Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 2, 2018

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 4T/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918010253
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Zachar

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2018:6918010253.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Zachara a

prísediacich Mgr. Vojtecha Eleka a Mgr. Elvíry Agócsovej v trestnej veci obžalovaného Š. L., nar.
XX.XX.XXXX I. A. O. pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 02. augusta 2018 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Š. L. M. A. C. F.,
nar. XX.XX.XXXX I. A. O., trvale bytom A. O. XXX, okres Rimavská Sobota, N. Q. A. O.,

sa spod obžaloby, ktorou mu je kladené za vinu, že

od 06.11.2015 až doposiaľ v obci A. O. v rozpore s ustanovením čl. 6. 2. zmluvy o dielo č. XXX zo dňa
XX.XX.XXXX medzi Obcou A. O., E. XXX, A. O., ako objednávateľom a obchodnou spoločnosťou K.
&. A. N.. V.. Q.., V. N., ako zhotoviteľom diela, zábezpeku vo výške 50 000 Eur zloženú zhotoviteľom
dňa XX.XX.XXXX na bankový účet objednávateľa na zhotovenie diela podľa uvedenej zmluvy, jeho
dokončenie, kvalitu, včasnosť a dodržanie ostatných zmluvných podmienok vrátene ceny, zhotoviteľovi
napriek riadnemu ukončeniu zmluvy, odovzdaniu a prevzatiu diela potvrdenému v odovzdávacom

protokole zo dňa XX.XX.XXXX do 14 dní nevrátil, čím tak spoločnosti K. &. A. N.. V.. Q., N. XX, 979 01
Rimavská Sobota, IČO: XX XXX XXX, spôsobil škodu vo výške nie menej ako 50 000 Eur,
t e d a

mal si prisvojiť cudziu vec, ktorá mu mala byť zverená a mal spôsobiť tak na cudzom majetku značnú
škodu,

t ý m m a l s p á c h a ť

zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona

o s l o b o d z u j e podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku, lebo skutok nie je trestný čin.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota podala na súd obžalobu na obvineného Š. L. pre
zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, tak ako je to uvedené v obžalobe zo
dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XPv/XXX/XX.

Súd vykonal vo veci dokazovanie na hlavnom pojednávaní konanom 07.02.2018 a to výsluchom
obžalovaného Š. L., ktorý využil svoje právo a vypovedať odmietol.Svedkyňa F. G. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je zamestnaná ako účtovníčka obce, pričom
si pamätá, že v júli 2015 uzatvorila ich obec s firmou K. &. A. N.. V.. Q.., Rimavská Sobota zmluvu o
dielo na kamerový systém, na ktorý dostali aj dotáciu od PPA. Oni si na úhradu faktúry, ako obec, zobrali

krátkodobý úver, z ktorého vyplatili faktúru spoločnosti K. &. A. N.. V.. Q.., Rimavská Sobota. Vie, že ich
obec požiadala spoločnosť K. &. A. N.. V.. Q.., o uhradenie zábezpeky vo výške 50 000 €. Má vedomosť
o tom, že kamerový systém bol ich obci odovzdaný a preberací protokol aj faktúrou mali v evidencii
majetku. Ku vadám k dielu sa ona vyjadriť nevie. Uviedla, že starosta obce nemohol sám s peniazmi
disponovať, lebo boli a zúčtované ako finančný záväzok obce. Doposiaľ s nimi nemanipuloval a peniaze

sú stále na účte. Starosta ako štatutárny zástupca môže disponovať s peniazmi len do 10.000 Eur a nad
len so súhlasom zastupiteľstva. V ostatnom sa pridŕža svojej výpovede z prípravného konania.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok F.. M. J., ktorý pracuje v spoločnosti K. &. A. N.. V.. Q..,
Rimavská Sobota, ako obchodný zástupca a na základe zmluvy o dielo číslo XXX z XX.XX.XXXX s
Obcou A. O. vybudovali kamerový systém a riadne ho odovzdali na základe odovzdávajúceho protokolu

z XX.XX.XXXX do užívania obci. Obec A. O. zákazku riadne a včas uhradila. V mesiaci september 2015
starosta obce ich požiadal v zmysle zmluvy, aby poskytli obci finančnú zábezpeku vo výške 50.000 €,
čo oni aj vykonali dňa XX.XX.XXXX. Po riadnom odovzdaní diela bola obec povinná zábezpeku do 14
dní vrátiť. To sa doposiaľ nestalo. Z odovzdávacieho protokolu vyplýva, že obžalovaný neuviedol žiadne
závady. Podľa jeho vyjadrenia ani nemohol, lebo všetko bolo funkčné a je až dodnes.

