Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. apríl 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 15C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117204625
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8117204625.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcu: Y.. C. V.Á., W.. X.X.XXXX,

F. F. F., M. XX, právne zastúpený: Mgr. Robert Antal, advokát, so sídlom Banská Bystrica, Ul. Kláry
Jarunkovej 2, proti žalovanej: Y.. E. N., W.. X.X.XXXX, F. T., V. XXX/XX, o zaplatenie 3.000,- Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 22.2.2017 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy vo výške 3.000,- Eur, paušálnej náhrady nákladov vo výške 40,- Eur a náhrady

trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že žalobca uzatvoril dňa 20.10.2015 mandátnu zmluvu s
mandatárom, obchodnou spoločnosťou Slovakia Security Service s.r.o., so sídlom v Prešove, ktorej
jediným spoločníkom a konateľom v tom čase bol a aj v súčasnosti je syn žalovanej K. N.. V zmysle čl.
III horeuvedenej mandátnej zmluvy bol žalobca povinný zaplatiť zálohu na odmenu mandatára v sume
3.000,- Eur v lehote 7 dní od podpísania mandátnej zmluvy. V predmetnej zmluve sa neuvádza bankové
spojenie mandatára, avšak K. N. ako konateľ oznámil bankové spojenie a číslo účtu, na ktorý sa mala
záloha uhradiť. Žalobca uhradil zálohu dvoma splátkami, a to priamo vkladom na účet v banke, prvú

splátku dňa 23.10.2015 v sume 800,- Eur a druhú splátku 13.11.2015 v sume 2.200,- Eur. Obidve splátky
uhradil vkladom na účet v banke UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. na účet označený K.
N.. Až neskôr si žalobca všimol, že predmetný účet nie je vedený na mandatára, ale na E. N., teda matku
K. N.. Žalobca so žalovanou nebol a ani nie je v žiadnom právnom vzťahu, nikdy s ňou neuzavrel žiadnu
zmluvu a ani nemal žiadne vzájomné záväzky či pohľadávky. Sumu 3.000,- Eur tak žalobca žalovanej
plnil bez akéhokoľvek právneho dôvodu a preto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia.

2. Žalovaná v písomných stanoviskách, ktoré súdu doručila dňa 28.3.2017 a 27.6.2017 uviedla, že
žalobca klame a zavádza súd keď uvádza, že nevedel na aký účet vkladal peniaze. Je pravdou, že
žalovaná je majiteľkou účtu, ale jej syn K. N. je spoludisponentom s účtom, na ktorý žalobca vložil
peniaze. Nie je preto pravdou, že žalobca vložil peniaze na účet bez právneho dôvodu. Syn žalovanej sa
snažil žalobcu opakovane kontaktovať, avšak bezúspešne. Žalovaná rozhodne poprela, žeby sa na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatila, peniaze neprijala, nevybrala z účtu. Zároveň namietala, že predložená
mandátna zmluva nie je úplná.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedka K. N., mandátnou zmluvou
uzavretou medzi Slovakia Security Service s.r.o. a Y.. C. V. dňa 20.10.2015, výpisom z OR
spoločnosti Slovakia Security Service s.r.o. Obchodného registra Okresného súdu Prešov V 23681/P,výpisom UniCredit Bank preukazujúcim vloženie peňažných prostriedkov na účet žalovanej, písomnými
stanoviskami žalovanej, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil:

4. Žalobca ako mandant a spoločnosť Slovakia Security Service s.r.o. ako mandatár zastúpená K. N.,
konateľom spoločnosti, uzavreli dňa 20.10.2015 mandátnu zmluvu, podľa § 566 a nasl. Obchodného
zákonníka. Na základe predmetnej zmluvy sa mandatár zaviazal pre mandanta na jeho účet a za
odplatu zabezpečiť vymoženie pohľadávky od dlžníka. V čl. III bola dohodnutá odmena mandatára, ktorá
predstavuje 30 % z vymoženej čiastky vyplatené najneskôr do 7 dní od splnenia predmetu zmluvy, teda

