Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. jún 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/184/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114212537
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8114212537.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov: 1. F. D., W.

F. - A. Š., Š. X, 2. P. D., W. F. - A. Š., Š. X, právne zastúpení: Mgr. Zuzana Nováková, advokátka so
sídlom Prešov, Slovenská 84, proti žalovanej: D. P., W. O., S. XXX/X, právne zastúpená: JUDr. Peter
Ličák, advokát so sídlom Kapušany, Záhradná 19/468, o bezdôvodné obohatenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1.rade sumu vo výške 0,67 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 01.05.2014 až do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2.rade sumu vo výške 0,33 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne z tejto sumy od 01.05.2014 až do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi v 1.rade a žalobcovi v 2.rade nárok na náhradu trov konania voči žalovanému nepriznáva

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 20.04.2014 sa žalobcovia domáhali na žalovanom zaplatenia sumy

nasledujúco:

- žalobca v 1.rade vo výške 479,10 € spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 01.05.2014 až
do zaplatenia,
- žalobca v 2.rade vo výške 239,55 € spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 01.05.2014.
1.1. Žalobcovia v návrhu na začatie konania uviedli, že sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti -
parcela reg. „E“ č. XXX/X o výmere 302 m2, v k. ú. A. Š., zapísanej na LV č. XXXX a to žalobca v 1. rade

v podiele 2/3 k celku a žalobca v 2. rade v podiele 1/3 v pomere k celku. Časť tejto parcely v rozsahu
71 m2 užíva bez právneho dôvodu žalovaný tým, že na nej stojí budova, ktorá slúži na prevádzkovanie
podnikateľskej činnosti. Ide o stavbu súp. č. XXXX, vedenú na LV č. XXXX, ktorej výlučným vlastníkom
je žalovaný. Parcela žalobcov, ktorá je zastavaná, má v reg. „C“ parc. č. XXXX, ku ktorej nie je LV
založený. Vyplýva to zo znaleckého posudku vypracovaného v konaní na Okresnom súde Prešov sp.
zn. 29C/79/2009.
1.2. Žalobcovia majú vypracovaný znalecký posudok G.. H. Q. č. 9/10. Na základe záverov znaleckého

posudku je všeobecná hodnota nehnuteľnosti 46,50 € za m2 a pre výpočet hodnoty nájmu ako aj
bezdôvodného obohatenia to činí 5,061 € za m2 na rok. Pri celkovej výmere pozemku 71 m2 predstavuje
ročné nájomné podľa záveru znalca 359,33 €. Žalobcovia následne citujú § 451 OZ a dodávajú, že
bezdôvodné obohatenie žalujú za obdobie dvoch rokov, a to za obdobie od 01.05.2012 do 30.04.2014,čo spolu predstavuje sumu 718,66 €. Na zaplatenie tejto sumy bol žalovaný písomne vyzvaný s tým,
že lehota splatnosti pohľadávky uplynula 30.04.2014. Z tohto dôvodu si úroky z omeškania uplatňuje
od 01.05.2014.

2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.09.2014 (č. l. 37). Žalovaný
v tomto podaní citoval § 1 ods. 1,2 zákona č. 504/2003 Z.z. V týchto ustanoveniach sa uvádza, že
ak sa uzatvára nájomná zmluva, ktorej predmetom je prenájom pozemku zastavaného stavbou na
poľnohospodárske účely do 24.06.1991, tak sa takáto nájomná zmluva, teda aj výška nájomného riadi

týmto zákonom. Žalovaný má teda za to, že vzhľadom na to, že stavba žalovaného, ktorá sa nachádza
napozemkužalobcov,jeprávetakoutostavbou,výškabezdôvodnéhoobohateniasamávypočítaťpodľa
zákonač.504/2003Z.z.Nazákladeuvedenéhonesúhlasísvýškoubezdôvodnéhoobohateniaurčeného
v žalobe žalobcami.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis, ktoré boli predložené stranami

sporu a zistil nasledujúce:
3.1. Výzvou zo dňa 22.04.2014 (č. l. 5) žalobcovia vyzvali žalovaného na zaplatenie sumy 718,66 €, a
to najneskôr do 30.04.2014 z dôvodu, že bez právneho dôvodu budovou vo svojom vlastníctve užíva
neoprávnene pozemok vo vlastníctve žalobcov. Odoslanie tejto výzvy preukázali podacím lístkom (č.
l. 6).

