Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/361/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714205240
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5714205240.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcu: FIVE, s.r.o.,
so sídlom v Žiline, Jána Milca 34, IČO: 46 734 945, právne zastúpený Advokátska kancelária Hagara-
Hagarová, s.r.o., so sídlom v Žiline, Daniela Dlabača 35, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: L. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O., G. C. XXXXX/XXX, právne zastúpený JUDr. Rastislavom Skybom,

advokátom, so sídlom v R., T. X, v konaní o zaplatenie 35.000,- Eur s príslušenstvom, o návrhu žalobcu
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Martin
č.k. 10C/256/2014-214 zo dňa 11.08.2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o zriadení záložného práva v prospech žalobcu a vo výroku o
trovách zabezpečovacieho opatrenia p o t v r d z u j e .

Výroku, ktorým okresný súd vo zvyšku návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol, s
a n e d o t ý k a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu, a to na nehnuteľnosť
- rodinný dom súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na pozemku parc. č. 1180/42 KN C a pozemok
parc. č. 1180/17 KN C - záhrady o výmere 643 m2 a parc. č. 1180/42 KN C - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 484 m2, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Levice, katastrálny odbor, pre k. ú. A. F., na LV č. XXX vo vlastníctve L. G., rod. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. A. XXXXX/XX, XXX XX O., v podiely 1/1-iny. Vo zvyšku návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd návrh zamietol. O trovách zabezpečovacieho opatrenia súd
rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

2. Rozhodnutie sa opiera o ust. § 343 ods. 1 až 3, § 344 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C. s. p.“).

3. Pri svojom rozhodovaní o návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia sa súd stotožnil
s názorom žalobcu, že pohľadávka žalobcu na zaplatenie sumy 35.000,- Eur, o ktorej žalobca vedie
konanie pod sp. zn. 10C/256/2014, napriek tomu, že je čiastočne zabezpečená dvoma predbežnými

opatreniami vydanými pod sp. zn. 10C/256/2014 a 10C/66/2014 nie je zabezpečená dostatočne, a to
vzhľadom na skutočnosť, že nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX pre k. ú. A., s ktorou súd zakázal
žalovanému nakladať, je predmetom ďalšieho súdneho konania o určenie neplatnosti zmluvy o prevode
vlastníctva bytu na žalovaného, kde je žalobcom tretia osoba a pokiaľ ide o nehnuteľnosť v k. ú. H.
zapísanú na LV č. XXXX, tak tá síce nie je predmetom súdneho konania o určenie vlastníctva vedeného
proti žalovanému, resp. o neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou žalovaný predmetný byt nadobudol, avšak

je zaťažená záložným právom v prospech Slovenskej sporiteľne a.s. so sídlom v Bratislave a môže
byť dôvodná obava, že vzhľadom na množstvo súdnych konaní, ktorý žalovaný vedie, že banka môžezačať s výkonom záložného práva k tomuto bytu. Naviac žalobca preukázal, že žalovaný odpredal
viacero nehnuteľností vo svojom vlastníctve po začatí konania, ktoré vedie žalobca voči nemu na
Okresnom súde Martin. Súd rozhodol, že návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia vyhovie,

avšak len čiastočne a to tak, že zriadi záložné právo na rodinný dom, ktorého výlučným vlastníkom
je žalovaný a nachádza sa v k. ú. A. F., je zapísaný na LV č. XXX. Vzhľadom na skutočnosť, že na
návrh žalobcu došlo k zákazu nakladania žalovaným s ďalšími nehnuteľnosťami je súd toho názoru, že
zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 35.000,- Eur aj s požadovaným
príslušenstvom, je takto dostatočné a nie je dôvod zabezpečovacím opatrením blokovať ďalší majetok

žalovaného, preto súd vo zvyšku návrh žalobcu zamietol. O trovách zabezpečovacieho opatrenia súd
rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že o nich rozhodne v konečnom rozhodnutí
vo veci samej.

4. Voči citovanému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodňuje ust. §
365 ods. 1 písm. f), g) a h) C. s. p. Poukazuje na skôr vydané predbežné opatrenia Okresným súdom

Martin pod sp. zn. 10C/66/2014 a 10C/256/2014. Napadnuté uznesenie je minimálne nekonzistentné
s týmito rozhodnutiami, keďže oproti stavu, kedy sa rozhodovalo o návrhu žalobcu v uvedených
konaniach, sa nič nezmenilo ani na skutkovom stave, ani v argumentácii žalobcu. Tam, kde odvolací
krajský súd zamietol návrh žalobcu na zriadenie predbežného opatrenia aj na ďalšie nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalovaného, a teda vyššia inštancia ustálila mieru rizika, resp. primeraného rozsahu

zabezpečenia prípadnej pohľadávky žalobcu, teraz prvostupňový súd ukladá podstatne vážnejšie
obmedzenie v podobe záložného práva. Podľa názoru žalovaného uznesenie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 6Co 357/2015 zo dňa 30.06.2015 tvorí pre ďalšie konanie a rozhodovanie o takomto návrhu
žalobcu na zriadenie záložného práva prekážku veci rozhodnutej. Poukazuje na závislosť nároku
žalobcu od výsledku konania 18C/267/2013. To, čo skutočne ohrozuje vymožiteľnosť práva tak žalobcu,

ako aj žalovaného, v tomto prípade sú nekonečné prieťahy v konaní Okresného súdu Žilina vo veci
18C/267/2013, ktorý rozhoduje vyše 3 roky v podstate prejudiciálnu otázku platnosti či neplatnosti
kúpnej zmluvy, od výsledku ktorého závisí postoj žalovaného k nároku žalobcu. Žalovaný nesúhlasí
s odstúpením žalobcu od zmluvy, a preto odmieta kúpnu cenu 35.000,- Eur žalobcovi vrátiť. Otázkou
tiež je, prečo žalobca nenavrhol zriadenie záložného práva na byt v Žiline, nehnuteľnosť zapísanú na

LV č. XXXX, ohľadom ktorej prebieha uvedené konanie 18C/267/2013 o určenie neplatnosti kúpnej
zmluvy, za ktorú žalobca predmetnú čiastku 35.000,- Eur ako kúpnu cenu zaplatil. Tým by bolo učinené
zadosť aj požiadavke zákona, aby obmedzenia vlastníckeho práva súviseli s predmetom sporu. Dôvod,
prečo žalobca nepostupoval takto, spočíva v tom, že jeho hlavným záujmom je spôsobovať žalovanému
maximálnu škodu všade, kde sa dá. V návrhu uvádza množstvo inak bezvýznamných skutočností

a detailov, čo má dokazovať iba jeho nadštandardné kontakty na políciu, súdy a iné štátne orgány.
Neprekáža mu pritom ani to, že si sám protirečí. Okresný súd nekriticky posudzuje význam a pravdivosť
žalobcových tvrdení, čo možno vidieť aj na jeho hodnotení významu konania vedeného pred OS Žilina
pod sp. zn. 18C/267/2013. Samotný dlh, ktorý navyše v danom prípade ani neexistuje, nemôže byť
bez ďalšieho dôvodom na zriadenie záložného práva, navyše keď tvrdenia žalobcu sú účelové, zväčša

bez súvisu s vecou, uvádzané evidentne v snahe spôsobiť žalovanému, čo najväčšie škody. Zatiaľ, čo
nehnuteľnosť, na ktorú súd zriadil v prospech žalobcu záložné právo, vôbec s prejednávanou vecou
nesúvisí, existuje nehnuteľnosť, ktorá s vecou súvisí, a od ktorej sa pohľadávka žalobcu priamo odvíja,
no nebola ako objekt záložného práva žalobcom v návrhu uvedená. Na základe uvedeného navrhuje,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na zriadenie záložného

práva v celom rozsahu zamietne s tým, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému náklady odvolacieho
konania.