úhrady pohľadávky dlžníkom. Mandant sa zaviazal zaplatiť zálohu do 7 dní od podpisu zmluvy 3.000,-
Eur ako úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky. Zmluva sa mala stať neplatnou, ak termín
vyplateniazálohynebudedodržaný.Zálohasamalastaťvratnouvmomente,akmandatárdo30.11.2015
nesplní plnenie podľa čl. I mandátnej zmluvy. Žalobca predložil súdu bankový výpis z UniCredit Bank
preukazujúci, že dňa 23.10.2015 vložil C. V. na účet č. XXXXXXXXXXXX/XXXX s názvom účtu E. N.
sumu 800,- Eur + poplatky 1,- Euro, spolu 801,- Eur a dňa 30.11.2015 na rovnaký účet sumu 2.200,-

Eur poplatky 1,- Euro, spolu 2.201,- Eur.

5. Súd ako prvú vypočúval žalovanú, keďže žalobca sa súdneho pojednávania dňa 19.10.2017
nezúčastnil s poukázaním na to, že bol právne zastúpený. Žalovaná uviedla, že nepopiera vloženie
peňažných prostriedkov na účet, čo však zistila až potom, keď bola podaná žaloba. Tiež nepopiera, že je

majiteľkou účtu, avšak účet využíva jej syn. Jedná sa o nejaké tandem konto, pričom žalovaná nemala
vedomosť o pohyboch na účte. Peniaze nevyberala, ani nimi nedisponovala. Podľa vedomostí žalovanej
peniaze boli jej synom použité, pretože v súvislosti s uzavretou zmluvou mal syn výdavky.

6. Žalovaná predložila súdu žiadosť adresovanú UniCredit Bank o vydanie debetnej karty, z ktorej súd

zistil, že majiteľom účtu a žiadateľom je E. N. - žalovaná. Rovnako je uvedená ako držiteľka karty a
názov karty je K. N..

7. Žalobca vo výpovedi uviedol, že so synom žalovanej sa dohodli na podpise zmluvy a na uhradení
sumy 3.000,-Eur, následne malo dôjsť k naplneniu záväzkov v zmysle mandátnej zmluvy. Keďže sa tak

nestalo, žalobca žiadal vrátenie peňazí. Žalobu podal z dôvodu, že plnil na účet, ktorý mu poskytol pán
Lacko, pričom žalobca nemohol mať vedomosť o tom, koho je to účet. Sumu 3.000,- Eur zaplatil na 2-
krát, ale zo strany pána Lacka nebol záväzok zmluvne dohodnutý splnený. Žalobu podával z dôvodu,
že peniaze poukázal na účet žalovanej a chce ich späť.

8. Právny zástupca za žalobcu upriamil pozornosť súdu na to, že vyzýval aj syna žalovanej, resp.
spoločnosť Slovakia Security Service s.r.o. na vrátenie dlžnej sumy výzvou z 2.5.2016, k dobrovoľnému
plneniu dlžnej sumy nedošlo.

9. Na návrh žalovanej súd vypočul svedka K. N., syna žalovanej, ktorý uviedol, že žalobca ho oslovil

prostredníctvom známeho s uvedením, že má v Košiciach dlžníka a potrebuje vymôcť pohľadávku.
Následne došlo k dohode a k podpisu mandátnej zmluvy a k zaplateniu zálohy na 2-krát. Svedok uviedol,
že sa mu nepodarilo vymôcť pohľadávku, preto chcel urobiť s pánom V. vyúčtovanie. Kontaktoval ho
telefonicky, tento mu telefón nedvíhal. K okolnostiam platenia zálohy svedok uviedol, že pán V. ju mal
zaplatiť v hotovosti pri podpise zmluvy, avšak nemal peniaze, preto navrhol platbu prostredníctvom účtu,

najlepšie súkromného. Svedok mu tak dal mamin účet, ktorý využíva on. Na položené otázky svedok
odpovedal, že účet využíva iba on a aj sumu 3.000,- Eur použil on.

