Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 22, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/38/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218010214
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:4218010214.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ivana, prísediacich Márie

Szuriovej a Márie Zakarovej v trestnej veci obžalovaného O. I. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej
osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní
konanom v Komárne dňa 22.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
O. I., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom mesto D., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Nitra od 21.11.2017,

je vinný, že

od presne nezisteného času v období od roku 2013 do presne nezisteného času v roku 2014 v D. na S.
ulici č. XX v byte č. XX od presne nezisteného času od roku 2014 do presne nezisteného času mesiaca
október roku 2017 v D. na ulici X. školy v byte č. XXX/XX a od presne nezisteného času mesiaca október
roku 2017 do 21. novembra 2017 v D. na S. ulici č. XX v byte č. XX, v ktorých žil v spoločnej domácnosti

so svojou družkou B. I., nar. XX.X.XXXX a ich spoločnými maloletými deťmi J. B., nar. XX.X.XXXX a D.
B.,nar.XX.XX.XXXXimfyzickyapsychickyubližovaltýmspôsobom,žepoškodenúB.I.potom,čoniečo
neurobila presne podľa jeho predstáv alebo okamžite, najmä mu nezabezpečila cigarety, ju najmenej
raz do týždňa presne nezisteným spôsobom udieral do rôznych častí jej tela, fackal a kopal do jej nôh,
pritomjejkričiacvulgárnenadával,zakazovaljejvychádzaťzbytuvon,nútiljukposkytovaniusexuálnych
služieb cudzím mužom za odplatu, ktorú ihneď utratil na hracích automatoch, pričom poškodená B. I.
opakovane zo strachu pred ďalšími bitkami utekala k svojej matke G. I. alebo sestre G. S. a v presne
nezistenom čase v decembri roku 2016 poškodenú B. I. presne nezisteným spôsobom fackal, v dôsledku

čoho padla a udrela si hlavu o stôl, pričom lekárske vyšetrenie nevyhľadala, pravdepodobne dňa 3.
januára 2017 ju presne nezisteným spôsobom udieral do zadku, do oblastí bedier a stehien, čím jej
spôsobil hematóm v oblasti lopaty panvovej kosti vpravo o veľkosti 10 x 10 cm, na zadku vpravo o
veľkosti 5 x 5 cm, na pravom stehne veľkosti 5 x 5 cm a viacpočetné menšie hematómy stehna, pričom
po tomto útoku spolu so svojimi maloletými deťmi odišla k svojej matke G. I. a následne sestre G. S.,
pričom dňa 4. januára 2017 po tom, ako sa vrátila do ich spoločného bytu po svoje veci a veci maloletých
detí, ju najprv silno chytil za vlasy a ucho a ťahajúc ju za ruku ju vytiahol z bytu von a takto s ňou bežal

asi 100 metrov, pritom od presne nezisteného času od mesiaca apríl roku 2017 zakázal poškodenej
navštevovať jej príbuzných, pri telefonátoch poškodenej s matkou G. I. musela dať telefón na hlasný
odposluch, aby tento rozhovor počul aj on,

teda

blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,

pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou a inýmsprávaním, ktoré ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a čin spáchal závažnejším spôsobom
konania - po dlhší čas,

čím spáchal

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.

Za to ho súd
odsudzuje

podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona na trest odňatia
slobody v trvaní 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon tohto trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného O. I. na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Komárno pod číslom 1 Pv 231/17 zo dňa 9.4.2018. Na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného O.

I., svedkyňu - poškodenú B. I., svedkov G. I., Mgr. A. L., G. S., O. S., Z. Y., X. B., W. D., A. T., E. D.,
C. L., K. A., Y. I., Mgr. O. A., Mgr. Y. Z., Mgr. Y. P., O. L., A. K., Mgr. P. I., vypočul znalkyňu Mgr. D.
A., boli prečítané znalecké posudky znalcov PhDr. X. A., PhD., MUDr. P. D., odborné vyjadrenie PhDr.
Z. A., zápisnice o výpovediach svedkov A. A. a A. K., čítal sa a oboznámil aj obsah ďalších na vec sa
vzťahujúcich dôkazov.