Svedok G.. X. X. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že od XX.XX.XXXX je konateľom spoločnosti K.
&. A. N.. V.. Q.., Rimavská Sobota, pričom pred tým tam pracoval ako pracovník strážnej služby. Ku
samotnému skutku však nevedel nič podstatné uviesť, len informácie, ktoré sa dozvedel od právnika
JUDr. Dzurošku a bývalých majiteľov tejto spoločnosti, pána E. a pána J.. Vie, že ich spoločnosť je

v súdnom spore s Obcou A. O. o vrátenie sumy 50 000 €. Ako poškodený sa nepripája k trestnému
konaniu, nakoľko sumu 50 000 € si uplatňujú a vymáhajú v civilnom procese.

Svedok Z. H. vypovedal na hlavnom pojednávaní zhodne ako v prípravnom konaní. Pracuje ako
obchodný zástupca spoločnosti K. &. A. N.. V.. Q.., , ale v čase keď sa mal stať skutok, vykonával pre túto

spoločnosť prác ako živnostník v oblasti IT technológií. On prevážal materiál a robil aj montážne práce
na kamerovom systéme. S obžalovaným ani so starostom, on vôbec nekomunikoval. Po odovzdaní diela
robil len menšie úpravy, a to otočenie kamery na základe požiadavky starostu, ktorý chcel sledovať iné
veci, ako s ním mala kamera. Systém bol odovzdaný načas a plne funkčný. Obžalovaný ako aj jeho
syn boli riadne zaškolení. K desiatim bodom nedostatkov sa vyjadril asi v tom smere, že všetky body,

ktoré sú vytýkané, boli spracované a funkčné už pri odovzdaní systému. Nevie o žiadnych väčších alebo
skrytých vadách, ktoré by museli opravovať.

Z výpovede svedka F.. X. E. je zrejmé, že tento uviedol identické skutočnosti, ktoré mu boli známe
ohľadne prejednávaného problému tak, ako to uviedol F.. M. J. a potvrdil tým ním uvádzané údaje.

Podľa § 264 ods. 1 Tr. poriadku predseda senátu prečítal so súhlasom prokurátora a obžalovaného
výpovede svedkov S. H., Z. S. M. Š. L. S...

Ďalšie dokazovanie bolo vykonané prečítaním listinných dôkazov a to listinného materiálu z č.l. 1-111,
242-612, podklady zo súdneho spisu sp. zn. XCb X/XXXX č.l. 616-678, register trestov a posudky na
obžalovaného.

Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený

skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich
rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány
činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,
ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili
súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uváženívšetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 9 ods. 2 písm. e) Zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, obecné zastupiteľstvo schvaľuje
nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia. Ako vyplynulo
z vykonaného dokazovania, v danom prípade mal starosta obce oprávnenie nakladať s finančnými
prostriedkami len do výšky 10 000 eur a nad túto sumu muselo schváliť nakladanie s finančnými
prostriedkami obecné zastupiteľstvo. Vyplatenie sumy 50 000 eur bolo teda závislé od výsledku

hlasovania obecného zastupiteľstva ako kolektívneho samosprávneho orgánu a nie od vôle starostu ako
štatutárneho orgánu obce. Objektom trestného činu sprenevery je vlastníctvo veci. Predmetom útoku je
cudzia vec, ktorá bola páchateľovi zverená. Zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby,
ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa
dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel alebo podľa dohodnutých
podmienok ju vlastníkovi vrátiť.

Majetok obce ako majetok verejnoprávnej korporácie slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných
kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva
majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah, nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s
ním porovnávať s majetkom iných subjektov súkromného práva. Potreba odlišného právneho režimu je

daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh verejnoprávnej povahy, chrániť majetok
obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie
zhodnocovanie a zveľaďovanie, a tým v čo najväčšej možnej miere zabrániť situácii charakterizovanej
neschopnosťou obce plniť svoje verejnoprávne funkcie riadne a včas v dôsledku nedostatočnej
majetkovej základne.

U obce ako právnickej osoby je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania
o týchto úkonoch. Zatiaľ čo rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri, v rámci organizačnej
štruktúry obce o tom, či, respektíve aký právny úkon obec urobí (vykoná), právne konanie je prejavom
už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah.

Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce, znamená výhradné
oprávnenie konať menom obce navonok, t.j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám. Táto
funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom
prejavovaná navonok v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského
oprávnenia. Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t.j. o tom, či, resp. aký právny úkon obec urobí

(prejaví), je zo zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo.

Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovoprávnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce,
ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle
obce. Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá

však len vtedy ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Kým obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o
majetkovom právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze obecného
zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle spôsobilý založiť právny úkonom vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu.

Majetkovoprávne úkony o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez
predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu
chýbal prejav vôle obce. Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovoprávny úkon ku
ktorémusavyžadujepredchádzajúcerozhodnutieobecnéhozastupiteľstvaazaviazaťnímobec,pretože
mu k tomu zákon o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon

by ani nevyvolal právne účinky. Z uvedeného vyplýva, že z dôvodu, že zo subjektívnej stránky trestného
činu sprenevery sa vyžaduje úmysel páchateľa, k jej naplneniu zo strany obžalovaného nemohlo v
predmetnom prípade dôjsť.

Vzťah poškodeného K. &. A. N.. V.. Q., N. XX, XXX XX Rimavská Sobota, IČO: XX XXX XXX a Obec

A. O. má charakter obchodnoprávneho sporu, čo dokladuje aj skutočnosť, že v konaní vedenom na
Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. XCb/X/XXXX bola Obec A. O. rozsudkom Okresného
súdu Rimavská Sobota č. k. XCb/X/XXXX-133 zo dňa 27. Z. XXXX zaviazaná na zaplatenie 50 000
eur s príslušenstvom. Tento rozsudok bol potvrdený aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystricič. k. XXCob/XXX/XXXX-166, ktorý nadobudol právoplatnosť. V tomto obchodnoprávnom spore sa
žalobca (v trestnom konaní poškodený) domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 50.000,- Eur s
príslušenstvom titulom vrátenia finančnej zábezpeky podľa podmienok dohodnutých v zmluve. Uviedol,

že žalobca ako zhotoviteľ uzavrel so žalovaným ako objednávateľom dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o
dielo č. XXX, predmetom ktorej bolo vybudovanie digitálneho kamerového systému v Obci A. O.
v zmysle dokumentácie odovzdanej žalovaným žalobcovi. Dielo sa realizovalo na náklady žalobcu,
pričom žalovaný trval na tom, aby mu žalobca poskytol finančnú zábezpeku vo výške 50.000,- Eur, čo
bolo dohodnuté v čl. 6.2 zmluvy, kde sa žalobca zaviazal na zloženie finančnej zábezpeky vo výške

50.000,-Eurnazhotoveniedielapodľazmluvy,jehodokončenie,kvalitu,včasnosťadodržanieostatných
zmluvných podmienok vrátane ceny. Žalobca žalovanému dňa XX.XX.XXXX poukázal sumu 50.000,-
Eur, ktorú bol žalovaný oprávnený použiť na hradenie nedorobkov, vád, penále podľa zmluvy a aj na
prípadné dokončenie diela, pričom v prípade, že dôjde k riadnemu ukončeniu diela sa žalovaný v čl. 6.2
zmluvy zaviazal do 14 dní po odovzdaní a prevzatí diela finančnú zábezpeku v uvedenej výške žalobcovi
vrátiť. Žalobca v žalobe uviedol, že splnil podmienky na vrátenie zábezpeky a predložil Odovzdávací

protokol zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého došlo zo strany žalobcu k odovzdaniu a zo strany
žalovaného k prevzatiu predmetu diela bez akýchkoľvek pripomienok zo strany žalovaného. Žalovaný
však napriek výzve žalobcu mu finančnú zábezpeku nevrátil. Žalobca poukazoval tiež na to, že digitálny
kamerový systém funguje bez závad, čo potvrdil podpisom aj žalovaný na montážny denník vyhotovený
po kontrole kamerového systému dňa XX.XX.XXXX.

Z vykonaného dokazovania pred súdom v rámci tzv. kontradiktórneho konania nebolo od začiatku
jednoznačne za preukázané, že by išlo o protiprávne konanie zo strany obžalovaného. Je potrebné
ešte dodať, že úlohou súdu nie je vyšetrovať vec, ale rozhodovať o predložených nazhromaždených
dôkazoch.

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok , ktorý
sa mu kladie za vinu nie je trestným činom, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak
nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom v dôsledku okolností
vylučujúcich protiprávnosť činu. Nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu môže spočívať

v tom, že chýbajú objektívne alebo subjektívne znaky.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovanie, súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, nakoľko
bolo dostatočne preukázané, že skutok nie je trestným činom.
mal si prisvojiť cudziu vec, ktorá mu mala byť zverená a mal spôsobiť tak na cudzom majetku značnú

škodu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rimavská Sobota
do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 )
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.