Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. február 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5416010195
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5416010195.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Pavla Polku a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 21. februára 2017 prejednal
sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry Dolný Kubín podanú proti uzneseniu Okresného súdu Dolný
Kubín, č.k. 2T/54/2016-239 zo 16.1.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín, sp.zn.

2T/54/2016 zo 16.1.2017 a u k l a d á okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Dolný Kubín uznesením, č.k. 2T/54/2016-239 zo 16.1.2017 podľa § 331 ods. 1 písm.
b) Tr. por. odmietol návrh dohody o vine a treste uzavretej dňa 19.12.2016 medzi obvineným W. V. a
prokurátorom Okresnej prokuratúry Dolný Kubín.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil v podstate tým, že navrhovaný súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 2 roky je síce zákonný, avšak súd ho považuje za zrejme neprimeraný, a to najmä
s prihliadnutím na skutočnosť, že po započítaní vykonaného trestu odňatia slobody v trestnej veci
vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 2T/42/2016, zostane odsúdenému vykonať trest odňatia slobody
vo výmere 16 mesiacov. Pri treste odňatia slobody tri až osem mesiacov, ktorý možno obvinenému uložiť
za spáchaný zločin, je zostávajúcich šestnásť mesiacov trestu odňatia slobody neprimerane nízkych.

Hoci v danom prípade pri uzatváraní dohody sa mohol prokurátor dohodnúť s obvineným na dolnej
hranici trestu odňatia slobody nižšej o jednu tretinu, podľa názoru súdu mala byť do úvahy braná aj
vyššie uvedená okolnosť, pri zohľadnení ktorej by bolo primeranejšie uložiť obvinenému trest odňatia
slobody vo vyššej výmere. Súd zároveň v predloženej dohode o vine a treste zistil pochybenie vo výroku
o treste, kde prokurátor opomenul uviesť ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák., z ktorého má byť zrejmé, že
súhrnný trest odňatia slobody sa ukladá podľa zásad na uloženie úhrnného trestu. Pri dohodnutom treste

odňatia slobody vo výmere 2 roky za skutky spáchané obvineným tak súd považuje uzavretú dohodu o
vine a treste za zjavne neprimeranú v prospech obvineného.

Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť prokurátor. V písomnom odôvodnení sťažnosti
uviedol, že s názorom okresného súdu sa nestotožňuje. Poukázal na to, že využil svoje procesné
právo uzavrieť s obvineným dohodu o vine a treste potom, ako boli splnené podmienky. Obvinený

sa ku skutku priznal, skutok oľutoval, nebola spôsobená skutkom žiadna škoda, uvažoval prokurátor
nad uložením trestu pri dolnej hranici trestnej sadzby, za využitia ustanovenia § 39 ods. 4 Tr. zák.
Aj vzhľadom k tomu, že na páchateľa sa za predchádzajúce odsúdenie hľadí akoby nebol odsúdený,
a s prihliadnutím na to, že predchádzajúci trest vo výmere 8 mesiacov si kompletne celý vykonal,
považoval prokurátor súhrnný trest vo výmere dva roky za dostatočný pre nápravu páchateľa a ochranu
spoločnosti. Prokurátor nepovažuje predmetný trest za neprimerane nízky. Obsah dohody o vine a

treste je primárne vecou procesných strán, t.j. obvineného, prokurátora a prípadne aj poškodenej osoby.
Dohoda o vine a treste uzatvorená medzi prokurátorom a obvineným je výsledkom dohodovaciehokonania, ktoré vyústilo v súhlasný postoj strán vo vzťahu k skutku, k právnej kvalifikácii, ako aj vo vzťahu
k návrhu uloženia konkrétneho trestu. Vymedzenie konkrétnych skutkových okolností, ktoré sú súčasťou
uzatvorenej dohody o vine a treste a ktoré sa obvinenému kladú za vinu, je teda v zásade doménou

procesných strán, ktoré dohodu o vine a treste medzi sebou uzatvárajú. Uvedené rovnako platí aj vo
vzťahu k právnej kvalifikácii týchto skutkových okolností. Súd nie je účastníkom uzatvorenej dohody
o vine a treste, a preto by jeho zásady, či námietky voči obsahu takejto dohody mali byť len celkom
výnimočné, t.j. mali by prichádzať do úvahy iba v prípadoch, keď dohodnutý výrok o vine, či treste
je v extrémnom rozpore so zákonom. Uvedené konštatovanie možno vyvodiť výkladom ustanovenia

§ 331 ods. 1 písm. b) Tr. por., z ktorého je zrejmé, že súd po predložení návrhu dohody o vine a
treste preskúmava primárne dodržanie procesných ustanovení (hlavne či nedošlo k porušeniu práva
obvineného na obhajobu) s tým, že samotnú dohodu o vine a treste môže odmietnuť iba v prípadoch, ako
je zrejme neprimeraná. Túto zákonom požadovanú „zrejmú neprimeranosť“ je nutné definovať tak, že
musí ísť o ojedinelý postup súdu, ktorý je opodstatnený len vtedy, ak napríklad dohodnutý skutok nie je
totožnýsoskutkomuvedenýmvuzneseníovzneseníobvinenia,čidohodnutáprávnakvalifikáciacelkom

zjavne nevyplýva z dohodnutých skutkových okolností (t.j. ide o zjavné nesprávne právne posúdenie
skutku, či jeho pod kvalifikovanie, respektíve nad kvalifikovanie). Celkom určite nie je v kompetencii
súdu, aby nútil strany k širšiemu vymedzeniu skutkových okolností, ktoré sa obvinenému kladú za vinu
tak, ako to urobil súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, t.j., aby súd požadoval rozšírenie skutku o
všetky okolnosti, ktoré sú súčasťou výpovede poškodenej a ktoré ani prokurátor, ako nositeľ dôkazného

bremena, nekladie obvinenému za vinu. Nie je úlohou súdu zisťovať, či všetko, čo vyplýva z vykonaného
dokazovania, sa stalo alebo malo stať súčasťou skutku, ale či to, čo je súčasťou skutku uvedeného v
dohode o vine a treste, má podklad vo vykonanom dokazovaní. Opätovne je nutné zdôrazniť, že pri
odmietnutí návrhu dohody o vine a treste musí ísť o takú obsahovú nesprávnosť uzatvorenej dohody,
ktorá je v extrémnom nesúlade so zákonom. Prokurátor okresnej prokuratúry je taktiež názoru, že vo

výroku o treste nie je potrebné uvádzať ustanovenie § 41 Tr. zák. V prípade, že by sa do výroku o treste
použili ust. § 42 a zároveň aj uts. § 41, dochádza k zrejmému zneprehľadneniu výroku. Ak by bol aj súd
toho názoru, že uvedený paragraf je nutné vo výroku o treste uvádzať, nejde o také pochybenie, ktorý by
odôvodňovalo odmietnutie návrhu dohody o vine a treste. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam
navrhol, aby krajský súd v zmysle ustanovenia § 194 ods. 1 písm. a) Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie

a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Obvinený W. V. v písomnom vyjadrení ku sťažnosti prokurátora uviedol, že je toho názoru, že
dohodovacie konanie na okresnej prokuratúre bolo vykonané za splnenia všetkých procesných a
hmotnoprávnych podmienok. Navrhnutý trest obvinený nepovažuje za neprimerane nízky. Poukázal na

základnú zásadu trestného konania uvedenú v § 2 ods. 2 Tr. por. Navrhol, aby krajský súd sťažnosti
prokurátora v plnom rozsahu vyhovel a v súlade s § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil napadnuté
uznesenie a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a) Tr. por. správnosť

napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a tak zistil, že sťažnosť prokurátora je
dôvodná.

Podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. návrh dohody o vine a treste na súde preskúma predseda senátu
a podľa jeho obsahu a podľa obsahu spisu návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí závažné

porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o
vine a treste je zrejme neprimeraná.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd v posudzovanom prípade nezistil závažné porušenie
procesných predpisov a rovnako nezistil, že by navrhovaná dohoda o vine a treste bola zrejme

neprimeraná. V celom rozsahu si osvojil argumenty prokurátora uvedené v sťažnosti proti napadnutému
uzneseniu.

Podľa názoru krajského súdu prokurátor pri navrhovaní trestov obvinenému v dohodovacom konaní
zohľadnil všetky rozhodné okolnosti; tresty boli navrhnuté v zmysle zásad pre ukladanie trestov

prihliadajúc na generálnu a individuálnu prevenciu, proporcionálnosť a tiež personálnosť trestu.

Nadriadený súd sa nestotožnil s výhradami, ktoré k predloženému návrhu dohody o vine a treste uviedol
v napadnutom uznesení súd prvého stupňa a nepovažoval ich za také, ktoré by nevyhnutne viedlik odmietnutiu návrhu dohody o vine a treste „ex cathedra“ podľa § 331 ods. 1 písm. b) Tr. por. Vo
všeobecnosti možno konštatovať, že všetky výhrady k predmetnému návrhu dohody o vine a treste
vyslovené súdom prvého stupňa sa týkali len navrhovaného súhrnného trestu odňatia slobody, ktorému

bola vytýkaná jeho miernosť (uloženie považoval okresný súd za určené v zákonnom rozpätí) a v
dôsledku absencie uvedenia všetkých zákonom požadovaných ustanovení, ktoré musia byť pri jeho
ukladaní použité, i jeho neúplnosť. Okresný súd teda nenamietal výber navrhnutého trestu, ale len jeho
výmeru, ktorá nebola určená v súlade so zákonnými zásadami ukladania trestov, pričom z hľadiska
obsahových a formulačných náležitostí výrokov o treste poukázal na ich neúplnosť.

V okolnostiach danej veci je krajský súd toho názoru, že súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 24 mesiacov dohodnutý medzi obvineným W. V. a prokurátorom nie je v extrémnom rozpore
s účelom trestu.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému

trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste. Podľa názoru nadriadeného súdu dohodnutý trest bude v dostatočnej miere

plniť svoj účel stanovený § 34 ods. 1 Tr. zák. Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza
zo zásady, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich
páchateľmi. Zmysel existencie a prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom,
aby sa trestné činy buď vôbec nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti
pred páchateľmi trestných činov vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak z trestu

prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť výchovne,
a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia sa má
uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej trestnej
činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce, proti čomu
je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú orientáciu

občanov spoločnosti. Z hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel
trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje chráneným záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, krajský súd rovnako ako okresný súd dospel k záveru, že
prokurátorom predložený návrh dohody o vine a treste, pokiaľ ide o navrhnutý trest, vykazuje formálny
nedostatok procedurálneho i materiálneho charakteru (výroky navrhnutého trestu neobsahujú všetky
zákonné ustanovenia, ktoré pri ukladaní trestu musia byť použité a podľa ktorých musí byť trest uložený),
ktoré môžu mať vplyv na samotnú výmeru trestu, resp. úpravu trestnej sadzby (neuviedol ustanovenie

§ 41 ods. 2 Tr. zák.- pozn. nadriadeného súdu).

Podľa názoru nadriadeného súdu sa však v tomto prípade nejedná o také nedostatky, ktoré by
nevyhnutne viedli k odmietnutiu dohody priamo od stola podľa § 331 ods. 2 písm. b) Tr. zák.
Vychádzajúc z účelu konania o dohode o vine a treste, ktorým je hospodárnosť trestného procesu -

skrátenejšievybavenietrestnejveci,sanadriadenémusúdujavíúčelnejšiezvoliťvobdobnýchprípadoch
postup podľa § 334 ods. 2 Tr. por., v rámci ktorého je „účastníkom dohody o vine a treste“ daná
možnosť odstrániť vytýkané nedostatky - výhrady súdu voči predloženému návrhu v konaní pred
súdom na verejnom zasadnutí. Citované zákonné ustanovenie umožňuje súdu oznámiť všetky svoje
výhrady k návrhu dohody o vine a treste (v danom prípade tie, ktoré v napadnutom uznesení uviedol

okresný súd) priamo jej účastníkom - stranám konania, ktoré po ich vypočutí môžu navrhnúť jej nové
znenie zodpovedajúce predstave spravodlivosti konajúceho súdu. Po prejavení ochoty strán akceptovať
výhrady súdu, súd na tento účel preruší verejné zasadnutie na potrebný čas (t.j. čas, ktorý by nemal
byť rátaný na hodiny). Ak strany túto šancu nevyužijú a nedohodnú sa, súd dohodu o vine a treste v
navrhnutom znení neschváli a uznesením vráti vec prokurátorovi do prípravného konania. V obdobných

prípadoch, kedy je možné vytýkané nedostatky odstrániť priamo v konaní pred súdom, je žiaduce tento
postup využiť, nakoľko môže prispieť k zefektívneniu samotného dohodovacieho konania.V súvislosti vyjadrením pomeru zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností krajský súd dáva do
pozornosti,žeakjeobvinenémuukladanýtrestodňatiaslobodyvzmysle§41ods.2Tr.zák.,t.j.vprípade
aplikácie asperačnej zásady, nemožno okolnosť, že obvinený spáchal viac trestných činov, hodnotiť,

zároveň ako priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., pretože by tak došlo k dvojitému
pričítaniu tej istej okolnosti a duplicitnému zvýšeniu trestnej sadzby trestu odňatia slobody.

V prípade obvineného W. V. tak zrejme pri prevahe poľahčujúcich okolností (§ 36 písm. l/ Tr. zák., t.j.
obvinený sa k spáchanému trestnému činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval) prichádza do úvahy

aplikácia ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák.
S ohľadom k uvedenému krajský súd rozhodol podľa § 194 ods. 1 písm. b) Tr. por. tak, že napadnuté
uznesenie zrušil a uložil okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.