Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200331
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3018200331.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr.

Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: MAKS-D, s.r.o., so sídlom
Nováky, M. R. Štefánika 1, IČO: 36 332 534, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK &
Partners, s.r.o., so sídlom Košice, Žižkova 4E, IČO: 47 244 488, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. 101834414/2018 zo dňa 18. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom súdneho prieskumu je v záhlaví uvedené rozhodnutie žalovaného zo dňa
18.09.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane č. 101319185/2018 zo dňa 10.07.2018.
Prvostupňovým rozhodnutím bol žalobcovi určený rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 10
000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2017 znížením nadmerného odpočtu zo
sumy 65 290,08 eura na sumu 55 290,08 eura.

2. Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zistenia, že v kontrolovanom období si žalobca

okrem iného uplatnil právo na odpočítanie dane za prenájom reklamnej plochy na pretekoch Moris Cup
Jahodná 2017 na závodnom aute - S., ktoré mala dodať spoločnosť R5+ s.r.o., Košice. Správne orgány
dospeli k záveru, že neboli splnené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane z prijatých
dodávok, keď vykonaným dokazovaním dospeli k záveru, že v predmetnej veci ide v skutočnosti o
sponzoring a nie o prenájom reklamných plôch, resp. reklamu, tak ako v sporných obchodoch deklaroval
žalobca.

3. Žalobca v správnej žalobe namietal závery správnych orgánov a trval na tom, že si právo na
odpočítanie dane uplatnil v súlade so zákonom. Zdôraznil, že žalovaný uvádza rôzne účelové definície
bez toho, aby uviedol paragrafové znenie použitého predpisu alebo konkrétny judikát, z ktorého čerpal.
Poukázal na zákon č. 147/2001 Z.z., ktorý vymedzuje pojem reklama jednak v pozitívnom ako aj v
negatívnom zmysle. V tejto súvislosti citoval ust. § 2 ods.1 písm. a) tohto zákona a poukázal aj na jeho
znenie v ustanovení § 2 ods. 2 písm. a) až d). Podľa jeho názoru aj z rozhodovacej činnosti Súdneho
dvora vyplýva, že reklamnou činnosťou sú rôzne aktivity, vrátane usporiadania banketu či kokteil party.

Zo slovenskej judikatúry označil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/8/2013,
v ktorom mali byť zadefinované 4 základné kritéria na odlíšenie reklamy od sponzorského odkazu.
Uviedol, že v zmysle uvedených definícii reklamy ako aj rozhodnutia Súdneho dvora je reklama v podobe
uvedenia loga na pretekárskom aute reklamou. Okrem toho mal za to, že žalovaný použil nesprávnyprávny predpis. Opakovane trval na tom, že robil svoju činnosť nepochybne za tým účelom, aby získal
nových klientov a tým zároveň dosiahol zisk.

4. Nesúhlasil s tým, že správne orgány odkazovali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý odkazuje na rozhodovaciu činnosť českých súdov, ktorá nemôže byť pre naše orgány smerodajná.

5. Taktiež mal za to, že žalovanému neprislúcha hodnotiť primeranosť obchodných stretnutí. Taktiež
nesúhlasil so záverom, že cena za reklamu bola privysoká. V pomere s možnosťou získať klientov, ktorí

by mohli priniesť oveľa väčšie zisky sa táto suma nejaví ako vysoká. Záverom poukázal na rozhodnutie
tunajšieho súdu vydaného v konaní sp. zn. 11S/16/2017, z ktorého závermi súhlasil. Okrem toho mal
za to, že právnym názorom správcu dane, s ktorým sa žalovaný stotožnil, došlo v podstate k popretiu
reklamy v športe, čo je nebezpečný precedens.

6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti a vecnej správnosti

žalobou napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že reklama a sponzorovanie sú dva samostatné inštitúty,
ktoré sa môžu vzájomne prelínať. Avšak v zmysle ust. § 2 ods.1 písm. a) zákona o reklame je reklamou
prezentácia produktov v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu. V zmysle uvedeného je reklamou
podpora predaja. Naproti tomu je sponzorstvo informáciou o tom, kto je sponzorom, bez uvedenia
špecifických propagačných prvkov, ktoré by vyzdvihovali kvalitatívne vlastnosti sponzora alebo jeho

produktov. O reklamu ide vtedy, ak informácia je natoľko agresívna, že jej účelom je podpora predaja
a nákupu a naopak o reklamu nejde vtedy, ak informácie bude mať prevažne informatívny charakter
a sleduje účel, ktorým je snaha sponzora o vytvorenie alebo udržanie jeho dobrého mena (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sž/17/2014.Za rozlišovacie kritérium teda žalovaný
považoval sledovaný účel, pričom v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora

(rozsudok C-530/09 zo dňa 27.10.2011.)

7. Žalovaný zdôraznil, že v prejednávanej veci bolo zistené, že predmetom dodania bolo umiestnenie
loga žalobcu na predných a zadných nárazníkoch závodného automobilu. Za týchto okolností nejde
podľa žalovaného o reklamu, nakoľko uvedené zobrazenie loga nie je možné považovať za podporu

predaja žalobcu. Na rozdiel od žalobcu poukázal na iné rozhodnutia vydané tunajším súdom pod
spisovou značkou 13S/7/2018 a 13S/8/2018.

8. Následne sa k veci vyjadril žalobca, ktorý reagoval na argumentáciu žalovaného, pričom v
podstate zopakoval svoje predchádzajúce argumenty. Skonštatoval, že žalovaný len pokračuje vo svojej

argumentačnej línii, ktorá mu je známa z daňového konania. Na podporu svojich tvrdení poukázal na ust.
§2ods.1písm.a)zákonaoreklame,vktoromjeuvedené,žereklamoujeajoznámenievkaždejpodobe.
Daný prípad možno subsumovať pod toto „iné oznámenie“ v podobe reklamných polepov na automobile.
Nie je pritom známe, že by mal zo zákona povinnosť preukázať, že ovplyvnil niekoho správanie na trhu.
Uvedené by bolo v konečnom dôsledku aj veľmi obťiažne preukázať.

9. Žalovaný sa následne taktiež pridŕžal všetkých svojich doterajších vyjadrení.

10. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 18.09.2018, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie správcu dane tak ako je uvedené v odseku 1 tohto rozsudku.

11. Z administratívneho spisu bolo zistené, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za
zdaňovacie obdobie máj 2017, ktorá bola zameraná na dodržiavanie zákona č. 222/2004 Z.z..

12. Správca dane zistil, že si žalobca okrem iného uplatnil právo na odpočítanie dane na základe

dodávateľskej faktúry č. 2017015 zo dňa 15.05.2017, ktorej predmetom je prenájom reklamnej plochy
na preteku MORIS CUP Jahodná uskutočnenom dňa 19.-21.05.2017 na závodnom
aute S. v celkovej výške 50 000 eur bez DPH, ktorú mala dodať spoločnosť R5+ s.r.o. na základe
zmluvy o zabezpečení reklamy. Zo zmluvy, ktorá je vo fotokópii súčasťou administratívneho spisu bolo
zistené, že ide o všeobecnú zmluvu, ktorou sa obstarávateľ (spoločnosť R5+ s.r.o.) zaviazal zabezpečiť

pre žalobcu po dohodnutú dobu reklamu (čl. I, ods. 1), pričom v odseku 2 zmluvy je potom zmluvný
záväzok definovaný ako povinnosť zabezpečiť prenájom reklamnej plochy, a to umiestnenie reklamy na
závodnom aute. Formu a spôsob grafického prevedenia mal zabezpečiť obstarávateľ po odsúhlasení
žalobcom (ods.3 tohto článku). Cena bola dohodnutá tak, že ide o sumu 50 000 eur bez DPH.13. Správca dane zistil, že vlastníkom motorového vozidla S. je B. C., bytom E., ktorý je na doklade
Entry List MORIS CUP Jahodná 2017 uvedený ako vodič tohto vozidla jazdiaci za CassoviaPro race a

nie MM Rally team s.r.o..

