Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 17, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/68/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214211829
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2214211829.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobkyne: K. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom M. XXX/X, F. B., zastúpená JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, so sídlom Korzo B. Bartóka
789/3, Dunajská Streda, proti žalovanému: R. E., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený JUDr. M. R., bytom W.
X, K., o vyporiadanie BSM, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo
dňa 5. októbra 2016, č.k. 15C/251/2014-509, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e,
vo výroku II. m e n í tak, že vyporiadava BSM žalobkyne a žalovaného nasledovne:

Žalobkyňa preberá povinnosť zaplatiť zostatok úveru Hypopôžička č. U 22976-09 vedeného vo M., a.s.
na meno žalobkyne a žalovaného k 06.02.2012 vo výške 18.966,47 eur.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom vyrovnania zaniknutého BSM sumu 10.042,32 eur do 30
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil, že do BSM žalobkyne a žalovaného
patrí: zostatok úveru „Hypopôžička“ č. U 22976-09 vedeného vo M. a.s., vedeného na meno

žalobkyne a žalovaného k 06.02.2012 vo výške 18.966,47 eur, zostatok úveru „Flexihypotéka“ číslo:
001/169432/01-001/000,vedenéhovoM.a.s.,vedenéhonamenožalobkyneažalovanéhok06.02.2012
vo výške 27.067,98 eur, a cena utŕžená za predaj nehnuteľnosti - rozostavaného rodinného domu,
postaveného na parc. č. 1759/2 v k.ú. X., obec: X., okres Dunajská Streda, vedeného na LV č. XXXX o
výmere 90m2 vo výške 48.420,80 eur (výrok I.). Súd vyporiadal BSM žalobkyne a žalovaného tak, že
žalobkyňa preberá povinnosť zaplatiť zostatok úveru „Hypopôžička“ vo výške 18.966,47 eura a žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni titulom úplného vyrovnania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva

manželov sumu 18.112,45 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II.) a určil, že žalobkyňa
má právo na náhradu trov konania v rozsahu 48,80% (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo,
že žalobkyňa sa domáhala vyporiadania BSM, ktoré medzi ňou a žalovaným vzniklo počas trvania ich
manželstva, ktoré bolo rozvedené rozsudkom právoplatným dňa 06.02.2012. Uviedla, že do aktív BSM
patrí utŕžená kúpna cena za nehnuteľnosť - rodinný dom, ktorý začali so žalovaným stavať počas
manželstva, a ktorý žalovaný sám po rozvode manželstva v roku 2013 predal. Ďalej BSM zaťažuje
pasívum a to zostatok úveru „Hypopôžička“ z M., a.s., ktorý ku dňu rozvodu predstavoval 18.966,47

eur a od rozvodu na tento úver žalovaný zaplatil 2.047,20 eur, ďalej ho splácajú rodičia žalobkyne.
Do masy BSM patrí aj úver „Flexihypotéka“ od M., a.s., Žiadala do výlučného vlastníctva žalovaného
prikázať nehnuteľnosť, zostatok úveru „Hypopôžičky“ s tým, že „Flexihypotéka“ bola už celá zaplatená
a žalovanému určiť zaplatiť jej na vyrovnanie podiel 24.345,39 eur. Žalovaný uviedol, že do manželstvasi priniesol pozemok vo výlučnom vlastníctve, na ktorom začali stavať rodinný dom, až vo februári
2011. 2011. Po rozvode manželstva žalovaný predmetný dom predal, dôvodiac, že pozemok bol v jeho
výlučnom vlastníctve a na stavbu domu použil druhý úver, ktorý splácal a napokon aj vyplatil výlučne

sám a tiež vlastné prostriedky, ktoré dostal od svojich rodičov. Navrhol, že je ochotný žalobkyni dať jednu
tretinu z hodnoty predanej nehnuteľnosti, avšak požaduje nahradiť jednu polovicu z ním vyplateného
úveru „Flexihypotéky“. Navrhovanú disparitu odôvodňoval tým, že žalovaná sa ničím nezaslúžila o
nadobudnutie majetku a do manželstva nevniesla žiadnu hodnotu. Tvrdil, že suma z prvého úveru vo
výške 19.500 eur bola použitá na zhodnotenie nehnuteľnosti rodičov žalobkyne , ktorí nehnuteľnosť na

tento úver aj založili. Žalobkyňa podľa tvrdenia žalovaného nevložila do stavby rodinného domu ani
cent, ničím sa nepričinila o zväčšenie súkromného majetku žalovaného, ani o nadobudnutie spoločného
majetku. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalobkyňa a žalovaný boli manželmi od 17.05.2008 do
06.02.2012, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode ich manželstva. Manželia spolu začali
stavať rodinný dom v obci X. na pozemku patriacom výlučne žalovanému. Z výsluchu žalobkyne súd
zistil, že v roku 2009 manželia požiadali o prvý úver, pretože chceli získať prostriedky na stavbu domu.

