Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Iveta Sýkorová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4Csp/106/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116229081
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Sýkorová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116229081.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Mesto

Bytča, Námestie SR 1/1, 014 38 Bytča, IČO: 00 321 192, proti žalovaným: X/ S. Y., J.. XX.XX.XXXX,
Y. G. G., M. J. O.: W.Ň., W.. N. N. Č.. XXXX, XXX XX G., X/ M. G., J.. XX.XX.XXXX, G. G. XXXX/XX,
XXX XX G., právne zastúpená: JUDr. Peter Vachan, advokát, so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01
Žilina, IČO: 42 350 026, o zaplatenie 1.494,37 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanívrade1/a2/ sú povinní zaplatiťžalobcovispoločneanerozdielnesumu813,20eurspolu:
a) s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania:
- zo sumy 27,59 eur od 26.11.2014 do zaplatenia

- zo sumy 27,59 eur od 27.12.2014 do zaplatenia
- zo sumy 27,56 eur od 26.01.2015 do zaplatenia
- zo sumy 27,56 eur od 26.02.2015 do zaplatenia
- zo sumy 27,56 eur od 26.03.2015 do zaplatenia
- zo sumy 273,90 eur od 15.07.2015 do zaplatenia

b) s úrokom z omeškania:

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 128,94 eur od 16.06.2016 do zaplatenia
- vo výške 5,05% ročne zo sumy 272,90 eur od 01.07.2016 do zaplatenia

II. Žalovaný v rade 1/ j e p o v in n ý zaplatiť žalobcovi sumu 681,17 eur spolu s úrokom z omeškania
5,05% ročne:
- zo sumy 181,96 eur od 16.06.2016 do zaplatenia
- zo sumy 384,52 eur od 01.07.2016 do zaplatenia

III. Súd z a m i e t a žalobu voči žalovanej v rade 2/ v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy
681,17 eur spolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne:
- zo sumy 181,96 eur od 16.09.2016 do zaplatenia
- zo sumy 384,52 eur od 01.07.2016 do zaplatenia.

IV. Žalobca m á proti žalovanému 1/ právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

V. V konaní o žalobe žalobcu voči žalovanej 2/ žiadnej zo strán sporu nepriznáva nárok na náhradu
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 01.11.2016 podanou na súde dňa 16.11.2016 a opravenou dňa 30.01.2017 sa žalobca
domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 1.494,37 eur spolu:a) s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 promile za každý deň omeškania:
- zo sumy 27,59 eur od 26.11.2014 do zaplatenia
- zo sumy 27,59 eur od 27.12.2014 do zaplatenia

- zo sumy 27,56 eur od 26.01.2015 do zaplatenia
- zo sumy 27,56 eur od 26.02.2015 do zaplatenia
- zo sumy 27,56 eur od 26.03.2015 do zaplatenia
- zo sumy 273,90 eur od 15.07.2015 do zaplatenia
b) s úrokom z omeškania:

- vo výške 5,05% ročne zo sumy 27,56 eur od 26.04.2015 do zaplatenia
- vo výške 5,05% ročne zo sumy 27,56 eur od 26.05.2015 do zaplatenia
- vo výške 5,05% ročne zo sumy 27,56 eur od 26.06.2015 do zaplatenia
- vo výške 5,05% ročne zo sumy 27,56 eur od 26.07.2015 do zaplatenia
- vo výške 5% ročne zo sumy 657,02 eur od 01.07.2016 do zaplatenia
- vo výške 5% ročne zo sumy 310,90 eur od 16.06.2016 do zaplatenia

Žalobca žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalovaní na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa
01.07.2014 užívali byt č. XX na druhom podkroví v bytovom dome č. XXX/X na Y.. Zmluva o nájme bytu
bola uzatvorená na dobu určitú od 01.07.2014 do 30.06.2015. Žalovaní riadne byt užívali, avšak svoje
povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu si nesplnili.

V čl. V. bode 3., 4., 5. zmluvy o nájme bytu bolo dohodnuté platenie nájomného a preddavkov za plnenia
spojené s užívaním bytu do 20. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, pričom podrobný rozpis výšky
nájmu, ako i zálohových mesačných platieb za služby spojené s užívaním bytu obsahuje evidenčný list
za príslušný kalendárny rok. V čl. V. bode 9 zmluvy bolo tiež dohodnuté, že preddavky za plnenia spojené
s užívaním bytu prenajímateľ vyúčtuje podľa skutočných nákladov v termíne najneskôr do 31.05. za

predchádzajúci kalendárny rok. V zmysle nájomnej zmluvy a evidenčného listu za rok 2014 mali žalovaní
platiť mesačne nájomné vo výške 27,59 eur a preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške
91,47 eur, spolu vo výške 119,06 eur. Podľa evidenčného listu na rok 2015 mali žalovaní platiť mesačne
nájomné vo výške 27,56 eur a preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 91,47 eur, spolu
119,03 eur. Žalovaní v zmysle čl. V. bod 12 zmluvy dňa 03.07.2014 zaplatili finančnú zábezpeku vo výške

82,77 eur. Žalovaní nájomné ani preddavky za služby spojené s užívaním bytu riadne neplatili.
Žalobca listom zo dňa 02.12.2014 dal žalovaným výpoveď nájmu predmetného bytu. Ani žalovaný v rade
1/, ani žalovaná v rade 2/ zásielku obsahujúcu výpoveď v odbernej lehote neprevzali. Účinky doručenia
výpovede nastali s poukazom na § 46 O.s.p., účinný do 30.03.2016, dňa 23.12.2014. Nájom bytu zanikol
v zmysle podanej výpovede dňa 31.03.2015.

Ku dňu výpovede nájmu bytu mali žalovaní 1/ a 2/ nedoplatky vo výške 495,30 eur. Keďže žalovaní
výpoveď neprevzali, žalobca listom zo dňa 09.05.2015 upozornil žalovaných na plynutie výpovednej
lehoty s tým, že na základe výpovede nájom bytu zanikne 31.03.2015.
Žalovaní byt nevypratali, následne listom zo dňa 01.07.2015 boli žalovaní vyzvaní, aby byt, ktorý bol
predmetom nájmu, vypratali. Žalovaní byt vypratali až dňa 05.08.2015.

Nájomný vzťah trval od 01.07.2014 do 31.03.2015. Za obdobie od 01.07.2014 do 31.03.2015 žalovaní
jednorazovo v mesiaci november 2014 zaplatili sumu 100 eur. Z tejto sumy bola časť vo výške 27,59 eur
pripísaná na nájomné za mesiac júl 2014 a zvyšok vo výške 72,41 eur bola pripísaná ako preddavok za
služby tiež za mesiac júl 2014. Zábezpeka vo výške 82,77 eur bola započítaná na nájomné za mesiac
august, september, október.

Žalovaní teda dlhujú nájomné za mesiac november 2014 až marec 2015 vo výške 137,86 eur (nájomné
za mesiace november a december 2014-2x27,59 eur vo výške 55,18 eur, nájomné za mesiac január až
marec 2015- 3x 27,56 eur vo výške 82,68 eur.)
Listom datovaným 06.05.2015 bolo žalovaným odoslané vyúčtovanie zálohových úhrad a nákladov za
užívanie bytu za obdobie od 01.07.2014 do 31.12.2014 na sumu 273,90 eur s výzvou, aby nedoplatok

uhradili do 30 dní od doručenia vyúčtovania. Žalovaní vyúčtovanie v odbernej lehote neprevzali. Zásielka
bola žalobcovi vrátená dňa 09.06.2015, kedy nastali účinky doručenia. V zmysle vyúčtovania boli
žalovaní povinní zaplatiť vyúčtovanie do 30 dní od doručenia, teda do 09.06.2015. Dňom 15.06.2015
sa žalovaní dostali do omeškania.
Z nájomného vzťahu žalovaní 1/ a 2/ dlhujú sumu 411,76 eur, z toho 137,86 eur nájomné a 273,90 eur

vyúčtovanie.3. Žalovaní po výpovedi nájmu bytu, byt od 01.04.2015 užívali bez právneho dôvodu, preto na ich strane
došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodné obohatenie žalovaných na nájomnom za obdobie od
01.04.2015 do 05.08.2015 predstavuje sumu 114,69 eur.