10. Právny zástupca za žalobcu dal súdu tiež do pozornosti, že zmluva keďže obsahuje rozväzovaciu
podmienku vo vzťahu k úhrade zálohy, teda ak sa neuhradí záloha do 7 dní od podpisu zmluvy 3.000,-

Eur, mandátna zmluva sa stáva neplatnou.

11. Z bankových výpisov UniCredit Bank Slovakia je zrejmé, že dňa 23.10.2015 došlo k poukázaniu
peňažných prostriedkov na účet s názvom E. N., vo výške 800,- Eur, pričom doklad je podpísaný okrem
iného žalobcom. Dňa 13.11.2015 došlo k poukázaniu finančných prostriedkov 2.200,- Eur na rovnaký

účet a opätovne je prevod podpísaný žalobcom.

12. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.,
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to, že na takéto
obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie, čiže ide
o obohatenie neoprávnené. Bezdôvodným obohatením je predovšetkým majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu,

ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov a tiež sa bezdôvodne obohatí ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku
neexistoval,aleajvtedy,akdodatočneodpadol.Predpokladomvznikuprávnehovzťahuzbezdôvodného
obohatenia je získanie majetkovej hodnoty jedným subjektom na úkor iného, v ktorého majetkových
pomeroch sa táto zmena prejavila negatívne. Preto je aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu
práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané,

teda subjekt, v ktorého majetkovej sfére došlo k zmenšeniu majetkových hodnôt, pasívne legitimovaný
je ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo ku zmenšeniu
majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. Toto pravidlo pre určenie aktívnej a pasívnej
vecnej legitimácie je potrebné dôsledne aplikovať u jednotlivých skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia, typicky pri odlíšení bezdôvodného obohatenia vzniknutého bez právneho dôvodu a plnením

z neplatnej zmluvy. Jeho nerešpektovanie vedie k porušeniu spravodlivého procesu garantovaného
čl. 36, ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a k porušeniu práva na ochranu majetku zaručeného
v čl. 11, ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (III. ÚS ČR 3822/15). V prejednávanej veci dospel
súd k záveru, že na strane žalovanej nie je daná pasívna vecná legitimácia a žalovaná sa na úkor
žalobcu bezdôvodne neobohatila. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom a

žalovanou neexistoval žiaden zmluvný vzťah, žiaden titul, na základe ktorého mal žalobca v prospech
žalovanej plniť. V konečnom dôsledku sa nejednalo o plnenie v prospech žalovanej. Je nesporné, že
žalobca poukázal na účet žalovanej finančné prostriedky, stalo sa tak na základe mandátnej zmluvy,
ktorú žalobca uzavrel so synom žalovanej a pre tento účel bol poskytnutý účet, ktorého majiteľkou je
žalovaná. Z výpovede vypočutého svedka nepochybne vyplýva, že finančné prostriedky, ktoré žalobca

poukázal na účet žalovanej, použil svedok K. N., nie žalovaná. Zákon nevylučuje dohodu o mieste
plnenia medzi veriteľom a dlžníkom, pričom účet žalovanej bol miestom plnenia, ktoré označil svedok K.
N.. Tvrdenia žalobcu, že nemal vedomosť o tom, na koho účet plní, sa nejavia byť presvedčivé. Na oboch
listinných dôkazoch UniCredit Bank preukazujúcich vloženie finančných prostriedkov je meno E. N.
určito a čitateľne uvedené. Žalobca pritom vkladal peňažné prostriedky až 2-krát s odstupom 1 mesiaca,

preto sa súdu skutočne nejaví byť pravdepodobné, aby nevedel, na koho účet finančné prostriedky
vkladá.Presvedčivejšiasasúdujavíbyťargumentáciažalovanej,žemiestoplneniajevýsledkomdohody
medzi veriteľom a dlžníkom. Významným je v danom prípade predovšetkým fakt, že zo strany žalovanej
nedošlo k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcu, čím nie je splnený právny základ nároku
zdôvodneného v žalobe. Súd preto nevidel dôvod na vyhovenie žalobe a v celom rozsahu ju zamietol.

14. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

15. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p.

(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

16. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p.,

(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu, keď neúspešný žalobca je

povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.