Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. november 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718010323
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8718010323.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z JUDr. Pavla Rotha a prísediacich Michala Havaša a Mgr.

Stanislava Spišiaka, v trestnej veci obžalovaného E. E., trestne stíhaného pre zločin sexuálneho násilia
podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad
dňa 12. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
E. E., nar. XX. X. XXXX E. G. - C., trvale bytom S., invalidný dôchodca, toho času vo väzbe v ÚVV
Prešov od 18. 1. 2018,

j e v i n n ý, ž e

dňa 14. 1. 2018 v presne nezistenom čase medzi 21,15 hod. až 21,42 hod. v blízkosti baru G. XX,
nachádzajúcom sa na V. A. Č.. XX E. G. chytil za vlasy a za krk S. V., bytom G., ktorú dotiahol k
plotu za bar G. XX, kde jej povedal, aby sa vyzliekla, čo ona odmietla, následne si rozopol rázporok na
nohaviciach, vytiahol svoj pohlavný úd a pod hrozbou násilia hroziac jej úderom päsťou ju chytil za krk a
dal jej hlavu k svoju pohlavnému údu a nútil ju k orálnemu styku, pričom keď sa poškodená odťahovala

a podarilo sa jej postaviť sa na nohy, E. E. do nej strčil, následkom čoho poškodená spadla na zadok,
čo on využil a opäť ju nútil pod hrozbou násilia k pokračovaniu v orálnom styku,

t e d a

násilím ako aj hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k orálnemu styku,

č í m s p á c h a l

zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4
Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 24. 4. 2018 podal na tunajšom súde obžalobu 1 Pv 51/18
zo dňa 23. 4. 2018 na obvineného E. E. pre zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného
zákona, a to pre skutok, ktorý sa mal tak, že

dňa 14. 1. 2018 v presne nezistenom čase medzi 21,15 hod. až 21,42 hod. v blízkosti baru G. XX,
nachádzajúcom sa na V. A. Č.. XX E. G. chytil za vlasy a za krk S. V., bytom Poprad, ktorú dotiahol k
plotu za bar G. XX, kde jej povedal, aby sa vyzliekla, čo ona odmietla, následne si rozopol rázporok na
nohaviciach, vytiahol svoj pohlavný úd a pod hrozbou násilia hroziac jej úderom päsťou ju chytil za krk a
dal jej hlavu k svoju pohlavnému údu a nútil ju k orálnemu styku, pričom keď sa poškodená odťahovala

a podarilo sa jej postaviť sa na nohy, E. E. do nej strčil, následkom čoho poškodená spadla na zadok,
čo on využil a opäť ju nútil pod hrozbou násilia k pokračovaniu v orálnom styku.

Súd vo veci vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:

Obžalovaný E. E. na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku, pre

ktorý bola podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 14. 1. 2018 bol v podniku G. XX L. A..
V. E. G., kde prišiel okolo 18,00 hod.. Prišiel sám, sadol si k stolu a objednal si čaj a pozeral televízor.
V podniku sa zdržal asi do 20,00 hod., do skončenia správ, pričom keď bol v krčme, všimol si tam
poškodenú, ktorá tam tiež bola a ktorá sa pomočila, a preto jej pomohol odprevadiť ju až k dverám na
WC,pretožejejnemalktopomôcť.Poškodenávkrčmebolavspoločnostitrochchlapov,bolaveľmiopitá.

Poškodená potom chcela odísť domov, a preto následne o tej 20,00 hod. spolu s poškodenou z krčmy
odišiel, ktorej pomáhal tak, že ju držal pod pažou a vyprevadil ju von pred schody. Ona potom chcela
ešte ísť do ďalšieho podniku D., kam on už nechcel ísť, preto nechal poškodenú sedieť na schodoch a
odišiel preč. Čo sa stalo potom, už nevie. Poškodenú predtým nepoznal a nepoznal ani žiadnu z osôb,
ktoré v ten deň boli spolu s poškodenou v bare. Čo mala poškodená vtedy oblečené, to nevie, ale on mal

na sebe vetrovku buď zelenej alebo bledomodrej farby a čierne rifle. Po tom, čo poškodenú odprevadil,
odišiel do ďalšieho podniku zvaného B. a domov prišiel až na druhý deň.

V prípravnom konaní obžalovaný vypovedal, že z podniku G. XX odchádzal cca okolo 21,00 hod., v
krčme bolo vtedy asi 15 osôb, z toho boli asi tri ženy, pričom poškodená sedela v spoločnosti asi 6

chlapcov. Keďže poškodená bola opitá a chcela ísť domov a nevládala ani stáť na nohách, tak sa
ponúkol, že ju odprevadí, resp. že jej zavolá taxík. K vzniknutým rozporom vo svojich výpovediach
uviedol, že on už si nepamätá, koľko bolo hodín, keď odchádzal z krčmy, lebo hodinky so sebou nemal,
ale mohlo byť aj viac ako 20,00 hod.. Nepamätá si už, koľko ľudí bolo v krčme, ani s koľkými chlapmi
poškodená sedela pri stole.

