Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/147/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514200523
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8514200523.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.

Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu: L.. A. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXX/XXX, Z. H. proti žalovanej: O. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. H. XXX, pr. zastúpená:
JUDr. Marián Geleneky, advokát, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, v konaní o vydanie hnuteľných vecí,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 5C/30/2014-125 zo dňa
30.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcajepovinnýnahradiťžalovanejtrovyodvolaciehokonaniavrozsahu100%,pričomovýšketýchto
trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, žalovanej priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou
domáhalvydaniahnuteľnýchvecí.Súdprvejinštancieuviedol,ževkonaníbolopreukázané,žežalovaná
už nedisponuje vecami, ktoré sú predmetom sporu, tieto predala. Ich vlastníkmi a držiteľmi sú iné
osoby. Za tohto stavu smeruje žaloba voči osobe, ktorá nemá čo vydať, keďže sporné veci nedrží,
teda voči osobe, ktorá nie je pasívne legitimovaná v spore. Nedostatok pasívnej legitimácie má za

následok zamietnutie žaloby, a preto súd žalobu zamietol. Z dôvodu, že bol daný tento dôvod na
zamietnutie žaloby, nebolo potrebné vykonávať znalecké dokazovanie na pravosť podpisu žalovanej,
pretože akýkoľvek záver tohto znaleckého dokazovania by nezmenil výsledok konania. Výrok o trovách
konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že skutočnosť,
že žalovaná nedisponuje predmetnými motorovými vozidlami, nenasvedčuje tomu, že žalovaná

predmetné motorové vozidlá neodkúpila od žalobcu v roku 2013. Žalobca mal za to, že práve tvrdenie
žalovaného, že od roku 2014 motorové vozidlá nemá v držbe, svedčí o tom, že pred rokom 2014 ich
v držbe mala, a teda boli aj v jej vlastníctve. Nesprávny je aj výrok o trovách konania, pretože žaloba
nemala byť zamietnutá. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a správne o veci rozhodol, odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Z vykonaného
dokazovania vyplýva, že žalovaná už nie je vlastníčkou ani držiteľkou hnuteľných vecí, ktorých vydaniasa žalobca od nej dožaduje, a teda nie je v spore pasívne legitimovaná. Správne súd prvej inštancie
pre nedostatok pasívnej legitimácie žalobu zamietol. Skutočnosť, že žalovaná pred rokom 2014 bola
vlastníčkou týchto motorových vozidiel neznamená, že v tomto konaní mohla byť zaviazaná na ich

vydanie bez ohľadu na to, či ich v čase vydania rozhodnutia drží alebo nedrží. Žaloba o ochranu
vlastníckeho práva musí smerovať proti tomu, kto vlastnícke právo porušuje, teda kto vec žalobcu drží.
Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia (§ 217 ods. 1 CSP), a teda vlastnícka žaloba nemôže
byť úspešná proti niekomu, kto v čase vyhlásenia rozsudku vec nezadržiava. Z uvedených dôvodov
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 CSP. Vecne správny je aj výrok

o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania.

5. O trovách odvolacieho rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods.
1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Úspešná žalovaná žiadala priznať trovy odvolacieho konania, ktoré jej vznikli, a preto odvolací
súd rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %,

pretože žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.