíhaného pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3
písm. a) Tr. zák. a iné na hlavnom pojednávaní konanom 14.03.2018 takto,

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX v Ž., trvale bytom B.
XXXX/XXB, Ž., prechodne bytom bez
prihlásenia Y. XXX/X, B., rozvedený,
zamestnaný,

j e v i n n ý , ž e

1) dňa 26.05.2015 v čase asi o 19:15 hod. v N., okr. Z. v rodinnom dome č. XXX pod vplyvom alkoholu
počas zákroku uniformovanej hliadky OO PZ Bytča v zložení ppráp. W. J. a stržm. W. V.Š. neuposlúchol
výzvy hliadky, aby upustil od protiprávneho konania a W. J.O. udrel päsťou do tváre, následne policajti
voči nemu použili donucovacie prostriedky, avšak on naďalej aktívne útočil a snažil sa W. J. päsťami
udrieť do tváre, následne mu pritlačil ruku k stene, do ruky udrel aj W. V. a po tom, čo mu policajti

založili putá, chcel sa im vytrhnúť a všetci traja spadli na zem, čím spôsobil W. J. pomliaždenie v oblasti
základného kĺbu palca pravej ruky s odreninou kože a pomliaždenie ľavého stehna ľahkého stupňa, ktoré
zraneniasivyžiadaliumenovanéhopracovnúneschopnosťvtrvaní3dníaW.V.spôsobilpomliaždeniev
oblasti kĺbneho spojenia palca s prvou záprstnou kosťou na pravej ruke, ktoré zranenie si u menovaného
vyžiadalo jednorazové lekárske ošetrenie,
2) od presne nezisteného dňa od konca mesiaca máj 2015 až do 10:00 hod. dňa 11.07.2015 sa napriek
opakovanému zákazu svojej matky T. O. neoprávnene zdržiaval v suteréne rodinného domu č. XXX
nachádzajúceho sa v obci N., okr. Z., kde opakovane prespával, pričom dňa 10.07.2015 v neskorých

večerných hodinách rozbil sklenenú výplň na vchodových dverách vedúcich do suterénu tohto rodinného
domu, cez ktoré sa dostal do domu a v suteréne zostal spať až do 10:00 hod. dňa 11.07.2015,

t e d a

v bode 1/ obžaloby

- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa,

v bode 2/ obžaloby

- neoprávnene vnikol do obydlia iného a neoprávnene tam zotrval, čin spáchal prekonaním prekážky,
ktorej účelom je zabrániť vniknutiu a voči chránenej osobe - blízkej osobe (§ 139 písm. c) Tr. zák.)č í m s p á c h a l

v bode 1/ obžaloby

- prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

v bode 2/ obžaloby

- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák.

Z a t o h o

o d s u d z u j e :

Podľa § 194 ods. 3 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 41 ods. 2
Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie
ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Žilina podal na Okresnom súde Žilina dňa 19.02.2016 obžalobu pod sp.

zn. 2Pv 444/15/5511-29 na obvineného Ľ. O. pre skutky podrobne rozvedené vo výroku tohto rozsudku
právne kvalifikované ako prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v bode
1/ obžaloby a zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm.
a) Tr. zák. v bode 2/ obžaloby.

V predmetnej trestnej veci okresný súd vydal trestný rozkaz, č.k. 29T/14/2016-201 zo dňa 23.02.2016,
ktorým bol obvinený Ľ. O. uznaný za vinného zo skutkov v celom rozsahu podľa podanej obžaloby. Za
uvedené trestné činy mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 48 ods.
2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranné

protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Proti tomuto trestnému rozkazu podal riadne a včas odpor obvinený.

Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby, obžalovaný po poučení podľa § 257 Tr. por., a to

v rozsahu odsekov 1 až 8 urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutkov uvedených v podanej
obžalobe. Po jeho vyjadrení bol obžalovaný opakovane poučený podľa § 257 ods. 5 Tr. por. o tom,
že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním
okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c), na čo následne uviedol, že tomuto poučeniu porozumel.

Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) a formou otázok zistil, či

- rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, dopustil sa v bode 1) prečinu útoku
na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a v bode 2/ obžaloby zločinu porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák.,

- bol poučený o svojich právach, najmä práve na obhajobu, na slobodnú voľbu obhajcu a možnosti radiť
sa s obhajcom o spôsobe obhajoby,
- rozumie právnej kvalifikácii skutkov, rozumie tomu, že to čo spáchal je v bode 1) prečin útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a v bode 2/ obžaloby zločin porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák.,

- bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy kladené mu za vinu,- dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchané skutky.

Obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal odpoveďou áno. Naviac uviedol, že spáchané

trestné činy veľmi ľutuje. Pretože súd nemal pochybnosti o vážnosti a určitosti prejavu obžalovaného
pri odpovedaní na jednotlivo položené otázky, s doporučujúcim stanoviskom prokurátora a svedkov -
poškodených W. J., W. V., V.. M. B., T. O. a Ľ. O., prijal vyhlásenie obžalovaného o vine zo žalovaných
skutkov a v tejto časti nevykonával kontradiktórne hlavné pojednávanie.

Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o treste a ochrannom opatrení, v tejto časti vykonal súd dokazovanie
správami týkajúcimi sa osoby obžalovaného, teda správou o povesti obžalovaného z miesta bydliska -
Správa Mesta Ž. a Mesta B. na č.l. 238-239; 240; Správou - pracovným hodnotením spol. S.-SK, M..L..T..
na č.l. 237; odpisom z registra trestov na č.l. 221-222; lustráciou v Registri priestupkov na č.l. 241;
znaleckým posudkom č. 30/2015 W.. N. Y. na č.l. 13-28, a to so súhlasom prokurátora a obžalovaného;
výsluchom svedkyne F. Z..

Svedkyňa F. Z. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní okrem iného uviedla, že s obžalovaným žijú
spolu tri roky odkedy sa spoznali v spoločnej domácnosti u nej v byte. Alkoholické nápoje obžalovaný
nepožíva,nenavštevuježiadnepohostinstvá,tráviaspoluvšetokvoľnýčasamajúspoločnézamestnanie
v B. vo firme S.-SK, M..L..T.. Počas tohto obdobia sa nedostali s obžalovaným do nejakých závažnejších

konfliktných situácií. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný mal počas tohto obdobia konflikt s niekým
iným. Vzťah ku svojim rodičom mal obžalovaný počas tohto obdobia normálny, komunikujú cez telefón,
SMS, nenavštevujú sa zatiaľ, lebo na to nie je čas, a ani jeho rodičia neboli zatiaľ u nich.

Z aktuálneho odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 4 - krát súdne

postihnutý, pričom v troch prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný Ľ. O. bol
naposledy odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/12/2014 zo dňa 01.07.2014,
právoplatným a vykonateľným dňa 01.07.2014, a to za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy
podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zákona. Za uvedený trestný čin mu bol uložený
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v

trvaní 2 roky s probačným dohľadom, do 02.07.2016. Zároveň bolo obžalovanému uložené obmedzenie
spočívajúce v povinnosti zamestnať sa alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie a zaplatiť
dlhované výživné a riadne a včas platiť bežné mesačné výživné. Dňa 07.06.2016 mu bolo toto
podmienečné odsúdenie ponechané v platnosti, pričom skúšobná doby mu bola predĺžená o 2 roky.

Zo správy Mesta Ž. a Mesta B. na č.l. 238-239; 240 okrem základných informácií o osobe obžalovaného
vyplýva, že obžalovaný Ľ. O. bol 3 - krát prejednávaný mestom Ž. za menej závažné priestupky, ktoré
podľa § 52 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov prejednávajú obce, z
toho v dvoch prípadoch boli priestupky vybavené pohovorom.

Z lustrácie v Registri priestupkov na č.l. 241 súd zistil, že obžalovaný bol 1 - krát postihnutý za priestupok
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov, za čo mu bolo uložené pokarhanie (pozn. rozhodnutie právoplatné dňa
18.08.2015) a 1 - krát za priestupok proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. d) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za čo mu bola uložená pokuta nezaplatená

na mieste vo výške 33 Eur (pozn. rozhodnutie právoplatné dňa 11.01.2017).