Doplnil, že podľa neho ho v krčme mohol poznať krčmár a zároveň poukázal na skutočnosť, že
poškodená nebola nahlásiť skutok ešte dňa 14. 1. 2018, kedy sa mal stať, ale až na druhý deň. Na
ďalší deň, keď po skončení práce sa zastavil v krčme na B., prišli za ním policajti z kriminálky, ktorí ho
kontrolovali, zapísali si jeho údaje a až neskôr ho predvolali na políciu, kde sa dobrovoľne dostavil.

Svedkyňa poškodená S. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že dňa 14. 1. 2018 sa dohodla s
kamarátmi, že sa s nimi stretne v bare G. XX, kde prišla okolo 17,00 hod. alebo 18,00 hod., pričom
kamaráti O., T. S. Y. tam už boli. Sadla si, spolu potom popíjali, vypili dosť, keď ona vypila 6 vodiek
a 2 pivá. Pokiaľ si pamätá, v bare boli možno nejakí ďalší 2 - 3 ľudia. Keď mala už toho dosť, chcela

ísť na WC, no počas cesty spadla na zem, pričom obžalovaný sa jej ponúkol, že jej pomôže vstať, čo
aj urobil a doprevadil ju aj na WC a potom sa vrátil na svoje miesto. Keď sa vrátila z WC, nešla si už
sadnúť ku kamarátom, ale šla k inému stolu, kde bola sama a kde trocha aj spala. Potom sa zobudila,
vrátila sa k pôvodnému stolu ku kamarátom, zobrala si svoje veci a chcela odísť domov, no videla,
že má toho dosť. J. Y. sa postavil s tým, že ju odprevadí, čo však ona odmietla s tým, že domov to

má 5 - 10 minút chôdze. Pamätá si však, že potom sa postavil obžalovaný s tým, že ju pozná a že ju
odprevadí. Chytil ju pod pazuchu a odprevadil ju dole schodmi, pričom odišli aj spolu trochu ďalej od
schodov smerom na Ul. B., kde sa mu poďakovala, že ju išiel odprevadiť. Nechcela, aby ďalej šiel s
ňou. Keď podišla trocha dole, zrazu ju niekto chytil za vlasy, ťahal ju dozadu, čo ju bolelo a ťahal ju
za zariadenie podniku G. XX. Tvár si už nevie vybaviť, ale vie, že bol fúzatý, mal tmavú bundu, tmavú

čiapku a pravdepodobne rifle. Keď boli vzadu, dotyčný jej povedal, že sa má vyzliecť, čo ona odmietla
s tým, že sa nechce vyzliekať, že chce ísť domov. Následne si rozopol rázporok, vytiahol z neho penis,
ktorý jej dával do úst. Penis mu zatiaľ nestál, ona sa odtiahla. Keď odtiahla hlavu, chytil ju za hlavu a
pritlačil jej hlavu k penisu. Držal ruku zovretú v päsť, nevie, či v nej má kameň, hovoril jej, že má byťticho, že nemá kričať, že mu má fajčiť a nemá prestávať. Keď mala potom jeho penis v ústach, tak ten
sa mu potom už postavil. Potom sa jej podarilo vyšmyknúť, snažila sa utiecť, no on ju chytil zozadu,
potiahol ju a ona spadla na zadok. Potom pokračovala v tom, že mu fajčila. Začula kroky, a preto začala

kričať o pomoc. Videla dvoch chlapcov, ku ktorým sa potom rozbehla a začala kričať, aby jej pomohli,
že sa ju pokúsil sexuálne zneužiť. Tým chlapcom povedala, čo sa stalo, zistila, že jej chýba peňaženka
z kabelky. Jeden z tých chlapcov sa rozbehol za osobou, ktorá jej to urobila, ale nenašiel už ju. Ešte sa
jej ponúkol, že jej pomôže hľadať peňaženku. Bola vo veľkom strese, chcela zavolať svojho brata M. G.,
tak požiadala jedného z tých chlapcov, aby jej ho vytočil. Tí chlapci potom bratovi povedali, čo sa stalo

a brat zakrátko prišiel. Brat sa im poďakoval, tí chlapci sa aj predstavili, ale zabudol ich mená. Ona sa
potom vrátila do G. XX, kde povedala, čo sa stalo. Mala poškriabaný nos, z ktorého jej tiekla krv. Ten
nos mala poškriabaný už predtým, ale pri incidente sa jej obnovilo krvácanie. Pamätá si, že brat ešte
pýtal čašníka pivo, ale ten mu ho odmietol dať s tým, že je záverečná. Ona aj chcela volať policajtov,
ale keďže mala vypité, brat jej povedal, aby sa vyspala. Na druhý deň išla na políciu. Zdôraznila, že o
samotný sexuálny akt záujem nemala, páchateľovi to dávala najavo tak, že sa bránila, žiadala ho, aby

ju pustil, že chce ísť domov. Keby bola triezva, dokázala by sa ubrániť. K použitému násiliu zo strany
páchateľa uviedla, že tento ju ťahal za vlasy dozadu a držal ruku hore v päsť s tým, že mu má fajčiť a
nemá kričať. Bála sa, aby jej niečo nespravil, aby jej neublížil, no nevie posúdiť, či mal v ruke kameň. K
osobe páchateľa uviedla, že nevie jednoznačne potvrdiť, či to bol obžalovaný, ale vie, že mal fúzy, mal
modré rifle, možno aj tmavšie, mal tmavú bundu a na hlave čiapku asi tmavomodrú. Jeho vek bol okolo

