Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 20, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/256/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117241885
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6117241885.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa

Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu:
Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému:
R. P., nar. XX. R. XXXX, V. XXX/XX, XXX XX R., o zaplatenie 3.797,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 9Csp/221/2017-73 zo dňa 20. júna 2018,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania
p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním
napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 3.797,81 Eur, úrok
112,18 Eur, úroky z omeškania vo výške 1,38 Eur, úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej
sumy 3.797,81 Eur od 23.09.2017 až do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou žalobu v prevyšujúcej časti zamietol. O nároku
na náhradu trov konania rozhodol okresný súd tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy

konania v rozsahu 100% v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia vyššieho súdneho úradníka, ktorým
bude rozhodnuté o ich výške (tretia výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd vychádzal z tvrdení žalobcu, podľa
ktorých uzatvoril so žalovaným dňa 27.10.2016 úverovú zmluvu, na základe ktorej mu poskytol peňažné
prostriedky vo výške 4.000,-Eur. Žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, keď prestal uhrádzať
jednotlivé splátky riadne a včas, a preto žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru dňa 22.09.2017

po tom, čo zaslal upozornenie na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia upomienkou zo dňa
20.07.2017. Ani po zosplatnení úveru žalovaný neuhradil žiadnu sumu. Požadovaný zmluvný úrok a
úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený sumou, predstavuje nedoplatok ku dňu predčasného zosplatnenia
a vo vzťahu k požadovanému úroku po predčasnej splatnosti žalobca poukázal na znenie ustanovenia
§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka a § 16 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj na rozhodovaciu
činnosť Najvyššieho súdu ČR.

1.2 Okresný súd v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že predmetom sporu bolo plnenie zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 27.10.2016; súd prvej inštancie mal
za preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 4.000,-Eur s dojednanou úrokovou
sadzbou 9,90% ročne, výškou anuitnej splátky 60,68 Eur, počtom splátok 96, s termínom splatnosti 20-ty deň kalendárneho mesiaca s tým, že prvá anuitná splátka mala byť splatná 21.11.2016 a celková
splatnosťúverumalanastať21.10.2024.Okresnýsúduzavrel,žezmluvaobsahovalaajďalšienáležitosti
vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné

obchodné podmienky. Nebolo sporné, že žalovaný neuhradil dlžnú istinu, ktorá bola predmetom žaloby,
ani skutočnosť, že došlo k predčasnému zosplatneniu dlhu v zmysle obchodných podmienok ku dňu
22.09.2017.Zuvedenýchdôvodovokresnýsúdžalobeohľadompožadovanejistinyaúrokuzomeškania
vzmysle§517ObčianskehozákonníkaaNariadeniavládySRč.87/1995Z.z.vyhovelarovnakovyhovel
žalobe aj v časti požadovaného dohodnutého úroku a úroku z omeškania ku dňu predčasnej splatnosti.

1.3 Pokiaľ však žalobca požadoval od žalovaného úrok z nezaplatenej istiny dňa 23.09.2017 vo
výške 9,9% ročne, súd prvej inštancie žalobu zamietol, čo odôvodnil tým, že po zosplatnení úveru
veriteľovi nárok na úrok nepatrí, patrí mu nárok na úrok z omeškania. Okresný súd v tomto smere
uviedol, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa došlo konaním žalobcu. Bol to žalobca,
ktorý v súvislosti so zmenou záväzku určil aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojim jednostranným

adresovaným právnym úkonom. Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný
inštitút, ktorý umožňuje veriteľovi požadovať jednorazové okamžité vrátenie celej požičanej sumy.
Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa
postupne vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok predstavuje
cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorým tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,

nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Tento stav výhody splátok je obvyklý a justifikuje nárok
dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí. Iný stav je však príznačný pre predčasné
a mimoriadne zosplatnenie úveru, keď veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny
úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. Predčasným zosplatnením úveru
veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo okamžite získať späť celú sumu požičaných peňazí, v

dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie práva na dispozíciu s istinou úveru a tým obmedzenie
obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. V tomto rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov a
nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov. Právny poriadok po zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky

vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky. Ak nastal tento stav, veriteľ nemá právo inkasovať
úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. Súd prvej
inštancie uviedol, že v opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekonformný
stav, keď spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia
a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktoré by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. Išlo

by o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzkov a
veriteľovi úroky inkasoval ako keby ku zmene záväzku nedošlo. Takýto stav by toleroval založenie hrubej
nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, navyše v prípade, keď veriteľ si môže nárokovať a domôcť
sa jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa. Po zosplatnení úveru tak
veriteľovi patria len sankcie s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a §

3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..