14. Súčasne bolo zistené, že spoločnosť MM Rally team s.r.o., ktorá je personálne prepojená so
spoločnosťou R5+ s.r.o. zaúčtovala vo svojom účtovníctve faktúru č. 2017015 zo dňa 15.05.2017 za
prenájom motorového vozidla S., a to na základe zmluvy o nájme motorových a iných vozidiel. Súd

v tejto súvislosti poukazuje na to, že pretekárske vozidlo zn. S. XXX mala spoločnosť MM Rally team
s.r.o. sama prenajaté od tretej osoby, čiže sama bola v postavení nájomcu, pričom nebolo zistené, že
by mohla toto vozidlo ďalej prenajímať.

15. V zmysle predloženej DVD nahrávky malo byť na pretekárskom automobile na pretekoch MORIS
CUP Jahodná 2017 umiestnené logo žalobcu, ktoré predstavuje grafické znázornenie označenia

„MAKS-D“ bez uvedenia akejkoľvek inej informácie o žalobcovi. Nebolo zistené, že by samotný polep
(jeho výrobu, inštaláciu) zabezpečovala spoločnosť R5+ s.r.o..

16. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

17. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

18. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.

19. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že logo žalobcu, ktoré obsahovalo len označenie „MAKS-D“
bolo umiestnené na závodnom automobile, ktoré si mala prenajať spoločnosť R5+ s.r.o. od personálne
prepojenej spoločnosti MM Rally team s.r.o.. V danom čase boli spoločnosti R5+ s.r.o. a MM Rally
team s.r.o. spojené osobou spoločníka a konateľa Z. Z.. Spoločnosť R5+ s.r.o. nemala zamestnancov,
majetok.Cenazaumiestnenieloganapretekárskomautebolazmluvnedohodnutátak,žepredstavovala

sumu 50 000 eur bez DPH za podujatie MORIS CUP Jahodná 2017. Správca dane a žalovaný neuznali
žalobcovi právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dôvodu, že sa v danom prípade nejedná o
reklamu, ale sponzorstvo. V tomto zmysle teda zostalo sporným, či takéto umiestnenie loga je reklamou
alebo sponzoringom.

20. Správny súd už v obdobnej právnej veci žalobcu (len za iné zdaňovacie obdobie) rozhodoval, pričom
dospel k záveru, že za okolností aké existujú aj v prejednávanej veci, nie je možné považovať sporné
plnenie za reklamu, ale ide o sponzorský odkaz. Zo záverov uvedených v tomto predchádzajúcom
rozhodnutí, správca dane a žalovaný vychádzali aj pri rozhodovaní v predmetnej právnej veci.

21. Správca dane a žalovaný sa v intenciách predchádzajúcej rozhodovacej činnosti tohto senátu
zaoberali charakterom plnenia, nakoľko pri sponzorskom odkaze resp. sponzorstve (na rozdiel od
reklamy) by žalobca nemal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, a išlo by za určitých okolností
o daňový výdavok v zmysle zákona o príjmoch.

22. V predmetnej právnej veci došlo za okolností uvedených v odstavci 19 tohto rozsudku k umiestneniu
loga žalobcu na pretekárskom automobile, ktoré sa malo zúčastniť súťaže MORIS CUP Jahodná 2017.
Za uvedené žalobca zaplatil sumu 50 000 eur bez DPH.

23. Správny súd opakovane konštatuje, že v zmysle rozhodovacej činnosti Súdneho dvora (napr.

C-530/09 zo dňa 27.10.2011) boli reklamné služby opakovane definované ako činnosť na podporu
predaja, ak zahŕňa rozširovanie správy určenej na informovanie verejnosti o existencii alebo kvalitách
výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť ich predaj.24. Sponzoring taktiež predstavuje marketingový nástroj podnikateľa, ktorý však obsahuje reklamnú
informáciu v širšom slova zmysle. Základným účelom sponzorovania je najmä vytvorenie dobrého mena,
povesti právnickej či fyzickej osoby (tzv. goodwill). Sponzorstvo slúži skôr k propagácii firmy, jeho

primárnym cieľom nie je nabádať ku kúpe konkrétneho výrobku, tovaru alebo služby. Sponzorský odkaz,
resp. sponzoring predstavuje zvyčajne prezentáciu loga, alebo prezentáciu výrobku skôr statického
charakteru, často s uvedením, že sa jedná o sponzora. Jeho ústredným motívom nie je presvedčiť
diváka ku kúpe určitého výrobku zdôrazňovaním jeho kvalít, porovnávaním s podobnými výrobkami,
neobsahuje ani žiadny reklamný príbeh (nemá dynamický charakter).