Jednalo sa o montovaný dom. Žalobkyňa tvrdila, že v čase rozvodu už dom určite stál ako hrubá stavba.
O čerpaní druhého úveru nemala vedomosť. Od mája 2013 prvý úver spláca jej otec po 170,60 eur
mesačne, nakoľko na rodičovskom dome je zriadené záložné právo v prospech banky. Uviedla, že nie
je pravdou, že by sa prostriedky z prvého úveru použili na rekonštrukciu domu jej rodičov. Z výsluchu
žalovaného súd zistil, že BSM tento žiada vyporiadať tak, že prvý úver pripadne do výlučného záväzku

žalobkyne, s tým, že žalovaný jej uhradí 9.750 eur z ktorej sumy sa odpočíta suma 2.047,20 eura,
ktorú po rozvode ešte uhradil žalovaný. Neskôr žiadal tento úver nezahrnúť do masy BSM, dôvodiac
tým, že pri zmene v osobe dlžníka je potrebný súhlas banky. Druhý úver, tzv. „Flexihypotéka“ bol celý
uhradený žalovaným, preto od žalobkyne požaduje sumu 21.945,36 eur, čo je polovica ním vyplatenej
sumy 43.890,72 eur. Tvrdil, že celú sumu úveru použil na stavbu domu. Zo sumy utŕženej za predaj

nehnuteľnosti považuje žalovaný za spravodlivé, aby žalobkyni vyplatil len 1/3 z ceny 41.075 eur, t.j.
sumu 13.700 eur, dôvodiac, že žalobkyňa sa ničím nepričinila na obstarávaní spoločnej domácnosti,
nepracovala a nechala sa živiť. K sume 41.075 eur ako cene za dom dospel tak, že kúpna cena bola
53.000 eur od ktorej odrátal cenu za pozemok, ktorý bol v jeho výlučnom vlastníctve (podľa realitných
kancelárií1m2vmesteX.jeza 35eur,privýmerepozemku255m2jetosuma8.925eur). SvedokK.E.,

otec žalobkyne, uviedol, že nie je pravda, že by akákoľvek suma z prvého úveru žalobkyne a žalovaného
bola použitá na rekonštrukciu jeho vlastného domu, nakoľko túto rekonštrukciu vykonával sám a
postupne, po častiach. Svedok P. W. uviedol, že od žalovaného kúpil predmetnú nehnuteľnosť za kúpnu
cenu 53.000 eur spolu za dom i s pozemkom, pričom o kúpe rokoval výlučne so žalovaným. Z potvrdenia
M., a.s., vyplynulo, že úver tzv. „Hypopôžička“ číslo U 22976-09 poskytnutý vo výške 19.500 eur zmluvou

z októbra 2009, bol čerpaný a k 06.02.2012 bol jeho zostatok vo výške 18.966,47 eur. Z ďalšieho
potvrdenia M., a.s., vyplynulo, že úver tzv. „Flexihypotéka“ číslo 001/169432/01-001/000 poskytnutý vo
výške 30.000 eur zmluvou zo dňa 15.07.2011 bol čerpaný, následne predčasne ukončený a vyplatený
žalovaným k 18.04.2013. Zostatok úveru k 06.02.2012 bol spolu 27.067,98 eur. Zo znaleckého posudku
č. 11/2013 vyhotoveného Ing. Jolán Némethom vyplýva, že všeobecná hodnota stavby (rozostavaný

rodinný dom) je 62.217,01 eur, a hodnota pozemku je 5.882,85 eur. Z výpisu z LV č. XXXX, k.ú. X.
vyplýva, že vlastníkom pozemkov parc.č. 1759/1 a 1759/2 spolu o výmere 255 m2 bol výlučne žalovaný.
Rovnako z LV č. XXXX vyplýva, že v katastri nehnuteľností bol na LV č. XXXX ako výlučný vlastník
rozostavanej stavby na parc. č. 1759/2 ku dňu 01.02.2013 zapísaný iba žalovaný. Stavebné povolenie
na stavbu rodinného domu bolo na meno žalovaného vydané dňa 03.02.2011. Zo spisu Okresného