50 - 60 rokov. Ona má výšku 156 cm, ten páchateľ bol o trochu vyšší. S obžalovaným z baru odchádzala
okolo 20,30 hod. alebo 21,00 hod., presne si už nepamätá. K samotnému časovému intervalu, ktorý
prešiel od doby, odkedy ju odprevadil obžalovaný, ktorému sa poďakovala, až po moment, keď ju niekto
chytil za vlasy a začal nútiť k sexuálnemu aktu uviedla, že prešla asi 2 - 3 kroky, keď bola chytená za
vlasy. V podstate bola chytená hneď za vlasy. Na akú vzdialenosť ju páchateľ ťahal, to si už nepamätá,

možno prešli 4 - 6 krokov. Od momentu, kedy ju začal ťahať, až po dobu, kedy prišli tí dvaja chlapci
prešlo zhruba 15 minút. Doplnila, že počas doby, keď ju odprevádzal ten pán zo zariadenia G. XX, v
podstate neviedli žiadnu debatu, on jej iba tvrdil, že ju pozná a že ju pôjde odprevadiť domov, no ona ho
vôbec nepoznala a nevedela, kto je. Samotné miesto, na ktoré ju páchateľ odviedol za G. XX, nebolo
osvetlené, bola tam tma. Páchateľ ju jednou rukou držal za zadnú časť hlavy a tú druhú držal vystretú v

päsť. Keď vykonávala sexuálny akt, kľačala. Mala rozopnutú bundu, kabelku mala pri sebe na nohách,
pričom nemala obnaženú žiadnu časť tela.

V rámci oboznámenej zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 15. 1. 2018, kt. poškodená podávala po
zákonnom poučení na OR PZ OKP Poprad, uviedla, že dňa 14. 1. 2018 bola v podniku 42 v Poprade s

I. O., O., J. a jedným chlapcom, ktorého prezývajú E., ktorý tam však nebol do konca, kde pila alkohol, a
to vodku s pivom. Bola opitá, no nie veľmi, motalo ju síce, ale nie do bezvedomia. Chalani jej povedali,
že má ísť domov, že je opitá, a preto si z podniku zobrala svoje veci a chcela ísť sama. Odchádzala z
podniku asi v čase 22,30 hod., ale presne si to už nepamätá. Tesne pred odchodom jeden muž, čo bol
v podniku, povedal, že on vie, kde ona býva a že pôjde s ňou, no ona mu povedala, že nechce, aby šiel

s ňou. Vyšla von sama, toho muža nepozná, nikdy pravdepodobne ho predtým nevidela. Bol starší, mal
asi 60 rokov, šedivé vlasy. Keď vyšla von a šla po chodníku smerom na Ul. B., prešla len pár krokov,
keď niekto zozadu ju chytil za vlasy, pričom bol to ten muž, čo povedal v bare, že vie, kde býva. Ten
muž ju potom ťahal dozadu za XX-T., kde jej povedal, že sa má vyzliecť, pričom držal vo vzduchu svoju
pravú ruku, keď nevie, či mal v nej kameň alebo len zaťatú päsť, no hrozil jej tou rukou. Ona sa odmietla

vyzliecť, muž si následne rozopol rázporok na nohaviciach, vytiahol svoj penis a povedal jej, že mu má
fajčiť, že ak nie, že ju udrie po hlave. Penis nemal stoporený, bála sa, že ju udrie. Ona potom vzala jeho
penis do úst a po chvíli sa mu postavil. Ona sa odťahovala, povedala mu, že to nechce, no ten muž ju
stále priťahoval k sebe a povedal jej, že nemá prestávať a že nemá ani kričať, lebo dostane. Bála sa,
že by ju nezbil alebo nejako jej neublížil. Po chvíli sa jej podarilo odtiahnuť, vyšmykla sa, utiekla, ale iba

kúsok, ten muž ju chytil a zatiahol späť na to isté miesto ako predtým a zase ju nútil fajčiť mu. Hovoril
jej, že ju udrie. Bála sa, že by ju zbil, tak to spravila. Vie s istotou, že mu stál, ale či ten muž ejakuoval,
to uviesť nevie. Keď mu fajčila, počula nejaké hlasy, začala kričať o pomoc a zbadala dvoch chlapcov,
ktorých predtým nepoznala, ktorí chlapci pribehli k nim, pričom ten muž medzitým ušiel smerom do
mesta. Tým chlapcom povedala, čo sa stalo a na jej požiadanie potom privolali jej brata.