Dňa 30.05.2016 bolo žalovaným doručené vyúčtovanie zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu
za obdobie od 01.01.2015 do 05.08.2015 na sumu 854,39 eur, s výzvou, aby nedoplatok uhradili do
30 dní od doručenia vyúčtovania, teda do 30.06.2016. Žalovaní vyúčtovanie v lehote neuhradili. Dňom
01.07.2016 sa žalovaní dostali do meškania. Vzhľadom na to, že suma 854,90 zahŕňala okrem nákladov
za služby spojené s užívaním bytu i nájomné za mesiac január až marec 2015 celkovo vo výške 82,68

eur a peňažnú náhradu zodpovedajúcu výške nájomného za obdobie, keď žalovaní užívali byt bez
nájomnej zmluvy, t.j. od 01.04.2015 do 05.08.2015 vo výške 114,69 eur, žalobca si uplatňuje zo sumy
vyúčtovania len sumu 657,02 eur.

4. Dňa 30.05.2016 bola žalovaným doručená faktúra za elektrickú energiu za predmetný byt za obdobie
od 01.01.2015 do 05.08.2015 na sumu 310,90 eur s lehotou splatnosti 15 dní od doručenia. Žalovaní

faktúru neuhradili. Sumu 310,90 eur si žalobca tiež uplatňuje z titulu bezdôvodného obohatenia, nakoľko
žalovaní mali platiť elektrickú energiu priamo dodávateľovi energií. Z dôvodu, aby nedošlo k odpojeniu
elektrickej energie zo strany dodávateľa energií, žalobca dodávateľovi energií dlžnú sumu uhradil a
následne vystavil faktúru žalovaným.

5. Z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaní dlhujú žalobcovi sumu 1082,61 eur (114,69 eur - za
nájom za obdobie od 1.4.2015 - 5.8.5015 + 657,02eur - za vyúčtovanie od 1.1.2015 - 5.8.2015
+310,90 eur - za nedoplatok za elektrinu, obdobie od 1.1.2015 - 5.8.2015). Bezdôvodné obohatenie
na strane žalovaných spočíva v užívaní bytu bez uzavretej nájomnej zmluvy. Za užívanie bytu žalovaní
neposkytli žalobcovi žiadnu protihodnotu. Pretože bezdôvodné obohatenie spočívalo vo výkone práva,

vydanie bezdôvodného obohatenia, teda peňažnej náhrady, sa posudzuje so zreteľom na ust. § 853
Občianskeho zákonníka, podľa tých ustanovení, ktoré sú obsahom a účelom najbližšie právnemu
vzťahu založenému na užívaní bytu, t.j. ustanovenie upravujúce zmluvu o nájme bytu- § 685 a
nasl. Občianskeho zákonníka. Ak by bola so žalovanými riadne uzatvorená nájomná zmluva, mali by
povinnosť platiť nájomné a preddavky za služby spojené s užívaním bytu čo zodpovedá ich povinnosti

na poskytnutie peňažnej náhrady.
Celkovo žalovaní dlhujú žalobcovi sumu 1494,37 eur. Žalobca opakovane vyzýval žalovaných na
zaplatenie nedoplatkov, avšak bezvýsledne.

6. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 4Csp/106/2016-46 zo dňa 22.03.2017.

7. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná 2/ vecne odôvodnený odpor, ktorý odôvodnila tým, že v
byte, ktorý bol predmetom Zmluvy, nikdy nebývala a ani ho žiadnym iným spôsobom neužívala, a teda
nemohlo na jej strane vzniknúť akékoľvek bezdôvodné obohatenie. O uvedenej skutočnosti svedčí aj
fakt, že žalovaný v rade 1/ uzatvoril dňa 04.04.2017 so žalobcom dohodu o uznaní dlhu a o jeho úhrade

v splátkach, na základe ktorej sa žalovaný v rade 1/ zaviazal uhradiť celý svoj záväzok voči žalobcovi.

8. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 01.06.2018. Žalovaný 1/ sa na pojednávanie neustanovil, svoju
neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručované na adresu

jeho terajšieho pobytu, a to W., odkiaľ bola zásielka vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote.

9. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe a žiada, aby súd
žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej v celom rozsahu vyhovel.

10. Právny zástupca žalovaného 2/ navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko sa žalovaná 1/
v byte nezdržiavala, byt neužívala, ani z neho neťažila žiadne úžitky.

11. Na pojednávaní súd vykonal výsluch svedkov S. K. a V. G..
12. Svedkyňa S. K. v pomere k žalovanej 2/ - kamarátka žalovanej uviedla, že svedkyňa v sociálnych

bytoch Mesta Bytča bývala a vie, že tam býval aj žalovaný 1/. Žalovaná 2/ tam nikdy nebývala, ani tam
neprespávala. Svedkyni je známe, že žalovaná 2/ bývala doma u svojej matky.13. Svedkyňa V. G., matka žalovanej 2/, uviedla, že žalovaná 2/ nikdy v predmetnom byte nebývala a
vždy mala trvalý pobyt na adrese, kde býva aj svedkyňa. Žalovaná 2/ nikdy mimo adresy trvalého pobytu
nebývala.