3.2. Z výpisu z LV č. XXXX (č. l. 7) súd zistil, že žalobcovia sú vlastníkmi parcely KNE č. XXX/X vo výmere
302 m2, druh pozemku orná pôda a to žalobca v 1. rade v rozsahu 2/3 v pomere k celku a žalobca v
2. rade v rozsahu 1/3 v pomere k celku. Z výpisu z LV č. XXXX (č. l. 8) vyplynulo, že na parcele KNC
č. XXXX je postavená administratívna budova súp. č. XXXX, druh stavby poľnohospodárska budova vo
výlučnom vlastníctve žalovaného.

3.3. Zo znaleckého posudku G.. H. Q. č. 19/2008 (č. l. 21-32) vyplýva, že jeho úlohou bolo stanoviť
všeobecnú hodnotu nájmu okrem iných za pozemok KNE parc. č. XXX/X v k. ú. A. Š.. Pokiaľ ide o výšku
nájomného, podľa znalca, táto predstavuje 152,47,- Sk za m2/rok.
3.4. Žalobcovia sa k predmetu konania ďalej vyjadrili podaním doručeným súdu dňa 01.12.2014 (č.
l. 42-44), ktorým reagovali na námietky žalovaného, že na režim vzťahu medzi nimi treba použiť

zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov. Žalobcovia poukazujú na to, že
žalovaný v rozhodujúcom období, ktoré je predmetom konania nevykonával a podľa ich vedomostí ani v
súčasnostinevykonávapoľnohospodárskuvýrobu,pritomto,ženadobudolvlastníctvokadministratívnej
budove bývalého poľnohospodárskeho družstva - stravovacieho zariadenia, v žiadnom prípade nemôže
relevantneodôvodniťaplikáciuustanovenízákonač.504/2003Z.z.Podľažalobcovsamotnáskutočnosť,

že predmetný pozemok bol zastavaný stavbou, ktorú používalo poľnohospodárske družstvo ako jedáleň,
resp. kancelárie do 24.06.1991, nie je relevantná. Žalobcovia majú za to, že pokiaľ v rozhodnom období
pozemok nebol využívaný poľnohospodárskym podnikom, ani sa nejednalo o poľnohospodársku pôdu,
nemožno režim zákona č. 504/2003 Z. z. aplikovať.

4. Súd ďalej vykonal dôkaz kolaudačným rozhodnutím MNV v Prešove č. VYST.7231/85-165-MK, ktorým
sa povoľuje užívanie stavby stravovacieho zariadenia. Stavba je určená pre stravovanie zamestnancov
štátneho majetku Prešov. V konaní je nesporné, že ide o budovu, ktorú neskôr odkúpil žalovaný, a ktorá
teda stojí na pozemku žalobcov.

5. Na pojednávaní konanom dňa 02.02.2015 (č. l. 57-58) strany sporu zotrvali na svojich vyjadreniach.
Zároveň na základe zhodného návrhu strán sporu, súd prerušil konanie do právoplatného skončenia
konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 29C/79/2009, kde predmetom konania je
rovnaký spor s tým, že tento sa odlišoval iba iným obdobím, za ktoré sa bezdôvodné obohatenie
požaduje.

