Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. marec 2018

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 18Cpr/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517200745
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2018:2517200745.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobkyne: C.. C. G., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpená: JUDr. Martin Hudák, advokát, so sídlom
Hálkova 32, 831 03 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 42 267 552 proti žalovanej: Základná škola s
materskou školou, so sídlom Školská 19, 922 31 Sokolovce, IČO: 37 836 80, zastúpená: Roman
Kvasnica a partneri s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 08.02.2017, po pripustení zmeny žaloby uznesením
vyhláseným na pojednávaní dňa 07.02.2018 domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného
pomeru medzi sporovými stranami na základe odvolania z funkcie zo dňa 09.12.2016 je neplatné
alebo pracovný pomer medzi sporovými stranami trvá. Ďalej sa domáhala, aby súd uložil žalovanej
povinnosťposkytnúťžalobkynináhradumzdyvsumepriemernéhozárobkužalobkynepodľapríslušných
ustanovení Zákonníka práce odo dňa 12.12.2016 až do času, keď žalovaná umožní pokračovať
žalobkyni v práci, ako aj povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že medzi žalobkyňou (ako zamestnankyňou) a žalovanou (ako
zamestnávateľom) vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy od 01.04.2015. Pracovnú
zmluvu žalovaná nevyhotovila v písomnom znení ani napriek výzvam žalobkyne. Žalobkyňa pracovala u
žalovanej ako riaditeľka školy. Žalobkyňa si žalobou uplatňuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru
a žiada, aby súd určil, že pracovný pomer trvá. Dňa 09.12.2016 doručila žalovaná (prostredníctvom
zriaďovateľa) žalobkyni odvolanie z funkcie, na základe ktorého malo dôjsť k odvolaniu žalobkyne z

funkcie riaditeľky žalovanej z dôvodu závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov,
a to konkrétne zákona o ochrane nefajčiarov a zákona o slobode informácií. Podľa textu odvolania
z funkcie sa mal týmto odvolaním skončiť aj pracovný pomer. Dňa 12.12.2016 doručila žalobkyňa
žalovanej ako aj zriaďovateľovi žalovanej oznámenie o tom, že žalobkyňa trvá na tom, aby naďalej
vykonávala prácu. Dňa 13.12.2016 odpovedal zriaďovateľ žalovanej, že pracovný pomer skončil a že
žalobkyňa nie je oprávnená ani vstupovať do budovy žalovanej (školy). Podľa odvolania z funkcie mal
skončiť pracovný pomer dňa 09.12.2016. V odvolaní z funkcie sa len konštatuje, že dôvodom odvolania

je závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, avšak nie je v ňom slovom napísané,
ako, kedy, kde a v akej intenzite (závažnosti) konkrétne mala žalobkyňa porušiť zákon o ochrane
nefajčiarov a zákon o slobode informácií. Závažné porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov
v zmysle § 3 ods. 7 písm. c) zákona o štátnej správe v školstve však musí byť skutkovo vymedzené,aj v zmysle Zákonníka práce musí byť každý dôvod výpovede skutkovo vymedzený. Vzhľadom na to,
že v odvolaní z funkcie absentuje akékoľvek skutkové vymedzenie konania žalobkyne, je odvolanie
z funkcie neurčité, a teda neplatné a neplatné je aj skončenie pracovného pomeru. Poukázala na

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/133/2011. Skutkové vymedzenie závažného porušenia
všeobecne záväzných právnych predpisov v zmysle § 3 ods. 7 písm. c) zákona o štátnej správe v
školstve predstavuje hmotnoprávnu podmienku pre odvolanie riaditeľa školy, čo konštatoval aj Najvyšší
súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/235/2011. U žalovanej mala žalobkyňa plat vo výške 1.670,- Eur od
01.09.2016, o ktorý prišla, zo dňa na deň sa stala nezamestnaná a nevie, či sa môže uchádzať o prácu

u iného zamestnávateľa. Na základe uvedeného sa žalobkyňa nachádza v stave právnej neistoty a je
tak daný naliehavý právny záujem na vyriešenie tohto stavu.