1.4 Okresný súd zamietol žalobu aj v časti požadovaného úroku z omeškania zo sumy 112,18 Eur
od 23.09.2017 až do zaplatenia, pričom poukázal na skutočnosť, že úrok z omeškania predstavuje
príslušenstvo pohľadávky, rovnako ako aj dohodnutý úrok. Zo žiadneho ustanovenia Občianskeho

zákonníka, ani Obchodného zákonníka nevyplýva právo požadovať úroky z omeškania z príslušenstva
pohľadávky. Súdna prax toto v minulosti akceptovala iba v prípade, ak by bolo dojednané, že sa
stávajú súčasťou istiny a táto je naďalej úročená úrokom z omeškania. Existenciu takejto dohody
žalobca netvrdil, ani nebola preukázaná. Ak by však aj bola preukázaná, okresný súd by vzhľadom k
spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu takúto dohodu podrobil prieskumu podľa § 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka.

1.5 O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodoval s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1
zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„C.s.p.“)anakoľkobolžalobcaneúspešnýlen
v časti požadovaného príslušenstva, žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v plnom

rozsahu.

2. Proti druhej výrokovej vete rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. rozhodnutie okresného súdu v napadnutomrozsahuzmenil,vyhovelžalobežalobcuvcelomrozsahuazaviazalžalovanéhouhradiťdlhvlehote3dní
od právoplatnosti rozsudku. Navrhol tiež, aby odvolací súd priznal žalobcovi aj náhradu trov odvolacieho
konania. Uplatnil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.. Tvrdil tak, že rozhodnutie

okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 V podanom odvolaní tvrdil, že nárok na zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov
až po ich vrátenie, aj po predčasnom zosplatnení. Poukázal na ustanovenia § 497, § 502 ods. 1,
§ 503 ods. 3, § 505 Obchodného zákonníka a tvrdil, že vo vzťahu k úroku a úroku z omeškania

ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú svojou podstatou, funkciami. Pri omeškaní s vrátením
peňažnýchprostriedkovmáveriteľnároknaúrokzúveruamátaktiežnároknaúrokzomeškania.Úprava
úroku z omeškania, ako aj úroku z úveru je podporná, a preto je rozhodujúce, ako sa strany dohodli
v zmluve. Povinnosť platenia úrokov sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných prostriedkov,
čomu nasvedčuje aj ustanovenie § 16 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Tvrdenie, že po zosplatnení
úveru veriteľovi už neprislúcha nárok na odplatu za poskytnuté peňažné prostriedky, nemá oporu v

právnych predpisoch. Obchodný zákonník priznáva veriteľovi právo na dohodnutý úrok od poskytnutia
peňažnýchprostriedkov,stanovujelenmomentvznikutohtonárokuamomentjehozánikuneustanovuje.
Vychádzajúc z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, obsahom záväzku dlžníka nie je vrátiť len
poskytnuté peňažné prostriedky, ale aj úroky, ktoré nemožno stotožňovať s úrokmi z omeškania. Dlžník
je povinný platiť úroky od okamihu reálneho poskytnutia peňažných prostriedkov až do okamihu ich

reálneho vrátenia, či už v lehote alebo v omeškaní. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv
omeškanie dlžníka, ktoré je skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka. Ani
ustanovenie § 506 Obchodného zákonníka a odstúpenie od zmluvy o úvere nespôsobuje vznik záväzku
ex tunc, naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Táto povinnosť odstúpením od
zmluvy nezaniká. Na zaplatenie úrokov z úveru dohodnutých podľa § 502 Obchodného zákonníka má

právo každý veriteľ, ktorý uzavrel písomne zmluvu o úvere a na základe ktorej úver skutočne dlžníkovi na
jeho žiadosť poskytol, a to až do splatnosti úveru. Úroky z úveru sú súčasťou záväzku dlžníka, na ktorom
sa s veriteľom dobrovoľne dohodol. Celková suma úrokov musí byť dlžníkom zaplatená najneskôr so
zaplatením zvyšnej časti istiny úveru. Úrok z úveru je tak v podstate cenou za poskytovanie peňažných
prostriedkov, dlžník má preto zásadne povinnosť platiť tento úrok za skutočnú dobu ich používania, a

teda až do doby skutočného vrátenia úveru veriteľovi, pokiaľ si strany v zmluve o úvere nedohodli niečo
iné. V tomto smere, pokiaľ ide o úrok po zosplatnení úveru, žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia
odvolacích súdov Slovenskej republiky.

