Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. január 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 43Sp/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2015200825
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2015200825.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky:

Ing. N. M., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B., O. ul. č. XXXX/XX, proti odporcovi Okresný úrad Piešťany,
pozemkový a lesný odbor, Krajinská 13, Piešťany, o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu v
Piešťanoch Č.s.: OU-PN-PLO-2015/000387 zo dňa 21.9.2015 takto

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporcu - Okresného úradu Piešťany, pozemkového a lesného odboru Č.s.:
OU-PN-PLO-2015/000387 zo dňa 21.9.2015 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. z r u š u j e a vec
mu vracia na ďalšie konanie.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporca (pôvodne Obvodný pozemkový úrad) vo veci reštitučného nároku
navrhovateľky uplatneného podľa zák.č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a
doplnení zák. NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 503/2003 Z.z.) podľa § 5 ods. 2 tohto zákona rozhodol
tak, že navrhovateľke nepriznal vlastnícke právo k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa
§ 3 ods. 1 písm. m) tohto zákona, ale priznal právo na náhradu za pozemky nachádzajúce sa v kat.
území B., zapísané v Pkv. č. 5904, parc.č. 5916/33 a 5916/34 - trvalý porast o výmere 259 m2, resp. 273

m2, ktoré boli vyvlastnené rozhodnutím bývalého MsNV v Trnave - odbor výstavby č. Výst. 1.420/1966
dňa 4.7.1966 v prospech československého štátu na účel výstavby nástupného stanovišťa autobusov
mestskej dopravy a parkoviska motorových vozidiel.

Voči rozhodnutiu navrhovateľka podala odvolanie, v ktorom namietala, že zo strany odporcu došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci ako aj k neúplnej odpovedi na dôvody a argumentáciu

uvádzanú v predchádzajúcom rozsudku Krajského súdu v Trnave vydaného pod č.k. 43Sp/8/2013-70
zo dňa 5.6.2014, ktorým tento už jedenkrát zrušil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v
Trnave, Č.j.: K2013/00446-Kd zo dňa 10.1.2013 postupom podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vrátil
odporcovi na ďalšie konanie. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.7.2014. Z písomností,
ktoré navrhovateľka predložila odporcovi vyplýva, že táto nesúhlasí s vyvlastnením predmetných
nehnuteľností a predovšetkým namieta, že predmetné pozemky nikdy neboli použité pre účely, na ktoré
boli vyvlastnené. Poukázala na kontroverzné znenie ust. § 6 ods. 1 písm. a) zák.č. 503/2003 Z.z.

novelizované zákonom č. 217/2004 Z.z., ktoré je diskriminačné a na základe ktorého existuje zákonná
prekážka, ktorá neumožňuje vlastníctvo k pozemkom, alebo k jeho častiam navrátiť. Pokiaľ ide o
ponúkané poskytnutie peňažnej náhrady za vyvlastnené pozemky, tak túto považovala za neprimeranú,
nespĺňajúcu podmienky spravodlivého zadosťučinenia.Na základe predložených dokladov a zistených skutočností bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu
Piešťany Č.s.: OU-PN-PLO-2015/000387 zo dňa 21.9.2015, ktorým navrhovateľke ako oprávnenej
osobepodľa§2ods.2písm.c)zák.č.503/2003Z.z.nebolo priznanévlastníctvokpozemkomapriznané
právo na náhradu za pozemky nachádzajúce sa v kat. území B., zapísané v Pkv. č. 5904, parc.č.
5916/33, trvalý porast o výmere 259 m2 a parc.č. 5916/34, trvalý trávny porast o výmere 273 m2 vo

vlastníckom podiele 3/4 z celku s konštatovaním, že oprávnenej osobe sa priznáva právo na náhradu
za vyššie uvedené pozemky, ktorých vydaniu bráni prekážka podľa § 6 ods. 1 písm. a) zák.č. 503/2003
Z.z. . Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že oprávnenej osobe sa v zmysle § 6 ods. 2 zák.č. 503/2003
Z.z. prevedú bezplatne do vlastníctva pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej
boli jej pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných
pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada.

