Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 16, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611204468
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2611204468.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobkyne: B. H., nar. X.X.XXXX,
bytom sídl. X. XXXX/XX, M., zastúpená JUDr. Alenou Arbetovou, advokátkou, Nám. sv. Martina
3A, Holíč, proti žalovanému: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, S., zastúpený advokátom:
JUDr. Dušanom Mikulášom, Nejedlého 12, Bratislava, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa 18. apríla 2012, č. k.
9C/56/2011-273, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že bezpodielové spoluvlastníctvo

účastníkov, ktoré zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 12C/188/2007-53
zo dňa 9.4.2008, t. j. dňom 30.4.2008, sa vysporiadava nasledovne:
Do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikazujú hnuteľné veci:
1. komoda zn. Multiplo v hodnote 40 eur,
2. rýchlovarná kanvica v hodnote 0 eur
3. hodiny v hodnote 0 eur
v celkovej hodnote 40 eur.

Do výlučného vlastníctva žalovaného sa prikazujú hnuteľné veci :
1. osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra - B - Caravan v hodnote 2.000 eur
2. priamočiara píla v hodnote 0 eur
3. kotúčová píla zn. BLACK & DECKER v hodnote 20 eur
4. doska k PC zn. MSI v hodnote 200 eur
5. modem v hodnote 0 eur
6. webkamera zn. MSI v hodnote 0 eur

7. pevná linka v hodnote 0 eur
8. hotovosť vo výške 114,32 eur
v celkovej hodnote 2.334,32 eur.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania sumu 1.885,22 eur do 2
mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobkyňa a žalovaný sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 618,44
eur Okresnému súdu Senica do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vysporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
účastníkov, ktoré zaniklo dňom právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Senica, č. k. 12C/188/2007-53
zo dňa 9.4.2008, t.j. dňom 30.4.2008, tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne sa prikazujú hnuteľné

veci v celkovej hodnote 40 eur, žalovanému hnuteľné veci v celkovej hodnote 2.334,32 eur a žalovaný je
povinný titulom finančného vyrovnania zaplatiť žalobkyni sumu 6.864,30 eur. Z odôvodnenia rozsudku
vyplynulo, že žalobkyňa sa návrhom podaným na súd prvej inštancie dňa 27.4.2011 domáhala
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM). Žalovaný sa k návrhu vyjadril
tak, že podľa jeho názoru k vyporiadaniu BSM došlo dohodou tak, že žalobkyni vyplatil sumu 150 tis.

Sk, ktoré prijala. Účastníci konania sa v priebehu konania postupne zhodli na väčšine skutočností
týkajúcich sa BSM, zhodli sa na tom, ktoré hnuteľné veci do BSM patria aj na hodnote veci ku dňu zániku
manželstva. Súd mal ďalej preukázané, že účastníci dňa 14.9.2004, teda pred uzavretím manželstva
uzavreli ako dlžníci s F., a.s., zmluvu o medziúvere a stavebnom úvere, z ktorej im mala byť vyplatená
suma 200 tis. Sk, 100 tis. Sk boli prostriedky, ktoré mal na účte v F., a.s., nasporené žalovaný a
ďalších 100 tis. Sk predstavoval úver. Výpismi z účtu bolo preukázané, že účastníkom bol poskytnutý

stavebný úver vo výške 197.500,- Sk, ktorý účastníci splácali počas trvania manželstva a aj po jeho
rozvode. Ku dňu rozhodnutia súdu vo veci vyporiadania BSM je úver splatený. Ďalej bolo preukázané,
že počas manželstva bol účastníkom poskytnutý tiež úver z C., a.s., ktorý si zobrali v r. 2006 vo
výške 800 tis. Sk. Celkovo im bola vyplatená suma 498.748,50 Sk, ku dňu rozhodnutia súdu vo veci
vyporiadania BSM aj tento úver je splatený. V priebehu splácania úveru z F., a.s., a úveru od C.,

a.s., časť peňazí vo výške 20 tis. Sk požičal na splátky účastníkom brat žalobkyne, ktorému žalovaný
požičané peniaze vrátil po rozvode manželstva a po predaji domu. Časť peňazí na splátky vo výške
4 tis. Sk si žalobkyňa požičala od kamaráta, takisto po predaji domu žalovaný žalobkyni tieto peniaze
vrátil a táto ich dala kamarátovi. Zhodnými výpoveďami účastníkov má súd preukázané, že časť peňazí
na kúpu rodinného domu si žalovaný pred uzavretím manželstva požičal od svojho strýka a to 300

tis. Sk s dohodnutým 10 % úrokom, teda vrátiť mal 330 tis. Sk. Účastníci začali strýkovi pôžičku
splácať v decembri 2003, teda pred uzavretím manželstva, so splácaním pokračovali aj po uzavretí
manželstva. Pôžička podľa žalobkyne bola splatená pred získaním úveru z C., a.s.. Počas manželstva
sa rekonštruoval dom vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Rozsudkom o rozvode manželstva mal
súd preukázané, že rozhodnutím Okresného súdu Senica, č. k. 12C/188/2007-53 zo dňa 9.4.2008,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.4.2008, bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Hlavnú príčinu
rozvratu manželstva súd videl vo vzájomnom citovom odcudzení manželov a následnej nevere zo strany
žalovaného. Znaleckým posudkom Ing. Pavla Patinku zo dňa 13.10.2003 mal súd preukázané, že
rodinný dom spolu s pozemkami mal ku dňu 10.10.2003 hodnotu 435.880,- Sk. Znaleckým posudkom
Ing. Jozefa Vlčeja zo dňa 1.10.2006, ktorý bol vypracovaný ako podklad pre zriadenie záložného

práva v súvislosti s poskytnutím úveru, mal súd preukázané, že všeobecná cena rodinného domu
spolu s pozemkami vo výlučnom vlastníctve žalovaného bola 1.400 000,- Sk. Z toho rodinný dom
bol ocenený na sumu 845.865,04 Sk, jeden pozemok na 243.854,- Sk a ďalší pozemok na 135.810,-
Sk a ďalej tam boli ešte ohodnotené studňa - domáca vodáreň, prípojka vody a vodomerná šachta.
Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1 až. 5, § 150 O.z..

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že návrh na vyporiadanie BSM bol podaný
dôvodne. Manželstvoúčastníkovuzavretédňa25.9.2004boloprávoplatnekudňu30.8.2008rozvedené,
ktorým dňom zaniklo i BSM účastníkov. Keďže neprišlo k vyporiadaniu BSM dohodou, podala žalobkyňa
v zákonnej trojročnej lehote návrh na súd. Žalovaný mal síce za to, že k vyporiadaniu BSM došlo
vyplatenímsumy150tis.Skžalobkynikrátkopozánikumanželstva,avšakžalobkyňauzavretiedohodyo

vyporiadaní BSM poprela. Žalovaný uzavretie mimosúdnej dohody nepreukázal, dohodu vyvodil výlučne
z toho, že žalobkyni zaplatil 150 tis. Sk (4.979,09 eur), ktorú sumu prijala. Predmetom vyporiadania BSM
je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Bolo preukázané, že
do BSM patria hnuteľné veci a to osobné motorové vozidlo zn. Opel Astra - B Caravan v hodnote 2.000
eur, plynový sporák s elektrickou rúrou zn. Morava v hodnote 220 eur, komoda zn. Multiplo v hodnote

40 eur, rýchlovarná kanvica v hodote 0 eur, hodinky, priamočiara píla obec v hodnote 0 eur, kotúčová
píla zn. Black Decker v hodnote 20 eur, doska k PC zn. MSI v hodnote 200 eur, modem, webkamera
zn. MSI, pevná linka všetko v hodnote 0 eur, hotovosť vo výške 3.443,90 Sk (114,32 eur). Na mase i
hodnote veci sa účastníci zhodli. Žalovaný v konaní zdôrazňoval, že súd by mal prihliadať k tomu, kto z
účastníkov sa akou mierou zaslúžil o nadobudnutie majetkových hodnôt peňažných prostriedkov, ktoré

boli príjmom do domácnosti účastníkov, keď počas celého obdobia splácania úveru bola žalobkyňa na
materskej dovolenke s príjmom 165,97 eur mesačne a on riadne bol zamestnaný s príjmom 829,85
eur mesačne. Pokiaľ sa týka pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z toho, že podiely oboch účastníkov
sú rovnaké, kde mal za preukázané, že dôvod nižších príjmov žalobkyne spočíval v skutočnosti, žežalobkyni sa narodilo v marci 2006 dieťa, s ktorým bola na materskej a následne na rodičovskej
dovolenke, v dôsledku čoho nemala reálnu možnosť zadovážiť si vyššie príjmy. Starostlivosť o dieťa
vykonávala riadne, čo nenamietal ani žalovaný. Súd v rámci vyporiadania okrem majetku vyporiadal

aj pohľadávky a dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva. Pri vyporiadaní postupoval tak, že
pokiaľ ide o hnuteľné veci, tieto prikázal do vlastníctva účastníkov v súlade s hľadiskom účelného
využitia týchto vecí tak, ako účastníci veci z BSM po zániku manželstva užívali a doposiaľ užívajú a
aj v súlade s návrhom samotných účastníkov. Tak žalobkyni boli prikázané veci v celkovej hodnote 40
eur a žalovanému veci v celkovej hodnote 2.334,32 eur. Pri vyporiadaní spoločných úverov existujúcich

ku dňu zániku manželstva, keďže oba úvery boli ku dňu vyporiadania splatené tieto neprikazoval do
vlastníctva účastníkov ale na ne prihliadal pri určení sumy finančného vyrovnania. Pokiaľ sa týka úveru
od F., a.s., vo výške 3.319,39 eur, táto bola použitá na výlučný majetok žalovaného, preto žalovaný
má povinnosť nahradiť túto sumu do spoločného majetku. Keďže počas trvania manželstva bola zo
spoločných prostriedkov účastníkov zaplatená len časť úveru vo výške 1.863,10 eur, je žalovaný povinný
nahradiť do spoločného majetku len túto sumu 1.863,10 eur, z ktorej žalobkyni patrí suma 931,55 eur.

Zvyšná časť úveru vo výške 2.044,74 eur bola splatená žalovaným po rozvode manželstva z výlučných
prostriedkov žalovaného. Z úveru C. v celkovej výške 498.748,50 Sk t.j. 16.555,42 eur bola časť v sume
400.949,- Sk použitá na majetok vo výlučnom vlastníctve žalovaného (splatenie pôžičky od starých
rodičov a kúpa okien), zvyšná časť vo výške 97.799,50 Sk bola použitá na kúpu osobného motorového
vozidla a z úveru bola počas manželstva splatená časť 51.484,41 Sk. Po rozvode manželstva bola z

výlučných prostriedkov zaplatená suma 514.878,45 Sk, celkovo 566.362,86 Sk. Na majetok žalovaného
bola z úveru vynaložená časť zodpovedajúca 80,39 %, žalovaný z celkovej sumy splátok uhradil časť
zodpovedajúcu 90,91 %. Žalovaný má teda právo na vyrovnania z časti splátok, ktoré boli vynaložené z
jeho výlučného majetku na splatenie zodpovedajúcej časti spoločného záväzku. Žalobkyňa je povinná
nahradiť do spoločného majetku sumu 1.977,73 eur t.j. 10,52% zo splatenej sumy, pričom žalovanému

patrí polovica z tejto sumy 988,86 eur. Okrem peňažných prostriedkov z poskytnutých úverov boli na
výlučný majetok žalovaného vynaložené aj ďalšie spoločné prostriedky účastníkov, jedná sa o náklady
na materiál použitý pri rekonštrukcii rodinného domu žalovaného vo výške 3.449,61 eur. Z tejto sumy
má žalobkyňa v rámci vyrovnania nárok na polovicu t.j. na sumu 1.724,80 eur. Do tejto sumy neboli
zarátané ani náklady vynaložené zo spoločných prostriedkov na prietokový ohrievač a komín, ktoré

sú súčasťou rodinného domu v celkovej sume 464,71 eur, z ktorej žalobkyni v rámci vyporiadania patrí
polovica 232,35 eur. Zo spoločných prostriedkov oboch účastníkov bola časť vynaložená tiež na splátky
pôžičky poskytnutej žalovanému na kúpu rodinného domu, pričom súd ustálil výšku takto vynaložených
prostriedkov na sumu 230 tis. Sk t.j. 7.634,60 eur, z ktorej žalobkyni patrí v rámci vyporiadania polovica
3.817,60 eur. Žalobkyni boli z BSM prikázané veci v hodnote 40 eur a žalovanému veci v hodnote

2.334,32 eur. Aby boli podiely oboch účastníkov rovnaké, je žalovaný povinný vyplatiť žalobkyni sumu
1.147,16 eur. Zo spoločných prostriedkov vynaložených na majetok žalovaného patrí žalobkyni suma
6.706 eur (931,55 + 1724,80 + 232,35 + 3817,30 eur), ktorú je žalobkyni povinný nahradiť žalovaný.
Z výlučných prostriedkov žalovaného vynaložených na spoločný majetok účastníkov patrí žalovanému
suma 988,86 eur, ktorú žalovanému je povinná nahradiť žalobkyňa. Po zrátaní uvedených súm je

zrejmé, že v konečnom dôsledku je žalovaný povinný na vyrovnanie podielu zaplatiť žalobkyni sumu
6.864,30 eur. Pokiaľ ide o návrh žalovaného, aby suma 150 tis. Sk vyplatená po rozvode žalobkyni,
bola započítaná pri vyporiadaní BSM v prospech žalovaného, uvedené nie je možné, nakoľko by k
vyporiadaniu BSM došlo až rozhodnutím súdu a preto plnenie vo výške 150 tis. Sk nemohlo byť plnením
na účely vyporiadania BSM. V súlade s § 2 ods. 1 písm. c) zák. č. 71/92 Zb. súd oboch účastníkov

zaviazalnazaplateniesúdnehopoplatkuzavyporiadenieBSMzkaždéhovovýške309,22eur.Otrovách
konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá na ich náhradu právo.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný.
Uviedol, že žalovaný pred začatím konania o vyporadanie BSM vychádzal z toho, že vzájomné vzťahy

účastníkov boli vyporiadané na základe výplaty finančnej čiastky vo výške 150 tis. Sk žalobkyni po
rozvode manželstva. Túto čiastku poňala aj právna zástupkyňa pri jej predsúdnych výzvach, ako čiastku
akceptovanú, ako čiastočné plnenie titulom vyporiadania BSM. Úver účastníkov z F. X. a.s. vo výške
99.999,- Sk bol žalovanému pripísaný na účet po uzavretí manželstva ale záväzok z úveru vznikol ešte
pred uzavretím manželstva. Má za to, že pri tomto úvere sa jedná o záväzok, ktorý nevznikol počas

manželstva a teda nemal byť poňatí do vyporiadania BSM. Pri úvere účastníkov z C. značná časť
úveru bola splatená žalovaným po právoplatnosti rozvodu z jeho vlastných prostriedkov. Predmetný úver
bol poskytnutý v čase, keď bola žalobkyňa na materskej dovolenke. Úver ako aj financovanie rôznych
prerábok na dome žalovaného boli za účelom užívania predmetného domu oboma účastníkmi konaniaa ich maloletého syna. Všetci traja dom obývali, počas tohto času bol príjem žalobkyne približne 5 tis.
Sk a príjem žalovaného 25 tis. Sk. Nepopiera, ani nijakým spôsobom nenaráža na skutočnosť nízkeho
príjmu žalobkyne a na jej úlohu ako matky, ale počas konania poukázal na to, že zabezpečoval z väčšej

časti príjem v domácnosti. Príjem oboch účastníkov bol síce príjmom patriacim do BSM ale je názoru, že
analogicky je možné aj tu prihliadnuť na to, ktorý z účastníkov sa akou mierou zapríčinil o tento príjem
patriaci do BSM. Nepopiera úlohu matky a jej obmedzenia vyplývajúce z výchovy dieťaťa, ale poukazuje
na skutočnosť, že žalobkyňa sa žiadnym spôsobom nezaslúžila o rekonštrukciu domu a o akékoľvek
aktívne zhodnocovanie majetku patriaceho do výlučného vlastníctva žalovaného. Súd sa zaoberal aj

pôžičkou, ktorá bola poskytnutá žalovanému jeho strýkom F. Q.. Túto splácal už koncom r. 2003, teda
pred uzatvorením manželstva, k celkovému splateniu malo dôjsť v máji 2005. Výšku jednotlivých splátok
a ich počet nemohol súd jednoznačne zistiť. Predmetná pôžička bola splácaná žalovaným v hotovosti,
občas prispela aj matka alebo stará matka. Žalovaný navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že žalovaný, rovnako ako ona,
mal záujem, aby mali spoločné dieťa a aby sa počas materskej dovolenky oňho starala. Obdobie
materskej dovolenky a starostlivosti o dieťa ako dôvod stanovenia iného podielu prerozdelenia majetku
nadobudnutého počas manželstva v prospech žalovaného považuje za irelevantný a nevhodný, rovnako
ako aj tvrdenie žalovaného, že suma 150 tis. Sk, ktorá jej bola vyplatená z dôvodu zabezpečenia

ubytovania pre syna a pre ňu, nakoľko vinou žalovaného zostali bez strechy nad hlavou, sa započítava
do vyporiadania majetku. Po dobu troch rokov od rozvodu manželstva nedošlo k uzavretiu žiadnej
dohody o vyporiadaní BSM a zo strany žalovaného nikdy nevznikol podnet k tomu, aby nejakú dohodu
uzatvorili. Pôžičku, ktorú žalovaný nadobudol pred manželstvom, spoločne splácali počas manželstva zo
spoločných prostriedkov strýkovi Q.. Zo svedeckých výpovedí matky žalovaného a účastníkov vyplynulo,

že žalovaný začal splácať pôžičku koncom r. 2003 a k celkovému splateniu došlo v máji 2005. Takže
pôžička bola splatená aj zo spoločných finančných prostriedkov účastníkov a preto je uvedená suma
započítaná do vyporiadania majetku BSM. Navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave vec prejednal a rozhodol rozsudkom z 15. januára 2014, č.k. 11Co/204/2012-321
tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a BSM vyporiadal tak, že do výlučného
vlastníctva žalobkyne prikázal hnuteľné veci v celkovej hodnote 40 eur a žalovaného v celkovej hodnote
2.334,32 eur a žalovanému určil povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania sumu
1.885,22 eur. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal so sumou

150.000Sk,ktorúžalovanývyplatilžalobkyniporozvodemanželstvazvlastnýchfinančnýchprostriedkov
po predaji svojho rodinného domu. Žalobkyňa tvrdila, že uvedená suma, ktorú prijala, nebola v rámci
vyporiadania BSM, ale bola jej poskytnutá za účelom zabezpečenia bývania pre ňu a pre maloletého
syna. Odvolací súd túto sumu zarátal do vyporiadania BSM, keď mal za to, že účel, za akým bola
vyplatená, nebráni jej započítaniu v rámci vyporiadania BSM.

5. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, namietala, že žiadna dohoda o
vyporiadaní BSM medzi ňou a žalovaným nikdy uzatvorená nebola, nie je dôvod, aby sa každá platba
po zániku BSM považovala za časť neskoršieho vyporiadania alebo sa do vyporiadania zarátavala.
Suma 150.000 Sk, ktorú jej žalovaný vyplatil, nebola pohľadávkou. Súd mal dohodu pre jej rozpor s

dobrými mravmi odmietnuť. Zákonná úprava neumožňuje súdu rozhodnúť o doplatení vyporiadania
vzťahujúceho sa na jednu vec. Z právneho hľadiska ako aj vôle účastníkov, aj vyjadreného zámeru,
išlo o dar, čo dokazuje aj jej návrh ako aj vyjadrenie žalovaného, ktorý prvý raz označil dar za sumu
vyporiadania až po tom, ako ho k tomu nepriamo naviedol súd prvej inštancie pri jeho výpovedi.

6. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 27. októbra 2016, sp.zn. 2 Cdo 828/2015 rozhodol o dovolaní a
zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 15.1.2014, sp.zn. 11Co/204/2012 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie v súlade s ust. § 237 ods. 1 písm. f) O.s.p. z dôvodu, že v odvolacom konaní došlo k procesným
vadám, keď odvolací súd v zmysle ust. § 213 ods.2 O.s.p. nevyzval účastníkov, aby sa vyjadrili k
možnému použitiu ustanovení iného právneho predpisu, podľa ktorých mienil danú vec posúdiť a založil

svoje rozhodnutie nečakane a nepredvídateľne na iných (nových) dôvodoch, než súd prvej inštancie.
Účastníkom konania tak odňal možnosť namietať správnosť nového právneho názoru zaujatého až v
odvolacom konaní.7. Krajský súd ako súd odvolací, tak opakovane rozhodoval po zrušení veci dovolacím súdom, keď
rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP)
účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok,

pričom podľa ust. § 470 ods.1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom
podľa ust. § 385 ods. 1 CSP preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa § 379 ods. 1 CSP, postupom podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie

žalovaného je z časti dôvodné, pretože rozsudok nie je vecne správny.

8. Predmetom konania na súde prvej inštancie vedeného pod sp. zn. 9C/56/2011 je návrh žalobkyne o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej

inštancie, ktorým bolo bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadané.

10. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že súd prvej inštancie určil majetok patriaci do BSM. Obe
strany sporu s týmto majetkom súhlasili a takisto súhlasili aj s jeho vyporiadaním, keď do výlučného
vlastníctva žalobkyne boli prikázané hnuteľné veci: komoda zn. Multiplo, rýchlovarná kanvica, hodiny

spolu v hodnote 40 eur a do výlučného vlastníctva žalovaného boli prikázané hnuteľné veci: osobné
motorové vozidlo zn. Opel Astra - B - Caravan, priamočiara píla, kotúčová píla zn. Black & Decker, doska
k PC zn. MSI, modem, webkamera zn. MSI, pevná linka, hotovosť vo výške 114,32 eur, všetko v celkovej
hodnote2.334,32eur.Spornámedziúčastníkmizostalasuma,ktorúsúdurčilakopovinnosťžalovanému
zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania, keď žalovaný v odvolaní namietal pohľadávky a

dlhy manželov vzniknuté za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva, finančnú hotovosť
150.000,-Sk, ktorú po rozvode manželstva vyplatil z vlastných finančných prostriedkov žalobkyni a výšku
podielov oboch účastníkov, keď žiadal sebe priznať väčší podiel ako žalobkyni z dôvodu, že výška jeho
príjmu bola počas trvania BSM vyššia a väčšou mierou sa zaslúžil o nadobudnutie spoločného majetku.

11. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec správne posúdil podľa
ust. § 143, § 148 ods. 1, podľa § 149 ods. 1 až 5 O.z. a takisto pri vyporiadaní BSM správne aplikoval ust.
§ 150 O.z., v zmysle ktorého pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný
majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej

sa prihliada predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov postaral o rodinu
a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba
vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti, na obstarávanie spoločnej domácnosti.

12. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne určil podiel oboch manželov na spoločnom

majetku rovným dielom. Skutočnosti uvádzané žalovaným v žiadnom prípade nemôžu mať za vznik
pri vyporiadavaní BSM určenie vyššieho podielu u žalovaného. Žalobkyňa počas trvania BSM, aj
počas manželstva, sa riadne starala o maloleté dieťa, v dôsledku čoho bola s dieťaťom na materskej
dovolenke a tiež mala nižší príjem. Avšak starostlivosť o dieťa nemôže privodiť vyšší podiel na majetku
manželovi,ktorýdosahovalvyššípríjem.Navyšežalobkyňa bolastarostlivá,riadnesastaralaospoločnú

domácnosť. Tvrdenie, že sa žiadnym spôsobom nepodieľala na rekonštrukcii rodinného domu, takisto
nie je dôvodom na zmenu výšky jej podielu na spoločnom majetku. Vzhľadom k týmto skutočnostiam
preto odvolací súd považoval za správne určenie podielu oboch manželov v rovnakej výške.

13.Pokiaľsatýkanamietanýchúverov,odvolacísúddospelkzáveru,žesúdprvejinštanciedostatočným

spôsobom preukázal výšku poskytnutého úveru, dátum poskytnutého úveru, spôsob splácania, dobu,
výšku nesplatenej časti ku dňu zániku BSM a správne aj jednotlivé úvery vysporiadal. Žalovaný v
odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli v čase rozhodovania súdu prvej inštancie
ohľadne pôžičiek známe, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia v tejto časti. Odvolací súd
preto považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti vyporiadania úverov od F. a.s. a C., a.s., ako aj

finančné prostriedky, ktoré mal žalovaný požičané od svojho strýka a boli mu splácané aj počas trvania
manželstva zo spoločných finančných prostriedkov za správne.14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal so sumou 150.000,- Sk,
ktorú žalovaný vyplatil žalobkyni po rozvode manželstva z vlastných finančných prostriedkov, po predaji
svojho rodinného domu. Žalobkyňa prijatie tejto čiastky, aj pôvod finančných prostriedkov potvrdila.

Uviedla však, že uvedená suma nebola v rámci vyporiadania BSM, ale bola jej poskytnutá za účelom
zabezpečenia bývania pre ňu a pre maloletého syna, keďže žalovaný rodinný dom mu vlastnícky
patriaci, v ktorom rodina bývala, predal. Odvolací súd však sa tu nestotožnil s názorom súdu prvej
inštancie a uvedenú sumu považoval za sumu, ktorú je potrebnú zarátať v rámci vyporiadania BSM v
prospech žalovaného, keďže jednoznačne po zániku BSM, teda po rozvode manželstva, z vlastných

finančných prostriedkov zaplatil žalobkyni sumu 150.000,-Sk. Účel, za akým táto suma bola zaplatená
a to zabezpečenie bývania vôbec nebráni zarátaniu uvedenej sumy do BSM. Žalobkyňa v dovolaní
tvrdila, že sa jednalo o dar, čo vyplýva aj z výpovede žalovaného. Tento na pojednávaní dňa 2.11.2011
uviedol, že dal žalobkyni sumu 150.000,- Sk. Slovo dal však neznamená daroval. Darovacia zmluva v
zmysle ust. § 628 OZ vzniká spravidla reálne, prejavom vôle oboch účastníkov spojeným s faktickým
odovzdaním a prevzatím daru. V danom prípade však z vykonaného dokazovania nevyplýva, že v

čase poskytnutia financií, teda v čase uzavretia darovacej zmluvy, došlo ku konsenzu zmluvných strán,
že poskytnuté plnenie bude bezodplatným. Zo správania žalovaného ani z jeho vyjadrení nevyplýva,
že mal v úmysle finančné prostriedky darovať. Naopak, žalovaná tieto finančné prostriedky takisto
nepovažovala za podarované, nakoľko vo výzve na mimosúdne vyporiadanie BSM zo dňa 18.2.2011
adresovanej žalovanému, sama uviedla, že žalovaný by jej mal zaplatiť sumu 350.000,- Sk(11.617,87

eur). Doteraz jej uhradil len sumu vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 eur) a preto je potrebné jej vyplatiť
ešte sumu 6.638,78 eur, takže aj ona uvedenú sumu započítala na vzájomné vyporiadanie BSM.

15. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam, keďže odvolací súd dospel k záveru, že je
potrebné uvedenú sumu 150.000,- Sk vyplatenú žalovaným žalobkyni zarátať v rámci vyporiadania BSM

v prospech žalovaného, odvolací súd preto zo sumy, ktorú určil súd prvej inštancie žalovanému ako
povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania, odrátal sumu 150.000,- Sk, t.j. 4.979,08 eur,
v dôsledku čoho tak vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom finančného vyrovnania
sumu 1.885,22 eur.

16. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, ako to je uvedené vo
výroku tohto rozsudku s tým, že zmenil aj výrok ohľadne zaplatenia súdneho poplatku, kde zo zákona
je povinnosť zaplatiť súdny poplatok solidárna u oboch účastníkov a preto rozhodol, že žalobkyňa a
žalovaný sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok vo výške 618,44 eur (§2 ods. 3 zák.
č. 71/1992 Zb.).

17. O nároku na náhradu trov celého konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovaný nemá na ich
náhradu nárok.

18. Vychádzajúc z obsahu spisu bol odvolací súd názoru, že v danom prípade je zrejmé, že ani

jedna zo strán nemala v konaní plný úspech, i keď vzhľadom na petit žaloby žalobkyne a konečné
rozhodnutie súdu možno považovať žalovaného za úspešnejšieho v konaní. Odvolací súd však bol ďalej
toho názoru, že v preskúmavanej veci je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP. Vzal pritom do
úvahy predovšetkým osobitný charakter sporu, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu ako aj
žalovaného, čo sa prejavuje najmä tým, že podaním návrhu žalobkyne na vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov súdom je uplatnené rovnaké právo žalovaného a taktiež jeho právo na súdnu
ochranu v tejto veci. Súd v konaní skúma, aký spôsob vyporiadania je s ohľadom na konkrétne okolnosti
najvhodnejší, pričom spôsob vyporiadania je teda na rozhodnutí súdu, ktorý postupuje podľa zásad
zakotvených v § 150 O.z.. Keďže ide o spoločný majetok, nie je spravodlivé a logické, aby len preto, že
jedenznichpodalžalobu,druhýmuselplatiťtrovykonania,pretožekonaniesatýkaichspoločnýchvecía

rozhodnutiejerovnakozásadnépreobestrany.Vsúdenomprípadenemožnoanijednoznačneustáliťkto
zavinil tento spor a tiež nie je možné vyvodiť ani záver, že by žalovaný robil v konaní obštrukcie brániace
rozhodnutiu súdu. Pokiaľ žalovaný v konaní s návrhom žalobkyne nesúhlasil a prezentoval svoj odlišný
názor na obsah masy BSM a jej hodnotu navrhoval dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a podobne,
žalovaný tým iba využíval procesné nástroje priznané mu zákonom. Vzhľadom k týmto skutočnostiam

odvolací súd je názoru, že samotný charakter sporu v spojení s okolnosťami konkrétneho prípadu robí
z preskúmavanej veci výnimočný prípad pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, preto v spojení s § 262
a § 396 ods. 2 CSP odvolací súd v konaní úspešnejšiemu žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal.19. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).