Obžalovaný O. I. spáchanie skutku poprel. Na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal.
V prípravnom konaní uviedol, že matka poškodenej G. I. bola od začiatku ich vzťahu proti nemu a všetko
proti nemu v tejto veci vymyslela ona. Pokiaľ poškodená v niektorých prípadoch od neho odišla nebolo
to kvôli bitke, ale hádke a tiež kvôli jej matke. Keď v januári 2017 lekár zistil modriny na poškodenej, jej

matka vymyslela a povedala lekárovi, že ju zbil, pokiaľ mala na tele modriny, bolo to od drsnejšieho sexu.
Tiež nie je pravdou, že by ponúkala sexuálne služby. S poškodenou žili z peňazí, ktoré on zarobil, keď
príležitostne pracoval a zo sociálnych dávok, pokiaľ im nejaké peniaze zvýšili, tak len tie zvykol použiť
na hru na hracích automatoch. Pokiaľ poškodená v decembri 2016 spadla a udrela si hlavu o stôl, on ju
neudrel, vtedy sa pošmykla a spadla. Pokiaľ ju mal v januári 2017 ťahať za ucho z bytu a utekať s ňou po

ulici, bolo to inak. Poškodenej matky s druhom pre ňu prišli a chcel ju zobrať so sebou, čo ona nechcela,
tak sa chytili za ruky a spolu bežali preč k Euroobuvi. Do bufetu „Maja“ chodieval niekoľkokrát do týždňa a
aj s deťmi, zvykol im kúpiť kofolu a keksík, chvíľu zahral na automatoch a išli domov. Pokiaľ na deti kričal,
tak len vtedy, keď niečo zlé robili. Tiež uviedol, že má problémy s pamäťou odkedy ho v pätnástich alebo
šestnástich rokoch udrel päsťou do hlavy nevlastný otec. V ďalšej výpovedi dňa 28.3.2018 pripustil, že

sotil poškodenú o skriňu, kedy spadla a udrela sa a tiež, že vykonávala prostitúciu, čo robila občas z
vlastnej vôle, do ničoho ju nenútil.

Svedkyňa - poškodená B. I. na hlavnom pojednávaní odoprela vypovedať. Rovnako aj pri výsluchu dňa
21.11.2017 a dňa 15.12.2017 vo svojej výpovedi uviedla, že jej druh je nevinný. Jej matka G. I. bola od

začiatku proti ich vzťahu, pretože jej druh sa jej nepáčil. Obžalovaný sa o deti riadne staral, nehral na
hracíchautomatochalebolenobčasalebohoonaposlala,abyskúsilvyhraťpeniaze.Nebilju,maximálne
v troch prípadoch jej dal facku, keď si zaslúžila, len sa hádali kvôli domácnosti a kvôli jej mame. Pokiaľ
mala zranenia podľa lekárskej správy zo dňa 5.1.2017 tie jej spôsobila mama, keď ju nasilu ťahala k
lekárovi, spadla a mala modriny na nohe. Ďalšie zranenia jej spôsobil obžalovaný, sotil ju, spadla do

skrine a udrela sa na zadku alebo na boku. Pokiaľ bolo z ich bytu počuť výkriky bolo to v rámci sexu, takto
provokovali susedov, rovnako to bolo aj keď jej obžalovaný vulgárne nadával. Občas robila aj prostitúciu,
ale dobrovoľne, obžalovaný ju k tomu nenútil, robila to kvôli deťom. Pokiaľ mala utekať od obžalovaného
z bytu, odišla len raz pre hádku a to k matke a následne k sestre, ktoré jej potom bránili vrátiť sa k
obžalovanému. Opakovane sa však stalo, že ju matka zamkla v byte a nechcela ju pustiť z bytu, raz u

nej v byte, potom v byte jej sestry a v byte matky.Svedkyňa G. I., matka poškodenej uviedla, že poškodená už v čase, keď ešte nemala deti mávala na

rukách a na tvári modriny, vždy sa vyhovárala, že sa udrela alebo spadla. Chodievala k nej tak raz do
týždňa, ale nebolo vždy vidno či má zase modriny lebo sa hrubo líčila. Obžalovaný sa k nej od začiatku
správal agresívne. Niekedy jej poškodená aj povedala, že ju obžalovaný bije ale vždy to následne aj
poprela, koncom roka 2016 už k nej chodila aj s plačom, že jej obžalovaný ubližuje, že ho nevydrží a
nechce s ním žiť, že ju tiež núti k prostitúcii a že to musí robiť, aby mali z čoho žiť. Spomenula jej, že keď

niečo neurobila hneď ako to on chcel, dal jej takú facku, že spadla a udrela si hlavu o stôl. Poškodená
reagovala vystrašene, keď len svedkyňa zdvihla ruku, kryla si hlavu rukami, akoby sa obávala úderu,
stále sa od nej ponáhľala domov, že ju obžalovaný bude volať, zháňať, čo sa aj stávalo. Opakovane
od obžalovaného odišla, ale vždy jej telefonoval a presvedčil poškodenú, aby sa vrátila. Takto boli aj v
januári 2017, prišla pýtať jedlo a že to s obžalovaným už nevydrží, tak išla s druhom Z. Y. aj poškodenou
k nej domov, aby si zobrala veci, tam poškodenú obžalovaný chytil za ucho a kričal na ňu, že tam ostane,

potom ju za ucho ťahal von z bytu, potom ju chytil za ruku a bežal s ňou po ulici preč, keď jej druh
ich dohnal a priviedol späť. Keď sa poškodená u sestry prezliekala na nohách mala modriny, na čo
povedala, že to jej urobil obžalovaný, keď ju zbil. Následne boli u lekára, ktorý zistil viacero modrín na
tele. Obžalovaný sa zvykol chovať k poškodenej panovačne, hovoril s ňou rozkazovacím spôsobom a
keď na ňu kričal inštinktívne zdvihla ruku, akoby sa chcela chrániť pred úderom.