Svedok I. B. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného, ako aj poškodenú pozná ako
zákazníkov, bližší vzťah k nim nemá. Pamätá si, že kritického dňa obaja boli v zariadení G. XX, kde
pracuje ako čašník. Pamätá si, že poškodená sedela pri nejakej partii možno 5 - 6 osôb, že pila 2pivá a nejaký tvrdý alkohol. Obžalovaný najprv pil čaj, potom pivo. Poškodená šla na WC, obžalovaný
sa ponúkol ju odprevadiť. Poškodená, keď sa vrátila z WC, sadla si k samostatnému stolu alebo sa
vrátila k partii, s ktorou tam bola, na to si už nepamätá. Pamätá si však, že sa postavila a chcela odísť

a že obžalovaný sa ponúkol ju odprevadiť. Videl, ako spolu vyšli vonku a potom si už len pamätá, že
poškodená sa vrátila pred záverečnou aj s nejakým mladým chalanom, keď neskôr zistil, že to bol jej brat
a začala kričať a plakať, že ten, čo s ním vyšla von, ju chcel znásilniť. Nič bližšie nehovorila, len hovorila
to, že to bol ten, čo išiel s ňou. Kedy obžalovaný s poškodenou odišli vonku, na to si už nepamätá, ale
mohlo byť okolo 20,00 hod. až 21,00 hod., ale keď sa vrátila naspäť aj s tým pánom (bratom), nejaká

dlhšia doba od jej odchodu neprešla. Záverečná bola o 22,00 hod.

Svedok I. O. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že kritického dňa bol v bare G. XX E. G. s kamarátmi
J. Y. S. O. T., kde požívali alkoholické nápoje. Neskôr do baru prišla aj S. V., ktorá si k nim sadla k stolu
a začala s nimi piť. Po nejakom čase bola už dosť opitá, pamätá si, že odišla na WC, pričom keď šla
na WC, videl, ako za ňou na WC prišiel jeden muž, ktorý bol starší a ktorý v tom čase sedel sám za

stolom. Z videnia však toho muža poznal, lebo nejaký čas chodil do uvedeného baru. Nikdy sa však s ním
nerozprával, ani nevedel, ako sa volá. Poškodená sa neskôr vrátila k ich stolu, zobrala si veci s tým, že
pôjde domov. Nevie, koľko bolo vtedy hodín, ale vie, že ten starší muž sa postavil, chytil ju pod pazuchu
a spolu odišli z baru. Čo sa dialo von, to nevie. Pred záverečnou, asi okolo 21,50 hod., poškodená prišla
spolu s bratom a povedala, že ten muž ju chcel znásilniť a že ju zachránili nejakí chlapci a že ten muž

utiekol. Bola uplakaná, mala poškriabaný nos. Ten muž, ktorý mal poškodenú odprevádzať, mal okolo
60 rokov, bol nižší od neho alebo maximálne rovnako vysoký, keď on má 178 cm, mal tmavú bundu, buď
tmavozelenú alebo tmavomodrú a na hlave mal čiapku. V prípravnom konaní k opisu toho muža uviedol,
že mal cca 60 rokov, bol 170 cm vysoký, strednej postavy, mal fúzy, nejakú tmavú čiapku a tmavú bundu.
Na hlavnom pojednávaní po oboznámení časti výpovede vo vzťahu k popisu osoby, ktorá odprevádzala

poškodenú, uviedol, že ten popis sedí tak, ako to uvádzal v prípravnom konaní.

Svedok M. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že je bratom poškodenej S. V.. Kritického dňa okolo
21,30 hod. mu zazvonil telefón sestry, ktorá mu iba povedala, že nejaký chlap ju chcel znásilniť, pričom ju
ťahalzavlasy.Podrobnostinehovorila.Onsaobliekol,išielnamiesto,kdesamalasestranachádzať,kde

ho čakali aj dvaja muži asi v jeho veku, ktorých nepoznal a bolo jeho chybou, že si ich mená nezapísal.
Títomužimupovedali,žekeďprechádzaliokolo,počulinejakýkrik,rozbehlisakmiestu,odkiaľpočulikrik
a zbadali, že odtiaľ sa rozbehol nejaký muž. Jeden z nich sa rozbehol aj za tým mužom, ale nedobehol
ho. Sestry sa pýtal, čo sa stalo, tá mu povedala, že keď šla z baru 42, šiel za ňou nejaký chlap, ktorý
ju stiahol za vlasy a chcel ju znásilniť. Takisto mu povedali, že jej chýba peňaženka, ktorú hľadali, ale ju

nenašli a tak šli do baru G. XX, kde sa pýtal na peňaženku. Sestra chcela volať políciu, ale keďže mala
vypité, prehovoril ju, aby to nerobila. Na políciu sestra šla až na druhý deň.

Svedok O. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal obdobne ako svedok I. O. s tým, že kritického dňa bol v
bare G. XX E. G. spolu s poškodenou, ktorá konzumovala alkohol, pričom počas večera si všimol, že pri

vedľajšom stole sedel sám jeden starší muž, ktorého v bare registroval už aj v minulosti. Poškodenú bolo
potrebné odniesť domov, lebo už nevedela ani chodiť a vtedy sa ponúkol ten starší pán od vedľajšieho
stola, že on vie, kde býva a že on ju vezme domov. Postavil sa, pridržal poškodenú pod pazuchu a
pomohol jej vstať. On už však nevidel, ako z baru vyšli, pretože on odišiel z baru ešte pred ich odchodom.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul znalkyňu z odboru psychológie PhDr. Karin Štiffelovú, ktorá v
prípravnom konaní podávala znalecký posudok k osobe poškodenej, keď táto vypovedala, že ide o
nezrelú osobnosť s intelektom v pásme podpriemeru, osobnosť ovplyvniteľnú s nízkou sebadôverou
so zachovaným zmyslom pre objektívnu realitu. Zistená bola oslabená sebakontrola vo vzťahových
väzbách. V prežívaní bola zistená emočná nestabilita. Poruchy vnímania u poškodenej neboli

