Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Poprad

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Farkaš

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9To/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417010177
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8417010177.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Evy Rešatkovej a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa
14.02.2019 v trestnej veci obžalovaného I. T. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa §
211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, o odvolaní obžalovaného I. T. proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok
zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 7T/50/2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného I. T..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok rozsudkom zo dňa 29.11.2018, sp. zn. 7T/50/2017 uznal obžalovaného I. T. za
vinného z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona, na
tom skutkovom základe, že

- ako zákonitý rodič maloletej Y. T., nar. XX.XX.XXXX, žiačky Základnej školy s materskou školou vo
Veľkej Lomnici, U. XXX, okr. V., si voči nej zanedbával svoje zákonné povinnosti rodiča tým, že počas
školského roka 2015/2016 v dobe od 02.09.2015 do 30.06.2016 umožnil jeho dcére maloletej Y. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bezdôvodne a bez ospravedlnenia vymeškať 167 vyučovacích hodín, pričom napriek
viacerým upozorneniam školy k náprave nedošlo a o výchovu a zabezpečenie dochádzky svojej dcéry
sa nestaral.

Za uvedený skutok bol obžalovanému I. T. uložený podľa § 211 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 36 písm.
l/ Tr. zákona, § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona, nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona bol obžalovaný na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku, podal
priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, ktoré bližšie neodôvodnil.
Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo,prihliadnucajnachyby,ktoréneboli

odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Krajský súd v tejto trestnej veci konštatuje, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 29.11.2018, po
zákonnom poučení urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ktoré
bolo po splnení procesného postupu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku a po vyjadrení

prokurátora a poškodeného prijaté súdom, s tým, že dokazovanie v rozsahu v akom sa obžalovaný ku
skutku priznal, sa nevykoná a vykoná sa len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.Vychádzajúc z ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. poriadku a § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku, po preskúmaní
predloženého spisu odvolací súd konštatuje, že nezistil zásadné porušenie práva obžalovaného na

obhajobu vo vzťahu k prijatému vyhláseniu o vine.

Keďže súd prijal vyhlásenie o vine obžalovaného a toto je v zmysle § 257 ods. 5 Tr. poriadku
nenapadnuteľné odvolaním, ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku,
odvolací súd preskúmal len výrok o treste napadnutého rozsudku.

Konanie obžalovaného bolo po právnej stránke zákonným spôsobom posúdené ako prečin ohrozovania
mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona. Obžalovaný tým, že vydal osobu
mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnil viesť záhaľčivý život, svojím
konaním tak po objektívnej, ako aj subjektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu žalovaného prečinu.

Prvostupňový súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom u obžalovaného konštatoval prevahu poľahčujúcich okolností, keď zistil jednu
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zákona, teda že obžalovaný sa priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Pochybil však súd prvého stupňa, keď u obžalovaného
nekonštatoval priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, teda že obžalovaný už bol za

trestný čin odsúdený. Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok zo dňa 22.07.2014, sp. zn. 7T/232/2013, právoplatným dňa 22.07.2014,
uznaný vinným pre zločin podľa § 155 ods. 1 Tr. zákona a prečin podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečný na 3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 4 roky
do 22.07.2018, s probačným dohľadom a obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických

nápojov, ako aj povinnosť písomne sa ospravedlniť poškodenému. Vzhľadom na absenciu odvolania zo
strany prokurátora však odvolací súd uvedené pochybenie súdu prvého stupňa už napraviť nemohol.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prvého stupňa zhodnotil všetky okolnosti prípadu a zároveň
prihliadal aj na osobu obžalovaného. Na základe zistených osobnostných a majetkových pomerov

je odvolací súd toho názoru, že uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov, so zaradením
obžalovaného pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia, možno považovať za trest pre obžalovaného mierny, s poukazom na to, že žalovaný skutok
spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, navyše ide o úmyselný trestný čin. Vzhľadom na
to, že odvolanie bolo podané obžalovaným a absentovalo odvolanie prokurátora proti výroku o treste,

krajský súd nemohol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v neprospech obžalovaného.

Správne však súd prvého stupňa rozhodol o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na to, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za

úmyselný trestný čin.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré krajský súd odvolanie obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodné a
toto postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.