14. Pojednávanie bolo odročené na deň 29.06.2018 za účelom vyhlásenia rozsudku.

15. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinnými dôkazmi, z ktorých zistil:

16. Z predloženej zmluvy o nájme (č.l. 30 spisu) uzatvorenej dňa 1.7.2014 medzi žalobcom, ktorý je

vlastníkom domu č.s. XXX/X v G. ako prenajímateľom a žalovanými 1/ a 2/ ako nájomcami súd zistil,
že predmetom zmluvy bol nájom bytu č. XX na X. podkroví v bytovom dome č.s. XXX, orientačné
číslo X, na ulici Y. Žalovaní sa zaviazali žalobcovi platiť mesačné nájomné vo výške 27,59,- eur a
mesačné preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu vo výške 91,47,- eur, t.j. spolu sumu 119,06,-
eur, splatnú do 20. dňa každého mesiaca. Zmluva o nájme bola uzatvorená na dobu určitú od 01.07.2014
do 30.06.2015.

17. Z vyúčtovania zálohových úhrad za užívanie G. za obdobie od 01.07.2014 do 31.12.2014 (č.l. 16
spisu) súd zistil, že bol vyúčtovaný nedoplatok vo výške 273,90 €.

18. Z vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu od 01.01.2015 do 05.08.2015 (č.l. 11

spisu) súd zistil, že za užívanie bytu za rok 2015 bol vyúčtovaný nedoplatok vo výške 854,39 €.
19. Súd mal ďalej za preukázané, že žalobca listom zo dňa 02.12.2014 dal žalovaným výpoveď nájmu
predmetného bytu. Nájom bytu zanikol v zmysle podanej výpovede dňa 31.03.2015.
20. Žalobca vyzval žalovaných na vypratanie bytu listom zo dňa 01.07.2015. Žalovaní vypratali byt dňa
05.08.2015.

21. Z faktúry vystavenej Mestom Bytča, Námestie SR 1, 014 01, splatnej dňa 17.5.2016mal súd
preukázané, že vznikla žalovaným povinnosť zaplatiť platby za elektrickú energiu za G. za obdobie od
1.1.2015 do 5.8.2015 vo výške 310,90 eur.

22. Z Dohody o uznaní dlhu a jeho úhrade v splátkach uzatvorenej dňa 04.04.2017 medzi Mestom Bytča

ako veriteľom a S. Y. ako dlžníkom súd zistil, že podľa čl. I.1. dohody dlžník a M. G. uzatvorili dňa
01.07.2014 s veriteľom zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej užívali byt č. XX na X. p. bytového domu
súp. č. XXX, orientačné číslo X na Y. Podľa čl. I.3. dohody nájomný vzťah nájomcov a prenajímateľa
ohľadom bytu trval od 01.07.2014 do 31.03.2015, kedy zanikol v dôsledku výpovede prenajímateľa.
Nájomcoviavšakfaktickyužívalibytaždojehovyprataniadňa05.08.2015.Podľačl.I.5.dohodyvobdobí

od 01.04.2015 do 05.08.2015 došlo na strane nájomcov k bezdôvodnému obohateniu z dôvodu užívania
bytu bez právneho dôvodu. Podľa čl. II. dohody ku dňu faktického odovzdania bytu prenajímateľovi
tento eviduje voči nájomcom pohľadávku v celkovej výške 1.494,37 €, ktorá je ďalej v uvedenom článku
dohody špecifikovaná. Podľa čl. II.2. má veriteľ nárok na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške
špecifikovanej v tomto bode. Podľa čl. II.4. dohody vydal Okresný súd Žilina dňa 22.03.2017 platobný

rozkaz, ktorým zaviazal dlžníkov na zaplatenie spoločne a nerozdielne istiny vo výške 1.494,37 €
spolu s úrokom z omeškania špecifikovaným v uvedenom bude dohody. Podľa čl. III. dlžník výslovne a
nedovolateľne uznal svoj dlh špecifikovaný v čl. II.2. - 4. dohody čo do právneho dôvodu a výšky.