5. Žalobca vo vyjadrení uvádza, že súhlasí s odôvodnením uznesenia súdu prvej inštancie a má
za to, že bolo vydané v súlade s ustanoveniami C. s. p., keď bolo osvedčené, že existuje dôvodná

obava, že exekúcia bude ohrozená. Poukazuje na to, že listinnými dôkazmi a vykonaným dokazovaním
vo veci samej je preukázané, že žalovaný je účastníkom mnohých súdnych konaní s rovnakým
predmetom konania. Na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu je zablokovaná nehnuteľnosť,
ktorá je predmetom iného súdneho konania, teda v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní bude
zabezpečenie pre žalobcu nedostatočné, a tiež na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu je

zablokovaná nehnuteľnosť, ktorá je zaťažená záložným právom v prospech banky, t.j. v prípade úspechu
žalobcu v tomto konaní bude zabezpečenie pre žalobcu nedostatočné. Nie je celkom logické tvrdenie,
že žalobca sa má domáhať obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v k.ú. R. na LV č. XXXX,
ktorú žalovaný predal žalobcovi. Táto nehnuteľnosť je predmetom súdneho konania vedeným pred OSŽilina sp. zn. 18C/267/2013 , a ak by aj bola predmetom zálohu v prospech žalobcu, v prípade úspechu
žalobcuvtomtokonaníbyžalobcamalzáložnéprávoknehnuteľnostivovlastníctvepôvodnéhovlastníka
a nie žalovaného. Bez ohľadu na výsledok konania vedeného na OS Žilina 18C/267/2013 má žalujúca

strana právny nárok na to, čo si uplatňuje, iba na základe iných ustanovení Občianskeho zákonníka
týkajúcich sa bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť, že konanie prebiehajúce na Okresnom súde Žilina
bolo začaté už v roku 2013 a nebolo právoplatne rozhodnuté, nemôže byť v konečnom dôsledku na
škodu žalobcu. Žalovaný je v tomto konaní sporovou stranou, ktorého ako aj v iných súdnych konaniach,
žalujú pôvodní vlastníci z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny. Rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn.

6Co/357/2015 zo dňa 30.06.2015 nemôže predstavovať prekážku veci rozhodnutej, nakoľko prekážka
veci právoplatne rozhodnutej znamená, že sa už raz v tej istej veci právoplatne rozhodlo, za tú istú vec
treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o
ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. O prekážku rozsúdenej veci nejde, ak
chýba, čo i len jeden z uvedených znakov. Žiada napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnuté uznesenie na základe odvolania žalovaného
v rozsahu a z dôvodov uvedených v § 379, § 380 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, t.j. vo výroku o zriadení záložného
práva a vo výroku o trovách konania v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil.

7. Rozhodnutie okresného súdu je vecne správne. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, na ktoré poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 C. s. p.

8. Odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné.

9. Pokiaľ žalovaný namieta, že tu ide o prekážku rozhodnutej veci vo vzťahu k uzneseniu Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 6Co/357/2015 zo dňa 30.06.2015, táto odvolacia námietka nie je dôvodná.
Zabezpečovacie opatrenie je nárokom procesným, čo však nevylučuje, aby aj v tomto prípade vznikla
prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Muselo by však ísť o ten istý predmet konania daný nielen
totožnosťou účastníkov konania, ale aj totožnosťou petitu návrhu a rozhodujúcich skutočností, o ktoré

sa nárok opiera.

10. Doposiaľ súdy rozhodovali o nárokoch žalobcu na vydanie predbežného opatrenia spočívajúcom
v obmedzení prevodu nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Predmetom rozhodovania je súčasne
nárok žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, spočívajúceho v zriadení záložného práva na

nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, o ktorom nároku doposiaľ nebolo rozhodnuté. Nemožno preto
hovoriť o prekážke rozhodnutej veci. Vydanie skorších predbežných opatrení však môže mať vplyv
na posudzovanie dôvodnosti uplatneného nároku z hľadiska primeranosti obmedzenia žalovaného na
zabezpečenie budúcej exekúcie pre prípad úspechu žalobcu v konaní.

11. Zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva na veciach z dôvodu obavy, že budúca
exekúcia bude ohrozená, je novým procesným inštitútom, ktorý zaviedol C. s. p. účinný od 01.07.2016.
Toto zabezpečovacie opatrenie prichádza do úvahy prednostne pred neodkladným opatrením (do
30.06.2016 tento účel plnili predbežné opatrenia), čo je vyjadrené v ust. § 324 ods. 3 C. s. p.,
keď neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť

zabezpečovacím opatrením.

12. Podmienkou pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je obava, že budúca exekúcia bude
ohrozená. V rámci skúmania tohto predpokladu ohrozenia budúcej exekúcie je potrebné vziať do úvahy
aj skôr nariadené (pred účinnosťou C. s. p.) predbežné opatrenia, ktoré v zmysle účinnosti nového

procesného kódexu C. s. p. ostávajú zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.).

13. Odvolací súd však aj po zohľadnení námietok žalovaného dospel k záveru, že okresný súd dospel
k vecne správnemu záveru, že doposiaľ vykonané zabezpečenie vo forme vydaných predbežných
opatrení - obmedzenia prevodu nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, posudzujúc stav ku dňu

vydania rozhodnutia, je nedostatočné.

14. Hoci žalovaný sa snaží rozporovať viaceré tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, z obsahu spisu je nepochybné (vyplýva to z listinných dôkazov, výpisovz listu vlastníctva, ktoré sú obsahom spisu), že žalovaný, hoci je vlastníkom viacerých nehnuteľností,
vedú sa voči nemu viaceré súdne konania, ktorých výsledkom môže byť strata evidenčného
vlastníctva žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam. Viaceré z týchto nehnuteľností sú zabezpečené

obmedzením prevodu nehnuteľností, prípadne záložným právom banky, čo znižuje pravdepodobnosť
uspokojenia pohľadávky žalobcu pre prípad jeho úspechu v budúcej exekúcii. Žalobca preukázal,
že počas prebiehajúceho súdneho konania ku dňu vydania rozhodnutia žalovaný previedol viacero
nehnuteľností v jeho vlastníctve na tretie osoby. Komplex týchto skutočností vytvára dôvodnú obavu
žalobcu pre prípad, že bude v súdenej veci o zaplatenie 35.000,- Eur s príslušenstvom voči žalovanému

úspešný, bude ohrozené vymoženie pohľadávky voči žalovanému.

15. Kým obmedzenie prevodu nehnuteľností, ktoré bolo doposiaľ žalovanému nariadenými predbežnými
opatreniami uložené, znamená len obmedzenie žalovaného pre prípad zmluvného prevodu
nehnuteľností a nemá vplyv na prípadný predaj nehnuteľnosti v exekúcii alebo dobrovoľnej dražbe,
záložné právo ako zabezpečovacie opatrenie je spôsobilé zabezpečiť pohľadávku žalobcu aj v prípadnej

exekúcii, keďže zakladá právny dôvod na prednostné uspokojenie žalobcu ako záložného veriteľa.

16. Pokiaľ žalovaný namieta, že zabezpečenie by sa malo dotýkať predovšetkým nehnuteľnosti, ktorá
súvisí s predmetom sporu, v tomto smere sa odvolací súd stotožňuje s obranou žalobcu, že nejde o
spôsobilý predmet zabezpečenia, keďže je sporné, či je žalovaný jej vlastníkom.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval uznesenie okresného súdu za vecne správne, a preto
ho v napadnutých výrokoch o zriadenie záložného práva a o trovách konania potvrdil.

18. Rozhodnutie odvolacieho súdu sa nedotýka odvolaním nenapadnutého výroku, ktorým okresný súd

vo zvyšku návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

19. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)