Svedkyňa Mgr. A. L. uviedla, že v roku 2013 robila šetrenia v rodine obžalovaného a poškodenej na
podnet matky poškodenej a jej sestry, že údajne tam nie sú vytvorené vhodné podmienky na výchovu
dieťaťa. Na šetrení sa zúčastnili jej kolegyne, v jednom prípade Bc. Z. a v druhom prípade Mgr. D. za
prítomnosti poškodenej a obžalovaného. Žiadne negatíva zistené neboli a šetrenia tam z tohto dôvodu

robili aj kolegovia tiež bez negatívnych zistení.

Svedkyňa G. S., sestra poškodenej uviedla, že obžalovaný ubližoval poškodenej, bil ju. Videla na jej tvári
fľaky ako po bitke, raz alebo dvakrát, inokedy síce nič nevidela, keď dávala make up akoby zakrývala
nejaké stopy na tvári. Keď sa jej pýtalaod čoho to má, tak jej povedala nech to nechá tak a keď sa

jej pýtala či ju obžalovaný zbil, tak prikývla hlavou. Od susedov počula, že z ich bytu bolo počuť krik
poškodenej, aby jej neubližoval, že ju to bolí a že robila prostitúciu pre obžalovaného. Poškodená k
nej zvykla prísť, keď niečo potrebovali, cigarety, jedlo a podobne s tým, že keď jej nedám čo potrebuje
dostane od obžalovaného bitku.

Svedok O. S., manžel sestry poškodenej uviedol, že poškodená opakovane odišla od obžalovaného k
nim, hovorila mu, že to už s obžalovaným nevydrží, že ju bije. Modriny na tvári jej nevidel ale počul, že
mala. Keď s tým išla k lekárovi, tak tam niečo povedala a na polícii už iné. Tiež počul, že zarábala pre
obžalovaného prostitúciou, ktoré peniaze on potom nosil do hracích automatov.

Svedok Z. Y., druh matky poškodenej uviedol, že poškodená opakovane odišla od obžalovaného, kde
tvrdila, že už toho má dosť, že ju obžalovaný bije, ale vždy sa k nemu vrátila. Na tele jej opakovane videl
modriny, keď ju s tým vzali k lekárovi, videl na nej stopy po bitke lebo tlmočil lekárovi, bola volaná polícia,
ale vzápätí však odmietla na obžalovaného podať trestné oznámenie. Ich syn, keď mal štyri alebo päť
rokov mu povedal, že ho otec - obžalovaný bije. Z počutia vie, že poškodená mala robiť prostitúciu, keď

obžalovaný nepracoval.

Svedok X. B., sused obžalovaného a poškodenej uviedol, že býva na tom istom poschodí, nič zvláštne si
nevšimol. Boli aj ich kriky z ich bytu aj krik detí počuť, ale buď obžalovaný robil srandu alebo boli hádky.
S obžalovaným si dali aj kávu a nič zvláštne na ich spolužití alebo na poškodenej nespozoroval.

Svedok W. D., sused obžalovaného a poškodenej uviedol, že počul z ich bytu hádky a asi dva - trikrát
po týchto hádkach videl na poškodenej aj modriny, niekedy obžalovaný kričal aj na deti, ale nevidel, že
by mali modriny. Počul tiež kričať poškodenú, že „nechaj ma, nebi ma!“, čo zvyklo byť minimálne raz
mesačne. Poškodená k nemu zvykla prísť pre cigarety pre obžalovaného, ale o týchto veciach s ňou

nerozprával. Obžalovaný nikde nepracoval a ak, tak pár dní alebo týždňov, ale keď mal nejaké peniaze
hral na automatoch v bufete „Maja“. Počul, že poškodená mala robiť prostitúciu. Chodili tam k nim muži
vždy tak, že pri tom telefonovali, ako išli do ich bytu akoby ich niekto smeroval kam majú ísť. Tiež uviedol,že podľa neho sa ich deti chodili málo hrať von, teda na tú stranu dvora, kde chodieva von, zanedbané
neboli, opakovane k nim chodila kuratela ale deti im neodobrali.