úradu Dunajská Streda, katastrálny odbor, sp.zn. V-1978/13 vyplýva, že dňa 17.05.2013 bol povolený
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam: v k.ú. X. zapísaným na LV č.
XXXX parc.č. 1759/1 - záhrada, parc.č. 1759/2 - zastavaná plocha a nádvorie rozostavaná stavba bez
súpisného čísla na parc.č. 1759/2 v prospech P. W. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 24.03.2013, ktorou
žalovaný predal predmetné nehnuteľnosti P. W. do výlučného vlastníctva za kúpnu cenu 53.000 eur. Z

rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 6P/156/2012-45 zo dňa 26.02.2013 vyplýva, že súd
zamietol návrh žalobkyne na určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, nakoľko žalovaný v tom
čase bol v rovnakej sociálnej situácii ako žalobkyňa. Od januára 2013 nepracoval, prácu si hľadal sám,
evidovaný na úrade práce nebol. Žalobkyňa riadne ukončila stredoškolské štúdium, snažila sa pracovať
a hľadala si prácu, bola určité obdobia aj evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie,

avšak pre svoj nedobrý zdravotný stav nemôže vykonávať náročnú a namáhavú prácu. V súvislosti s jej
diagnózami bola viackrát hospitalizovaná. T.č. poberá sociálne dávky, avšak v rámci aktivačných prác
pracuje na Mestskom úrade v Dunajskej Strede ako archivárka. Súd prvej inštancie vec právne posúdil
podľa § 143, § 148 ods. 1, § 149 ods. 1, § 150 OZ. Dospel k záveru, že do masy BSM žalobkyňažalovaného ku dňu rozvodu ich manželstva t.j. k 06.02.2012 patrí cena utŕžená za predaj nehnuteľností
rozostavaného rodinného domu postaveného na parc.č. 1759/2 v k.ú. X., vedeného na LV č. XXXX
vo výške 48.420,80 eur, keď je nepochybne preukázané, že žalobkyňa a žalovaný začali s výstavbou

rodinného domu počas trvania ich manželstva. Tvrdenie žalovaného v tom smere, že začal stavať až
potom, ako vybavil v júli 2011 druhý úver „Flexihypotéku“ bolo vyvrátené jednak výpoveďou žalobkyne,
svedka E., nekorešponduje toto tvrdenie ani s vlastným tvrdením žalovaného v rozvodovom konaní, no
najmä s geometrickým plánom vyhotoveným dňa 18.03.2011, z ktorého vyplýva, že sa ním zameriava
rozostavaná stavba na parc.č. 1759/2. V marci 2011 už existovala rozostavaná stavba. Taktiež z príloh

fotodokumentácie znaleckého posudku č. 95/2011 vyhotoveného 16.05.2011 vyplýva, že na predmetnej
nehnuteľnosti rozostavanom rodinnom dome už v máji 2011 existovali prvky dlhodobej životnosti, najmä
zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy ako aj väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu
charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, z čoho možno vyvodiť, že už v máji 2011 sa jednalo
o vec, pričom nie je rozhodujúce na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie. Žalobkyňa
uviedla, že žiada určiť, že do masy BSM patrí rozostavaný rodinný dom a nielen utŕžená kúpna cena.

Pri rozostavanom rodinnom dome nešlo o bežnú vec, k predaju nehnuteľnosti nedala súhlas. Tento
právny úkon preto žalobkyňa pokladá voči sebe za neplatný. Ak jeden z manželov uzavrie kúpnu zmluvu
o predaji nehnuteľnosti bez súhlasu druhého manžela, takýto právny úkon sa považuje za neplatný
len do času, keď sa druhý manžel jeho neplatnosti nedovolá (§ 40a OZ), pričom dovolať sa musí
voči všetkým účastníkom právneho úkonu. Avšak dovtedy, kým sa osoba dotknutá úkonom nedovolá

neplatnosti právneho úkonu, treba na tento úkon hľadieť ako na platný. V konaní nebolo preukázané,
že by sa žalobkyňa bola dovolala neplatnosti tohto právneho úkonu - kúpnej zmluvy voči všetkým
účastníkom právneho úkonu, najmä voči svedkovi P. W. - kupujúcemu, rovnako nebolo preukázané ani
to, že by sa žalobkyňa dovolávala neplatnosti kúpnej zmluvy súdnou cestou, keď toto ani netvrdila,
preto súd považoval kúpnu zmluvu za platnú a teda aj kúpnu cenu resp. výťažok z predaja za aktívum

patriace do BSM. Pri stanovení hodnoty k utŕženej kúpnej cene patriacej do BSM súd vychádzal z tej
úvahy, že v znaleckom posudku vypracovanom znalkyňou JUDr. Jolan Németh je stanovená všeobecná
hodnota celej nehnuteľnosti na sumu 68.099,86 eur, z toho hodnota stavby je 62.217,01 eur, hodnota
pozemku je 5.882,85 eur, t.j. hodnota pozemku predstavuje 8,64% z hodnoty celej nehnuteľnosti. Pri
kúpnej cene 53.000 eur za celú nehnuteľnosť tak 8,64% z kúpnej ceny predstavuje sumu 4.579,20 eur

a 48.420,80 eur zostáva ako cena rozostavanej stavby, bez ceny pozemkov, ktorá je súčasťou BSM
a musí byť medzi bývalými manželmi vyporiadaná. Súd ďalej dospel k záveru, že do masy BSM tiež
patrí zostatok úveru „Hypopôžička“ vo výške 18.966,47 eur a zostatok úveru „Flexihypotéka“ vo výške
27.067,98 eur. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaný počas manželstva
čerpali dva úvery, prvý úver, tzv. „Hypopôžičku“ z októbra 2009 v sume 19.500 eur. Žalobkyňa zotrvala

na tvrdení, že tento úver použili na začatie stavby domu. Žalovaný tvrdil, že prostriedky boli použité
na rekonštrukciu rodinného domu rodičov žalobkyne. Toto tvrdenie žalovaný nepreukázal, naopak, zo
svedeckej výpovede svedka E. vyplynulo, že rekonštrukciu svojho domu - zateplenie realizoval sám
z vlastných prostriedkov a výmeru plastových okien realizovali z pôžičky od spoločnosti QUATRO, čo
preukázal v konaní listinnými dôkazmi. Preto súd ustálil, že prvý úver tzv. „Hypopôžička“ bol čerpaný za

trvania manželstva a ako pasívum teda zaťažuje BSM žalobkyne a žalovaného. Jeho zostatok bol ku
dňu rozvodu manželstva 18.966,47 eur. Túto sumu súd zaradil ako pasívum zaťažujúce BSM. Žalovaný
na tento úver po rozvode zaplatil sumu 2.047,20 eur. Pod hrozbou straty jediného obydlia pristúpili k
splácaniu predmetného úveru rodičia žalobkyne, keďže ich rodinný dom bol zaťažený záložným právom
na základe záložnej zmluvy k predmetnej pôžičke. Ďalej žalobkyňa a žalovaný za trvania manželstva

čerpali ešte jeden úver, tzv. „Flexihypotéku“ a to v júli 2011 v sume 30.000 eur. Žalobkyňa uznala, že
i tento úver je pasívum zaťažujúce BSM, pričom vyšlo najavo, že žalovaný uvedený úver po rozvode
manželstva predčasne splatil dňa 18.04.2013. Nesplatená časť úveru ku dňu rozvodu manželstva
predstavovala sumu 27.067,98 eur. Súd rozhodol, že žalobkyňa preberá povinnosť zaplatiť zostatok
úveru tzv. „Hypopôžičku“ vo výške 18.966,47 eur. Súd tu poukázal na to, že dohoda manželov o tom,

resp. rozhodnutie o tom, že spoločný dlh prevezme len jeden z manželov, je voči veriteľom neúčinné
a tí sa môžu napriek tomu domáhať splnenia dlhu od ktoréhokoľvek z bývalých manželov. OZ nemá
výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené
s ich BSM a vznikli za jeho trvania. Ak tieto vzťahy nie sú osobitne upravené, potom treba v zmysle §
853 OZ vychádzať z ustanovenia OZ obsahom a účelom k nim najbližším a použiť na ich vyporiadanie

ustanovenia § 149 a § 150 OZ. Súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom úplného
vyrovnania zaniknutého BSM sumu 18.112,45 eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zásadne
vychádzal z princípu parity t.j. rovnosti veľkosti podielov. Základnou zásadou ustanovenia § 150 OZ
je, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky. Súd nemal zapreukázané, že by sa žalobkyňa správala spôsobom, ktorý by odôvodňoval pristúpiť k určeniu podielov
iným, ako paritným spôsobom. Nebolo preukázané, že by sa nestarala o rodinu, bolo len preukázané, že
počastrvaniamanželstvanepracovala,bolaevidovanáakouchádzačkaozamestnanie.Samapredložila

listiny preukazujúce, že nemôže vykonávať náročnú prácu, nedarilo sa jej nájsť si vhodnú prácu a to
aj s poukazom na jej zdravotný stav. V čase rozhodovania súdu bola poberateľkou sociálnych dávok,
avšak vykonávala tzv. aktivačné práce. Skutočnosť, že jeden z manželov sa svojimi príjmami väčšou
mierou pričinil o nadobudnutie spoločného majetku, nemôže bez ďalšieho viesť k rozhodnutiu o disparite
podielov. K sume 18.112,45 eur súd dospel nasledovne: súdom stanovená cena nehnuteľnosti bez

pozemku predstavuje sumu 48.420,80 eur. Celú kúpnu cenu si ponechal žalovaný. Preto je povinný
vydať žalobkyni polovicu z kúpnej ceny 48.420,80 eur, čo je suma 24.210,40 eur. Ďalej súd určil, že
zostatok prvého úveru tzv. „Hypopôžičky“ vo výške 18.966,47 eur prevezme žalobkyňa. Z tohto dôvodu
je žalovaný povinný zaplatiť jej jednu polovicu z tejto sumy t.j. 9.483,24 eur, od ktorej je potrebné ešte
odpočítať sumu 2.047,20 eur, ktorú žalovaný zaplatil na tento úver po rozvode. Teda žalovaný je povinný
vyplatiť žalobkyni sumu 9.483,24 eur mínus 2.047,20 eur t.j. sumu 7.436,04 eur. Druhý úver tzv.

