Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sa/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200358
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2017200358.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: TECHNOSPOL Slovakia s.r.o., Mikovíniho 407/16, 949
01 Nitra, IČO: 36 535 214, v konaní zastúpeného spoločnosťou JUDr. Michal Krutek, s.r.o., so sídlom
Hlavná ul. 11, 917 01 Trnava, IČO: 47 254 581 proti žalovanému: Okresný úrad Galanta, katastrálny
odbor, Ulica 29. Augusta 10, 924 01 Galanta o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia konať o žiadostiach na zápis

zákonného záložného práva v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré sú evidované v
katastrálnom území Obce Z. zapísaných na: LV č. XXXX, na ul. Z. J., Z., LV č. XXXX, na ul. R. A., Z., LV
č. XXXX, ul. P. I., Z., LV č. XXXX, ul. W. C., Z., LV č. XXXX, ul. C. I., Z., LV č. XXXX, ul. C. I., Z., LV č.
XXXX, ul. N., Z., LV č. XXXX, ul. R. A., Z., LV č. XXXX, ul. I. XXXX/XX, Z., LV č. XXXX, ul. K., Z., LV č.
XXXX, ul. Z. J., Z. a v katastrálnom území Obce I. zapísaných na: LV č. XXXX, ul. J. A., I., LV č. XXXX,
ul. J. A., I., LV č. XXXX, ul. F., I. a LV č. XXXX, ul. J. A., I. vedených katastrálnym odborom Okresného

úradu Galanta, v okrese Galanta zaevidovaných pod číslom spisu Z-3281/2016 dňa 15.6.2016.

II. Žalovaný je povinný v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia doručiť vydané opatrenie o
vykonanom úkone.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 11.11.2017, doručenou súdu 16.1.2018 sa

žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému konať o žiadostiach na zápis zákonného záložného
práva v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov zaevidovaných pod číslom Z-3281/2016 do
troch dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V žalobe uviedol, že vykonáva správu bytov a nebytových priestorov v zmysle zák.č. 182/1993
Z.z. v znení neskorších predpisov, ktoré sú evidované v katastrálnom území Obce Z. a I. ohľadom

nehnuteľností zapísaných na vyššie uvedených listoch vlastníctva. Poukázal na to, že vlastníci bytov
a nebytových priestorov prostredníctvom spoločnosti VIAM - dražobná spoločnosť s.r.o. požiadali
žalovaného o zápis zákonného záložného práva v zmysle § 15 zák.č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov domu. Žalovaný zaevidoval
tieto žiadosti pod číslom Z-3281/2016, pričom odmietol vykonať zápis zákonného záložného práva
v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov z dôvodu, nepredloženia dokladov o existencii

pohľadávky, prípadne vyčíslení pohľadávok a doposiaľ nevykonal žiaden zápis. V tejto súvislosti ďalej
uviedol, že nečinnosť a nesprávny výklad ako aj aplikácia ustanovení dotknutých zákonov zo strany
žalovaného majú za následok, že nie sú splnené podmienky požadované pre vykonanie dobrovoľnej
dražby a následnú úpravu práv v prospech prípadného nového vlastníka nehnuteľnosti - vydražiteľa,
ale najmä je rapídne potlačené právo vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ich ochranu pred
prípadnými „neplatičmi“. Touto nečinnosťou žalovaného dochádza k nemožnosti riadneho zákonom

stanoveného postupu zo strany žalobcu ako záložného veriteľa pri uspokojení pohľadávky, ktorá vznikla
alebo v budúcnosti vznikne v spojení s bývaním v predmetnom bytovom dome.3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že zákonné záložné právo sp.č.
Z-3281/2016 nezapísal a žalobcu vyzval listom zo dňa 21.6.2016 o predloženie dokladu o existencii

pohľadávky k jednotlivým bytom alebo vyčíslenie existujúcej pohľadávky v samotnom návrhu na zápis
a zároveň mu určil lehotu na predloženie požadovaného dokladu. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že v
obdobíod1.9.1993do30.6.2007sahromadnezapisovalinalistyvlastníctvazáložnéprávavzmysle§15
zák.č. 182/1993 Z.z. ku všetkým bytom a nebytovým priestorom bez ohľadu na to, či vznikla pohľadávka,
alebo nevznikla už pri prvých prevodoch nájomných bytov. V súčasnosti sa zapisujú záložné práva podľa

ust. § 15 zák.č. 182/1993 Z.z. len vtedy, keď dôjde ku vzniku pohľadávky. Takýto postup je aj v súlade
so stanoviskom Úradu geodézie, kartografie a katastra SR Bratislava, ktoré je uvedené v katastrálnom
bulletine, číslo 1/2015, otázka č. 6 (príloha č. 3). Vzhľadom k tomu, že záložné právo nemôže existovať
bez zabezpečenej pohľadávky, tak preto požiadavka na predĺženie potvrdenia o existencii pohľadávky
bola zo strany žalovaného oprávnená.

4. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol postupom podľa § 23 ods. 2 písm. d) SSP v
spojení s § 250 ods. 1 SSP a § 3 ods. 1 písm. d) SSP (zák.č. 162/2015 Z.z.) a po oboznámení sa s
obsahom spisového materiálu zistil, že správna žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy bola zo
strany žalobcu podaná dôvodne.

5. Podľa § 242 ods. 1 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej
správy v začatom administratívnom konaní.
Podľa § 244 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník
administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť
podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre.

Podľa § 245 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať
rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.
Podľa § 251 ods. 1 SSP ak žalovaný svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny
súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže
vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.

Podľa § 251 ods. 2 SSP ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti,
správny súd konanie uznesením zastaví.
Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví
inak. S právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie z rozhodnutí týkajúcich sa základných

práv a slobôd.
V ustanoveniach § 242 až 251 SSP je upravený osobitný druh konania v správnom súdnictve, a to
konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, v rámci ktorého sa fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným
právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu

verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Táto nečinnosť správneho orgánu predstavuje nezákonný
jav správneho orgánu a nastáva v okamihu, keď správny orgán vo veci nekoná, je pasívny, hoci v zmysle
zákona je povinný konať. Nečinnosť správneho orgánu je v rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej
správe.

6. Uvedené konanie začína na základe žaloby, ktorej obligatórnou náležitosťou je tvrdenie žalobcu,
že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným osobitným právnym
predpisom. Za nečinnosť orgánu verejnej správy treba považovať jeho pasivitu vo veciach, ktoré mu
boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby
správny orgán konal a rozhodol. Táto nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať

predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto
rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou,
prípadne záznamom v spise.

7. Nečinnosťou je pasivita orgánu verejnej správy spočívajúca v zbytočných prieťahoch, čo sa môže

prejaviť buď opomenutím alebo absenciou predpísaných úkonov, tvrdením nedostatku právomoci
orgánom verejnej moci alebo vybavením veci listom, zastavením konania, záznamom v spise a
pod., aj keď bolo povinnosťou správneho orgánu vo veci rozhodnúť. V danom prípade sa žalobca
v administratívnom konaní domáhal, aby žalovaný ako príslušný správny orgán vykonal na základepredložených listín zápis zákonného záložného práva k jednotlivým nehnuteľnostiam bližšie označených
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a vzhľadom k tomu, že žalovaný tento zápis nevykonal, žalobca sa
domáhal ochrany pred nečinnosťou orgánu verejnej správy žalobou. Pre posúdenie konania žalovaného

ako nečinnosti bolo potrebné preskúmať, či žalovaný konal spôsobom, ktorý predpokladá, resp.
umožňuje zákon. Súd konštatuje, že v § 36 ods. 1 katastrálneho zákona je vymedzené oprávnenie
okresného úradu posúdiť prítomnosť chýb, nesprávností a potrebných náležitostí verejných listín a
iných listín a v závislosti od ich spôsobilosti dôjde k vykonaniu záznamu (§ 36 ods. 2 katastrálneho
zákona) v prípade zistenia nedostatkov listín sa tieto vrátia navrhovateľovi a zrealizuje sa výzva na

odstránenie nedostatkov v určenej lehote (§ 42 ods. 5 katastrálneho zákona). Znamená to, že po
úspešnom odstránení nedostatkov a následnom zistení spôsobilosti listín okresný úrad vykoná záznam
práva. V prípade, že opakovane predložené listiny majú nedostatky a nie sú spôsobilé na záznam,
zápis záznamu nevykoná. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozhodnutia Krajského súdu v
Prešove, spis. zn. 1Sa/15/2016 zo dňa 22.2.2017 a 1Sa/16/2016 zo dňa 14.3.2017, v ktorých bolo
jednoznačne konštatované, že ak žalovaný mal k dispozícii príslušný list vlastníctva, z ktorého zistil