Zo Správy - pracovné hodnotenie spol. S.-SK, M..L..T.. na č.l. 237 okrem iného vyplýva, že do
označenej firmy nastúpil obžalovaný dňa 08.01.2018 na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy ako
mechanik - údržbár. Pracovné povinnosti si plní veľmi dobre. Dodržiava pracovnú disciplínu. Vzhľadom

ku svojej profesii denne prichádza do styku s pracovníkmi všetkých úsekov. Vzťahy s ostatnými
zamestnancami sú na korektnej úrovni. Nebola zaznamenaná žiadna sťažnosť na jeho správanie. Práve
naopak. Pracovníci, ako aj vedenie spoločnosti vyjadrujú spokojnosť s jeho prácou. Žiadne porušenie
pracovnej disciplíny z jeho strany nebolo. Taktiež nebolo zistené požívanie alkoholických nápojov, resp.
návykových látok.

Zo znaleckého posudku č. 30/2015 W.. N. Y. na č.l. 13-28, prečítaného so súhlasom prokurátora a
obžalovaného okrem iného vyplýva, že u obžalovaného bol zistený syndróm závislosti na alkohole
III. štádium podľa Jellineka. Iná látková, či nelátková závislosť nebola zistená. Vzhľadom k zistenémuSyndrómu závislosti na alkohole, jeho participácii na trestnej činnosti, neschopnosti dlhodobejšej
abstinencie, ďalej vzhľadom k aktuálnemu postoju k alkoholovej problematike a zohľadnení sociálnej
situácie, znalkyňa navrhla, aby mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie v ambulantnej forme.

Pokiaľ ide o výrok o treste, okresný súd uvádza nasledovné skutočnosti.

Pri ukladaní trestu obžalovanému, okresný súd obligatórne zisťoval pomer tzv. poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák., pričom dospel k nasledovnému záveru.

Skutočnosť, že obžalovaný sa k spáchaniu žalovanej trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval
vyhodnotil okresný súd pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere jednoznačne v jeho prospech
(poľahčujúca okolnosť - § 36 písm. l) Tr. zák.). Ako priťažujúca okolnosť bola u obžalovaného zistená
okolnosť uvedená v ust. § 37 písm. m) Tr. zák., nakoľko obžalovaný bol naposledy odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/12/2014 zo dňa 01.07.2014, právoplatným a vykonateľným dňa

01.07.2014, a to za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b),
písm. c) Tr. zákona. Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky s probačným dohľadom, do
02.07.2016. Zároveň bolo obžalovanému uložené obmedzenie spočívajúce v povinnosti zamestnať sa
alebo sa preukázateľne uchádzať o zamestnanie a zaplatiť dlhované výživné a riadne a včas platiť bežné

mesačné výživné. Dňa 07.06.2016 mu bolo toto podmienečné odsúdenie ponechané v platnosti, pričom
skúšobná doby mu bola predĺžená o 2 roky. Obžalovaný sa tak teraz súdenej trestnej činnosti dopustil
v skúšobnej dobe tohto predchádzajúceho podmienečného odsúdenia. Okresný súd preto pri úvahách
o ukladaní trestu zistil rovnovážny pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností u obžalovaného s
poukazom na ust. § 38 ods. 2 Tr. zákona.

Ako priťažujúca okolnosť bola u obžalovaného zistená okolnosť uvedená v ust. § 37 písm. h) Tr. zák.,
teda že obžalovaný spáchal viac trestných činov, avšak s ohľadom na právnu kvalifikáciu jeho konania
a povinnosť súdu ukladať obžalovanému trest odňatia slobody pri aplikácii tzv. asperačnej zásady, túto
okolnosť súd nevyjadril vo výroku o treste a ani ju neaplikoval. Okresný súd v uvedenej súvislosti uvádza,

že obžalovaný spáchal v tomto konaní dva úmyselné trestné činy. Túto inak priťažujúcu okolnosť - ust. §
37 písm. h) Tr. zák., teda spáchanie viacerých trestných činov však okresný súd už zároveň neprihliadal,
nakoľko aplikoval obligatórne tzv. asperačnú zásadu, ktorá sama o sebe predpokladá spáchanie dvoch
alebo viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom. V opačnom prípade
by išlo o tzv. dvojité pripočítanie tej istej okolnosti a duplicitné zvýšenie trestnej sadzby trestu odňatia

slobody, čo by bolo celkom nepochybne v rozpore so zásadou ne bis in idem. V uvedenej súvislosti
okresný súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Žiline (Jtk 4/14), z ktorej vyplýva,
že: „Použitie jednej a tej istej okolnosti - spáchanie viacerých trestných činov, na vyvolanie dvoch pre
obžalovaného negatívnych dôsledkov v podobe súčasného zvýšenia hornej i dolnej hranice trestnej
sadzby odporuje princípu spravodlivej konkurencie dvoch zákonných ustanovení, a to § 41 ods. 2