6. Žalovaný sa k žalobe ďalej podrobne vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 08.03.2017 (č. l. 62-65),
kde uviedol nasledujúce:
6.1. Podľa jeho názoru nie je podstatné pre posúdenie, či sa v konkrétnom prípade jedná o
pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.06.1991 to, či takáto stavba je na

poľnohospodárske účely využívaná aj v súčasnosti, resp. v rozhodujúcom období, pretože stačí,
ak bola stavba na poľnohospodárske účely postavená pred 24.06.1991 a je jedno na aké účely je
využívaná teraz. Zákonom č. 504/2003 Z.z. a reguláciou nájmu pozemku zastavaného stavbou na
poľnohospodárske účely do 24.06.1991 sledoval zákonodarca práve ochranu nadobúdateľov týchtostavieb (ktoré boli postavené pred rokom 1991 bývalými poľnohospodárskymi družstvami, kde vzťahy
k pozemku nie sú vysporiadané - v čase, keď družstvo budovu stavalo, malo užívacie právo k týmto
pozemkom, t. j. nejednalo sa o čiernu stavbu) pred prehnanými a neoprávnenými nárokmi vlastníkov

pozemkov, keďže za vzniknutý stav nadobúdatelia týchto stavieb nenesú žiadnu vinu. Otázka, či subjekt,
ktorý spornú budovu v súčasnosti využíva, ju využíva na poľnohospodárske účely alebo nie, nie je
podstatná. Žalovaný však uvádza, že činnosť spoločnosti Agro MX, teda spoločnosti, ktorá budovu
v súčasnosti užíva priamo súvisí s poľnohospodárstvom o čom svedčí už jej názov. Táto spoločnosť
sa zaoberá prenájmom, predajom a servisom poľnohospodárskej techniky a predajom náhradných

dielov na poľnohospodársku techniku ako aj obchodovaním s poľnohospodárskymi komoditami.
Spoločnosť AGRO MX s.r.o. sa zaoberá aj zberom poľnohospodárskych plodín. Žalovaný má za to,
že poľnohospodársky účel uvedený v § 1 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z.z. je širším pojmom ako
poľnohospodárska výroba. Poľnohospodársky účel v sebe zahŕňa aj poľnohospodársku výrobu ako aj
ďalšie činnosti, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom, napr. administratíva, oprava poľnohospodárskych
strojov a pod. Žalovaný ďalej uvádza, že v zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 504/2003 Z. z. sa

za poľnohospodársku činnosť považujú aj služby s ňou súvisiace. Podľa názoru žalovaného týmito
službami sú aj predaj poľnohospodárskej techniky, prenájom poľnohospodárskej techniky, servis k
poľnohospodárskej technike a pod., všetko činnosti, ktoré spoločnosť AGRO MX s.r.o. ako užívateľ
spornej budovy vykonáva. Pokiaľ ide o samotný pojem stavby na poľnohospodárske účely, žalovaný sa
odvolávanavyjadrenieU..U.F.,generálnehoriaditeľasekcielegislatívyMinisterstvapôdohospodárstva,

ktorý na otázku respondenta uverejnenú na fóre Ministerstva pôdohospodárstva uviedol, že definícia
stavby na poľnohospodárske účely je nepriamo uvedená vo vyhláške Ministerstva ŽP č. 532/2002
Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o
všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou
pohybu a orientácie. Pojem stavby na poľnohospodárske účely sa nachádza vo viacerých predpisoch.

Definíciu nie je možné zužovať len na okruh uvedený vo vyhláške. Vo všeobecnosti sa za takúto stavbu
považujeobjekt,ktoréhospôsobvyužívaniasúvisíspoľnohospodárskouvýrobou(maštale,silážnejamy,
sklady poľnohospodárskej techniky, sklady plodín, parkovacie plochy, ale aj administratívna budova),
pričom sa zväčša jedná o stavby umiestnené v areáli hospodárskeho dvora. Pokiaľ ide o identifikáciu
predmetnej stavby ako administratívnu budovu na poľnohospodársky účel, žalovaný poukazuje na

rozhodnutie ONV v Prešove a záväzný posudok č. H II - 25/2786/65 o schválení stavby a projektovej
dokumentácie zo dňa 17.11.1965, ako aj rozhodnutie o prípustnosti stavby - administratívna budova pre
JRD č. 6921/65 odboru výstavy ONV v Prešove. V rámci štátneho majetku Prešov bola sporná budova
v roku 1985 pristavená k už existujúcej administratívnej budove ako budova pre stravovanie, o čom
žalovaný predkladá kolaudačné rozhodnutie. V závere tohto svojho vyjadrenia žalovaný navrhol súdu