Z odôvodnenia rozhodnutia ďalej vyplýva, že navrhovateľka si na bývalom Obvodnom pozemkovom
úrade v Trnave dňa 31.12.2004 uplatnila reštitučný nárok na vydanie vyššie označených nehnuteľností
pôvodne vedených v Pkv. č. 5904 v kat. území B., ktorých pôvodnou vlastníčkou bola jej stará mama W.
D., rod. M. vo vlastníckom podiele 1/1 z celku. Bolo konštatované, že navrhovateľka spĺňa podmienku
oprávnenej osoby podľa § 2 ods. 2 písm. c) zák.č. 503/2003 Z.z. . V odôvodnení rozhodnutia bolo

ďalej uvedené, že o uplatnenom nároku navrhovateľky už bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím č.
K2006/01321-Kň zo dňa 6.11.2006, ktorým jej nebolo priznané vlastníctvo k predmetným pozemkom a
bolo priznané právo na náhradu vo výške vlastníckeho podielu 1/4 z celku, pričom zostávajúca výška
vlastníckehopodielu,t.j.3/4zcelkujeriešenánavrhovateľkounapadnutýmrozhodnutímvzmyslenálezu
Ústavného súdu č. ÚS 123/2010 - 48 zo dňa 30.6.2010 na základe jej žiadosti zo dňa 14.12.2012. Podľa

tohto Nálezu Ústavného súdu možno vyvodiť len to, že oprávnenými osobami sú všetky osoby uvedené
v ust. § 2 zák.č. 503/2003 Z.z. . Ich zaradenie do jednotlivých skupín neznamená, že ak existujú osoby
v prednejšom poradí, nemôžu reštitučný nárok úspešne uplatniť osoby uvedené v neskoršom poradí,
alebo ak v tom istom poradí existuje viac osôb, že jedna z nich môže uplatniť nárok len v pomere k počtu
týchto osôb, ak tieto osoby alebo osoby v prednejšom poradí svoj nárok neuplatnili, a preto ich právo

zaniklo. Znamená to, že uspokojenie nárokov týchto ďalších oprávnených osôb (osoby) pri nečinnosti
iných osôb zodpovedá zmyslu a účelu zmierneného reštitučného zákona. Takáto interpretácia ust. § 2
zák.č. 503/2003 Z.z. je nielen konformná s jeho dikciou, ale aj zmyslom a účelom tohto zákona a tiež
je aj v súlade so všeobecne uznávanými zásadami spravodlivosti, keď sa do širšej „rodiny" vracia len
to, čo bolo odtiaľ nesprávne odňaté alebo vzaté.

Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemkom alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie
je možné vydať podľa reštitučného zákona bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na

pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 zák.č. 503/2003 Z.z. a súčasne preukázala splnenie zákonných
pod mienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1,2 tohto zákona ako aj že žiadané nehnuteľnosti
prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku
skutočnostítaxatívneustanovenýchv§3ods.1,2,3reštitučnéhozákona,právonanavrátenievlastníctva
alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 tohto zákona,

t.j. do 31.12.2014 a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy podľa § 1 ods. 1 tohto zákona
ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané podľa zákona o pôde (zákona č. 229/1991 Zb.).

Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákona o pôde sú príslušné pozemkové úrady podľa

§ 5 ods. 1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 zák.č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách v platnom znení.

Vlastnícke právo k pozemkom alebo jeho častiam nemožno navrátiť, ak
a) pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo právnickej osoby, okrem povinnej osoby (§ 4 ods. 1
a § 6 ods. 1 zák.č. 503/2003 Z.z.).Postup, keď nie je možné navrátiť vlastníctvo k pozemkom, ktoré prešli na štát alebo inú právnickú

osobu na základe niektorého z reštitučných titulov uvedených v zákone č. 503/2003 Z.z. upravuje § 6
uvedenéhozákonaaNariadenieVládySRč.142/2009Z.z.,ktorýmsaustanovujúpodrobnostiopostupe
Slovenského pozemkového fondu pri poskytovaní náhradných pozemkov, ktoré nadobudlo účinnosť dňa
15.4.2009.

Ak nie je možné navrátiť vlastníctvo k pozemkom pre zákonnú prekážku stanovenú v § 6 ods. 1 zák.č.
503/2003 Z.z., oprávnenej osobe sa prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve
štátu (náhradný pozemok) v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak možno
v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevažná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba
súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada (§ 6 ods. 2 veta prvá zák.č. 503/2003

Z.z.).

Zákon č. 503/2003 Z.z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s
ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových

krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu
osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadoch straty majetku.

Podľa § 3 ods. 1 písm. m) zák.č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k

pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku l) vyvlastnenia za náhradu,
ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená, m) vyvlastnenia bez
vyplatenia náhrady.

Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva
na náhradu platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní - správny poriadok.

Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny

orgán.

Podstatou podaného odvolania navrhovateľky je tvrdenie, že v prejednávanej veci neboli naplnené
zákonné podmienky reštitučného titulu podľa § 3 ods. 1 písm. l) zák.č. 503/2003 Z.z., podľa ktorého sa

oprávneným osobám navráti vlastníctvo pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu
v dôsledku vyvlastnenia za náhradu (v danom prípade bez náhrady), ak nehnuteľnosť existuje a nikdy
neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená. Spornou teda bola skutočnosť, či vyvlastnené pozemky
nikdy neslúžili na účel, na ktorý boli vyvlastnené.

V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti, že v napadnutom rozhodnutí odporca konštatoval, že parc.č.
5916/33, druh pozemku TTP o výmere 259 m2 a parc.č. 5916/34, druh pozemku TTP o výmere
273 m2, pôvodne vedené v Pkv. č. 5904 k.ú. B. boli vyvlastnené rozhodnutím č. j. Výst. 1.420/1996
zo dňa 4. júla 1966 odborom výstavby Mestské národného výboru v Piešťanoch v prospech správy

miestnych služieb pri MsNV v Piešťanoch pre realizáciu výstavby nástupného stanovišťa autobusovej
mestskej dopravy a parkoviska motorových vozidiel. Uvedené vyvlastňovacie rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 5.8.1966. Pokiaľ ide o vyvlastnenú parcelu č. 5916/33 o výmere 259 m2 tak táto je
podľa identifikácie parciel č. j. 161/05 zo dňa 18.2.2005 vydanej Správou katastra Piešťany zlúčenádo parcely registra „C" 8028/1, druh pozemku ostatná plocha, vo vlastníctve Mesta Piešťany, LV č.
XXXX. Pokiaľ ide o vyvlastnenú parcelu č. 5916/34 o výmere 273 m2 je podľa identifikácie parciel č.
j. 161/05 zo dňa 18.2.2005 vydanej Správou katastra Piešťany zlúčená do parcely registra „C" 8028/1,

druh pozemku ostatná plocha a do parcely registra „C" 7854, druh pozemku záhrada vo vlastníctve
Mesta Piešťany, obe vedené na LV č. XXXX. V súvislosti s využitím jednotlivých parciel Mestský úrad
Piešťany listom č. RP/7094/2/2005 zo dňa 24.5.2005 uviedol, že tieto sa nachádzajú v území, ktoré
podľa schváleného Územného plánu Mesta Piešťany sú určené ako plochy občianskej vybavenosti,
sčasti ako plochy verejnej zelene a ako záhrada. Zo stanoviska Mestského úradu Piešťany vyplýva, že

parc. registra „C" č. 8028/1 je plochou verejnej zelene, dotvorenej prvkami drobnej architektúry (lavičky,
smetné nádoby), funkčne dopĺňajúcou plochu parkoviska, určená pre návštevníkov mesta využívajúcich
predmetné záchytné parkovisko. Pokiaľ ide o parc. registra „C" č. 7854 - záhrada, tak táto je oplotená a
funkčne prislúcha k objektu, v ktorom je situovaná „Pamätná izba Ivana Krasku". V tejto súvislosti bolo v
odôvodnenínapadnutéhorozhodnutiauvedené,žežalovanýsvojimižiadosťamizodňa22.1.2015oslovil
Mestský úrad Piešťany i Štátny archív Bratislava - pobočka Trnava o zaslanie projektovej dokumentácie,

resp. stavebného povolenia pre účel výstavby nástupného stanovišťa autobusov MHD a parkoviska
motorových vozidiel na Nálepkovej ulici v Piešťanoch, avšak z odpovedí vyplýva, že uvedené doklady
sa v ich archívoch nenachádzajú. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal za to, že uplatnený
reštitučný nárok bol posudzovaný aj podľa § 3 ods. 1 písm. l) zák.č. 503/2003 Z.z. (vyvlastnenia za
náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená), ktorý uviedla

oprávnená osoba vo svojej žiadosti zo dňa 29.12.2014 ako aj v ďalších svojich podaniach. Z dokladov
nachádzajúcich sa v spisovom materiály tiež vyplýva, že finančná náhrada v zmysle vyvlastňovacieho
rozhodnutia č. Výst. 1.420/1966 zo dňa 4. júla 1966 nebola vyplatená, a preto bolo potrebné reštitučný
nárok posudzovať podľa § 3 ods. 1 písm. m) zák.č. 503/2003 Z.z. (vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady).
V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že aj keby postupoval podľa § 3 ods. 1 písm. l) zák.č. 503/2003 Z.z.,

nebolo by možné vydať rozhodnutie o priznaní vlastníckeho práva, nakoľko pozemky sú vo vlastníctve
Mesta Piešťany, ktoré nie je povinnou osobou.