SvedkyňaA.T.nahlavnompojednávaníuviedla,žebývanaprvomposchodíaobžalovanýspoškodenou
bývali na prízemí. Na obžalovaného nič zlé nevie. Keď išla okolo ich bytu niekedy počula krik a hádky.
Raz videla na poškodenej modriny. Počula, že poškodená mala poskytovať sexuálne služby, aj videla
ako tam chodia nejakí ľudia. Na ich deťoch si nič zvláštne nevšimla, chodili von, hrali sa, obžalovaný im v
bufetezvykolkúpiťkofoluanapolitánku.Svedkyňaprivýsluchudňa24.1.2018uviedla,žeobžalovanému

sa nechcelo pracovať, poškodená vykonávala prostitúciu na čom sa aj on podieľal a míňal peniaze na
automaty. Poškodenú bil, vrieskal na celú rodinu, na tvári jej bolo vidno modriny čo zakrývala make upom
a z ich bytu bolo počuť ako kričala, aby ju nechal, že ju to bolí. Deti a poškodená veľmi málo chodili
von, neboli zanedbané ale chodili v obnosených veciach, obžalovaný ich bral aj do bufetu „Maja“, kde
hral na automatoch a pri ňom museli stáť. Počula, že tam raz tak silno udrel svojho syna, že spadol.
Keď raz krátko pracoval, poškodená s deťmi vôbec nechodili von. Svedkyňa k tejto výpovedi uviedla,

že nepovedala, že obžalovaný poškodenú stále bil a vrieskal, že to do zápisnice o jej výsluchu bolo
doplnené a v ostatnej časti čo povedala myslela inak.

Svedok E. D., bývalý sused obžalovaného uviedol, že rodine obžalovaného vypomáhal, lebo na tom boli
finančné zle. Dával mu príležitostné práce, za to im nakúpil potraviny, len niekedy dal peniaze lebo si

všimol, že obžalovaný ich dáva do automatov. Na poškodenej si nevšimol žiadne stopy po bitke, deti sa
chodili vonku hrať, ale poškodenú nevidel, maximálne raz alebo dvakrát. Keď chodil k obžalovanému,
tak asi raz za mesiac vždy sa stretli vonku.

Svedkyňa C. L., čašníčka z bufetu „Maja“ uviedla, že tam obžalovaný chodil takmer denne hrať na

automatoch, niekedy dva - tri dni neprišiel, chodil tam väčšinou s jedným z detí, ktoré tam pri ňom stálo
kým dohral. Podľa nej sa deti obžalovaného báli, raz keď chcel syn ísť domov kým obžalovaný ešte hral
na automatoch dostal od otca silnú facku, ten neplakal, len pozeral na jedno miesto. Niekedy prišla do
bufetu aj poškodená, väčšinou pre cigarety pre obžalovaného, mávala krycí make up, ale dalo sa vidieť,
že má na tvári modriny, keď tam bola, len pozerala do zeme akoby sa na ňu bála pozrieť. O spolužití

obžalovaného a poškodenej inak nič bližšie neuviedla len, že mal so susedmi zlé vzťahy a nechcelo
sa mu chodiť do práce.

Svedkyňa K. A., sestra obžalovaného uviedla, že medzi obžalovaným a poškodenou boli len bežné
hádky, párkrát sa stalo, že jej dal facku, ale bolo to zaslúžene, lebo sa nestarala o deti a domácnosť, o

všetko sa staral obžalovaný, žili z toho, že robil príležitostné práce. Z počutia vie, že poškodená robila
prostitúciu, ale nevie z akého dôvodu.

Svedkyňa Y. I., matka obžalovaného uviedla, že obžalovaný občas dal poškodenej facku, párkrát pri tom
bola aj ona, niekedy jej to povedal, že zas musel poškodenej dať facku. Bolo to preto, lebo poškodená

sa nestarala o domácnosť a deti. O všetko sa musel starať obžalovaný, ktorý aj varil, pral, staral sa o
deti. Raz videla na poškodenej monokel pod okom, ktorý jej bol spôsobený pri poskytovaní sexuálnych
služieb, kedy ju obžalovaný aj posielal podať trestné oznámenie, čo ona odmietla. Žili z materskej a
z toho, čo obžalovaný zarobil príležitostnými prácami. Pokiaľ poškodená poskytovala sexuálne služby,
svedkyňa nevedela uviesť z akého dôvodu a či to malo byť na podnet alebo príkaz obžalovaného.