preukázané,tátomalabyťschopnásprávnevnímaťprežitéudalosti,schopnásiichzapamätaťasprávne
reprodukovať. V čase vyšetrovanej udalosti bola pod vplyvom návykovej látky - alkoholu, čo by jej mohlo
brániť presnému vnímaniu a detailnému zapamätaniu si udalostí. Reprodukcia týchto udalosti nemusí
byť preto presná, čo aj sama poškodená potvrdila počas rozhovoru, a preto nie sú vylúčené nevedomé
skreslenia, predovšetkým pri opise času a miesta udalosti, resp. priebehu. Závažné poruchy pamäte

vrátane konfabulácie neboli u poškodenej preukázané a nebol zistený ani výrazný sklon k sugestibilite.
Konštatovala, že všeobecná vierohodnosť je u poškodenej zachovaná, nakoľko v rámci jej kognitívnych
schopností nebola zistená patológia a v rámci osobnosti nebol zistený výrazný odklon od normy. Vo
vzťahu k špecifickej vierohodnosti tá sa javí tiež v celku dostatočná, nakoľko obsahová zložitosť prežitejudalosti, ktorú reprodukovala neprekračuje možnosti jej pochopenia. V tej dobe zmysel pre objektívnu
realitu bol zachovaný. U poškodenej nebol zistený akýkoľvek emočný vzťah k obvinenému, neúmyselná
lož je nepravdepodobná, nakoľko v rámci vyšetrenia nebol preukázaný sklon k nevedomému klamstvu,

resp. nejaká kvalitatívna porucha pamäte. Taktiež nebol zaznamenaný dôvod k úmyselnej lži s cieľom
niekomu poškodiť. Zo znaleckého hľadiska sa preto opis vyšetrovanej udalosti javí v určitej miere ako
skutočne prežitý. K vyjadreniam poškodenej na hlavnom pojednávaní, ktorá si pamätala, že to bol práve
obžalovaný, ktorý ju vyprevádzal pred skutkom, ktorý opisovala a následne si už nepamätala, či to bol
obžalovaný, ktorý mal byť páchateľom skutku, uviedla, že tieto vyjadrenia môžu mať súvis s množstvom

požitého alkoholu, pričom ako znalec nevie, v akom štádiu opitosti a či vôbec opitosti bola. Muselo by
sa jednať o tzv. okná, výpadky pamäte, ktoré nastávajú až vo vyššom štádiu opitosti. Ak by nešlo o
túto možnosť, muselo by potom ísť o vedomé klamstvo, čo by v danom štádiu konania mohlo súvisieť
napr. s nechuťou pokračovať v súdnom procese alebo stratou motivácie, aby vyšetrovaná udalosť sa
už nejakým spôsobom ukončila alebo s inými faktormi, o ktorých nevieme. Nakoľko ide o emočne
významnú udalosť až traumatizujúcu, pri stave opitosti by si poškodená mala pamätať osobu, ktorá

jej nejakým spôsobom v tej dobe ublížila. Je možné, že pod vplyvom alkoholu prípadne situačných
podmienok poškodená v určitej chvíli nemusela rozpoznať osobnosť páchateľa. Predpokladá však, že
sa jednalo o dlhší časový úsek a že po určitej dobe nie je možné, aby si páchateľa nepamätala, nakoľko
i keď bola pod vplyvom alkoholu, ide o určitú šokovú situáciu a ak ide o násilie, tak sa poškodený
vzoprie a má pud určitej sebazáchovy a vtedy by si mala pamätať aspoň, či páchateľom bol obvinený

alebo niekto iný. Stále by však šlo o neúmyselnú lož a nie účelové klamstvo. Znalkyňa sa vyjadrila
aj k formulácii použitej v znaleckom posudku, keď okrem iného uvádzala, že reprodukcia prežitých
udalostí zo strany poškodenej nemusí byť presná čo vo vzťahu k prežitému skutku, a to v tom smere,
že mala tým na mysli, že môže ísť o pomenovania tak, ako na začiatku poškodená uvádzala ako pokus
o znásilnenie, neskôr uvádzala nútenie k orálnemu sexu, teda pomenovanie samotnej udalosti ako

takej a môže ísť aj o nepresnosti a konkrétnosti v rámci príbehu udalosti, akým spôsobom sa páchateľ
presne voči poškodenej správal. Predpokladá však, že jadro udalosti je zachované. K výhradám, že
poškodená podávala trestné oznámenie až nasledujúceho dňa a výhradám súvisiacich s jej duševným
stavom, znalkyňa uviedla, že nejde o nič mimoriadne, pokiaľ obete sexuálneho násilia neoznamujú
skutok bezprostredne po tom, ako sa stal. Je skôr štandardné, že takéto oznámenie býva buď na druhý

deň alebo o niekoľko dní, týždňov, ba aj mesiacov. Vo vzťahu k psychiatrickým diagnózam uviedla, že
pri vypracovaní znaleckého posudku mala k dispozícii aj jej zdravotnú dokumentáciu, z ktorej vyplynulo,
že poškodená bola psychiatricky sledovaná pre ľahšie psychiatrické diagnózy v zmysle úzkosti, paniky,
kde sa nejedná o závažné duševné ochorenie, ale často len o prechodnú poruchu, ktorá sa dá liečiť aj
vyliečiť. Mala aj k dispozícii poznatok o poruchách správania zapríčinených požívaním alkoholu, čo je

takisto liečiteľné. Nemožno osoby, ktoré sú psychiatricky sledované považovať za nedôveryhodné alebo
za nevierohodné.

Z oboznámeného znaleckého posudku o duševnom stave poškodenej, ktorý znalecký posudok
podávala znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, MUDr. Mária Vnenčáková, súd zistil, že znalec

u poškodenej konštatoval, že táto trpí posttraumatickou stresovou poruchou, ktorá sa prejavuje
komplexom psychických príznakov prameniacich zo zážitkov mimoriadne traumatickej udalosti. U
poškodenej ďalej bola preukázaná panická porucha, pre ktorú sú príznačné recidivujúce nápory veľkej
úzkosti, ktoré sa neobmedzujú na nijakú osobitnú situáciu alebo okolnosti, a preto súd nepredvídateľné
a takisto znalec u nej zistil poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu. Prognóza

zistenej posttraumatickej stresovej poruchy poškodenej a obmedzenie na obvyklom spôsobe života sa
nedá jasne stanoviť, nakoľko priebeh ochorenia býva premenlivý, pričom prognózu výrazne zhoršuje
premorbídna psychická porucha - napr. porucha osobnosti, afektívna porucha, či toxikománia. Na mieste
je intenzívna psychoterapia a psychotropná medikácia v trvaní minimálne 1,5 roka v závislosti od
klinického stavu pacienta. Schopnosť správne vnímať okolnosti skutku u poškodenej mohla byť znížená,

ale nie v miere podstatnej a závažnej, ale len v dôsledku požitého alkoholu.

Vo veci bol podaný aj znalecký posudok ohľadom duševného stavu obžalovaného, ktorý znalecký
posudok podával znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, JUDr. MUDr. Ján Uhrin, ktorý znalec
na hlavnom pojednávaní konštatoval, že u obžalovaného nezistil prítomnosť ani duševnej choroby,

ani sexuálnej deviácie. Obžalovaný trpí závislosťou od alkoholu na rozhraní III. - IV. vývojového
stupňa klasifikácie podľa Jelíneka. Z psychiatrického hľadiska, ani sexuologického hľadiska jeho
pobyt na slobode nie je nebezpečný, a preto obžalovanému nie je potrebné psychiatrickú ani
sexuologickú ochrannú liečbu. Obžalovaný z mnohoročného konzumu alkoholu pozná účinky alkoholuna svoj organizmus. Svoje správanie vie predvídať, rozpoznávacie a ovládacie schopnosti v prípade
preukázaného užitia alkoholu by boli potom znížené len pod jeho vplyvom, a to forenzne nepodstatne.
Obžalovanému bola v minulosti opakovane ukladaná protialkoholická liečba, napriek ktorej v konzume

alkoholu pokračoval, a preto nariadenie takejto liečby by pravdepodobne nenaplnilo účel. Vo svojej
výpovedi ďalej doplnil, že sexualita obžalovaného sa nijako nelíši od väčšinovej sexuality dospelého
muža, a teda k sexuálnemu záujmu môže u neho dôjsť aj v prípade oblečenej ženy, môže byť prítomný
záujemoflirt,sexuálnezblíženie,spoznanie,čizoznámeniesasoženou.Uobžalovanéhonejdeonejaký
extrémne ľahký vzostup sexuálneho vzrušenia.

Z oboznámenej zápisnice o rekognícii zo dňa 17. 1. 2018 súd konštatoval, že táto bola vykonávaná
svedkom I. B., ktorý v jej priebehu opoznal E. E. ako osobu, ktorá odprevádzala z baru G. XX E. G. dňa
14. 1. 2018 poškodenú S. V..

Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom ďalších listinných dôkazov, a to najmä charakteristiky

obžalovaného, registra trestov a registra priestupkov obžalovaného, rozhodnutí o predchádzajúcich
odsúdeniach obžalovaného, ako aj pripojených spisov.

Na základe takto vykonaného dokazovania hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
mal súd dostatočne a nepochybne preukázané, že obžaloba v predmetnej trestnej veci bola podaná

dôvodne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že samotný skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba,
sa stal, je trestným činom a že tento skutok spáchal práve obžalovaný E. E..

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že dňa 14. 1. 2018 v neskorých večerných
hodinách poškodená S. V.Á. sa nachádzala v bare G. XX E. G. v spoločnosti známych osôb, s ktorými

konzumovala alkoholické nápoje. V rovnakom čase a v rovnakom zariadení sa nachádzal aj obžalovaný
E. E., ktorý v zariadení nebol v spoločnosti iných osôb a ktorý už počas tej doby si všimol poškodenú s
tým, že táto je pod vplyvom alkoholu a ktorú aj pomáhal odprevadiť na WC. Rovnako je nepochybné, že
poškodená následne sa rozhodla v dôsledku požitého alkoholu zo zariadenia odísť, pričom bol to práve
obžalovaný, ktorý sa ponúkol, že ju odprevadí, čo aj urobil. Uvedené skutočnosti vo svojej výpovedi