existenciu obytného domu a nebytového priestoru ako aj ich vlastníkov, mal podľa názoru správneho
súdu k dispozícii všetky potrebné podklady pre konanie o zápise záznamu vzniku zákonného záložného
práva. Znamená to, že ak žalovaný postupom zdôvodneným podľa § 42 ods. 5 katastrálneho zákona
vyzýval žalobcu na preukázanie vzniku pohľadávky na dotknuté byty, nekonal v súlade so zákonom,
pretože nešlo o chybu, nesprávnosť, nedostatok náležitostí verejnej listiny, ktorú inak musí odstraňovať,

resp. žiadať ich doplnenie. Tiež je potrebné uviesť, že okresný úrad nemá zákonnú právomoc zisťovať
uskutočnenie právnych úkonov vlastníkov bytov a vznik pohľadávok z nich. Predpokladom na vznik
každého záložného práva je predovšetkým existencia konkrétnej pohľadávky, ktorá však v čase
realizácie záložného práva iným záložným veriteľom nemusí existovať. Zákonné záložné právo totiž
slúži na zabezpečenie pohľadávky, ktorá vznikne v súvislosti s právnymi úkonmi týkajúcimi sa bytu, ak

si vlastník bytu pohľadávku riadne a včas nesplnil a môže zabezpečovať aj pohľadávku, ktorá vznikne v
budúcnosti.Zákonnáúpravazáložnéhopráva(§151aanasl.Obč.zákonníka)prevznikzáložnéhopráva
nekladie podmienku, aby žiadateľ preukazoval existenciu pohľadávky ako predpoklad zápisu zákonného
záložného práva do osobitného registra (kataster nehnuteľností) a ani to, že takáto pohľadávka by
musela existovať pred zápisom záložného práva iného záložného veriteľa. Súd považuje za potrebné

zdôrazniť, že Občiansky zákonník pripúšťa priamo túto formu zabezpečenia pre budúce pohľadávky
spoločenstva, resp. vlastníkov bytov a voči vlastníkovi, ktorý si neplní povinnosti a neuhrádza plnenia do
fondu prevádzky údržby a opráv, resp. plnenia spojené s užívaním bytu. Pokiaľ žalovaný argumentoval
rozsudkom Najvyššieho súdu SR 6 M Cdo 8/2010 zo dňa 27.7.2011, v ktorom malo byť konštatované,
že existencia záložného práva podľa § 15 zák.č. 182/1993 Z.z. je podmienená vznikom pohľadávky

uvedenej v tomto ustanovení, tak súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v tomto prípade išlo o exekučnú
vec. V rozhodnutí bolo uvedené, že zákonné záložné právo k bytu podľa § 15 ods. 1 zák.č. 182/1993
Z.z. musí existovať v čase výkonu exekúcie vo vzťahu k osobe (vlastníkovi, spoluvlastníkovi bytu),
ktorej sa existencia týka a teda vznik tohto zákonného záložného práva nemôže nastať pred vznikom
zabezpečovanej pohľadávky, t.j. nemá povahu zábezpeky do budúcnosti, avšak súd poukazuje na

to, že je potrebné tieto dve rozdielne situácie posudzovať osobitne. V predmetnej veci totiž ide o
zápis záložného práva, ktoré vzniká zo zákona, listinu preukazujúcu existenciu pohľadávky nie je
potrebné prikladať, pretože vznik a trvanie pohľadávky je relevantne preukázané samotnou existenciou
vlastníckeho práva k bytu alebo k nebytovému priestoru. Za tohto stavu je preto potrebné konštatovať,
že žalovaný svojim konaním - nečinnosťou nechránil práva a právom chránené záujmy účastníkov

administratívneho konania, ale prístup k tejto ochrane sťažil. Postup žalovaného bol preto nesprávny,
pokiaľ tento odmietol vykonať požadovaný úkon na základe výsledku vlastného právneho posúdenia
inštitútu zákonného záložného práva, k čomu ho zákon pri úkonoch súvisiacich s návrhom na zapísanie
zákonného záložného práva záznamom nesplnomocnil, vec vybavil prerušením konania, namiesto toho,
aby vykonal požadovaný záznam. Za tohto stavu je preto možné mať za to, že v danom prípade ide o

nečinnosť žalovaného bez relevantného zákonného dôvodu.

8. Na základe vyššie uvedených skutočností a zákonných ustanovení správny súd vyhodnotil žalobu
ako dôvodnú a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

9. O nároku o náhrade trov konania rozhodne správny súd až po vydaní rozhodnutia podľa § 251 ods.
2 SSP, ktorým sa konanie končí.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.