ustanovenie znalca z odboru poľnohospodárstva, odvetvie hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinná
produkcia, odhad škôd poľnohospodárskej pôdy a v uznesení o jeho poverení, aby mu súd určil,
aby postupoval v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z., pričom poukázal na rozsudok OS Prešov sp. zn.
29C/79/2009. Predmetné vyjadrenie žalovaného bolo zaslané právnemu zástupcovi žalobcov (č. l. 75).
6.2. Súd sa ďalej oboznámil s rozsudkom OS Prešov č. k. 29C/79/2009-716, ktorý bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 18Co/13/2016-786. V rámci týchto rozsudkov súd považuje
potrebné zacitovať ustanovenia, ktoré boli podstatné pre jeho rozhodovanie aj v prejednávanej veci.
Okresný súd Prešov vo svojom rozsudku 29C/79/2009 v rámci rozhodovania o výške bezdôvodného
obohatenia ako predbežnú otázku musel riešiť charakter spornej stavby. Okresný súd Prešov došiel k
nasledujúcemu záveru: „Na základe výsledkov vykonaného dokazovania s poukazom na predložené

stanoviská, súd dospel k záveru, že stavba súp. č. 2139 vedená na LV č. 2437, k. ú. Nižná Šebastová,
umiestnená na pozemku v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, parc. KNC č. 1565 o výmere 72 m2
je stavbou postavenou pre účely JRD do 24.06.1991, za ktorú sa považuje objekt, ktorého spôsob
využívania súvisí s poľnohospodárskou výrobou, pričom prevažne ide o maštale, silážne jamy, sklady
poľnohospodárskej techniky, sklady plodín, parkovacie plochy ale aj administratívna budova, pričom

sa zväčša jedná o stavby umiestnené v areáli hospodárskeho dvora, teda ide o stavbu, na ktorú sa
vzťahuje právna úprava zákona č. 504/2003 Z.z. avšak až v znení účinnom od 01.01.2008, odkedy sa za
pozemok na poľnohospodárske účely považoval aj pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske
účely do 24.06.1991. Aj podľa zápisu v katastri nehnuteľností, je uvedená stavba pri druhu označená
kódom dva, ktorým sú podľa vyhlášky 461/2009 Z. z. označené poľnohospodárske budovy.“ Pokiaľ ide

o samotnú výšku bezdôvodného obohatenia, okresný súd uviedol nasledujúce: „V danom prípade súd
vychádzal zo záverov znaleckého posudku vypracovaného G.. U. N., č. 20/2015, ktorá hodnotu nájmu
určila ako skutočný nájom, ktorý je skutočným a obvyklým nájmom u zistených organizácií a subjektov
vychádzajúc z reálnej skutočnosti, že podniky so zastavanými stavbami na poľnohospodárske účely do24.06.1991 sa riadia zmluvným nájmom podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a uzatvárajú dohody o výške
nájomného najmenej 1 % pri sadzbe poľnohospodárskej pôdy BPEJ určenej podľa vyhlášky 38/2005
Z.z. Za užívanie pozemku EKN 704/2008 (totožné s CKN 1565, 1564, 1548/7) hodnotu nájomného určila

vo výške 3,667 % z ceny pôdy, čo za 302 m2 pre obdobie od 23.03.2007 do 23.03.2009 pri sadzbe
poľnohospodárskej pôdy podľa BPEJ 0629002 predstavuje sumu 3,49 €. Vzhľadom na skutočnosť,
že stavba vo vlastníctve žalovanej zasahuje do pozemkov v podielovom spoluvlastníctve žalobcov v
rozsahu 72 m2, hodnota bezdôvodného obohatenia za obdobie od 23.03.2007 do 23.03.2009 podľa
vyššie uvedeného znaleckého posudku by predstavovala sumu 0,83 €, čo ročne predstavuje 0,415 €.“