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 26.01.2018. Vo vyjadrení uviedla,
že predmetné rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorými žalobkyňa argumentačne podporuje svoje
tvrdenia, nie je možno aplikovať na tento spor, pretože ide o odlišné skutkové stavy. Odvolanie z

funkcie riaditeľky zo dňa 09.12.2016 je odlišné v tom, že obsahuje zadefinovanie konkrétneho konania
(fajčenie) a konkrétneho opomenutia (nezverejňovanie každej písomnej zmluvy), ako aj dobu (celé
funkčné obdobie žalobkyne). Predmetné závažné porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov
starosta obce zistil na základe podnetu zamestnancov Základnej školy s materskou školou starostovi
obce zo dňa 30.11.2016, ktorý bol postúpený dňa 06.12.2016 obci na prešetrenie. Vyplýva z neho

jasne porušenie oboch citovaných zákonov ako i konkretizácia konkrétneho konania a opomenutia.
Fajčenie žalobkyňou bolo preukázané nielen v areáli základnej školy, ale aj priamo v budove školy, kde
prebieha vyučovací proces a kde sa pohybujú žiaci základnej školy a zamestnanci základnej školy. Na
základe týchto skutočností starosta obce Sokolovce žiadosťou zo dňa 07.12.2016 požiadal Radu školy
pri Základnej škole s materskou školou, Školská 19, 922 31 Sokolovce o vyjadrenie k odvolaniu riaditeľky

(žalobkyne). Dňa 08.12.2016 sa Rada školy pri Základnej škole s materskou školou na svojom zasadnutí
uzniesla na tom, že za vhodné riešenie porušovania všeobecne záväzných právnych predpisov (zákon
377/2004 Z. z. a zákon 382/2011 Z. z.) riaditeľkou školy doporučujú jej odvolanie z funkcie riaditeľa
školy. Ako prílohu k tomuto vyjadreniu predkladajú prehľad povinne zverejňovaných zmlúv a povinne
zverejňovaných údajov, z ktorého jednoznačne vyplýva, aká zmluva a kedy bola Základnou školou s

materskou školou uzavretá alebo aký údaj a kedy mal byť zverejnený a kedy reálne boli tieto povinne
zverejňované zmluvy i zverejnené, a tým splnená, resp. nesplnená povinnosť štatutárnym orgánom
(žalobkyňou) ako jediného, oprávneného a najmä povinného k zverejňovaniu zmlúv a údajov v lehotách
podľa zákona č. 200/2001 Z. z. v znení zákona č. 382/2011 Z. z. najmä v období žalobkyne. Z týchto
dôvodov došlo tak k platnému odvolaniu žalobkyne z funkcie riaditeľky a preto žalovaná žiadala žalobu

zamietnuť.

4. Právny zástupca žalobkyne v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP uviedol, že sa pridržiava
podanej žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáha určenia, že jej pracovný pomer uzatvorený v organizácii
žalovanej naďalej trvá, alternatívne, že skončenie pracovného pomeru, ku ktorému došlo odvolaním

žalobkyne z funkcie, je neplatné. Súčasne sa žalobkyňa domáha, aby súd zaviazal žalovanú na náhradu
mzdy v sume priemerného zárobku určeného podľa príslušných ustanovení Zákonníka práce, a to
odo dňa, kedy žalobkyňa oznámila žalovanej, že trvá na ďalšom zamestnávaní, t. j. od 12.12.2016 až
do momentu, kedy jej žalovaná umožní ďalšiu prácu. Žalobkyňa vychádza zo skutkového stavu, že
uzatvorila so žalovanou pracovný pomer a následne bola dekrétom menovaná do funkcie riaditeľky

žalovanej. Dňa 09.12.2016 doručila žalovaná žalobkyni oznámenie označené ako Odvolanie z funkcie,
na základe ktorého súčasne uviedla, že pracovný pomer žalobkyne u žalovanej, ktorý je viazaný na dobu
výkonu funkcie, zanikol. V odvolaní z funkcie bolo súčasne uvedené, že žalovaná uvedené prerokovala
s Radou školy a táto sa k odvolaniu z funkcie vyjadrila. Následne dňa 12.12.2016 oznámila žalobkyňa
žalovanej, že považuje odvolanie z funkcie za neplatné a podľa jej názoru pracovný pomer naďalej trvá.

