Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4To/28/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414010057
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8414010057.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom dňa 07.03.2019, v trestnej
veci obžalovaného W. G. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d/ Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 16.04.2018, sp.
zn. 6 T 12/14, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému
W. G. nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom U. XXXX/XX, G.

u k l a d á:

Podľa § 348 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák.,
§ 42 ods. 1 Tr. zák. s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na

dobu 3 (troch) rokov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. z r u š u j e výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn.
7T 28/14 zo dňa 10.11.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To 5/16 zo dňa
01.06.2016, ktorým bol obžalovanému podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. a iné uložený úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 4 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

NapadnutýmrozsudkomuznalsúdprvéhostupňaobžalovanéhoW.G.vinnýmzprečinumareniavýkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že- dňa XX.XX.XXXX, okolo 23.00 hod., po ceste č. I/76, v smere od G. do Z. N., Z., okres G., viedol
osobné motorové vozidlo továrenskej značky ŠKODA FABIA COMBI, evidenčného čísla KK XXX AO,
pričom uvedené vykonal aj napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu v Kežmarku sp. zn.

0T 51/2013 zo dňa 15.07.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 15.07.2013, mu bol za prečin
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil v
súvislosti s vedením osobného motorového vozidla pod vplyvom alkoholu dňa 14.07.2013, okrem iného,
uložený aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 18 mesiacov, ktorého
výkon sa začal počítať dňom právoplatnosti uvedeného trestného rozkazu,

Za to mu podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm.
h/ Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona § 42 ods. 1 Trestného zákona uložil súhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, za súčasného zrušenia
podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. výroku o treste v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To 5/16 zo dňa

01.06.2016, ktorým bol obžalovanému uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
4 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona mu uložil aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na dobu 3 rokov.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal obžalovaný, prostredníctvom svojho
obhajcu, odvolanie, ktoré neskôr osobitným podaním aj odôvodnil. V písomných dôvodoch podaného

odvolania uviedol, že trest mu bol, podľa jeho názoru, uložený v rozpore so zásadou individuálnej, ako
aj generálnej prevencie a v rozpore s ust. § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého má trest postihovať iba
páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, pritom jemu
sa dňa 08.04.2018 narodila dcéra Y. G., ktorá je odkázaná na jeho starostlivosť a výživu, okrem toho v
súčasnosti je zamestnaný v spoločnosti V. - B. s.r.o. ako vodič s mesačným príjmom cca 1.000,- eur, a

preto vyjadril názor, že v jeho prípade by bol adekvátny peňažný trest, alebo trest povinnej práce. Navyše
poukázal na skutočnosť, že v trestnom konaní 0Tp 51/13, v ktorom mu bol uložený trest odňatia slobody
vo výmere dvoch mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka sa podľa § 50
ods. 7 Tr. zák. osvedčil. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a uložil mu úhrnný peňažný trest.

Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok
podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby,

ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr. por.

Vzhľadom na to, že krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste

a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri
rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na pomer poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, na osobu obžalovaného, ale aj na okolnosti spáchaného trestného činu.

Z obsahu spisu je zrejmé, že v mieste trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený len všeobecne. Z
evidenčnej karty vodiča plynie, že pred spáchaním stíhaného skutku sa obžalovaný dopustil šiestich
priestupkov na úseku dopravy, a to porušením pravidiel cestnej premávky týkajúcich sa rýchlosti jazdy,
jazdy cez križovatku, jazdy cez železničné priecestie, používania bezpečnostných pásov a podobne.

Z lustrácie v registri priestupkov potom ešte plynie, že v rokoch 2015 a 2016 sa obžalovaný na úseku
cestnej dopravy dopustil ďalších dvanástich priestupkov porušením rôznych pravidiel cestnej premávky,
pričom spôsobil aj dve dopravné nehody, a to v dôsledku porušenia povinností vodiča a v dôsledku
porušenia pravidiel týkajúcich sa rýchlosti jazdy.V odpise registra trestov má obžalovaný tri záznamy. V prvých dvoch prípadoch sa na neho hľadí, akoby
nebol odsúdený, v poslednom treťom prípade bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp.

zn. 7T 28/14 zo dňa 10.11.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To 5/16 zo
dňa 01.06.2016, kedy mu za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiacov so
zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,
pričom z pripojeného spisu vyššie uvedenej sp. zn. plynie, že skutku v naposledy spomínanej veci sa

dopustil 14.11.2013.

Keďže skutku v prejednávanej veci sa obžalovaný dopustil dňa 12.10.2013, teda predtým ako vo veci
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 28/14 bolo vydané prvé odsudzujúce rozhodnutie (trestný rozkaz
zo dňa 14.02.2014, ktorý bol obžalovanému doručený dňa 21.02.2014), u obžalovaného bolo namieste
ukladať súhrnný trest podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. za súčasného zrušenia výroku o treste v rozsudku

Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 28/14 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn.
7To 5/16.

Obžalovanému poľahčovalo, že sa k spáchaniu stíhaného skutku priznal a jeho spáchanie úprimne
oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), zároveň mu ale priťažovalo, že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm.

h/ Tr. zák.).

Keďže u obžalovaného bola zistená rovnováha poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, nebolo potrebné
zákonom stanovenú trestnú sadzbu pre najprísnejšie trestný trestný čin v rozmedzí od 0 do 2 rokov ďalej
upravovať podľa § 38 Tr. zák.