uvádza tak samotná poškodená, ale aj samotný obžalovaný a svedkovia. Obrana obžalovaného je ďalej
založená na tvrdení, že poškodenú odprevadil iba po schody a následne odišiel. Nie však domov, ale do
iného zariadenia a domov sa vrátil až na druhý deň. Na druhej strane z výpovede poškodenej vyplýva,
že obžalovaný túto odprevádzal ešte ďalej, keď spolu prešli ešte určitú vzdialenosť od pohostinského
zariadenia a následne sa mu poďakovala, že ju odprevadil. Pokračovala ďalej v ceste domov, no stačila

prejsť len nejaké 2 - 3 kroky, keď ju zrazu chytil za vlasy muž, ktorý ju začal ťahať za zariadenie
G. XX, kde od nej požadoval, aby sa vyzliekla, čo ona odmietla a následne si rozopol rázporok na
nohaviciach, vytiahol svoj pohlavný úd a pod hrozbou násilia hroziac jej úderom päsťou ju chytil za krk
a dal jej hlavu k svojmu pohlavnému údu a prinútil ju k orálnemu styku, pričom keď sa odťahovala a
podarilo sa jej postaviť, tento ju dolapil, následne spadla a opäť ju nútil, aby pokračovala v orálnom

styku až do doby, kým sa neobjavili dve nestotožnené osoby, čo využila a začala volať pomoc, na čo
páchateľ následne ušiel. Je pravdou, že vo vzťahu k takto popisovanému sexuálnemu násiliu poškodená
na hlavnom pojednávaní uvádzala, že nemôže jednoznačne potvrdiť, že páchateľom skutku bol práve
obžalovaný. Na druhej strane vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní však uvádzala, že začiatok
aktu sexuálneho násilia nastal v podstate bezprostredne po tom, čo sa poďakovala obžalovanému, že

ju odprevadil, keď stačila prejsť 2 - 3 kroky a súčasne osobu páchateľa sexuálneho násilia popísala
spôsobom, ktorý zodpovedá popisu obžalovaného, pričom takýto popis uvádzala už aj v rámci zápisnice
o trestnom oznámení, ktoré podávala nasledujúci deň po skutku, a to dňa 15. 1. 2018, keď v rámci tohto
procesného úkonu jednoznačne tvrdila, že osobou, ktorá ju chytila za vlasy, bol práve ten muž, ktorý bol
v bare a ktorý sa ponúkol, že ju odprevadí. Vo veci vypočutý svedok I. B. na hlavnom pojednávaní okrem

iného vypovedal, že obžalovaná keď sa vrátila do baru pred záverečnou, začala kričať a plakať, že ten,
s ktorým išla von, ju chcel znásilniť. Rovnako vypovedal, že osobou, kt. poškodenú odprevádzal, bol
práve obžalovaný. Vo vzťahu k tvrdeniam poškodenej na hlavnom pojednávaní, že nemôže jednoznačne
uviesť, že páchateľom skutku bol obžalovaný, sa vyjadrila aj znalkyňa z odboru psychológie PhDr.
Štiffelová, ktorá v tomto smere uviedla, že je možné, že pod vplyvom alkoholu, prípadne situačných

podmienok nemusela poškodená v danej chvíli rozpoznať osobu páchateľa, ale na druhej strane keďže
samotný skutok mal trvať nejaký dlhší časový úsek, nie je možné, aby si páchateľa nepamätala, i keď
bola pod vplyvom alkoholu. V danom štádiu v rámci výpovede poškodenej môže byť prítomná aj nechuťpokračovať v súdnom procese, prípadne strata motivácie, aby sa vyšetrovaná udalosť už nejakým
spôsobom ukončila.

Takto vykonané procesné úkony potom podľa názoru súdu vytvárajú logický záver spojený s tým, že
páchateľom samotného skutku bol práve obžalovaný, a to aj napriek tomu, že v konaní pred súdom
poškodená okrem iných skutočností tvrdila, že nemôže jednoznačne potvrdiť, že bol to obžalovaný,
ktorý sa dopustil jednoznačne popisovaného sexuálneho násilia. Ako je už vyššie uvedené, tento logický
záver potvrdzujú tie skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a ktoré svedčia o tom, že

obžalovaný prejavoval záujem o poškodenú už v čase, keď sa nachádzal v pohostinskom zariadení,
keď ju odprevádzal na WC. Sám sa ponúkol ju odprevadiť domov napriek tomu, že poškodenú nemal
poznať, ale súčasne jej mal tvrdiť, že ju pozná a vie, kde býva, odprevadil ju nielen po schody, ako
to sám tvrdí, ale aj o niečo ďalej, následne čo sa s ním poškodená rozlúčila po prejdení 2 - 3 krokov,
teda po uplynutí minimálnej doby na to, aby sa tam zjavila nejaká iná osoba, ktorá by zároveň popisom
zodpovedala popisu obžalovaného, bola poškodená chytená za vlasy, čo bolo začiatkom popisovaného

dejasexuálnehonásilia.Vprípravnomkonanípoškodenájednoznačnetvrdila,žeosobou,ktorájuchytila
za vlasy a bola páchateľom sexuálneho násilia, bola osoba, ktorá bola v bare a ktorá ju odprevádzala
a takto poškodená sa vyjadrovala aj po tom, čo po skutku sa naspäť vrátila do baru, keď okrem iného
s krikom a plačom uvádzala, že ten, čo ju odprevádzal, sa ju pokúsil znásilniť, čo potvrdil na hlavnom
pojednávaní aj svedok I. B.. Zároveň je nepochybné, že osobou, ktorá poškodenú kritického dňa a v

kritickom čase z pohostinského zariadenia odprevádzala, bol práve obžalovaný, pričom aj poškodenou
udávaný popis páchateľa či už v rámci podávaného trestného oznámenia alebo aj výpovede na hlavnom
pojednávaní, zodpovedá popisu obžalovaného.

Zároveň súd z vykonaných dôkazov nemal pochybnosti o tom, že samotný skutok sa stal, a to spôsobom

zodpovedajúcim popisu skutku v skutkovej vete výroku tohto rozsudku s poukazom a výpovede
poškodenej v tomto smere v priebehu celého trestného stíhania, ktorá samotný skutok popisovala
bez nejakých závažnejších rozporov, výpoveď ktorej poškodenej korešponduje potom aj znaleckým
záverom, ktoré vyplynuli zo znaleckých posudkov podávaných znalcami z odboru psychológie a
zdravotníctva a farmácia, odvetvia psychiatrie. Tvrdenia poškodenej v tomto smere nie sú v rozpore s

výpoveďami ďalších vypočutých svedkov v predmetnej trestnej veci.

Na základe takto vykonaného dokazovania potom súd obranu obžalovaného mal za vyvrátenú a trestnú
činnosť považoval za preukázanú.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku súd konanie obžalovaného kvalifikoval ako zločin sexuálneho
násilia podľa § 200 ods. 1 Trestného zákona, pretože násilím, ako aj hrozbou bezprostredného násilia
donútil iného k orálnemu styku. Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a
príčetnosti. Trestnej činnosti sa dopustil vo forme priameho úmyslu v zmysle § 15 písm. a) Trestného
zákona. Objektom uvedeného trestného činu je ochrana slobody každého jednotlivca, v danom prípade

súvisiaca so slobodným rozhodovaním spojeným s vykonávaním iného sexuálneho aktu než je súlož.
Medzi protiprávnym konaním a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.

Obžalovaný z miesta bydliska je hodnotený všeobecne, z miesta výkonu väzby je hodnotený pozitívne.
V registri trestov má 15 záznamov, a to od r. 1976, v posledných 10 rokoch bol odsúdený 4-krát, keď vo

všetkých týchto posledných prípadoch šlo o odsúdenie súvisiace s trestnou činnosťou nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona sčasti aj porušovania domovej slobody podľa § 194 Trestného
zákona, keď v r. 2008 za takúto trestnú činnosť mu bol ukladaný trest odňatia slobody vo výmere
32 mesiacov so zaradením výkonu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, v r.
2012 vo výmere 6 mesiacov so zaradením výkonu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia a následne v r. 2012 vo vzťahu k predchádzajúcemu odsúdeniu mu bol ukladaný súhrnný
trest spojený s ukladaním nepodmienečného trestu vo výmere 20 mesiacov. Naposledy bol odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Poprad 6T/132/2015 zo dňa 30. 11. 2015, a to pre prečin podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, keď mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 14 mesiacov s určením skúšobnej doby v trvaní 2 rokov (do 1. 12. 2017) s probačným

dohľadom a ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Z registra priestupkov vyplýva, že voči
obžalovanému v rokoch 2014 - 2018 boli vedené 2 priestupkové konania, z ktorých jedno bolo zastavené
a druhé odložené.Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl.
Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu a súčasne aj funkciu individuálnej a generálnej
prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Za uvedený trestný čin obžalovanému hrozil trest odňatia slobody vo výmere 5 - 10 rokov. Poľahčujúcu
okolnosť súd nekonštatoval žiadnu. Priťažujúcu okolnosť súd zistil v zmysle § 37 písm. m) Trestného
zákona, keď obžalovaný bol už v minulosti odsúdený. Prevažujúci pomer priťažujúcich okolností mal
potom za následok v súlade s ust. § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona zvýšenie dolnej hranice trestnej

sadzby o jednu tretinu, a teda obžalovanému v danom prípade potom hrozil trest odňatia slobody vo
výmere 6 rokov a 8 mesiacov až 10 rokov.

S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti rozhodné pre ukladanie trestu, ale aj s prihliadnutím na
osobu páchateľa, jeho doterajší život a okolnosti skutku súd mal za to, že účel uloženého trestu bude
dosiahnutý aj uložením trestu odňatia slobody na spodnej hranici zákonom zvýšenej trestnej sadzby vo

výmere 6 rokov a 8 mesiacov, pričom zároveň rozhodol, že trest bude vykonávaný v ústave na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže obžalovaný v posledných 10 rokoch bol
už vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselnú trestnú činnosť.

O náhrade škody súd nerozhodoval, pretože poškodená nárok na náhradu škody si neuplatnila a

takisto súd z vykonaných dôkazov nezistil naplnenie podmienok pre prípadné ukladanie niektorých z
ochranných opatrení predpokladaných hmotnoprávnym predpisom.
násilím ako aj hrozbou bezprostredného násilia donútil iného k orálnemu styku,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.