Zástupkyňa žalovanej dočasne poverená vedením školy oznámením doručeným žalobkyni uviedla, že
pre ňu ďalšiu prácu nemá. Dňa 13.12.2016 oznámil zriaďovateľ žalovanej žalobkyni listom, že odvolanie
z funkcie je platné, pracovný pomer žalobkyne zanikol a súčasne ju vyzval, aby sa nezdržiavala v
priestoroch školy, nakoľko by mohla svojou prítomnosťou rušiť proces výučby. Zotrval na názore, že
odvolanie z funkcie a skončenie pracovného pomeru žalobkyne je nezákonné a súčasne neplatné, a

to z dôvodov, že v odvolaní absentuje skutkové vymedzenie dôvodov závažného porušenia právnych
predpisov žalobkyňou s uvedením konkrétneho konania, ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť, uvedením
času konania, miesta konania a intenzity konania v zmysle, že malo ísť o závažné porušenie právnychpredpisov. Súčasne je skončenie pracovného pomeru neplatné, nakoľko v odvolaní z funkcie absentuje
hmotno-právny dôvod skončenia pracovného pomeru.

5. Právny zástupca žalovanej v rámci vyjadrenia sa k prednesu právneho zástupcu žalobkyne podľa
§ 181 ods. 1 CSP uviedol, že sa pridŕža písomného podania a má za to, že odvolanie z funkcie
riaditeľky je jasné, určité, zrozumiteľné a tým platné. Odvolanie obsahuje dve závažné porušenia
právnych predpisov, pričom pri prvom došlo k porušeniu zákazu, v tomto prípade fajčenia v zmysle
zákona o ochrane nefajčiarov, čo je podporené prílohami v spise, kde toto porušenie zákazu je opísané

v podnete zamestnancov školy. Predmetné bolo riešené na Rade školy, čoho výsledkom bolo odvolanie
z tohto dôvodu. Čo sa týka druhého závažného porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov,
tento spočíval v porušení uloženej právnej povinnosti štatutárneho orgánu, teda riaditeľky školy v
zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám zverejňovať povinné zverejňované zmluvy, faktúry,
nakoľko táto povinnosť vyplýva z predmetného zákona. Ak žalobkyňa uvádza, že predmetné odvolanie
nie je konkretizované, žalovaná uvádza, že je, nakoľko prvé porušenie spočívalo v porušení zákazu

a druhé porušenie spočívalo v porušení povinnosti uloženej zákonom. Čo sa týka druhého dôvodu
o nezverejňovaní zmlúv a faktúr, predmetné sa ani nemohlo konkretizovať v odvolaní, nakoľko až
po odvolaní riaditeľky došlo k auditu a zisteniu, ktoré povinne zverejňované zmluvy a faktúry mali
byť zverejňované a neboli. Z tohto dôvodu konkretizáciu závažného porušenia záväzného právneho
predpisu v tejto časti je objektívne nemožné konkretizovať. Odvolanie z funkcie riaditeľky školy bolo v

súlade so zákonom, obsahuje všetky náležitosti, ktoré odvolanie má mať a pracovný pomer odvolaním
riadne skončil.

6. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa nemala vystavenú
pracovnú zmluvu a okrem odvolania z funkcie riaditeľky jej nebol doručený ani inak odovzdaný žiadny

jednostranný právny úkon zriaďovateľa žalovanej, ktorým by bol platne ukončený pracovný pomer
žalobkyne. Vzhľadom na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyne jej vznikol
nárok na náhradu mzdy odo dňa, kedy žalovanej oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní.

7.Vzáverečnomvyjadreníprávnyzástupcažalovanejžiadalžalobuvplnomrozsahuzamietnuť,nakoľko

nebol preukázaný naliehavý právny záujem a na strane žalovanej ide o nedostatok pasívnej legitimácie.

8. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku predložila listinné dôkazy, a to menovanie do funkcie zo dňa
01.04.2015, odvolanie z funkcie zo dňa 09.12.2016, oznámenia žalobkyne zo dňa 12.12.2016, odpoveď
obce Sokolovce zo dňa 13.12.2016.

9. Žalovaná na svoju obranu predložila listinné dôkazy, a to vyjadrenie Rady školy k odvolaniu zo dňa
08.12.2016, žiadosť o prešetrenie zo dňa 06.12.2016 a podnet zamestnancov, žiadosť o vyjadrenie zo
dňa 07.12.2016, prehľad faktúr.

10. Súd sa oboznámil so žalobou, doplnením žaloby, písomným vyjadrením žalovanej, vyjadreniami
právnych zástupcov strán sporu na pojednávaní, vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov
predložených stranami, výsluchom žalobkyne a žalovanej, pričom zistil nasledovný skutkový a právny
stav.