„Flexihypotéku“porozvodemanželstvasplácalvýlučnežalovaný,pretožalobkyňajepovinnázaplatiťmu
jednu polovicu zo sumy zostatku úveru ku dňu rozvodu, ktorý predstavoval 27.067,98 eur, z čoho jedna
polovicaje13.533,99eur.Zuvedenéhotedavyplýva,žežalobkyňajepovinnázaplatiťžalovanémusumu
13.533,99 eur, kým žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumy: 7.436,04 eur a 24.210,40 eur t.j. spolu
31.646,41 eur. Keď sa od sumy 31.646,41 eur odpočíta suma 13.533,99 eur, ostane suma 18.112,45

eur, ktorú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni titulom úplného finančného vyporiadania a to do
30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255
ods. 1 CSP, keď ustálil, že žalobkyňa bola v konaní úspešná na 74,40%, neúspešná na 25,60%, jej čistý
úspech preto predstavoval 48,80%. V tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania od žalovaného.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalovaný.
Uviedol, že rozsudok je nezrozumiteľný, odporujúci zákonu, skutkovému aj právnemu stavu. Rozdielna
úvaha o trvaní manželstva a právneho trvania a skutočného spolužitia a naproti tomu zaradenie
nehnuteľnosti postavenej výlučne žalovaným s počiatkom výstavby tesne pred ukončením spolužitia a
úplnedokončenýmporozvodemanželstva,spôsobujenezrozumiteľnosťrozsudku.Zamietnutiedisparity

k vyporiadaniu nadobudnutej kúpnej ceny za nehnuteľnosť je v rozpore s § 150 OZ, ktorý dáva istotu
tej strane právneho vzťahu zo zaniknutého manželstva, ktorý sa pričinil o jej vznik, nadobudnutie,
udržanie, zveľadenie a neuprednostnil záhaľčivého občana, ktorý celý život nepracoval a nechal sa
živiť. Pre spoločnosť a okolie sa ničím nepričinil, je iba záťažou. Pri koncoch obdobia, keď malo končiť
obdobie poberania sociálnej podpory alebo inej štátnej dávky žalobkyne, vždy si žalobkyňa vymyslela

ochorenie. Je otázne, čo viedlo sudkyňu k zvýhodňovaniu takejto záhaľčivej osoby, keď § 150 OZ
zrozumiteľne uvádza, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako
sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných
vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej

domácnosti. Manželia nikdy spoločnú domácnosť nemali a spoločné deti nemajú. Žalobkyňa zo svojho
nevynaložila na stavbu ani cent. Nemôže ani požadovať niečo, naopak, všetko vynaložil žalovaný,
splatil aj úver „Flexihypotéku“ v sume 43.890,72 eur, z úveru „Hypopôžičky“ vyplatil sumu 2.047,20
eur. Ešte väčší otáznik vyvoláva vyporiadanie úveru „Hypopôžička“ keďže žalobkyňa nevie preukázať
platobnú schopnosť. Špekulatívne získanie sumy od žalovaného pomocou súdu v sume 18.966,47

eur pôsobí veľmi podozrivo, hlavne keď sudkyňa ďalej v rozsudku uvádza, že: v tejto súvislosti súd
zdôrazňuje, že rozhodnutie alebo dohoda manželov o tom, že spoločný dlh prevezme len jeden z
manželov, je voči veriteľom neúčinné. Je podozrivé, čo viedlo sudkyňu k takémuto rozhodnutiu, keď
sama vie, že žalobkyňa ešte nikdy nič nesplatila. Existuje množstvo rozhodnutí od okresných, krajských
až po Najvyšší súd SR o tom, že nesplatený spoločný úverový záväzok nemožno zahrnúť do masy BSM.

Natoobzvlášťupozornilokresnýsúd,uviedolniektoréspisovéznačkyrozhodnutí.Napriektomusudkyňa
nepochopiteľne priradila úver uhradiť žalobkyňou, ktorá je 100% neplatičkou, ale u ktorej nie je ani
predpoklad, že by vedela splatiť čo i len jeden cent. Žalobkyňa a žalovaný nemali spoločnú domácnosť,
nehospodárili spolu, nemali spolu žiadne dieťa, nemali spoločný majetok. Skutočné spolužitie bolo od
17.05.2008 do novembra 2010. Právne manželstvo trvalo od 17.05.2008 do 06.02.2012, avšak formálne

trvalo od novembra 2010 do 06.02.2012. Stavebné povolenie bolo vydané 01.03.2011 a kolaudačné
rozhodnutie 12.04.2013. Súd konštatoval, že v máji 2011 už existovali prvky dlhodobej životnosti. Neurčil
však začiatok stavby. Neurčil ani hodnotu rozostavanej stavby v čase uzavretia manželstva, ani hodnotu
stavby v čase skutočného zániku manželstva, nie právneho. Súd sa nezaoberal ani skutočnosťou, kto sav akej miere zaslúžil o jeho získanie, výstavbu a financovanie. Žalobkyňa preukazovala, že žiadny príjem
nemala, bola odkázaná na iných, nechala sa vydržiavať, teda sa o nič nepričinila. Nikdy neprejavila
žiadny záujem o stavbu. Dôkazom toho je, že stavebné povolenie ako aj kolaudačné rozhodnutie nikdy

nenapadla. Preto sa stavba nedá prijať do masy BSM, obzvlášť, keď neprejavila nikdy záujem o stavbu,
o jej zápis a financovanie. Vo vzťahu k zostatku úveru „Hypopôžička“ sama sudkyňa v rozsudku uvádza,
žetátopohľadávkaadlhnepatrídoBSM,takžesananenevzťahujeust.§149a §150OZ.Časúveru
uhradený záložným ručiteľom zaťažuje oboch žalobcu aj žalovaného v rovnakom pomere, spoločne a
nerozdielne vo vzťahu k záložnému ručiteľovi. Zvyšok nesplatenej časti úveru voči veriteľovi zaťažuje

oboch, žalobcu aj žalovaného, v rovnakom pomere spoločne a nerozdielne. Z tohto úveru je žalobkyňa
povinná uhradiť žalovanému polovicu z uhradenej sumy vo výške 1.023,60 eur, vo zvyšku zostáva
záväzok voči veriteľovi M. A., a.s., voči žalovanému ručiteľovi záväzkom oboch žalobkyne aj žalobcu
spoločným a nerozdielnym. Vo vzťahu k „Flexihypotéke“ žalovaný po rozvode uhradil v roku 2012 sumu
4.236,60 eur, v roku 2013 sumu 32.487,92 eur, od skutočného rozchodu ešte v roku 2011 sumu 4.436,60
eur. Keď počíta sumu, ktorú za oboch uhradil po rozvode manželstva, je to suma 36.724,52 eur, takže

žalobkyňa je povinná uhradiť žalovanému sumu 18.362,26 eur. Spolu z oboch úverov je teda žalobkyňa
povinná uhradiť žalovanému sumu 19.385,86 eur. Žalobkyňa nepredložila potvrdenie o tom, že veriteľ,
teda M., a.s., súhlasí s prechodom záväzku na ňu. Poukázal tu na ust. § 511 ods. 1, 3, § 531 ods. 1,3
OZ. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť, určiť, že do BSM strán sporu patrí vyplatená časť
úveru po rozvode manželstva „Hypopôžička“ v sume 2.047,20 eur a vyplatená časť úveru po rozvode

„Flexihypotéka“ v sume 36.724,52 eur a žalobkyňa je povinná zaplatiť titulom vyrovnania žalovanému
sumu 19.385,86 eur. Nikto nemá právo na náhradu trov konania. K odvolaniu doložil uznesenie NS SR
sp.zn. 2Cdo 213/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 4Co/231/2012.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že navrhuje napadnutý rozsudok súdu

prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 CSP) po zistení, že odvolanie podala
včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti
dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 15C/251/2014 je vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na základe návrhu žalobkyne.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým bolo bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov vyporiadané.

7. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.01.2012,
právoplatným dňa 06.02.2012, č.k. 12P/88/2011-14 rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa
17.05.2008. Súd prvej inštancie určil majetok patriaci do BSM a to zostatok úveru „Hypopôžička“
vo výške 18.966,47 eur, zostatok úveru „Flexihypotéka“ vo výške 27.067,98 eur, a cena utŕžená za
predaj nehnuteľnosti - rozostavaného rodinného domu, vo výške 48.420,80 eur. Súd vyporiadal BSM

tak, že žalobkyňa preberá povinnosť zaplatiť zostatok úveru „Hypopôžička“ a žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni titulom úplného vyrovnania zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sumu 18.112,45 eur do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný namietal, že do majetku
BSM nemala byť zahrnutá cena utŕžená za predaj nehnuteľnosti - rozostavaného rodinného domu, ak
bola zahrnutá, nemala byť aplikovaná pri vyporiadaní podielov parita, nakoľko žalobkyňa sa nijakým

spôsobom o nadobudnutie rozostavaného rodinného domu nepodieľala a tiež namietal, aby zostatok
úveru „Hypopôžička“ bol prikázaný žalobkyni, žiadal, aby tento nebol prikázaný nikomu, nakoľko banka
neudelilasúhlassozmenoudlžníka.Navrholvyporiadaťzuvedenej„Hypopôžičky“lenčasť,ktorúuhradil
on po rozvode.

8. Ak zanikne BSM, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 OZ. Vyporiadanie
BSM podľa tohto ustanovenia pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej t.j. usporiadania vlastníctva k
jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá sa týka jednotlivých hodnôt
účastníkov - bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctvapatrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom
zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a dlhy vzniknuté za trvania
manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza

z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa
mu uhradilo čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného
majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých
detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a
udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a

na obstarávanie spoločnej domácnosti. Toto ustanovenie upravuje zásady, z ktorých treba vychádzať
pri vyporiadaní BSM. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo
a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Základnou zásadou pre vykonanie vyporiadania je, že podiely
oboch manželov sú rovnaké (princíp parity). Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú
podiely určiť aj iným pomerom. Výšku podielu môže ovplyvniť napr. skutočnosť, že niektorý z manželov
sa napriek svojim schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že sa nepričiňoval, hoci mohol, o

nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a pod. Pre úvahu o nerovnosti podielov je významné,
ako sa každý z manželov v priebehu manželstva staral o rodinu, spoločnú domácnosť či uspokojovanie
spoločných potrieb a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.

9. Pokiaľ ide o rodinný dom, súd prvej inštancie správne skonštatoval, že predmetomBSM

žalobkyne a žalovaného ku dňu rozvodu manželstva je cena utŕžená za predaj nehnuteľnosti -
rozostavaného rodinného domu, keď súd prvej inštancie správne skonštatoval, že rozostavaný rodinný
dom jednoznačne sa začal stavať počas trvania manželstva a skutočnosť, že bol skolaudovaný po
zániku BSM, nemôže mať vplyv na to, že patril do BSM. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v
marci 2011 už existovala rozostavaná stavba, ktorú skutočnosť mal preukázanú znaleckým posudkom

č. 95/2011, vyhotoveným dňa 16.05.2011 znalcom Ing. Jozefom Szabóm a tiež geometrickým plánom
vyhotoveným dňa 18.03.2011. Keďže už v máji 2011 existovali prvky dlhodobej životnosti, ktoré stavbu
charakterizujú ako vec, jednalo sa už v máji 2011 o vec. Takisto je pri tejto konštatácii bezpredmetná
skutočnosť, že manželia spoločnú domácnosť viedli len do novembra 2010, podstatné tu je, že ich
manželstvo trvalo až do 16.02.2012. Skutočné spolužitie môže mať význam pri rozhodovaní o stanovení

rovnosti či nerovnosti veľkosti podielov manželov po zániku BSM. Keďže však v čase vyporiadania
už rozostavaný rodinný dom vlastnícky patril tretej osobe, nebolo možné tento prikázať do vlastníctva
žiadnemu z bývalých manželov, preto bolo správne zahrnúť do masy BSM kúpnu cenu, za ktorú bol
rozostavaný rodinný dom predaný. Súd prvej inštancie kúpnu cenu určil za rozostavaný rodinný dom
sumou 48.420,80 eur. Túto súdom určenú výšku (8,64% z celkovej kúpnej ceny53.000 eur) žalovaný

v odvolaní nerozporoval.

10. Pri vyporiadaní tejto kúpnej ceny mal odvolací súd za to, že je dôvodné nevychádzať z toho, že
podiely oboch manželov sú rovnaké. Mal za to, že okolnosti prípadu sú dôvodné na aplikáciu disparity,
keď o stavbu rodinného domu sa žalobkyňa vôbec nezaujímala. Rodinný dom sa začal stavať síce počas

trvania manželstva, avšak stavebné povolenie bolo vydané až v čase, keď manželstvo síce ešte trvalo,
ale manželia neviedli spoločnú domácnosť, takže manželka, teda žalobkyňa sa žiadnym spôsobom
na výstavbe tohto rodinného domu, okrem poskytnutia financií z čerpaných úverov nepodieľala. Úver
Flexihypotéku v sume 30.000 eur žalovaný použil na výstavbu domu, čo žalobkyňa nevyvrátila, polovica
z úveru pripadajúca na žalobkyňu je 15.000 eur. Prvý úver Hypopôžička bol poskytnutý pred začatím