2.2 Za výsledok nesprávneho právneho posúdenia považoval žalobca aj záver súdu prvej inštancie,

že nemá právo na úroky z omeškania z príslušenstva pohľadávky. V žalobeúroky v danom prípade
boli vyčíslené pevnou sumou ako zmluvný úrok naakumulovaný z istiny do dňa zosplatnenia a tento
sa ďalej po zosplatnení celého dlhu nenavyšuje. Nejde o rozpor so zásadou anatocizmu, ktorá má
zamedziť neodôvodnenému navyšovaniu nároku veriteľov. Nárok na úrok z omeškania zo zmluvných
úrokov je nárokom, ktorý predpokladajú viaceré súdne rozhodnutia, okrem iného žalobca poukázal na

rozsudok Krajského súdu v Nitre, č.k. 8Co/193/2017-88 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,
č.k. 43Co/23/2017-92. Tvrdil tiež, že keď sa zmluvné úroky stali súčasťou istiny, môže žalobca po práve
požadovať aj úrok z omeškania z tejto zvýšenej istiny, a teda z dohodnutých úrokov za poskytnutý úver.
Zdôraznil, že pokiaľ dlžník mešká s úhradou úroku, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania z
nezaplatených úrokov úveru.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenia podané neboli.

5. Krajský súd ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez
potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa §
379 C.s.p. z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti druhej výrokovej vety podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. vrátane závislého výroku o nároku
na náhradu trov konania ako vecne správny potvrdil.

5.1 V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo veci nie je
dôvodné. Krajský súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento
vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil správne a z tohto vyvodil aj
správny právny záver. Rozhodnutie súdu bolo podložené zabezpečenými listinnými dôkazmi.

7. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 3.797,81 Eur z titulu nezaplatenej istiny, zmluvného úroku vo výške 112,18 Eur, úroku
z omeškania vo výške 1,38 Eur, ročného úroku vo výške 9,90 % z nezaplatenej istiny 3.797,81 Eur od
23.09.2017 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatenej istiny 3.797,81 Eur
od 23.09.2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške
112,18 Eur od 23.09.2017 až do zaplatenia. Žalobca dňa 27.10.2016 uzatvoril ako veriteľ so žalovaným

ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. 352956 (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému
peňažné prostriedky vo výške 4.000,-Eur. Žalobca pristúpil k predčasnej splatnosti úveru dňa 22.9.2017
potom, ako na túto možnosť žalovaného upozornil upomienkou zo dňa 20.07.2017.

8. Odvolací súd súhlasí so záverom okresného súdu o tom, že zmluva o úvere, uzatvorená medzi

žalobcom a žalovaným dňa 27.10.2016, je spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení
dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Rovnako sa na túto zmluvu vzťahujú ustanovenia zákona č.
129/2010 Z.z..

9. Odvolanie nie je dôvodné.
Žalobca v odvolaní namietol jedine nesprávnosť právneho posúdenia veci týkajúca sa práva na

zaplatenie úroku z úveru aj po jeho zosplatnení. Namietal tiež nesprávne právne posúdenie, pokiaľ
okresný súd nepriznal uplatnený nárok za zaplatenie úroku z omeškania z vyčísleného úroku do dňa
zosplatnenia.

9.1 Odvolací súd v zhode so závermi súdu prvej inštancie zastáva názor, že pokiaľ veriteľ (v danom

prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom
nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie úrokov z úveru. Úver je odplatným právnym úkonom,
za ktorý možno dohodnúť úroky a možno dohodnúť aj obdobie na užívanie finančných prostriedkov
(úverovéobdobie).Zákontedaumožňujedodávateľovinaurčitúdobu(dosplatnosti)podľajehopredstav
poskytnúť úver a vypýtať si zato dohodnuté úroky. Od začiatku sa prirodzene sledujú úroky na dohodnutú

dobu, ktorej koniec završuje tzv. splatnosť úveru. Zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie
úveru) má dodávateľ tiež právo splatnosť posunúť. Niet zákonného kogentného pravidla, podľa ktorého
by dlžník mal povinnosť zo zákona platiť úroky popri úrokoch z omeškania. Ak úver nie je splatený
po splatnosti, zákon priznáva za zadržiavanie finančných prostriedkov sankcie či už zákonné (úroky z
omeškania s kogentne stanoveným limitom) alebo zmluvné (napr. zmluvná pokuta). Súd prvej inštancie

preto správne rozhodol, keď žalobcovi nepriznal úroky z úveru za čas po splatnosti celého úveru. Úroky
zmluvné popri úrokoch z omeškania sú nielen odklonom od zákona v neprospech žalovaného ako
spotrebiteľa, ale vo svojich dôsledkoch odporujú aj kogentnému zákonnému pravidlu (§ 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozhodovaciu prax súdov, ktorá
je ustálená v tom, že nemožno priznať úroky z úveru po jeho zosplatnení, pokiaľ už nastupuje režim

platenia úrokov z omeškania, t.j. zákonná sankcia v zákonom stanovenej výške (napr. ÚS SR sp.zn.
IV.ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012; KS Prešov sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015; KS Žilina
sp.zn. 5Co/611/2014 zo dňa 16.12.2014; R 59/1998).