Svedkyňa Mgr. O. A., pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno uviedla, že sa
zúčastňovala šetrení v rodine obžalovaného a poškodenej ohľadom ich detí. Bolo to vždy na podnet
ich starej matky z dôvodu, že deti mali byť zanedbávané a nie je o nich riadne postarané. Šetrenie
prebehlo v júli 2016 a v auguste 2016, v jednom prípade bol prítomný aj obžalovaný v jednom prípade

len poškodená. Neboli zistené žiadne závady, deti boli čisté, riadne oblečené, matka varila obed, otec
s nimi riadne spolupracoval, deti sa správali normálne, hrali sa, túlili sa k obom rodičom, nič na ich
správaní nenasvedčovalo tomu, že by mali strach z otca. Šetrenia sa vždy robili náhodne, teda vopred
sa dotknutej rodine nenahlasujú.

Svedkyňa Mgr. Y. Z., pracovníčka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno uviedla, že šetrenia
v rodine Bekeových v roku 2016, 2017 robila opakovane asi sedemkrát, vždy náhodne bez ohlásenia,
na podnet matky poškodenej alebo jej sestry. Nikdy žiadne závady zistené neboli o deti bolo riadnepostarané, niekedy sa hrali alebo práve jedli či pozerali rozprávky, z otca strach nemali, mali sa k nemu
v pohode. Nič mimoriadne zistené nebolo.

Svedkyňa A.. Y. P., pracovníčka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno uviedla, že vykonávala
šetrenia v rodine I. v siedmych až ôsmich prípadoch, naposledy niekedy v roku 2017. Vždy tam šlo o
nejaký podnet na zanedbávanie maloletých detí od matky poškodenej. Všetky šetrenia boli neohlásené,
žiadne závady zistené neboli. Raz zastihli otca, keď bol s deťmi na dvore, tie sa k nemu túlili, správali
sa normálne, neboli tam žiadne prejavy strachu u detí. Pri príchode k bytu nikdy z bytu nepočula nič

mimoriadne či podozrivé. V rámci šetrení sa deti zvykli hrať alebo boli s rodičmi.

Svedok O. L. uviedol, že žil v susedstve obžalovaného a poškodenej, bolo od nich počuť hádky, najmä
keďnemalipeniaze,väčšinouobžalovanéhoapočulajpoškodenúakokričí,abyjunebilaraznanejvidel
aj modrinu, ale ona málo chodila von. Chodila po susedoch požičať si cigarety pre obžalovaného. Deti s
obžalovaným chodili von, ale podľa svedka málo a mračili sa, neboli veselé. Obžalovaný raz dal synovi

malú facku, keď mu spadol telefón, inak deti nebil, ale počul, že raz dostal syn od obžalovaného veľkú
facku, keď v bufete prevrátil alebo rozbil pohár a rozlial kofolu. Počul tiež, že poškodená poskytovala
sexuálne služby, videl, že k nim do bytu chodia a striedajú sa cudzí ľudia, vždy len na 20 - 30 minút, ale
nevedel z akého dôvodu alebo či ju k tomu prípadne nútil obžalovaný.

SvedkyňaA.K.asvedkyňaA.A.,susedkynaadreseS.č.XXvD.ospolužitíobžalovanéhoapoškodenej
nemali žiadnu vedomosť, nič zvláštne si nevšimli, pričom sa do ich vchodu rodina I. nasťahovala len
pred pár mesiacmi.

Svedok A. K. uviedol, že obžalovaný pre neho pracoval asi pred troma rokmi. V jeden deň prišiel do

práce, na druhý deň už nie. O spolužití obžalovaného a poškodenej nemal žiadnu vedomosť. Vtedy, keď
mal u neho pracovať raz bol za ním u neho doma, nič zvláštne si tam nevšimol. Okrem toho asi pred
štyrmi rokmi sa obžalovaný zúčastnil vypratávania suterénu paneláku na G. ulici.

Svedkyňa Mgr. P. I. uviedla, že bola v rodine I. na šetrení ako pracovníčka Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny Komárno, keď stará matka detí oznámila, že otec detí ich má fyzicky a psychicky týrať
a sú zanedbávané. Pri previerke v rodine neboli zistené žiadne stopy po týraní či iné závady, o deti
bolo riadne postarané, deti sa mali k otcovi aj k matke. Tiež urobili aj dopyt na detskú lekárku, ktorá im
oznámila, že nezistila žiadne problémy.