11. Žalobkyňa bola starostom obce Sokolovce W.. C. K. menovaná do funkcie riaditeľky Základnej školy
s materskou školou v Sokolovciach s účinnosťou od 01.04.2015 do 31.03.2020 (na 5 rokov) v zmysle §
3 ods. 1 a 2 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.

12. Žalovaná je právnickou osobou, ktorej zriaďovateľom je obec Sokolovce.

13. Listom zo dňa 09.12.2016 označeným ako Odvolanie z funkcie starosta obce Sokolovce W.. C. K.
odvolal žalobkyňu z funkcie riaditeľky Základnej školy s materskou školou Sokolovce v zmysle § 3 ods.
7 písm. c) zákona č. 596/2003 Z. z. z dôvodu závažného porušenia všeobecne záväzných právnych
predpisov a to zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov a zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom

prístupe k informáciám a oznámil jej, že odvolanie bolo v zmysle § 3 ods. 9 zákona č. 596/2003 Z. z.
prerokované aj radou školy, ktorá sa k tomuto vyjadrila. V odvolaní z funkcie starosta obce zároveň
uviedol, že odvolaním z funkcie sa končí aj pracovný pomer žalovanej u jej zamestnávateľa Základnej
školy s materskou školou Sokolovce, keďže tento bol viazaný na dobu výkonu funkcie riaditeľky školy.14. Listom zo dňa 12.12.2016 žalobkyňa oznámila žalovanej, že z dôvodu rozhodnutia starostu obce
Sokolovce W.. C. K. zo dňa 09.12.2016 nemôže vykonávať prácu riaditeľky a trvá na ďalšom pridelení

práce a čaká na ďalšie pokyny. Žalovaná oznámila žalobkyni, že pre ňu nemá žiadnu prácu. Listom
zo dňa 12.12.2016 žalobkyňa oznámila starostovi obce, že odvolanie z funkcie zo dňa 09.12.2016 a
skončenie jej pracovného pomeru je neplatné, pracovný pomer trvá a preto žalobkyňa trvá na ďalšom
pridelení práce a čaká na ďalšie pokyny. Starosta obce Sokolovce listom zo dňa 13.12.2016 oznámil
žalobkyni, že odvolaním z funkcie riaditeľky dňa 09.12.2016 skončil aj jej pracovný pomer, keďže tento

bol viazaný na dobu výkonu funkcie riaditeľky školy.

15. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že zo strany starostu nedošlo k žiadnemu dokazovaniu ohľadom
tých porušení všeobecne záväzných právnych prepisov z jej strany a čo sa týka pracovného pomeru,
trvá na tom, že aj na základe pracovného poriadku pre pedagogických zamestnancov a ostatných
zamestnancov škôl a školských zariadení v č. l. 5 ods. 2 zriaďovateľ súčasne s vymenovaním riaditeľa s

nímdohodnepodmienkypodľa§43Zákonníkaprácevpracovnejzmluveaurčímuplatpodľaosobitného
predpisu. Okrem menovacieho dekrétu a určenia platu zo strany zriaďovateľa neobdržala pracovnú
zmluvu, v ktorej by boli dohodnuté ďalšie podmienky. Z výsluchu žalobkyne súd zistil, že k žalovanej
nastúpila na základe menovacieho dekrétu do funkcie riaditeľky školy, pred týmto menovaním na škole
nepracovala. Okrem výkonu funkcie riaditeľky na škole tiež vyučovala 7 hodín, čo vyplývalo z jej

povinností. Okrem odvolania z funkcie jej nebol doručený iný písomný právny úkon zriaďovateľa, ktorý
by smeroval k skončeniu pracovného pomeru.

16. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že v osobnom spise žalobkyne sa pracovná zmluva nenachádza.

17. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štátnu správu v školstve na úseku škôl a školských zariadení
podľa tohto zákona vykonáva obec.

18.Podľa§3ods.1zákonač.596/2003Z.z.,riaditeľavymenúvanadobufunkčnéhoobdobiaaodvoláva

zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia (ďalej len "zriaďovateľ").

19. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z., zriaďovateľ súčasne s vymenovaním riaditeľa s ním
dohodne na dobu funkčného obdobia podmienky podľa osobitného predpisu v pracovnej zmluve a určí
mu platové náležitosti podľa osobitného predpisu.

20. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce), pracovný pomer sa zakladá písomnou
pracovnouzmluvoumedzizamestnávateľomazamestnancom,aktentozákonneustanovujeinak.Jedno
písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

21. Podľa § 42 ods. 2 Zákonníka práce, ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie
ako predpoklad vykonávania funkcie štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa
ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v
priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá
písomnou pracovnou zmluvou až po jeho zvolení alebo vymenovaní.

22. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

23. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne za preukázané, že žalobkyňa vykonávala funkciu
riaditeľky Základnej školy s materskou školou Sokolovce, t. j. žalobkyňa vykonávala funkciu riaditeľky

žalovanej, do ktorej bola menovaná starostom obce Sokolovce dňa 01.04.2015 a z tejto funkcie bola
odvolaná starostom obce Sokolovce dňa 09.12.2016. Rovnako bolo nesporné, že žalobkyňa bola
zároveň v pracovnom pomere u žalovanej a na škole vyučovala. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve zriaďovateľ súčasne s

vymenovaním riaditeľa s ním dohodne na dobu funkčného obdobia podmienky podľa osobitného
predpisu v pracovnej zmluve a určí mu platové náležitosti podľa osobitného predpisu. Z uvedeného
ustanovenia zákona vyplýva, že zriaďovateľ, okrem vymenovania do funkcie, je povinný vyhotoviťvymenovanému riaditeľovi aj pracovnú zmluvu alebo dohodnúť s ním podmienky vykonávania funkcie
riaditeľa v pracovnej zmluve a vyhotoviť mu oznámenie o výške a zložení funkčného platu.

24. Pokiaľ ide o samotné odvolanie z funkcie a jeho náležitosti, ktorého obsah z tohto hľadiska namietala
žalobkyňa, súd uvádza, že zákon o štátnej správe v školstve rovnako ako Zákonník práce neupravuje
náležitosti odvolania z funkcie a možnosť brániť sa proti odvolaniu z funkcie. V súvislosti s odvolaním
žalobkyne z funkcie riaditeľky súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.02.2009, sp.
zn. 5Cdo/253/2007 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 01.03.2005, sp. zn. 2Cdo/178/2004.

PodľarozhodnutiaNSSRsp.zn.5Cdo/253/2007nárokzastávaťfunkciuazotrvanievnej,niejenárokom
vyplývajúcim z pracovno-právnych vzťahov, v zmysle rovnovážneho postavenia zamestnávateľa a
zamestnanca. Odvolanie z funkcie je (jednostranným) právnym úkonom, pretože je prejavom vôle
smerujúcim k vzniku, zmene alebo zániku tých práv, ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú (§
34 Občianskeho zákonníka). Pre jeho určitosť a zrozumiteľnosť sa vyžaduje, aby v ňom bola uvedená
funkcia, z ktorej sa zamestnanec odvoláva a deň, ktorým sa z nej odvoláva. Žiadne z ustanovení

uvedených predpisov ale neustanovuje, aby v odvolaní z funkcie boli uvedené dôvody, pre ktoré je
zamestnanec odvolaný. Sankciou neplatnosti pre nedodržanie obsahových náležitostí ale môže byť
právny úkon postihnutý iba vtedy, ak to výslovne ustanovuje zákon. Tak ako je to práve v ustanoveniach
Zákonníka práce, ktoré konkrétne definujú náležitosti platného právneho úkonu pri skončení pracovného
pomeru (§ 59 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. v znení noviel). Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto uviedol, že právny úkon urobený zriaďovateľom - odvolanie z funkcie riaditeľa školy pre svoju
formálnu platnosť nevyžaduje uvedenie dôvodov, a je preto potrebné vykladať ho ako prejav vôle,
smerujúci k zániku práva, ktoré právny predpis s takýmto prejavom spája. Potom je zrejmé, že pre jeho
platnosť je postačujúca jeho určitosť a zrozumiteľnosť, ktorých naplnenie je dané uvedením konkrétnym
ustanovením zákona, ktorý priamo dáva oprávnenie zriaďovateľovi odvolať z funkcie riaditeľa školy

pre závažné porušovanie všeobecných záväzných právnych predpisov (§ 3 ods. 7 písm. c/ zákona č.
596/2003 Z. z.).

25. Napriek tomu, že žalobkyňa namietala platnosť odvolania z funkcie riaditeľky z dôvodu nedostatkov
v skutkovom vymedzení, v konaní sa nedomáhala určenia neplatnosti odvolania z funkcie riaditeľky.

Žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru medzi sporovými stranami
nazákladeodvolaniazfunkciezodňa09.12.2016jeneplatnéalebožepracovnýpomermedzisporovými
stranami trvá. Keďže žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, súd
neskúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 137 písm.
c) Civilného sporového poriadku. U žalôb o neplatné skončenie pracovného pomeru neprichádza do

úvahy skúmanie naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti právneho úkonu tak, ako je
tomu inak podľa § 80 písm. c) OSP
(súčasný § 137 písm. c) CSP). Ak by však rozviazal pracovný pomer niekto, kto nebol účastníkom
právneho vzťahu, môže sa zamestnanec žalobou na príslušnom súde podľa § 80 písm. c) OSP
domáhať, aby bolo určené, že toto

skončenie pracovného pomeru je neplatné, ak má na takom určení naliehavý právny záujem. Podanie
tejto žaloby nie je obmedzené žiadnou lehotou (21 Cdo 487/1999). Už bolo judikované, že ustanovenie
§ 77 Zákonníka práce priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde
neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu žalobou o určenie tzv. inej právnej
skutočnosti. Na podanie takej žaloby nie je podmienkou splnenie naliehavého právneho záujmu.

Námietka žalovanej ohľadom nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobkyne je preto v danom
prípade neopodstatnená.

26. Súd sa však zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa
ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. O nedostatok pasívnej

vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti
(žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného
práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je
imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu

a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. V súdenom spore súd už v rámci
predbežného právneho posúdenia veci stranám a ich právnym zástupcom na pojednávaní uviedol,
že v danom prípade je potrebné posudzovať pasívnu legitimáciu žalovanej. V záverečnom vyjadrení
právny zástupca žalovanej uviedol, že na strane žalovanej ide o nedostatok pasívnej legitimácie. Právnyzástupca žalobkyne na to žiadnym procesne relevantným spôsobom nereagoval a nenavrhol postup
podľa § 79 Civilného sporového poriadku.

27. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v
procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní.
Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu.
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu,
ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so

záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).

28. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie

žalovanej. S ohľadom na tento záver súd neskúmal vecnú opodstatnenosť žaloby. Podľa zisteného
skutkového stavu veci žalovaná nie je pasívne legitimovaná v tomto súdnom spore napriek tomu, že
žalobkyňa bola v pracovnom pomere u žalovanej, ktorá bola jej zamestnávateľom. Vychádzajúc z dikcie
ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 596/2003
Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej

samospráve, zriaďovateľ, ktorým v danom prípade bola obec Sokolovce, súčasne s vymenovaním
žalobkyne do funkcie riaditeľky s ňou mal dohodnúť na dobu funkčného obdobia podmienky v pracovnej
zmluve a určiť jej platové náležitosti. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola v pracovnom pomere
u žalovanej napriek neexistencii písomného vyhotovenia pracovnej zmluvy (ústna pracovná zmluva
nespôsobuje neplatnosť zmluvy). Z uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že zriaďovateľ okrem

vymenovania do funkcie, uzatvára s vymenovaným riaditeľom aj pracovnú zmluvu a tým pádom je
účastníkom pracovného pomeru, resp. tým subjektom, ktorý je oprávnený aj pracovný pomer ukončiť.
K skončeniu pracovného pomeru žalobkyne malo v predmetnom prípade dôjsť jednostranným právnym
úkonom zo strany starostu obce Sokolovce (odvolaním), a nie právnym úkonom zo strany žalovanej
Základnej školy s materskou školou. Sám právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že došlo

k okamžitému skončeniu pracovného pomeru žalobkyne, ktoré považuje za neplatné a tiež poukázal na
to, že žalovanej nebol odovzdaný jednostranný právny úkon zriaďovateľa žalovanej, ktorým by bol platne
ukončený pracovný pomer žalobkyne. Je zrejmé, že žalovaná neuskutočnila žiaden úkon smerujúci k
skončeniu pracovného pomeru žalobkyne (nakoľko ju na to ani zákon neoprávňuje), napriek tomu ju
žalobkyňa označila za žalovanú v tomto spore. Na tomto mieste súd podotýka, že zmätočne vyznieva

aj tvrdenie žalovanej v žalobe, keď uviedla, že dňa 09.12.2016 doručila žalovaná (prostredníctvom
zriaďovateľa) žalobkyni odvolanie z funkcie. V skutočnosti však ide o odvolanie urobené samotným
zriaďovateľom. Na základe uvedeného súdu nezostávalo iné, než žalobu pre nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie žalovanej v tomto spore zamietnuť.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanej, ktorá bola v konaní v plne úspešná, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

32.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.