Pokiaľ ide o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 18Co/13/2016-786, tento k prejednávanej veci
uviedol, že: „Odvolanie žalobcov v 1. a 2.rade a ani odvolanie žalovanej voči rozsudku Okresného súdu
Prešov nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a veci aj správne právne
posúdil. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Postup súdu prvej inštancie považoval za správny a v celom rozsahu na odôvodnenie rozsudku odvolací
súd poukazuje.“

6.3. V rámci právnej argumentácie žalobcovia poukazovali na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.
zn. 20C/32/2009 ako aj rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C/184/2014 potvrdený rozsudkom
Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/32/2016. Predmetom týchto rozsudkov boli rovnako spory medzi
osobami, ktoré sa sporia aj v prejednávanej veci. Predmetom sporov však bola iná majetková hodnota,
a to nie stavba postavená na parcele vo vlastníctve žalobcov č. 704/8 ale časť parcely vo výmere

230 m2, ktorá je zastavanou asfaltovou plochou a tvorí súčasť stavby - vnútrozávodné komunikácie
hospodárskeho dvora Nižná Šebastová. Ohľadom tejto otázky súdy v týchto rozsudkoch uviedli, že
nemožno postupovať podľa zákona 504/2003 Z.z. a určili výšku bezdôvodného obohatenia rovnajúcu
sa všeobecnému trhovému nájomnému za prípadný prenájom takejto plochy.
6.4. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 29.05.2018 (č. l. 119) žalovaný poukázal na rozhodnutie

Ústavného súdu č. k. II.ÚS 349/0936 z 20.01.2010, ďalej na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/133/2009
ako aj na rozhodnutie NS sp. zn. 1Cdo/44/2010, z ktorých vyplýva, že ak v občianskoprávnom konaní už
bola právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v
ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením. Žalovaný zdôraznil,
že v prípade konania vedeného na OS Prešov pod sp. zn. 29C/79/2009 a terajšieho konania sa jedná o

identické prípady s tým, že ako už bolo skôr citované, v rozsudku 29C/79/2009 bola predbežne vyriešená
otázka, že sporná budova je stavbou na poľnohospodárske účely do 24.06.1991 a platí pre ňu režim
uvedený v zákone č. 504/2003 Z. z.

7. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 11.06.2018 v neprítomnosti právnych zástupcov

strán sporu, ktorí na pojednávanie boli riadne a včas predvolaní a svoju neprítomnosť neospravedlnili a
odročenie pojednávania nepožiadali. Právny zástupca žalovaného požiadal o odročenie pojednávania
až ospravedlnením doručeným súdu po skončení pojednávania.

8. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich právnych ustanovení:

Podľa § 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov
(1) Nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami
osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na
podnájom.

(2) Pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť
tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný
pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného
predpisu tým nie sú dotknuté.

Podľa § 10 ods.1 - Na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní
podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného
je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.
Podľa Občianskeho zákonníka
§ 451 ods.1 - Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

§ 451 ods.2 - Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho,
na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 458 ods.1 - Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je

dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

9. V prejednávanej veci je nesporné, že vlastníctvom stavby na cudzom pozemku dochádza k vzniku
bezdôvodného obohatenia na úkor vlastníka(ov) pozemku. Obdobně lze posuzovat případy užívání
stavby na cizím pozemku bez právního důvodu. K obohacení vlastníka stavby dochází už ze samotného

titulu vlastnického práva, které zakládá jeho oprávnění stavbu užívat. Je pak výlučně věcí jeho
rozhodnutí, zda bude stavbu užívat sám nebo ji bezplatně či úplatně přenechá jinému. Proto je správný
závěr, že povinnost poskytovat náhradu vlastníku pozemku, na němž stojí stavba, stíhá vlastníka stavby
bez ohledu na to, jakým způsobem své vlastnické právo realizuje. Ze stejných důvodů není podstatné
ani to, zda užívání stavby přináší zisk, případně komu - NS ČR sp. zn. 33 Odo 1405/2005.
9.1. Výši bezdůvodného obohacení spočívajícího v užívání nemovitosti bez právního důvodu lze určit

peněžitou částkou, která odpovídá částkám vynakládaným obvykle v daném místě a čase na užívání
obdobných nemovitostí, zpravidla formou nájmu (tj. nájemné, které se vytváří na trhu s nájmy a je dáno
stavem místní a časové nabídky a poptávky) - NS ČR 32 Cdo 4189/2014.

10. Pokiaľ ide o riešenie podstatnej otázky pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia, a to charakteru

budovy žalovaného stojacej na cudzom pozemku a právneho režimu prípadného nájmu rozhodujúceho
aj pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia, súd zdôrazňuje, že sa v celom rozsahu odvoláva na
skôr citované rozsudky Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/79/2009 a Krajského súdu v Prešov sp.
zn. 18Co/13/2016, pričom považuje za potrebné zdôrazniť, že tieto boli urobené predmetom prieskumu
Ústavného súdu SR, ktorý vo veci sp. zn. II. ÚS/687/2017 ústavnú sťažnosť smerujúcu voči nim

odmietol. Ústavný súd SR v tomto uznesení v bode 11. uviedol, že: „Podľa názoru Ústavného súdu
treba závery všeobecných súdov považovať za dostatočné a presvedčivé, nejavia sa ako arbitrárne
ale ani ako zjavne neodôvodnené. Treba uviesť, že všeobecné súdy dostatočným spôsobom vysvetlili,
že kým do 31.12.2007 predmetný pozemok nebol poľnohospodárskym pozemkom v zmysle zákona o
nájme poľnohospodársky pozemok, zatiaľ v dôsledku novelizácie s účinnosťou od 01.01.2008 už bolo

potrebné považovať pozemok za poľnohospodársky, a to v dôsledku toho, že bol zastavaný stavbou na
poľnohospodárskeúčely,ktorábolapostavenádo24.06.1991.Uvedenounovelizácioudošlokrozšíreniu
právnej definície pozemkov považovaných za poľnohospodárke pozemky. Preto sa javí ako logické,
že pri ustálení výšky bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej (ktoré sa v zásade rovná výške
nájomnéhopožadovateľnéhovprípade,akbydošlokuzavretiuzmluvyonájme)bolopotrebnévzhľadom

na legislatívnu zmenu z cenového hľadiska rozlišovať medzi obdobím do 31.12.2007 a obdobím od
01.01.2008.“

11. Aj z judikatúry NS ČR vyplýva, že v prípade ak cena nájmu je regulovaná, musí byť výška
bezdôvodného obohatenia v súlade s touto reguláciou.

NS ČR sp. zn. 33 Odo 768/2005 - Dle ustálené judikatury lze výši bezdůvodného obohacení
spočívajícího v užívání nemovitosti bez právního důvodu určit peněžitou částkou, která odpovídá
částkám vynakládaným v daném místě a čase na užívání obdobných nemovitostí, zpravidla právě
formou nájmu. Žalobce se může domáhat vydání bezdůvodného obohacení jen v takové výši, na níž
by měl od žalovaného nárok v případě, že by mezi nimi byla uzavřena nájemní smlouva. Jestliže cena

nájemného, kterou si mohli účastníci za užívání předmětných nemovitostí sjednat, byla v rozhodné době
příslušnými předpisy regulována, je třeba při určení výše bezdůvodného obohacení z těchto předpisů
vycházet.
NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2905/2005 - Majetkovým vyjádřením prospěchu získaného užíváním cizí věci bez
právního důvodu je peněžitá částka, která odpovídá částkám vynakládaným obvykle v daném místě a