9.2 Žalobca sa dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu patrili v prípade, ak by bol zachovaný

stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy za stavu, že veriteľ aj
spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v zmluve. Keďže tento stav netrvá, je
zrejmé,žedošlokzmenezáväzku,ktorábolaprivodenáomeškanímspotrebiteľaasúčasnepredčasným
zosplatnením úveru zo strany veriteľa. Zmena záväzku logicky prináša aj zmenu pomerov plnenia aaktivuje režim omeškania v spojení s využitím práva podľa a za podmienok § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k predčasnému zosplatneniu záväzku spotrebiteľa
došlo konaním veriteľa, a teda, bol to veriteľ, ktorý v súvislosti so zmenou (obsahu) záväzku určil

aj režim ďalšieho plnenia záväzku svojím jednostranným adresovaným právnym úkonom. Okrem
skutočnosti, že pri plnení záväzku je potrebné za každých okolností vychádzať zo stabilizovaných
podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sprevádzajú celú existenciu a trvanie záväzku, a to až do času
zmeny (obsahu) záväzku, ktorá predstavuje prekonanie dojednaných podmienok postupného splácania
záväzku, považuje odvolací súd za potrebné na doplnenie odôvodnenia súdu prvej inštancie viac

objasniť aj inštitút predčasného zosplatnenia úveru a jeho právny režim.

9.3 Predčasné zosplatnenie úveru predstavuje vo svojej povahe jednostranný sankčný právny inštitút,
ktorý umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorazové, okamžité vrátenie celej požičanej
istiny. Splácanie úveru v splátkach teda na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy
istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach) vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania

patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje v podstate cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej
príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať
zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime
dojednaného záväzku. Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde
veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných

ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom
má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho
strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s
peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto zásadnom rozdiele
spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov od

spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie, smerujúce
k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru
poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda
nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať,
niet dôvodu ani nato, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej

držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne
nekonformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia
povinnosti plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil.
Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti dojednania dovolával
ajvčasepojednostrannommimoriadnomzosplatneníúveru,neprešlibytietonárokytestomustanovenia

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

10. Odvolací súd sa stotožnil aj s právnym názorom súdu prvej inštancie, že nemožno priznať
príslušenstvo z príslušenstva. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky
sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V danom

prípade úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom istiny. Hlavným záväzkovým vzťahom je kauza,
ktorá smeruje k zaplateniu určitej čiastky peňazí (tu zaplatenie istiny nesplateného úveru), vedľajším
je vzťah úrokový. Ak dlžník nezaplatí riadne a včas úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením
príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu. Možnosť uplatniť od dlžníka príslušenstvo
(úrok z omeškania) z príslušenstva (zmluvný úrok) Občiansky ani Obchodný zákonník nepriznávajú.

Nárok na príslušenstvo z príslušenstva neplynie ani z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Žalobca v rámci odvolacej argumentácie pokiaľ ide o úrok z omeškania z dohodnutého úroku poukázal
na názory uvedené v iných rozhodnutiach krajských súdov. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že
nie je viazaný názorom vysloveným v inom rozhodnutí. Ak odvolateľ vo svojom odvolaní poukazuje na
názor vyslovený v inom rozhodnutí krajského súdu, odvolací súd uvádza, že nie je viazaný názorom

vyslovenom v inom rozhodnutí.

11. Odvolanie žalobcu tak nie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, a závery súdu
prvej inštancie nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia. Preto krajský súd v zmysle § 387
ods. 1, ods. 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v odvolaním napadnutom výroku, ktorým

okresný súd žalobu vo zamietol v časti nároku na zaplatenie úroku vo výške 9,90% ročne zo sumy
3.797,81 Eur od 23.09.2017 až do zaplatenia (úroku po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru) a v
časti nároku na úrok z omeškania vo výške 5% ročne z nezaplatených úrokov vo výške 112,18 Eur
od 23.09.2017 až do zaplatenia (úrok z omeškania z nezaplateného úroku), ako aj v závislom výrokuIII. o trovách konania. Z odvolacích dôvodov odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie
odvolaním napadnutého rozsudku.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vznikol jej proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Zo spisu však odvolací súd zistil, že žalovanému
žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto mu ich náhradu nepriznal.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).