Tr. zák. na jednej strane a § 38 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h) Tr. zák. na druhej strane.
Súčasné použitie označených ustanovení Trestného zákona odporuje i zaužívanému princípu zákazu
dvojitého pričítania tej istej okolnosti (§ 38 ods. 1 Tr. zák.) v neprospech obžalovaného. V prípade takejto
konkurencie bude mať prednosť špeciálne ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. a obligatórny postup podľa
neho pred ustanovením § 38 ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. h) Tr. zák. Na okolnosť, ktorá je

dôvodom na zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. - spáchanie dvoch alebo
viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo
viacerými skutkami, nemožno zároveň prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr.
zák. - spáchanie viacerých trestných činov. Ak je obžalovanému ukladaný trest odňatia slobody podľa §
41 ods. 2 Tr. zák., nemožno okolnosť, že obžalovaný spáchal viac trestných činov, hodnotiť zároveň ako

priťažujúcu v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., pretože by tak došlo k dvojitému pričítaniu tej istej okolnosti
v neprospech obžalovaného.“

Okresnýsúduložilobžalovanémuúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere6šesťmesiacovsozaradením
na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných

desiatichrokochpredspáchanímsúdenýchtrestnýchčinovnebolvovýkonetrestuodňatiaslobody,ktorý
mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Okresný súd uložil obžalovanému úhrnný nepodmienečný trest
odňatia slobody, a to za súčasného použitia ust. § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zák., ktoré upravuje
podmienky pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody.Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa
má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi
uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona

dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.

S poukazom na zabezpečené a oboznámené správy o povesti obžalovaného, spôsob akým doposiaľ
viedol svoj život, a to predovšetkým v období po spáchaní predmetných skutkov považoval okresný
súd za také pomery páchateľa, ktoré odôvodňujú mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody. Pomery
páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu

páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne
citeľný. Ich význam pre mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam
okolností prípadu. Z hľadiska tohto ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru,
z ktorých je zjavné, že trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ
pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery,

ktoré existujú až v čase rozhodovania o treste (napr. majetkové pomery páchateľa, jeho zdravotný
stav a zdravotný stav jeho rodiny, starostlivosť o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky a pod.).
Okresný súd v uvedenej súvislosti poukazuje na správy o povesti obžalovaného z miesta bydliska
obžalovaného, jeho kladné pracovné hodnotenie, ako i v neposlednom rade jeho aktuálne rodinné a
osobné pomery (pozn. vzťah s družkou a naprávajúce sa vzťahy so svedkami - poškodenými T. O. a Ľ.

O., ako rodičmi obžalovaného). Na základe takto zistených osobných pomerov obžalovaného, dospel
okresný súd potom k záveru, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo
pre obžalovaného neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania.
Preto okresný súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody na samotnej dolnej hranici
zákonom ustanovenej trestnej sadzby s poukazom na ust. § 39 ods. 3 písm. e) Tr. zák. Najprísnejšie

trestným bol v posudzovanom prípade zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods.
2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. v bode 2/ obžaloby so zákonom ustanovenou trestnou sadzbou
3 roky až 8 rokov. Okresný súd teda dospel k záveru, že vzhľadom na spôsob spáchania činov a ich
následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu, jej pomery a
možnosť jej nápravy, skutočnosť, že sa k spáchaniu súdenej trestnej činnosti priznal a jej spáchanie

úprimne oľutoval, na dosiahnutie účelu trestu uloženie tohto druhu trestu je postačujúce. Takto uložený
trest považoval súd za zákonný a primeraný, napĺňajúci znaky individuálnej, ako i generálnej prevencie.
Pokiaľ ide o voľbu druhu trestu, okresný súd po vykonanom dokazovaní v predmetnej veci dospel
k záveru, že vzhľadom na okolnosti posudzovaného prípadu, postoj obžalovaného, práve uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením na jeho výkon do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zabezpečí naplnenie znakov individuálnej, ako i
generálnej prevencie najúčelnejšie. Pokiaľ ide o druh trestu, okresný súd poukazuje na skutočnosť,
že obžalovaný sa teraz súdenej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúceho
podmienečného odsúdenia v inej veci (rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn. 9T/12/2014 z
01.07.2017, právoplatný a vykonateľný 01.07.2014). Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. súd môže podmienečne

odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak
a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom
žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a
nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo

b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má
za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účeluTrestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne

súčasne v každom treste. Podľa názoru okresného súdu uložený trest (pozn. mimoriadne znížený
nepodmienečný trest odňatia slobody) bude v dostatočnej miere plniť svoj účel stanovený § 34 ods.
1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom a
cieľomtrestujeochranaspoločnostipredtrestnýmičinmiaichpáchateľmi.Zmyselexistencieaprípadnej
aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo

páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany
práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými
činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov
spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie.
Ak sa teda páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným
členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto

spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto
úvah možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo
sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade
s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom
pred útokmi páchateľov trestných činov.

Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil dvoch úmyselných trestných činov (pozn. 1 prečinu
a 1 zločinu), bol preto okresný súd povinný obligatórne ukladať obžalovanému trest pri aplikácii tzv.
asperačnej „zostrujúcej“ zásady v zmysle ust. § 41 ods. 2 Tr. zák. Podľa citovaného ustanovenia, ak súd
ukladá úhrnný trest odňatia slobody za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden

je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, zvyšuje sa horná hranica trestnej sadzby
odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu; súd uloží páchateľovi trest
nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody.*) Horná hranica zvýšenej trestnej
sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods.
1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by

jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. (*podľa nálezu Ústavného súdu
SR č. 428/2012 Z.z. slová "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby
odňatia slobody" v texte za bodkočiarkou v § 41 ods. 2 Trestného zákona nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky.). Horná hranica zvýšenej trestnej sadzby nesmie prevyšovať dvadsaťpäť
rokov a pri mladistvých trestnú sadzbu uvedenú v § 117 ods. 1 alebo 3. Popri treste odňatia slobody

možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak by jeho uloženie bolo odôvodnené niektorým
zo súdených trestných činov.

K aplikácii tzv. asperačnej zásady v posudzovanom prípade okresný súd uvádza nasledovné
skutočnosti. Pri ukladaní trestu odňatia slobody podľa asperačnej (zostrujúcej) zásady (§ 41 ods. 2 Tr.

zák.) sa postupuje tak, že horná hranica trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona sa
zvyšuje o 1/3 bez ohľadu na dolnú hranicu trestnej sadzby uvedenú v osobitnej časti trestnej zákona. V
predmetnej veci však okresný súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 428/2012
z 28.11.2012, podľa ktorého „Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie § 41 ods.
2 slová v texte za bodkočiarkou "súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej

sadzby odňatia slobody" zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov dňom
vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky stráca účinnosť. Ak Národná rada
Slovenskej republiky neuvedie toto ustanovenie zákona do súladu s Ústavou Slovenskej republiky,
stráca po šiestich mesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
platnosť“. S ohľadom k tejto skutočnosti, preto okresný súd s poukazom na znenie nálezu vo výroku o

treste aplikoval tzv. asperačnú zásadu, pričom vzhľadom na trestnú sadzbu činu najprísnejšie trestného
- zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 3 písm. a) Tr. zák. v bode
2/ obžaloby, bola táto asperačná trestná sadzba v rozpätí 3 roky až 10 rokov a 8 mesiacov.

Pokiaľ ide o výrok súdu, ktorým podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Tr. zák. uložil obžalovanému ochranné

protialkoholické liečenie ambulantnou formou, okresný súd stručne poznamenáva, že uvedený záver
vyplynul jednoznačne zo záverov znaleckého posudku č. 30/2015 W.. N. Y. na č.l. 13-28.K dôvodom uvádzaným obžalovaným v záverečnej reči okresný súd stručne poznamenáva, že sa
ani s jedným z týchto argumentov nestotožnil. Obžalovanému nebolo možné s poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti, s prihliadnutím na cit. ust. § 49 ods. 3 Tr. zák. uložiť iný ako nepodmienečný trest

odňatia slobody, pričom do úvahy s prihliadnutím na právnu kvalifikáciu skutkov uvedených v obžalobe
neprichádzal ani iný alternatívny trest, a to pre nesplnenie zákonných podmienok predpokladaných
Trestným zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na
Okresnom súde Žilina do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má
odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti

jeho vôli (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.