Znalkyňa z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria MUDr. P. D. ohľadom osoby obžalovaného
dospela k zisteniam, že obžalovaný v čase spáchania činu netrpel duševnou poruchou, ktorá by mala
vplyv na jeho ovládacie alebo rozpoznávacie schopnosti, vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania,
svoje konanie vedel ovládať, je schopný chápať zmysel trestného konania a jeho pobyt na slobode
nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť nebezpečný. U obžalovaného nebola diagnostikovaná

žiadna porucha alebo choroba, ktorá by sa prejavovala obžalovaným uvádzanými poruchami pamäti,
ktoré sú jednoznačne účelového charakteru. Jedná sa o sociopatickú osobnosť, ktorú charakterizuje
neuznávanie sociálnych záväzkov, nedostatok citov k iným, činy útočného násilia alebo bezcitný
nezáujem so vzorcami správania, ktoré sú v rozpore so všeobecne platnými a prijatými sociálnymi
normami a prejavmi nízkej tolerancie, nízkym prahom pre výbuchy násilia a agresie s tendenciou

obviňovať iných, racionalizovať svoje sociálne neprijateľné správanie, čo ho privádza do rozporu so
spoločnosťou.

Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie poradenská psychológia a klinická psychológia dospelých Mgr.
D. A. ohľadom osoby poškodenej dospela k záverom, že sa u nej prejavuje sebadeštrukčné správanie,

poskytovanie sexuálnych služieb za odplatu, ohľadu na to či je to priamo alebo nepriamo vynútené zlou
ekonomickou situáciou. Znaky naučenej bezmocnosti nie sú prítomné v klasickej podobe, nie je pasívna,
nepodriaďuje sa ohrozeniu, popiera ho. Syndróm týranej osoby je len čiastočne prítomný a bola zistená
prítomnosť takzvaného „štokholmského syndrómu“, keď sa obeť chráni tým, že identifikuje s postojmi,
potrebamiasprávanímagresora,týmsasituáciapreňustávaznesiteľnejšia,dokáže„prežiť“.Vdôsledku

traumatického spojenia - keď osoba prerušovane napáda druhú (strieda agresívne ataky s prejavom
náklonnosti a starostlivosti), kde obeť je náchylná stotožniť sa s hodnotami agresora a tak myseľ obete
nemusíkonanieagresoraspracovávaťakohrozbu.Jetoiracionálnapsychickáobrana,ktorápredstavuje
vážne ohrozenie jej duševného zdravia. Vytvorenie tohto syndrómu viedlo u poškodenej aj k podporeagresora a snahe zotrvať s ním vo vzťahu, čo je motiváciou odmietnutia vypovedať vo veci ako svedok
- poškodený. Intelektový výkon poškodenej je v pásme nadpriemeru. Akceptácia spoločenských hodnôt
je aktuálne výrazne znížená, je ľahko ovplyvniteľná osobami aj okolnosťami, interpersonálne vzťahy

nadväzujeťažšie,súvýrazneznížené,emočnemenejsýtené.Mátendenciuskresľovaťrealitusosnahou
udržať partnerský vzťah. Partnera vníma silne nekriticky, zidealizovane, kde reálne popísanie prežitých
udalostí by mohlo viesť k odlúčeniu od partnera, čo si poškodená nevie a nechce pripustiť.

Znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, dopravná

psychológia PhDr. X. A., PhD. ohľadom osoby obžalovaného uviedol, že sa jedná o osobnosť
jednoduchšiu, nezrelú, emocionálne nestabilnú so sklonom k odbrzdeným, emóciami určovaným
prejavom bez dostatočnej racionálnej kontroly. Vyššie city sú nedostatočne rozvinuté, schopnosť
vytváraniacitovosýtenýchväziebjeznížená,zmyselpremorálneproblémymenejrozvinutý.Obžalovaný
je vo väčšej miere zameraný na vlastnú osobu, egocentrický, bez väčšieho záujmu o iných. Agresivita
nepatrí medzi dominantné štruktúry jeho osobnosti, agresívne prejavy sú výslednicou mimovoľného

imitačného učenia v rodinnom prostredí s agresívnym otčimom, ktorý bol za svoje agresívne prejavy
právoplatne odsúdený, jeho vzťah k ženám všeobecne je svojrázny s nedôverčivosťou a ľahko
aktivovateľnými agresívnymi prejavmi voči nim. Prognózu resocializácie obžalovaného možno hodnotiť
ako hranične nepriaznivú. Pozitívom je nádej prevýchovných opatrení, keď obžalovaný je schopný
kompenzácie svojich nedostatkov, disponuje dostatočným potenciálom pre prosociálne a adoptívne

správanie.

Z odborného vyjadrenia PhDr. Z. A. vyplýva záver, že znalecké psychologické skúmanie osobnosti detí
vo veku troch a štyroch rokov za účelom zisťovania prítomnosti syndrómu týranej osoby je neaktuálne,
respektíve nevyšetriteľné, jedná sa o obdobie fantazijného vnímania sveta, prepájania myslenia a reči,

názorného a intuitívneho myslenia, objavuje sa používanie symbolov a tieto schopnosti sú ešte značne
limitované, pamäť je krehká, informácie v pamäti sa rýchlo oslabujú, deti často konkrétnemu slovu či
vyjadreniu nerozumejú a tak výpovede detí v tomto veku sú z kriminalistického hľadiska neužitočné a
nevierohodné.