23. Zákonné ustanovenia:

Podľa ust. § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej v texte aj „OZ") nájom bytu
vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a
to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis
príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať

len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 696 ods. 1 OZ spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním
bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť
nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy,

ustanovuje osobitný právny predpis.
Podľa § 696 ods. 2 OZ úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí
s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.Podľa § 697 OZ ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu
do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania.

Podľa § 700 ods. 1 OZ byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb. Spoloční nájomcovia majú
rovnaké práva a povinnosti.

Podľa § 701 ods. 1 OZ bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže vybavovať každý zo
spoločných nájomcov. V ostatných veciach je potrebný súhlas všetkých; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 701 ods. 2 OZ z právnych úkonov týkajúcich sa spoločného nájmu bytu sú oprávnení a povinní
všetci spoloční nájomcovia spoločne a nerozdielne.

Podľa § 710 ods. 1 OZ nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom
alebo písomnou výpoveďou.
Podľa § 710 ods. 2 OZ ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času.

Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
Podľa § 710 ods. 3 OZ ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej
lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po
mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu
výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia

osobitného predpisu.

Podľa § 711 ods. 1 písm. d) OZ prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje
svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť

inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 458 ods. 1 OZ musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je
dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1
zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5
promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

24. Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd zaviazal žalovaného 1/ a žalovanú 2/
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 813,20 eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške
0,5 promile za každý deň omeškania špecifikovaným vo výroku rozsudku a spolu s úrokom z omeškania
špecifikovaným vo výroku rozsudku.

25. Ďalej zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobcovi sumu 681,17 eur spolu s úrokom z omeškania
5,05% ročne zo sumy 181,96 eur od 16.06.2016 do zaplatenia a zo sumy 384,52 eur od 01.07.2016 do
zaplatenia. Žalobu voči žalovanej v rade 2/ v časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 681,17 eurspolu s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 181,96 eur od 16.09.2016 do zaplatenia a zo sumy
384,52 eur od 01.07.2016 do zaplatenia zamietol.

26. V konaní bolo nesporné, že medzi stranami vznikol záväzkovo-právny vzťah titulom zmluvy o nájme
uzatvorenej dňa 1.7.2014 a že tento zanikol výpoveďou ku dňu 31.3.2015. Pokiaľ bol teda predmetný
byt užívaný naďalej, na strane užívateľa bytu vzniklo bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníka bytu,
ktorým je žalobca.

27.Bezdôvodnéobohatenievznikápredovšetkýmtak,žesadoterajšímajetokbezdôvodneobohateného
rozmnoží o nové majetkové hodnoty, ale môže spočívať i v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil,
hoci by k tomu inak došlo, keby si obohatený plnil svoje povinnosti. Predpokladom vzniku zodpovednosti
z bezdôvodného obohatenia podľa § 454 OZ je existencia právnej povinnosti toho, za koho sa plnilo,
teda obohateného, a neexistencia tejto právnej povinnosti toho, kto plnil. Každý sa môže domáhať
vydania bezdôvodného obohatenia do tej výšky, do ktorej bolo toto obohatenie získané na jeho úkor.

28. Vzhľadom na to, že inštitút bezdôvodného obohatenia smeruje k odčerpaniu prostriedkov od osoby,
ktorá ich získala niektorou so skutkových podstát uvedených v ust. § 451 - 454 OZ, odvodzuje
sa výška plnenia za užívanie cudzej veci plnením bez právneho dôvodu od výšky súm vynakladaných
obvykle v danom mieste a čase užívania obdobnej veci, spravidla formou nájmu a ktorú by nájomca

za obvyklých okolností bol povinný platiť podľa platnej nájomnej zmluvy. Obohatenie nájomcu spočíva
v tom, že užíval cudziu vec a keďže nájomca nie je schopný spotrebované plnenie v podobe výkonu
práva nájmu vrátiť, je preto povinný vrátiť bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme. Pokiaľ jej výška
nie je predpisom stanovená, určí ju súd podľa svojej úvahy opierajúc sa o finančné ocenenie prospechu,
ktorý účastníkovi užívaním veci vznikol.

29. Nárok na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške žalovanej istiny bol žalobcom uplatnený
na základe výšky dojednaného nájomného v zmluve o nájme uzatvorenej dňa 1.7.2014, teda je
pravdepodobné, že aj v ďalšej zmluve, ktorej predmetom by bol nájom predmetného bytu, by bolo
dohodnuté rovnaké nájomné.