stavby, ešte v roku 2009 v sume 19.500 eur, jeho presné použitie nebolo preukazované, tvrdenia
žalovaného, že financie boli použité na rekonštrukciu rodičovského domu žalobkyne neboli preukázané,
takže financie boli spotrebované počas trvania manželstva a mohli byť použité aj na stavbu rod. domu.
Zo znaleckého posudku z roku 2011 vyplynulo, že hodnota stavby bola 62. 217 eur, čo je vyššia suma
ako poskytnuté úvery. Manželia nemali spolu deti, spoločnú domácnosť viedli po dobu dva a pol roka

a ďalší rok a pol do právoplatného rozvodu manželstva spoločnú domácnosť neviedli. Počas trvania
manželstva manželka bola väčšiu časť nezamestnaná, mala zdravotné problémy, poberala sociálne
dávky, takže odvolací súd považoval za správne, aby z kúpnej ceny pripadol na manželku podiel jedna
tretina, čo je 16.140,27 eur.

11. Správne súd prvej inštancie v rámci vyporiadania BSM rozhodol aj o vyporiadaní „Hypopôžičky“
a „Flexihypotéky“, keďže aj tieto ako pohľadávky voči tretím osobám patria do majetkových vzťahov
manželov, vznikli za trvania BSM, naväzujú na spotrebné spoločenstvo manželov a po jeho zrušení je
potrebné previesť ich vyporiadanie za použitia § 150 OZ primerane v zmysle § 496 OZ. Pokiaľ satýka „Flexihypotéky“ tak zostatok ku dňu rozvodu bol v sume 27.067,98 eur. Uvedenú sumu v celosti
zaplatil po rozvode manželstva ku dňu 18.4.2013 žalovaný. Tieto skutočnosti medzi stranami sporu
neboli sporné.

12. Pokiaľ sa týka „Hypopôžičky“, tak na tejto bol zostatok ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva,
teda k zániku BSM v sume 18.966,47 eur. Z tejto sumy po rozvode žalovaný zaplatil sumu 2.047,20
eur. Túto „Hypopôžičku“ splácajú rodičia žalobkyne. Súd prvej inštancie správne zostatok uvedenej
„Hypopôžičky“ prikázal žalobkyni. Veriteľ má zriadené záložné právo na rodinný dom rodičov žalobkyne.

Žalovaný počas trvania manželstva uvedenú pôžičku prestal splácať, preto z dôvodu, aby rodičia
žalobkyne neprišli o dom, začali uvedenú pôžičku splácať. V súčasnosti žalobkyňa preukázala, že od
01.06.2017 je riadne zamestnaná v pracovnom pomere na dobu neurčitú, s mesačným funkčným
platom 622 eur brutto, takže má financie na splácanie úveru. Je pravdou, že prevzatie dlhu len jedným
z manželov je voči veriteľovi neúčinné a veriteľ sa môže napriek tomu domáhať splnenia dlhu od
ktoréhokoľvek z bývalých manželov. V prípade, ak by žalobkyňa riadne nesplácala uvedený dlh a

veriteľ by tento nedoplatok vymohol od žalovaného, má žalovaný nárok voči žalobkyni na vrátenie
bezdôvodného obohatenia vo výške toho, čo za žalobkyňu na predmetnom úvere zaplatil.

13. K vyporiadaniu BSM súdom prvej inštancie odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne určil
hodnotu majetku BSM, ktorá sa vyporiadava. Správne vyporiadal „Hypopôžičku“ keď skonštatoval, že

zostatok vo výške 18.966,47 eur prikázal žalobkyni, ktorej je povinný žalovaný zaplatiť polovicu, avšak
po odrátaní sumy 2.047,20 eur, ktorú po rozvode manželstva uhradil. Takže z tejto pôžičky je žalovaný
povinný zaplatiť žalobkyni sumu 7.436,04 eur. Čo sa týka „Flexihypotéky“ túto po rozvode manželstva
v sume 27.067,98 eur výlučne sám zaplatil žalovaný. Takže naopak, žalobkyňa je povinná z uvedenej
sumy uhradiť žalovanému polovicu, t.j. 13.533,99 eur a pri kúpnej cene za rozostavaný rodinný dom

v sume 48.420,80 eur, ktorú celú prevzal žalovaný, je tento povinný žalobkyni zaplatiť 1/3, teda sumu
16.140,27 eur, celkovo tak titulom vyrovnania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni sumu 10.042,32
eur (16.140,27 + 7436,04 - 13.533,99).

14. Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

vo vecne správnom výroku I. podľa ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil a vo výroku II. podľa ust. § 388 CSP
zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

15. O nároku na náhradu trov tohto konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2 CSP za
použitia ust. § 255 ods. 2 CSP, keď obe strany sporu mali úspech čiastočný.

16. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).