Zo správ ošetrujúcej detskej lekárky MUDr. A. T. zo dňa 24.8.2016 a zo dňa 8.6.2017 vyplýva, že aj
navštívila domácnosť rodiny I. a konštatovala, že domácnosť je čistá, uprataná, rovnako aj deti sú čisto
oblečené bez známok hygienického zanedbania či týrania a absolvovali všetky očkovania a preventívne
vyšetrenia. Naposledy u nej boli pred dvoma týždňami (potvrdenie zo dňa 8.6.2017) pre podklady na
zápis do škôlky v sprievode oboch rodičov, rovnako nezistila žiadne znaky zanedbania riadnej opatery

na deťoch či znaky násilia.

Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrne súd dospel k záveru, že
sa skutok stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný O.

I., ktorý svojim protiprávnym konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej
osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a), odsek 3 písmeno d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona, pretože týral blízku osobu a to svoju družku -
B. I. a to tak, že jej spôsoboval fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, násilnou izoláciou a iným

správaním ohrozujúcim jej fyzické a psychické zdravie, spôsobom popísaným vo výrokovej časti tohto
rozsudku, pričom takéhoto konania sa dopúšťal od presne nezisteného času od roku 2014 až do
dňa 21.11.2017 teda dlhší čas (§ 138 písmeno b) Trestného zákona), pričom týraním sa rozumie zlé
zaobchádzanie s poškodenou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou
trvalosťou, ktoré poškodená pociťovala ako ťažké príkorie, pričom tu nie je ani nevyhnutné, aby šlo

o sústavné, dlhší čas trvajúce konanie a tiež nie je nevyhnutné, aby sa u poškodenej aj vyvinul z
psychologického hľadiska syndróm týranej osoby. Vina obžalovaného vo vyššie uvedenom rozsahu bola
bez pochybnosti dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní preukázaná a to najmä výpoveďami
svedkov Hildy I., G. S., O. S., Z. Y., ktorí zhodne popísali konanie obžalovaného, ktorí boli priamo
prítomní, aj o ktorom vedeli sprostredkovane od poškodenej, rovnako opakovane videli na jej tvári či

na rukách a nohách stopy po násilí a bitkách od obžalovaného s čím korešponduje aj lekárska správa
ohľadom následkov po jednej takejto bitke, mali poznatky, že poškodená poskytuje sexuálne služby, za
ktorépeniazetiežhralnavýhernýchautomatochčousvedčujeobžalovanéhozospáchaniapredmetného
trestného činu. Rovnako v podstatných bodoch korešpondovali s tým aj ďalšie výpovede svedkov, ktorímali priame či nepriame poznatky o prejednávanom skutku, kde boli vypočutí svedkovia X. B., W. D.,
A. T., E. D., C. L. a O. L., ktorí tiež videli na poškodenej modriny či počuli z bytu obžalovaného v ich
susedstve krik obžalovaného a poškodenej a tiež mali poznatky o prostitúcii poškodenej a následne

míňaním aj takýchto peňazí na výherné automaty zo strany obžalovaného. Z časti do tohto zapadajú
aj výpovede sestry a matky obžalovaného, ktorí pripustili, že obžalovaný poškodenej dal občas facku,
ale len pri hádke a len keď si to zaslúžila, tiež že poskytovala sexuálne služby, ale nie z donútenia,
maximálne s vedomím obžalovaného. Vinu obžalovaného v týchto súvislostiach nepriamo potvrdzujú
aj znalecké posudky ohľadom jeho osoby, ktorých závery a zistenia korešpondujú so spôsobom jeho

správania a konania vyššie popísaným, ktoré sa mu kladie za vinu. Zo znaleckého posudku znalkyne
Mgr. D. A. ohľadom osobnosti poškodenej vyplývajú zistenia, ktoré korešpondujú a vysvetľujú postoj
poškodenej k trestnej činnosti obžalovaného, ktorej sa na nej dopustil, ktorá ako svedok odmietla
vypovedať,respektívepočasceléhotrestnéhokonaniabránilaobžalovaného,obhajovalajehosprávanie
čo možno bez pochybnosti pripísať k takzvanému štokholmskému syndrómu, ktorý u nej bol zistení a
celkovej štruktúry jej osobnosti. Zo zadovážených dôkazov tiež vyplýva záver, že sa obžalovaný vyššie

