Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 11, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/516/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215217878
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2215217878.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený spoločnosťou
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 36 613 843, konajúc Mgr.
Tomášom Kušnírom, proti žalovanému: E. E., V.. X.J. XXXX, P. X. XXX/XX, XXX XX O. Q., o zaplatenie
351,10 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 249,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
249,80 eur od 16.11.2012 až do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 281,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 281,30 eur od 16.11.2012 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobcovi sa vracia krátený súdny poplatok vo výške 9,80 eur prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.,
CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice.

IV. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania vo výške 5,94%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným súdu dňa 12.októbra 2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by

bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy vo výške 531,10 eur s príslušenstvom z titulu nesplateného
úveru zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX z 19.decembra 2011. Na základe predmetnej zmluvy poskytol
právny predchodca žalobcu žalovanému pôžičku vo výške 760,08 eur. Poskytnutú pôžičku sa žalovaný
zaviazal splatiť v 12 mesačných splátkach vo výške 63,34 eur. Zaplatil len sumu 316,70 eur. Mimoriadna
splatnosť úveru nastala v zmysle Výzvy k úhrade a Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
dňa 25.októbra 2012.
2. Súdny poplatok žalobca zaplatil 18.februára 2016 v sume 31,50 eur (č.l. 18).

3. Súd žalobu aj s prílohami a spolu s procesnými poučeniami doručil žalovanému do vlastných rúk
10.februára 2016 (č.l. 10), s výzvou, aby sa k podanej žalobe vyjadril. Žalovaný sa k žalobe žiadnym
spôsobom nevyjadril, v konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom
pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.
4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal

dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného
návrhu, prehľadom splátok a úhrad, Zmluvou o úvere Quatro zo 19.decembra 2011 a podmienkami k
Zmluve o úvere, predžalobnou upomienkou, prehľadom splátok a úhrad, prílohou k zmluve o postúpení
pohľadávok (č.l. 24). Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:5. Z predloženej zmluvy o pôžičke z 19.decembra 2011 (č.l. 3), vyplýva, že právny predchodca žalobcu
so žalovaným uzavrel Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej žalovanému pôžičku na nákup spotrebného
tovaru za kúpnu cenu 598 eur, s celkovou sumou pôžičky 760,08 eur, s počtom splátok 12, splátkou

63,34 eur, ročnou úrokovou sadzbou 58,22 %, priemernou hodnotou RPMN 42,84%, pôžičkou - finančné
plnenie 598 eur, RPMN 58,22%, celkovými nákladmi spotrebiteľa 162,08 eur, termínom konečnej
splatnosti 12/2012.
6. Z prehľadu splátok a úhrad (č.l. 7) je zrejmé, že žalovaný zaplatil za obdobie od 25.januára 2012 do
23.mája2012sumu316,70eur.Následnežiadnesplátkynevykonal,pričomsatedadostaldoomeškania

už v poradí so šiestou splátkou splatnou 20.júna 2012, ktorú nezaplatil vôbec, ani žiadnu ďalšiu splátku.
7. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu podpisu zmluvy (od
01.12.2011 do 31.12.2012, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa
rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové

náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

8. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

9. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za

bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

10. Súd vyhodnotil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako spotrebiteľský, na ktorý je potrebný
aplikovaťnajmäObčianskyzákonník,zákonč.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaazákonč.129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
11. Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu
s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pri závere
o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.
12. Zosplatnenie úveru si žalobca uplatnil listom zo dňa 25.10.2012, ktorým vyhlásil okamžitú splatnosť

úveru, a to po predchádzajúcich upozorneniach na dlžné splátky.
13. Podaním zo dňa 31.12.2018 (č.l. 68) žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie 249,80 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 249,80 eur od 16.11.2012 až do zaplatenia, bez
uvedenia dôvodu.14. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
15. Postupujúc podľa označenej právnej úpravy, súd konanie v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby,

v časti o zaplatenie 583,36 eur s príslušenstvom zastavil.
16. Na základe takto ustáleného skutkového stavu, ako aj v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu
č.k. 11Co/222/2017-55 z 26.10.2018, súd právne vec uzatvára:
17. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
18. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v stave účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu.

19. Pokiaľ ide o obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských
úveroch, túto nie je možné nahradiť určením počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je
totiž ďalšou obligatórnou náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. k/. Nepochybne zákonodarca
pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by
sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k/, kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda

nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť
dátumovo, neprichádza do úvahy. Nepochybne tento údaj v predmetnej zmluve chýba. V zmluve však
chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k/ vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Je potrebné zdôrazniť, že zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako
slabšieho účastníka záväzkovo právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Uvedený právny záver o
nutnosti rozlíšenia spomínaných splátok vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave 9Co 401/2012
zo dňa 6.augusta 2013. Takisto v zmluve chýba údaj o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ

uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V zmluve, v jej hlavičke je síce uvedená adresa žalobcu, nikde však
nie je uvedené, že táto adresa je adresou, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť.
Ani v úverových podmienkach nie je nikde uvedené, že adresa žalobcu alebo adresa predajcu je tou,
na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť tak v zmluve chýba.
20.Spotrebiteľmáprávovzmyslezákonaospotrebiteľskýchúverocheštepredpodpisomzmluvyvedieť,

akým spôsobom budú uhrádzané jednotlivé čiastkové nároky (istina úveru, úroky, poplatky v tej ktorej
mesačnej splátke) a v danom prípade túto možnosť nemal. Nikde v zmluve ani v úverových zmluvných
podmienkach nie je uvedené, že by tieto údaje boli žalobcom odovzdané žalovanému najneskôr pri
podpise zmluvy. Teda takto absentuje aj náležitosť ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o spotrebiteľských
úveroch.

21. Absencia týchto obligatórnych náležitostí v predmetnej zmluve, a to prípadne aj len jednej z nich,
spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vyplýva z toho, že žalobca by mal právo na vrátenie
skutočne poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru a nemá právo žiadať úroky z úveru, prípadne
iné sankcie.

22. Súd zistil, že žalovaný čerpal pôžičku vo výške 598 eur, na nákup spotrebného tovaru, pričom na
splátkach uhradil sumu vo výške 316,70 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené
je žaloba dôvodná v časti neuhradenej úverovej istiny vo výške 281,30 eur. Súd preto priznal žalobcovi
plnenie, ktoré žalobca poskytol žalovanému, znížené o tieto uhradené splátky, čo v danom prípade
predstavuje 281,30 eur.

23.Priúrokochzomeškaniasúddospelkzáveru,žeuplatnenéúrokyvovýške8,75%ročnenepresahujú
zákonom dovolený úrok z omeškania, keďže k prvému dňu omeškania bol v zmysle ustanovenia § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. zákonný
úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 8,75%, súd mu ich priznal v takejto výške a to počnúc od 16.11.2012, a to

v zmysle návrhu žalobcu a so zistením, že k tomuto dnu žalovaný bol v omeškaní s plnením dlhu. Preto
súd v tejto časti rozhodol tak ako je vo výrokovej časti rozsudku
24. Pre úplnosť súd poznamenáva, že je mu známe rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie č.
C-42/15, ktorého predmetom bol návrh na začatie prejudiciálneho konania Okresného súdu DunajskáStreda o výklade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere. Pri posudzovaní (ne)záväznosti uvedeného rozhodnutia pre v tomto konaní
prejednávanýsporsúdvychádzalztoho,žeprejudiciálnyrozsudokjespolusvýkladomaleboposúdením

platnosti práva Únie, ktoré sa v ňom nachádzajú, záväzný pre vnútroštátny súd, ktorý podal prejudiciálnu
otázku, ako aj pre súdy, ktoré budú rozhodovať v tej istej veci o opravných prostriedkoch. Pokiaľ sa
týka smernice ako prameňa práva Únie, táto je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená a to
vzhľadomnavýsledok,ktorýsamádosiahnuť,pričomsavoľbaforiemametódponechávavnútroštátnym
orgánom. V uvedenom rozhodnutí súdny dvor okrem iného konštatuje, že ustanovenia čl. 10 ods. 2

písm. h/ a i/ smernice 2008/48/ES v spojení s jej článkom 22 ods. 1 bránia tomu, aby členský štát stanovil
povinnosť ako náležitosť zmluvy uviesť amortizačnú tabuľku, čo je v rozpore s citovaným ustanovením
§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže je tu konflikt smernice a vnútroštátneho zákona, súd skúmal,
či môže smernici priznať priamy alebo nepriamy účinok. V sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok
smernice v zásade vylúčený, smernica je priamo záväzná pre členský štát. V konkrétnom prípade súd
nemôže smernici priznať ani nepriamy účinok, nakoľko nie je možný eurokonformný výklad citovaného

ustanovenia zákona, keďže by ním súd prakticky nahradil/vypustil toto ustanovenie. Jednalo by sa o
výklad contra legem a takýto postup je v rozpore s princípom právnej istoty.
25. Navyše v súlade s ustanovením § 9 odsek 2 písmeno j) zákona o spotrebiteľských úveroch, je
podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov,
vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V danej

veci však zmluva síce obsahovala údaj o RPMN, avšak v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa.
Ročná percentuálna miera nákladov, ktorá má byť obligatórnou náležitosťou spotrebiteľskej úverovej
zmluvy, predstavuje celkové náklady spotrebiteľa na úver (t.j. všetky náklady vrátane úroku a poplatkov,
ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru) vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky
spotrebiteľského úveru. Údaj o RPMN má slúžiť spotrebiteľovi na porovnávanie úverov alebo pôžičiek s

rovnakou dobou splatnosti a s rovnakou výškou spotrebiteľského úveru a vybrať si cenovo najvýhodnejší
úver s čo najnižšou RPMN. V danej veci však nesprávne uvedený údaj o RPMN v úverovej zmluve,
spotrebiteľovi neumožňuje porovnať túto výšku RPMN s obdobnými úvermi, poskytovanými inými, či už
bankovými alebo nebankovými subjektmi. Údaj o RPMN v neprospech spotrebiteľa spôsobuje, že daný
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. d) z. o spotrebiteľských úveroch).

26. Ďalej Zmluva neobsahuje náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010
Z.z.., neobsahuje ani všetky predpoklady, použité na výpočet tejto RPMN. Spôsob výpočtu RPMN je
uvedený v prílohe č. 2 citovaného zákona, pričom podkladom pre výpočet RPMN je číslo posledného
čerpania, výška čerpania, interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania
a dátumom každého nasledujúceho čerpania, číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov, výška

splátky alebo platby poplatkov a interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého
čerpaniaadátumomkaždejsplátkyaleboplatbypoplatkov.Súdmázato,žeideojedenznajdôležitejších
údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť,
a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa
musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.

Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné
uviesť aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej
úverovej zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a
aj preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Obligatórnou náležitosťou zmluvy o
spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj podľa transponovanej

smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku 10 ods. 2 písm. g/ cit.:
„Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanévčaseuzavretiazmluvyoúvere;uvedúsavšetkypredpoklady
použité na výpočet tejto miery“.
27. Po zhodnotení vo veci všetkých vykonaných dôkazov a na základe zistených skutočností, súd o

uplatnenom nároku žalobcu rozhodol tak, ako je to podrobne špecifikované a uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
28. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3
CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
29. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení, poplatok splatný podaním žaloby,

návrhu na začatie konania, odvolania, žaloby na obnovu konania alebo dovolania sa vráti, ak sa konanie
zastavilo, ak sa žaloba, návrh na začatie konania, odvolanie, žaloba na obnovu konania alebo dovolanie
odmietlo alebo vzalo späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz;to neplatí, ak bolo dovolanie odmietnuté z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné.

30. Podľa § 11 ods. 4 prvá veta citovaného zákona, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a
poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %,
najmenej však 6,70 eur. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.

31. V súlade so znením vyššie citovaných ustanovení zák. č. 71/1992 Zb. v platnom znení súd rozhodol

o vrátení súdneho poplatku žalobcovi, z dôvodu späťvzatia žaloby v časti a následného čiastočného
zastavenia konania, v sume 9,80 eur po krátení o 6,70 eur (súdny poplatok vo výške 16,50 eur, krátený
bol o 6,70 eur)

32. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 5,94%,
a to podľa pomeru úspechu v spore (52,97% : 47,03%; pôvodný petit 531,10 eur, priznané 281,30 eur;
späťvzatie v časti o zaplatenie 249,80 eur s príslušenstvom žalobca neodôvodnil). V súlade s § 262
ods. 1 CSP súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP

rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.