30. Žalovaná 2/ namietala povinnosť platiť nájomné a uhradiť bezdôvodné obohatenie za predmetné
obdobie, tvrdila, že byt neužívala. Súd sa preto predovšetkým musel vysporiadať s týmto tvrdením
žalovanej 2/. Z výpovedí svedkov vypočutých na pojednávaní S. K. a V. G. mal súd jednoznačne
preukázané, že žalovaná 2/ v predmetnom byte nikdy nebývala.

31. Zo zmluvy o nájme mal súd preukázané, že sa jednalo o spoločný nájom žalovaných 1/ a 2/. Spoloční
nájomcovia majú v právnych vzťahoch rovnaké práva a povinnosti. V bežných veciach, ktoré sa týkajú
nájmu bytu (napr. platenie nájomného a plnení spojených s užívaním bytu, uznanie dlhu v neveľkých
sumách a pod.) má každý zo spoločných nájomcov zákonné zastupovacie právo ostatných spoločných

nájomcov. Spoloční nájomcovia majú spoločnú zodpovednosť za plnenie povinností, ktoré im vyplývajú
z nájomnej zmluvy. Za právne následky vzniknuté z porušenia týchto povinností sú teda zodpovední
spoločne a nerozdielne. Žalobca si teda oprávnene uplatnil nárok na náhradu plnení vyplývajúcich z
nájomného vzťahu voči obom spoločným nájomcom - žalovanému 1/ a žalovanej 2/. I keď bolo v konaní
preukázané, že žalovaná 2/ byt nikdy neužívala, teda nevyužila svoje právo, ktoré jej vzniklo na základe

zmluvy o nájme uzatvorenej dňa 1.7.2014, táto skutočnosť ju však povinnosti hradiť prenajímateľovi
nájomné nezbavuje (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 1014/2002 zo dňa
24.03.2003). Z uvedeného je zrejmé, že žalobca má aj voči žalovanej 2/ nárok na náhradu za užívanie
bytu (nájomné) a za služby spojené s týmto užívaním, a to za obdobie trvania zmluvného vzťahu, teda
od 1.7.2014 do 31.3.2015.

32. Pokiaľ si však žalobca uplatnil voči žalovanej 2/ i nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
za užívanie bytu za obdobie od 1.4.2015 do 5.8.2015, súd konštatuje, že tento nárok žalobcovi voči
žalovanej 2/ nevznikol, keďže vzhľadom na preukázané neužívanie bytu žalovanou 2/ v predmetnom
období sa žalovaná 2/ nemohla na úkor žalobcu obohatiť.

33. Výšku nedoplatku za nájom a za služby spojené s užívaním bytu vyčíslil žalobca za obdobie do
31.12.2014 vo výške 411,76 € (137,86€ + 273,90 €) a za obdobie od 1.1.2015 do 5.8.2015 v celkovej
výške 1.082,61 € (114,69 eur - za nájom za obdobie od 1.4.2015 - 5.8.5015 + 657,02eur - za vyúčtovanieod 1.1.2015 - 5.8.2015 +310,90 eur - za nedoplatok za elektrinu, obdobie od 1.1.2015 - 5.8.2015). Výška
takto vyúčtovaných súm v konaní sporná nebola, vyplývala z tvrdení žalobcu, podobného odôvodnenia
žaloby a z predložených listinných dôkazov.

34. Vzhľadom na to, že zmluvný vzťah medzi stranami trval len do 31.3.2018 a následným užívaním bytu
od 1.4.2015 dochádzalo ku vzniku bezdôvodného obohatenia na strane užívateľa bytu, pričom žalobca
ale nerozčlenil uplatnený nárok na zaplatenie nedoplatkov - sumy 310,90 a sumy 657,02, spolu 967,92
vyčíslený za obdobie od 1.1.2015 do 5.8.2015 na nárok titulom nájomného vzťahu (do 31.3.2015) a na

nárok titulom bezdôvodného obohatenia (od 1.4.2015 do 5.8.2015), súd bol nútený rozčleniť tieto sumy
mechanickým spôsobom, teda podľa počtu dní doby nájmu a doby užívania bytu bez právneho titulu
nasledovne:

- Počet dní od 1.1.2015 do 5.8.2015 = 217
- Z toho pripadá na obdobie nájmu od 1.1.2015 do 31.3.2015 - 90 dní a na obdobie užívania bytu bez

právneho titulu - 127 dní
Nedoplatok za elektrickú energiu za obdobie od 1.1.2015 do 5.8.2015 = 310,90 €, z toho predstavuje
nedoplatok:
- na obdobie nájmu od 1.1.2015 do 31.3.2015 sumu 128,94 € (310,90 € : 217 * 90 = 128,94 €)
- na obdobie užívania bytu bez právneho titulu sumu 181,96 € (310,90 : 217 * 127 = 181,90 €)

Nedoplatok z titulu vyúčtovania za obdobie od 1.1.2015 do 5.8.2015 = 657,02 €, z toho predstavuje
nedoplatok:
- na obdobie nájmu od 1.1.2015 do 31.3.2015 sumu 272,90 € (657,02 € : 217 * 90 = 272,92 €)
- na obdobie užívania bytu bez právneho titulu sumu 384,52 € (657,02: 217 * 127 = 384,52 €)

Dlžná suma titulom nájmu tak predstavuje 813,20 € (411,76 € + 128,94 € + 272,90 €) a titulom
bezdôvodného obohatenia sumu 681,17 (114,69 € + 181,96 € + 384,52 €).

35. K prvej vete výroku rozsudku súd uvádza nasledovné:

Na základe žalobcom uvedených skutočností a vykonaných dôkazov mal súd v konaní za preukázané,
že žalobca má voči žalovaným v rade 1/ a 2/ titulom uzatvorenej zmluvy o nájme špecifikovanej v odseku
č. 16 tohto rozsudku pohľadávku spolu vo výške 813,20 eur. Súd preto žalovaného 1/ a žalovanú 2/
zaviazal spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 813,20 eur, ktorá pozostáva zo sumy 411,76 eur,
čo predstavuje celkový dlh nájomného a z vyúčtovania za rok 2014, zo sumy 272,90 eur, čo predstavuje

dlh titulom vyúčtovania za obdobie od 01.01.2015 do 31.03.2015 a zo sumy 128,94 eur, čo predstavuje
dlh za elektrickú energiu od 01.01.2015 do 31.03.2015.

36. K druhej vete výroku rozsudku súd uvádza nasledovné:
37. Súd zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie sumy 681,17 eur žalobcovi titulom bezdôvodného

obohatenia za obdobie od 1.4.2015 do 5.8.2015. Táto suma pozostáva zo sumy 114,69 eur, čo
predstavuje výšku nájomného za obdobie užívania bytu žalovaným 1/, sumy 181,96 eur, čo predstavuje
náklady za spotrebu elektrickej energie za obdobie od 31.03.2015 do 05.08.2015 a zo sumy 384,72 eur,
čo predstavuje nedoplatok titulom vyúčtovania za obdobie od 31.03.2015 do 05.08.2015.
38. K tretej vete výroku rozsudku súd uvádza nasledovné:

39.Nakoľkobolopreukázané,žežalovaná2/predmetnýbytneužívalavobdobíod1.4.2015do5.8.2015,
nevznikol žalobcovi voči žalovanej 2/ nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto súd žalobu
v časti o zaplatenie sumy 681,17 eur s príslušenstvom voči žalovanej 2/ zamietol.
40. Súd zaviazal žalovaného 1/ a žalovanú 2/ zaplatiť žalobcovi poplatok z omeškania a úroky z
omeškania uplatnené žalobcom v zákonom stanovenej výške, z jednotlivých dlžných súm, vzhľadom

na preukázané omeškanie žalovaných s platením dohodnutého nájomného, vyúčtovania a nedoplatkov
za služby spojené s užívaním bytu v špecifikácii uvedenej vo výroku I. a II. rozsudku.

41. K štvrtej a piatej vete výroku rozsudku súd uvádza nasledovné:
Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.42. O trovách konania súd rozhodol podľa cit. zák. ustanovení § 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods.
1 CSP.
Nakoľko súd žalobe žalobcu voči žalovanému 1/ v celom rozsahu vyhovel, priznal žalobcovi voči

žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Pokiaľ sa jedná o žalobou uplatnený nárok voči žalovanej 2/, vzhľadom na približne rovnaký pomer
úspechu žalobcu a žalovanej 2/ súd rozhodol o náhrade trov konania v tejto časti tak, že žiadnej zo strán
sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.
O výške trov konania bude v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením

vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.