popísanéhoprotiprávnehokonaniadopustilúmyselneatovúmyslepriamom(§15písmenoa)Trestného
zákona), keď chcel spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený
týmto zákonom, v danom prípade záujem na ochrane blízkych osôb spravidla žijúcich v spoločnej
domácnosti pred tzv. domácim násilím. Na druhej strane sa obžalovanému v obžalobe kládlo za vinu aj
to, že sa mal predmetnej trestnej činnosti dopúšťať aj voči svojim maloletým deťom, mal sa agresívne,

povýšenecky správať voči nim, fackovať, odopierať stravu a v podstate aj vyvolávať strach a stres z
neho, nevodiť ich von. V tomto smere však na hlavnom pojednávaní vyšlo zo svedeckých výpovedí
svedkov najavo v podstate to, že malému synovi dal pred domom slabú facku, keď mu spadol telefón na
zem a z počutia vedeli, že mu dal silnú facku, keď v bufete vylial kofolu alebo rozbil pohár. Obžalovaný
s deťmi von chodil, hral sa s nimi ale podľa názoru niektorých svedkov málo, alebo chodil na inú časť

dvora, preto ho málo videli. Keď boli deti s obžalovaným boli utiahnuté, nepohnuto stáli, báli sa ho. Boli tu
tiež vypočutí svedkovia - pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, ktoré opakovane
v predmetnom období robili v rodine obžalovaného a poškodenej šetrenia, pretože deti mali byť údajne
zanedbávané a týrané. Jednalo sa o početné, opakované, náhodné, vopred neohlásené návštevy a
šetrenia v ich byte, kde sa žiadne závady nezistili, o deti bolo vždy riadne postarané, boli riadne ošatené,

čisté, mali dostatok stravy, navarené, neboli na nich žiadne stopy fyzického násilia či prejavy strachu a
podobne, správali sa úplne prirodzene zodpovedajúc svojmu veku, mali dobrý vzťah k obom rodičom.
Pri návštevách pracovníčok sa hrali alebo pozerali rozprávky, túlili sa k matke, tak aj k otcovi. Zo správy
detskej lekárky vyplývajú podobné zistenia, teda žiadne závady, riadna starostlivosť oboch rodičov o ich
maloleté deti. S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že nebolo bez dôvodných pochybností

preukázané, že by sa bol obžalovaný dopustil protiprávneho konania aj voči svojim deťom, tak ako mu
kladie za vinu obžaloba. Preto túto časť takzvanej skutkovej vety z popisu skutku, za ktorý ho súd uznal
vinným v rozsudku vypustil a mal ho vinným len čo sa týka protiprávneho konania voči poškodenej.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal z trestnej sadzby ustanovenej v § 208 odsek 3 Trestného zákona

z rozpätia trestnej sadzby od 7 rokov do 15 rokov trestu odňatia slobody, pričom u obžalovaného
nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37
Trestného zákona. Obžalovaný O. I. sa síce v troch prípadoch v minulosti dostal do rozporu s Trestným
zákonom, avšak v dvoch prípadoch sa na neho hľadí akoby odsúdený nebol. V treťom prípade vo veci
vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 2T/241/2007 mu bol uložený trest odňatia slobody

v trvaní 1 rok, z ktorého výkonu bol dňa 11.6.2009 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou
v trvaní 1 rok s tým, že sa osvedčil. Zo spisu vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn.
2Nt/25/2018 vyplýva, že obžalovaný O. I. dňa 19.10.2018 podal návrh o zahladenie tohto odsúdenia, zo
správ zadovážených v súvislosti s jeho návrhom vyplýva, že tam odsúdený O. I. v rozhodnej dobe po
prepustený z výkonu trestu (§ 92 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona) po dni 12.6.2009 sa nedopustil

žiadneho protiprávneho konania a žil riadnym životom. S poukazom na vyššie uvedené zistenia súd
na toto odsúdenie neprihliadal ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona.
Pri určení konkrétnej výmery trestu súd vychádzal zo zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, keď
uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov s prihliadnutím na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery,

možnosť nápravy, pričom súd má za to, že trest bude poľahčujúci a spôsobilý k dosiahnutiu jeho účelu,
keď zabezpečí ochranu spoločnosti a obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných
činov a zároveň vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Zároveň súd rozhodol,že obžalovaný tento trest vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keď v
posledných 10 rokoch pred spáchaním prejednávaného trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Záverom súd konštatuje, že nevykonal a odmietol ďalšie dôkazy, ktoré navrhovala prokurátorka a to
výsluch svedkyne JUDr. A. L., vyšetrovateľky, ktorá vypočúvala svedkyňu A. T. na okolnosť akým
postupom bol vedený výsluch tejto svedkyne a ako bol tento úkon zadokumentovaný. Podľa názoru
súdu postavenie a orgánu činného v trestnej konaní v tej istej trestnej veci je procesne nezlúčiteľné a

teda vylúčené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,

ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí
byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.