Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/81/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116887413
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8116887413.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému I. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N.
XXX, XXX XX V., o zaplatenie 2.410,42 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k. 19Csp/8/2016-99 zo dňa 18. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania.

II. Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.692,03 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na 40,4% náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 269 ods. 2, § 261 ods. 6 písm. d), § 708 ods. 1, 2, § 710, § 497
zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy, § 52 ods. 1
až 3, § 53 ods. 1, 2, 4, § 54 ods. 1, 2, § 100, § 107, § 451, § 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, § 3 ods. 1 a 2, § 2 písm. b), § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii,

§ 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 255, § 262 zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 03.06.2010 Zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb. Obsahom zmluvy bola Zmluva o zriadení osobného účtu
A.. Návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty N.-A. s denným

limitom PK XXX. Podľa bodu 1.4 Zmluvy jej obsahom nebol návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy
o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte. Podľa výpisu z účtu za obdobie od
01.08.2015 do 19.08.2015 vyplýva, že na ňom boli vykonané transakcie, okrem iného bezhotovostný
prevod sumy 2.410,42 Eur - prevedenie dlhu klienta.4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobcovi patria iba nároky na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Bezdôvodným obohatením je každá suma povoleného prečerpania, ktorá v súčte od

11.07.2013, teda 3 roky spätne dozadu odo dňa podania žaloby. Súd ex offo vzhliadol na premlčanie
tohto nároku, ale vzhľadom na prehlásenie žalovaného, ktorý chce dôvodnú sumu vyplývajúcu z
povoleného prečerpania uhradiť, teda aplikoval objektívnu premlčaciu lehotu. Zistil, že po sčítaní
všetkých súm povoleného prečerpania od 11.07.2013 podľa predložených výpisov došlo k povolenému
prečerpaniu len vo výške 1.692,03 Eur, pričom z tejto sumy patria žalobcovi aj úroky z omeškania, ale

tieto on nežiada, nakoľko predmetom žaloby je iba úrok 28%, na ktorý z dôvodu, že nedošlo k zmluvne
dohodnutému plneniu nemá nárok. Preto súd vyhovel žalobe len po sumu 1.692,03 Eur a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca mal úspech v časti predstavujúcej 70,2% a neúspech v
časti predstavujúcej 29,8%, preto mu patrí nárok na náhradu trov v percentuálnom vyjadrení 40,4%.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku, ktorým súd žalobu
zamietol v prevyšujúcej časti. Odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. h) zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Uviedol, že so žalovaným uzavrel Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere - povolené prečerpanie na účte. Žalovaný mal poskytnutú službu povolené

prečerpanie na účte s úrokom 16,9% ročne, ktoré sa riadi okrem zmluvy aj VOP časť T oddielu III..
Žalovaný opakovane porušoval zmluvu tým, že prekračoval limit povoleného prečerpania, na základe
čoho žalobca pristúpil k zníženiu limitu povoleného prečerpania žalovanému na sumu 0,- Eur dňa
02.12.2013. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa dostal do nepovoleného
debetu vo výške debetného zostatku na účte. Žalovaná suma tak predstavuje rozdiel medzi všetkými

kreditnými a debetnými obratmi vykonanými na účte žalovaného. Ďalej uviedol, že sadzba 16,9% ročne
vyplýva zo zmluvy o povolenom prečerpaní a VOP účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy. Sadzba úroku
je platná pre nepovolené prečerpanie a vyplýva z VOP v spojení s Výveskou úrokových sadzieb časť
„Úrok pri nepovolenom prečerpaní“. Ohľadom začatia plynutia premlčacej doby a jej dĺžky poukázal
na uznesenie Krajského súdu Bratislava, č.k. 10Co/87/2017-72 zo dňa 27.04.2017, kde súd nesúhlasil

so záverom, že splatnosť nastala 7 dní po poslednom reálnom čerpaní. Navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom
rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal
žalobcovi náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych
poplatkov.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti

ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 10.01.2019 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).11. Žalobca tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo
7/2010).

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v
rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaného dokazovania dospel
k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu
napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu
odvolacieho konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou,

ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

13. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti
s odvolacími námietkami žalobcu dopĺňa nižšie uvedené.

14. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na zistení, že v predmetnej veci ide o spotrebiteľský
vzťah, pričom žalobca nežiadal úroky z omeškania, ale len úrok vo výške 28%, na ktorý nemá nárok z
dôvodu, že nedošlo k zmluve dohodnutému plneniu.

15. V zhode so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že

predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb (ďalej len „Zmluva“)
je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,
pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva je síce zmluvným
typom upraveným v Obchodnom zákonníku, avšak odvolací súd uvádza, že aj zmluvu uzavretú podľa
Obchodného zákonníka možno považovať za spotrebiteľskú.

16. Odvolací súd uvádza, že Zmluva neupravuje, aké konkrétne odplaty za služby, resp. sankcie za

porušenie povinností a za akých podmienok by bol žalovaný povinný platiť. Zmluva odkazuje len na VOP
a Sadzobník poplatkov, ktoré neboli individuálne dojednané medzi stranami sporu. Sadzobník poplatkov
a VOP predstavujú podmienky, ktoré vypracoval žalobca a ktoré presadzuje. Vzhľadom na to, že ide
o tzv. firemné podmienky, tieto musia byť podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka individuálne
dojednané, z čoho vyplýva, že malo ísť teda o také podmienky, s ktorými sa žalovaný mal možnosť pred

podpisom zmluvy oboznámiť a ovplyvniť ich obsah. Z uvedeného teda vyplýva, že dôkazné bremeno
zaťažuje v takomto prípade dodávateľa, tzn., že dodávateľ je povinný preukázať, že firemné podmienky
boli individuálne dojednané. V prípade, ak dodávateľ nepreukáže individuálnosť vyjednania firemných
podmienok platí opak, teda, že firemné podmienky neboli individuálne dojednané.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca
ako dodávateľ preukázal individuálnosť dojednania firemných podmienok, tzn. že firemné podmienky
nemožno považovať za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich neprijateľnosť v zmysle ust. § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka.

18. V predmetnej veci pri zúčtovaní úrokov, poplatkov a v iných prípadoch mohlo dôjsť k nepovolenému
prečerpaniu bežného účtu. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného
odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky
úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, tzv. „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, čo je zrejmé
z bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok (č.l. 9).

19. V Úrokových sadzbách produktov účinných od 06.07.2016 predložených žalobcom je uvedená
výška úrokovej sadzby pri nepovolenom prečerpaní účtu 28 %. Z bodu 3.12 VOP ďalej vyplýva,
že nepovolené prečerpanie sa považuje za porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým jespojená povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že
nepovolené prečerpanie predstavuje porušenie povinnosti klienta, s ktorým sa spájajú sankcie, a to úrok
z nepovoleného prečerpania a zmluvná pokuta.

20. Ročný úrok dosahujúci úroveň 28 % podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom
trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch (12 %), čo je v priamom rozpore so zákonom, ako
i dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je preto potrebné považovať dohodu o výške
ročnéhoúrokuvmiere28%zadohodu,ktorájevrozporesdobrýmimravmiaktorájeustanovením,ktoré

spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
Uvedené potvrdili súdy pri svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo
dňa 28.09.2011, sp. zn. 3Co/3/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.08.2014, sp. zn.
10Co/325/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09. 11. 2010, sp. zn. 17Co/313/2010).
NemeckýBGHvrozsudkuz13.03.1990AZXIZR252/89vyhlásilúversrozdielomo12%percentuálnych
bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia

s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z
1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil za
odporujúcu dobrým mravom. Zároveň je potrebné uviesť, že úrok vo výške 28% ročne v danom prípade
predstavuje sankciu za porušenie povinnosti spotrebiteľa. Dojednanie o takomto neúmerne vysokom
plnení za stavu, že nepovolené prečerpanie je zo strany dodávateľa možné zároveň postihnúť aj ďalšou

sankciou, a to zmluvnou pokutou, nepochybne spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje jeho neprijateľnosť, neplatnosť v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Nakoľko je dojednanie o výške
úroku v celom rozsahu neprijateľné, nemožno ho ďalej ani moderovať. V tomto smere odvolací súd
poukazuje tiež na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 15.10.2015, č. k. 9C/113/2015-51 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.11.2016, č. k. 21Co/10/2016-72, v ktorom súd určil,
že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobcu je pre svoju
neprijateľnosť (pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu
nepovolenéhoprečerpaniajemajiteľúčtupovinnýplatiťzprekročenejčiastkyúrokvypočítanýnazáklade
úrokovej sadzby, úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu) neplatná.

21. Odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ nepriznal žalobcovi
uplatnený nárok na úrok vo výške 28 % ročne (p.a.), pretože tento je neprijateľný. V súvislosti s
uplatneným nárokom žalobca poukazuje predovšetkým na príslušné články všeobecných obchodných
podmienok,ktorémajúbyťsúčasťouzmlúvuzavretýchmedzibankouaklientomatvoriačasťichobsahu.

22. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo nepochybne zistené, že samotná zmluva neupravuje
konkrétne, aké odplaty za služby by bol a za akých podmienok žalovaný povinný platiť, táto len odkazuje
na sadzobník poplatkov a všeobecné obchodné podmienky. Úrokové sadzby produktov, sadzobník a ani
VOP neboli individuálne dojednané medzi stranami sporu.

23. K námietke žalobcu týkajúcej sa premlčania, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie postupoval
správne, keď v danej veci v súlade s ustanovením § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
prihliadol ex offo na premlčanie nároku žalobcu, keďže uvedené ustanovenia bolo v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie platné a účinné. Z dôvodu zachovania právnej istoty ani odvolací súd nemohol

uvedené posúdiť inak.

24. K premlčacej dobe odvolací súd uvádza, že v prípade bezdôvodného obohatenia Občiansky
zákonník upravuje tak subjektívnu ako aj objektívnu premlčaciu dobu. Oprávnený sa môže domáhať
svojho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia len v rámci plynutia oboch lehôt. V prípade ak

dôjde k uplynutiu jednej z nich, oprávnený nemá možnosť domáhať sa svojho práva z bezdôvodného
obohatenia, nakoľko došlo k jeho premlčaniu. Subjektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka tak, že právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil. Objektívna premlčacia doba je upravená v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak,

že najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.25. V predmetnom prípade je potrebné posudzovať každú sumu povoleného prečerpania samostatne
vo vzťahu k premlčaniu. V prípade, ak pre niektoré povolené prečerpanie uplynie subjektívna alebo
objektívna doba premlčania, toto právo nemožno žalobcovi priznať. Vzhľadom na uvedené, preto súd

prvej inštancie postupoval správne, keď na predmetný prípad aplikoval 3-ročnú premlčaciu dobu, ktorú
počítal spätne od podania žaloby na súde prvej inštancie, t.j. 3 roky spätne od 11.07.2016. Z uvedeného
vyplýva, že nároky žalobcu vyplývajúce z povoleného prečerpania na účte pred dátumom 11.07.2013
sú premlčané.

26. Žalobca v podanom odvolaní však poukázal aj na rozhodnutie rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave, ktorý nesúhlasil so záverom splatnosti počítanej po poslednom reálnom plnení, ale mal
za to, že splatnosť sa mala odvíjať od zníženia limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- Eur.
Odvolací súd sa však s týmto názorom žalobcu a záverom Krajského súdu v Bratislave nestotožňuje,
nakoľko má za to, ako bolo uvedené vyššie, premlčanie je potrebné odvíjať pre každé povolené
prečerpanie samostatne a nie je ho možné odvíjať od zníženia limitu povoleného prečerpania. Žalobca

opakovane poukázal, že zmena služby povoleného prečerpania bola upravená vo VOP, avšak tieto
neboli individuálne dojednané, ako odvolací súd konštatoval vyššie. Naviac, odvolací súd poukazuje
na to, že žalobca v konaní síce predložil VOP, tak v rámci konania na súde prvej inštancie ako aj v
rámci odvolacieho konania, avšak ani jeden VOP nereflektovali VOP účinné v čase uzatvorenia zmluvy.
Vzhľadom na vyššie uvedené, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa premlčania považoval

odvolací súd za vecne správne.

27. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok
o trovách konania.

28. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p.
rozsudok v napadnutej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

29. V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešným bol žalovaný, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

396 ods. 1 C.s.p.). Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa
nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov C.s.p. zakotvujúcim
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady

trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).