Je nepochybné, že predmetom napadnutého rozhodnutia je podiel 3/4, o ktorom nebolo rozhodnuté

v rozhodnutí býv. Obvodného pozemkového úradu v Trnave č. j. K2006/01321-Kň o nepriznaní
vlastníckeho práva a priznaní práva na náhradu zo dňa 6.11.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť
13.12.2006. Žalovaný v závere svojho odôvodnenia v rozhodnutí uviedol, že vzhľadom k tomu, že
pozemky, ktoré sú predmetom reštitučného nároku sú vo vlastníctve právnickej osoby, ktorá nie je
povinnou osobou podľa § 4 ods. 1 zák.č. 503/2003 Z.z., vlastníctvo k týmto pozemkom nie je možné

navrhovateľke ako oprávnenej osobe navrátiť, ide o prekážku na vydanie podľa § 6 ods. 1 písm. a) zák.č.
503/2003 Z.z., keď pozemky nie sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Za nevydané nehnuteľnosti patrí
navrhovateľke ako oprávnenej osobe právo na náhradu.

Z vykonaného dokazovania správnymi orgánmi síce vyplýva na aký účel vyvlastnené parcely slúžia -
plochyobčianskejvybavenosti,sčastiakoplochyverejnejzeleneaakozáhrada,pričomparc.registra„C"
č. 8028/1 - plocha verejnej zelene je dotvorená prvkami drobnej architektúry - lavičky a smetné nádoby,
funkčne dopĺňajúca plochu parkoviska, určená pre návštevníkov mesta a pokiaľ ide o parcelu registra
„C" č. 7854, tak táto je záhradou, ktorá je oplotená a funkčne prislúcha k objektu, v ktorom je situovaná

„Pamätná izba Ivana Krasku", avšak je evidentné, že neboli naplnené zákonné podmienky reštitučného
titulu podľa § 3 ods. 1 písm. l) zák.č. 503/2003 Z.z., podľa ktorého sa oprávneným osobám navráti
vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobou v dôsledku vyvlastnenia za
náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená. Z vykonaného
dokazovania realizovaného správnym orgánom síce vyplýva na aký účel vyvlastnené parcely slúžia,

avšak je možné konštatovať, že neslúžia na účel, na ktorý boli vyvlastnené. V tomto smere je potrebné
podľa názoru súdu doplniť dokazovanie dopytom na príslušné inštitúcie za účelom zistenia či neexistuje
projektová dokumentácia alebo stavebné povolenie vydané pre účel výstavby nástupného stanovišťa
autobusov MHD a parkoviska motorových vozidiel na Nálepkovej ulici v Piešťanoch.

Medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí aj absencia právnych záverov
vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností ako aj ich nejednoznačnosť. Nepreskúmateľnosť
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových dôvodov, pričom ide o vadyskutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
správne konanie tvorí jeden celok, a preto odvolací správny orgán podľa ust. § 46 zákona o správnom
konaní zodpovedá za to, že rozhodnutie o odvolaní je v súlade so zákonom a že vychádza zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu veci. Znamená to, že odvolací správny orgán je povinný preskúmať
odvolaním napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, náležitým spôsobom sa zaoberať námietkami
vznesenými zo strany navrhovateľky, je teda povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci, pričom
pri preskúmaní rozhodnutia postupuje odvolací správny orgán nezávisle na konaní prvostupňového
správneho orgánu. Posudzuje vec samostatne z hľadiska tak skutkového ako aj právneho hodnotenia

veci, to znamená, že v prípade potreby z vlastného podnetu vykoná nové dôkazy, prípadne zopakuje
dôkazyužvykonanéatozaúčelomriadnehozisteniaskutočnéhostavuveci.Podľanázorusúdusprávny
orgán nevenoval dostatočnú pozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia, v rozhodnutí nereagoval na
všetky námietky vznesené navrhovateľkou, a preto súd považoval rozhodnutie žalovaného za čiastočne
nepreskúmateľné, ktoré postupom podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnej
navrhovateľke súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy konania v tomto
konaní nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.