čase na užívání věci, zpravidla formou nájmu a důvodně se poměřuje s obvyklou hladinou nájemného.
Bylo-li přitom nájemné v posuzovaném období regulovanou cenou, nemůže výše bezdůvodného
obohacení přesáhnout částku omezenou cenovými předpisy (srov. např. R 53/2000).
12. Súd potrebuje zdôrazniť, že kým otázka určenia obvyklej ceny nájmu je otázkou skutkovou (určenou
zväčša znaleckým posudkom), určenie výšky bezdôvodného obohatenia je otázkou právnou majúcou

samozrejme zväčša základ v znaleckom posudkom určujúcom obvyklú cenu nájmu. Na základe
uvedeného súd pristúpil k výške určenia bezdôvodného obohatenia nasledujúcim spôsobom. Podľa
znaleckého posudku citovaného v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/79/2009 ako aj
rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/13/2016 bola všeobecná hodnota nájmu za 1m2plochy zastavanej stavbou žalovaného určená vo výške 0,415 € za rok. V posudzovanom prípade
sa bezdôvodné obohatenie požadovalo za obdobie dvoch rokov, preto bezdôvodného obohatenie
predstavuje výšku 0,830 € za dva roky. Vzhľadom na to, že je známou skutočnosť, že hodnota

nehnuteľností ako aj ich nájmu v priebehu času stúpala (spomenutý znalecký posudok sa týkal obdobia
rokov 2008 - 2009), zvýšil súd hodnotu výšky bezdôvodného obohatenia za požadované obdobie zo
sumy 0,830 € za dva roky na sumu 1 €. Následne túto sumu rozdelil v pomere veľkosti spoluvlastníckych
podielov tak, že žalobcovi v 1. rade prislúcha suma 0,67 € a žalobcovi v 2. rade suma 0,33 €. Z týchto
súm priznal aj úroky z omeškania podľa nasledujúcich predpisov:

Podľa § 563 OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka - výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
12.1 . Žalobca požadoval úroky z omeškania od 01.05.2014 v súlade s výzvou na plnenie vykonanou
podľa § 563 OZ. Základná úroková sadzba ECB bola k tomuto dňu vo výške 0,25%, čo predstavuje
právo na úrok z omeškania vo výške 5,25% ročne.

13. Súd nepristúpil k vypracovaniu znaleckého posudku navrhovaného žalovaným, keďže takýto
znalecký posudok žalovaný navrhol ako dôkaz, pričom zo strany žalobcov iný dôkaz ako dôkazy
predloženými listinami navrhované na vykonanie neboli.
Podľa § 264 ods. 1 CSP - ak možno hodnotu nároku alebo hodnotu, ktorá má byť základom na výpočet

súdneho poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd
podľa svojho odhadu.
Podľa § 264 ods. 2 CSP - rovnako sa postupuje aj vtedy, ak hodnotu podľa odseku 1 síce možno zistiť
znaleckým posudkom, avšak náklady na jeho vypracovanie sú v zjavnom nepomere k predmetu sporu,
alebo ak má byť znalecký posudok vykonaný len na účely vyrubenia súdneho poplatku.

13.1. V prejednávanej veci vzhľadom k predmetu konania považoval súd za absolútne nehospodárne
jednak z hľadiska trov konania (cena znaleckého posudku je niekoľko sto eur) a jednak z hľadiska
skončenia veci v primeranej lehote vypracovávať nový znalecký posudok, keďže mal k dispozícii
znalecký posudok v rovnakej veci akurát za iné obdobie, a zároveň mal k dispozícii právne vyriešenie
predbežnejotázkyvtomzmysle,žesamápostupovaťpriurčovanívýškybezdôvodnéhoobohateniazdo

úvahy prislúchajúcej ceny nájmu postupom podľa zákona č. 504/2003 Z.z. Súd preto postupoval tak ako
je vyššie uvedené, primerane zvýšil výšku bezdôvodného obohatenia a znalecký posudok nevykonal.

14.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

14.1. Konanie o určenie výšky bezdôvodného obohatenia je konaním, v ktorom výška plnenia závisí
od znaleckého posudku a úvahy súdu. V takýchto konaniach treba stále vychádzať z toho, že úspech
žalobcu je daný úspechom v základe nároku. Napriek uvedenému však súdu vidí dôvody hodné
osobitného zreteľa v tom, že žalobca požadoval premrštenú sumu napriek znalosti o rozsudku OS
Prešov sp. zn. 29C/79/2009, a preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.