V konaní obžalovaného ani krajský súd nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť vyplývajúcu z ust. § 36 písm.
j/ Tr. zák., že by pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, keďže tomuto záveru bráni početnosť
a rôznorodosť priestupkov, ktorých sa obžalovaný na úseku cestnej dopravy pred spáchaním stíhaného
trestného činu dopúšťal a navyše aj keď sa v prvých dvoch prípadoch zaznamenaných v registri trestov

naňho hľadí, akoby nebol odsúdený, z hľadiska hodnotenia jeho osoby sa skutočnosť, že aj v týchto
prípadoch sa trestného činu dopustil, nezahladzuje.

Pri úvahách o uložení trestu prihliadal krajský súd najmä na jednotlivé hľadiská ukladania trestov
vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka,

priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy
majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je ochrana spoločnosti pred
obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život, súčasné odradenie iných od páchania trestných činov, ako aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Krajský súd prihliadol aj na ust. § 34 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého

trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby.

Prihliadajúc na vyššie uvedené hľadiská ukladania trestu, a to najmä osobu obžalovaného a možnosti
jeho nápravy a v rámci toho na jeho nepriaznivú prognózu nápravy vyplývajúcu zo skutočnosti, že v

minulosti sa do rozporu so zákonom, a to tak páchaním priestupkov, ako aj trestného činu, už opakovane
dostal, na strane druhej nie je možné prehliadnuť, že aj keď sa obžalovaný pričinil o dĺžku súdneho
konania v prvých štyroch mesiacoch, keď sa hlavného pojednávania nezúčastňoval, od novembra 2015,
kedy súd prvého stupňa zbytočne vyčkával za rozhodnutím v inej veci, bolo v prejednávanej veci
rozhodnuté až 16.04.2018, teda po uplynutí takmer 2 a pol roka, čo s ohľadom na veľmi malú skutkovú

a právnu náročnosť veci prezentovanú 23 listovým vyšetrovacím spisom, predstavuje neprimerane
dlhý čas nezodpovedajúci právu obžalovaného na prejednanie veci v primeranom čase, dospel krajský
súd k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere ôsmich mesiacov uložený prvostupňovým súdom
je trestnom neprimerane prísnym a na nápravu obžalovaného tak z hľadiska individuálnej, ako aj
generálnej prevencie bude postačovať trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej

trestnej sadzby, t.j. trest vo výmere 6 mesiacov, a preto napadnuté rozhodnutie vo výroku o treste
zrušil a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia za súčasného odstránenia
nedostatku v zrušujúcom výroku podľa § 42 ods. 1 Tr. zák. (v rámci dvojinštančného konania rozhodnutie
súdu prvého a druhého stupňa predstavujú jeden celok).Keďže obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, krajský súd ho pre výkon uloženého
trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym

stupňom stráženia.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci bol ukladaný súhrnný trest, ktorý, vychádzajúc z ust. § 42 ods.
2 Tr. zák., nesmie byť miernejší ako trest, ktorý bol zrušený, nebolo možné uvažovať o podmienečnom
odložení uloženého trestu odňatia slobody, navyše s ohľadom na už spomínanú nepriaznivú prognózu

nápravy obžalovaného ukladanie podmienečného trestu odňatia slobody ani odhliadnuc od vyššie
naznačenej skutočnosti by ani podľa názoru krajského súdu neprichádzalo do úvahy. Starostlivosť o
maloleté dieťa, s ohľadom na už niekoľkokrát spomínanú nepriaznivú prognózu nápravy obžalovaného,
nie je takou okolnosťou, ktorá by aj pri zohľadnení ust. § 34 ods. 3 Tr. zák. a z neho plynúcej zásady,
že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu
blízke osoby, uloženie nepodmienčného trestu odňatia slobody vylučovala.

Keďže obžalovaný sa dopustil trestného činu na úseku dopravy, a to v rámci plynutia
osemnásťmesačného zákazu činnosti viesť motorové vozidla akéhokoľvek druhu a zohľadňujúc aj
skutočnosť, že v minulosti pred spáchaním stíhaného trestného činu sa dopustil už šiestich priestupkov
na úseku dopravy a v páchaní priestupkov pokračoval aj naďalej, aj krajský súd dospel k záveru, že trest

zákazu činnosti na dobu troch rokov je pre nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti trestom
nevyhnutným. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že pravidlá cestnej premávky nie sú zákonom stanovené
samoúčelne, ale ich zmyslom je chrániť život a zdravie tak obžalovaného ako aj iných účastníkov cestnej
premávky a ich majetok. Obžalovaný tým, že pravidlá cestnej premávky sústavne porušoval (aj v roku
2015a2016),atoajsvedomím,žesanaďalejkonávjehotrestnejveciohľadomtrestnéhočinunaúseku

dopravy vystavoval seba a iných účastníkov cestnej premávky zvýšenému riziku ujmy na zdraví, živote,
či majetku. Nie je možné v tomto smere akceptovať jeho obhajobu spočívajúcu v tom, že je vodičom
z povolania a zamestnávateľ ho tlakom na rýchlosť práce nútil pravidlá cestnej premávky porušovať.
Žiaden zamestnávateľ nesmie vytvoriť také pracovné podmienky, ktoré by jeho zamestnanca nútili k
porušovaniu právnych predpisov pri výkone práce a ak k tomu naozaj dochádzalo, bolo potrebné aby sa

obžalovaný bránil zákonnými prostriedkami v pracovnoprávnych vzťahoch, nie porušovaním právnych
predpisov.

Odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 7T 28/14 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 7To 5/16 doposiaľ nebolo zahladené, nebolo preto možné obžalovanému v

prejednávanej veci ukladať samostatný peňažný trest, ale bolo potrebné ukladať mu trest súhrnný.

Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný