Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 24, 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/33/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514210439
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3514210439.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek

senátu Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: V. D., bytom R.,
okres N. V. nad M., o zaplatenie 1.717,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 4C/258/2015-49 zo dňa 30. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti
zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
istinu 1.717,60 eur, úroky v sume 84,97 eur, úroky z omeškania v sume 154,83 eur do troch dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 1.717,60 eur od 04.11.2014 do zaplatenia. Výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom
III. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil s
poukazom na § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995

Zb.. Uviedol, že žalobca žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie istiny 1.717,60 eur,
vyčíslených úrokov v sume 84,97 eur, úrokov z omeškania v sume 154,83 eur, poplatkov vo výške
75 eur, úrokov vo výške 12,84 % ročne zo sumy 1.717,60 eur od 04.11.2014 do zaplatenia a úrokov
z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.717,60 eur od 04.11.2014 do zaplatenia. Svoj nárok
skutkovo odôvodnil tým, že so žalovaným dňa 03.07.2009 uzavrel úverovú zmluvu č. DPBZ42/247/09,
na základe ktorej poskytol žalovanému bezúčelový úver vo výške 6.000 eur. Žalovaný sa poskytnutý
úver a úroky zaviazal splácať v 60- tich anuitných mesačných splátkach po 136,03 eur. Keďže

žalovaný úver riadne nesplácal, bol listom zo dňa 25.10.2013 vyzvaný na predčasné splatenie úveru
do 16.11.2013. Na výzvu reagoval tak, že uhradil sumu 333,71 eur. Súd prvej inštancie dospel k záveru,
že žaloba bola podaná čiastočne dôvodne. Žalobca preukázal, že žalovanému poskytol úver v sume
6.000 eur, ktorý sa zaviazal žalovaný splácať v dohodnutých splátkach, avšak tento nesplácal. Po
preskúmaní úverovej zmluvy zistil, že obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Povinnosťou žalovaného bolo
splácaťúvervmesačnýchsplátkach,tútopovinnosťsiriadneneplnil,apretožalobcavyhlásilmimoriadnu

splatnosť úveru, na základe čoho sa stal splatným celý dlh žalovaného. Súd prvej inštancie priznal
žalobcovi sumu nezaplatenej časti úveru 1.717,60 eur, vyčíslených úrokov v sume 84,97 eur a úrokov
z omeškania v sume 154,83 eur. Pokiaľ si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vo
výške 12,84% ročne z nezaplatenej istiny 1.717,60 eur od 04.11.2014 do zaplatenia, v tejto časti súdprvej inštancie žalobu zamietol. Uviedol, že bolo preukázané, že strany sporu si dojednali zmluvné úroky
12,84% ako fixné do doby splatnosti úveru. Avšak žalobca v zmysle zmluvných dojednaní pristúpil k
zosplatneniu celého úveru. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že ide o plnenie zo spotrebiteľského

úveru a žalobcovi zmluvné úroky odo dňa účinkov zosplatnenia nepatria. Je nesporné, že úverový
vzťah spočíva v poskytnutí peňažných prostriedkov a do vrátenia poskytnutých prostriedkov má dlžník
platiť úroky. Účastníci zmluvy pritom nemusia dohodnúť čas, na ktorý sa úver poskytuje. V takom
prípade vzniká právo na úroky až do vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov. Pokiaľ si účastníci
úveru dohodnú úverové obdobie a dlžník poskytnuté peňažné prostriedky do dohodnutej doby nevráti,

prichádzajú do úvahy za obdobie po splatnosti úveru úroky z omeškania. Ide pritom o odlišný inštitút ako
sú odplatné úroky a ten má sankčnú povahu. Dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov
patria len do splatnosti dlhu, t. j. splátok a od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z
omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to
jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi stranami sporu. V danej veci žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti a

tým treba považovať celý dlh za splatný a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie aj úrokov
z úveru. Súd prvej inštancie poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. ÚS
IV. 476/2012 z 18.9.2012, z ktorého vyplýva, že Ústavný súd SR súhlasil s názorom odvolacieho a
prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. Žalobcovi nepriznal ani náhradu

uplatnených poplatkov vo výške 75 eur, nakoľko v konaní nebolo preukázané z akého titulu si žalobca
tietopoplatkyuplatnilavspisesaotomtonenachádzajúžiadnerelevantnédoklady.Onárokunanáhradu
trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný
(neúspešný bol len v časti príslušenstva) priznal plnú náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Proti tomuto rozsudku, v časti, ktorou bol zamietnutý nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vo
výške 12,84% ročne z nezaplatenej istiny 1.717,60 eur od 04.11.2014 do zaplatenia, podal v zákonnej
lehote odvolanie žalobca, a to s poukazom na § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Podľa jeho názoru nárok na
zaplatenie úroku trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom
zosplatnení. Poukázal na znenie § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Mal za to, že z

ustanovenia § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka jednoznačne vyplýva, že povinnosť platenia úrokov
sa spája s obdobím skutočnej držby požičaných peňažných prostriedkov. Potvrdzuje to aj § 16 ods. 1
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
v zmysle ktorého, ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver úplne alebo čiastočne pred dohodnutou
lehotou splatnosti, je povinný uhradiť úrok na náklady vzniknuté len za časové obdobie od poskytnutia

spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Žiline č.k. 11Co/12/2017-90 zo dňa 31.01.2017. Vychádzajúc z § 497 Obchodného zákonníka, obsahom
záväzkudlžníkaniejelenvrátiťposkytnutépeňažnéprostriedky,aleajúroky,ktorénemožnostotožňovať
s úrokmi z omeškania. Úrok z úveru je nárokom, na ktorý nemá vplyv omeškanie dlžníka, ktoré je
skutočnosťou, ktorá zakladá vznik nových sankčných záväzkov dlžníka, samotný vznik nároku na úrok

z úveru neovplyvňuje. S poukazom na § 506 Obchodného zákonníka, odstúpenie nespôsobuje zánik
záväzku ex tunc. Naďalej trvá právo veriteľa, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi, táto povinnosť
odstúpením od zmluvy nezaniká. Ide o právny inštitút určený na ochranu veriteľa a jeho využitím
sa veriteľ nemôže dostať do horšieho právneho postavenia v akom bol pred odstúpením od zmluvy.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej

časti zmenil, žalobe v plnom rozsahu vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie, v napadnutej časti, je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.
Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej
veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem.

5. Žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolacie dôvody spočívajúce v nesprávnom právnom závere
(§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).6. Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie
aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny
právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje.

7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí zvyšku žaloby
žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli
počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom

vyplývajúcimz§191CSP.Prirozhodovanísúdprvejinštanciepoužilsprávnyprávnypredpis,správneho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými
i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého
rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam
žalobcu dodáva nasledovné:

8. Rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky (pozri napríklad uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 15Co/40/2015 zo dňa 28.07.2015, či jeho rozsudok sp. zn. 15Co/871/2014 zo dňa
02.09.2015 alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015 alebo
aj rozsudok tunajšieho súdu č.k. 5Co/479/2015-128 zo dňa 10. februára 2016) sa priklonila k právnemu
názoru, že dojednané úroky z úveru patria veriteľovi len za dobu do splatnosti úveru. Po splatnosti

úveru patria veriteľovi už len úroky z omeškania, ak je dlžník v omeškaní so splnením svojej povinnosti
vrátiť riadne a včas poskytnutý úver. Ako správne poukázal aj súd prvej inštancie, tento právny názor
bol odobrený aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.
septembra2012,ktorývzásadevyslovil,žetakétorozhodnutiesúdu,akjeriadneodôvodnené,nemožno
považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva

na súdnu ochranu.

9. Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať
peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, a preto niet ani dôvodu na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré
by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V prípade mimoriadnej

splatnosti tak veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných
peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s
istinou,atýmobmedzenieobchodovaniaspeniazmi.Nemápretoprávonaúrokyakoodplatuzaužívanie
istiny, keďže dlžník ju už užívať nemôže.

10. Jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného
úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania
spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru.
S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s
vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia, ktoré

sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov podľa
podmienok spotrebiteľskej zmluvy (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove z 30. júna 2015 sp.
zn. 6Co/190/2014).

11. Zosplatnením úveru nastáva predčasná splatnosť úveru, dochádza teda k zmene pôvodných

podmienok, za ktorých bol úver poskytnutý. Po zosplatnení úveru sa dlžník, pokiaľ v určenej lehote
neuhradí dlh, dostáva do omeškania a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Odvolací súd preto
uzavrel, že v predmetnej veci má žalobca nárok po zosplatnení len na úroky z omeškania a nie na
dohodnuté zmluvné úroky, ako uviedol aj súd prvej inštancie.

12. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu v
zamietajúcej časti vo výroku II. a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).