25. V predmetnej právnej veci mala reklama poskytnutá žalobcovi predstavovať uvedenie loga žalobcu,
ktoré obsahuje uvedenie slov „MAKS-D“ na pretekárskom aute, ktoré sa zúčastnilo na rally pretekoch
MORIS CUP Jahodná. Takéto zverejnenie loga na pretekárskych autách na určitom športovom podujatí
nespĺňa kritéria reklamy tak, ako je uvedené v odseku 23 tohto rozsudku. Uvedenie loga nemá
vypovedaciu hodnotu k nejakému výrobku alebo službe, ktoré žalobca v rámci svojej podnikateľskej

činnosti poskytuje. Nepodáva informáciu ani o tom, v akej oblasti žalobca podniká. Vzhľadom na
charakter športového podujatia, ktoré predstavovalo rally pohár, ktorý navštevujú fanúšikovia tohto
športu a profil podnikateľskej činnosti žalobcu, ktorý sa prezentuje ako spoločnosť pôsobiaca
na trhu so strojno-technologickými zariadeniami ako sú potrubné rozvody, oceľové konštrukcie v
chemickom, strojárskom, chemickom a papierenskom priemysle, nie je predpoklad, že by bolo

dochádzalo na takomto podujatí k nadväzovaniu obchodných vzťahov s podnikateľskými subjektmi,
resp. spotrebiteľskou verejnosťou. Regionálne podujatie tohto druhu nie je platformou typickou pre
obchodné stretnutia na reklamné účely slúžiace na prezentáciu tak vysoko špecifických služieb a
produktov žalobcu ako je dodávanie technologických priemyselných zariadení, oceľových konštrukcii
a podobne. Nebolo preukázané, že by sa na týchto regionálnych rally pretekoch reálne prezentovala

podnikateľská činnosť žalobcu, jednotlivé produkty a služby. Okrem toho správny súd konštatuje, že
činnosť žalobcu nie je medzi verejnosťou tak všeobecne známa, že by zo samotného loga bez ďalšieho
diváci mali akúkoľvek aspoň všeobecnú informáciu o produktoch a službách, ktoré žalobca poskytuje.

26. Ak žalobca poukazoval na to, že realizácia sporného plnenia predstavuje v zmysle zákona o reklame

(§ 2 ods.1 písm. a)) „iné oznámenie“ v podobe reklamných polepov, tak správny súd poukazuje na to,
že uvedený zákon takýmto oznámením vymedzuje všeobecne len formu reklamy. Je pritom podstatné,
že akákoľvek prípustná forma reklamy musí súvisieť s obchodnou, podnikateľkou činnosťou alebo inou
zárobkovou činnosťou daného subjektu s cieľom uplatniť jeho produkty na trhu. V danej právnej veci
bola pritom spochybnená práve schopnosť sporného plnenia uplatniť produkty žalobcu na trhu. Ako už

bolo uvedené vyššie, samotné uvedenie loga nemá vo vzťahu k predmetu podnikania žalobcu, jeho
produktom žiadnu vypovedaciu hodnotu. Neobsahuje v tomto ohľade ani len všeobecnú informáciu.
Žiadnym spôsobom nepropaguje ich vlastnosti, neporovnáva ich s inými produktmi, nevyzdvihuje ich
kvality. Nemôže teda logicky predstavovať ani podnet k ich kúpe, zvýšeniu ich odbytu. V zmysle
ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame, na ktoré sa žalobca opakovane odvoláva je pritom

podmienka tohto cieľu dominantná. V zásade môže ísť o akúkoľvek formu realizácie reklamy, podstatná
je jej schopnosť dosiahnuť cieľ, ktorým je uplatnenie produktov na trhu. Nie je pritom nevyhnutne
potrebné, aby daný subjekt preukazoval, že sa tak reálne stalo. Uvedená schopnosť dosiahnuť tento cieľ
musí vychádzať z objektívne existujúcich skutočností. V danej veci však žalobca zaplatil za umiestnenie
loga na prednom a zadnom nárazníku pretekárskeho vozidla, ktoré sa zúčastnilo na MORIS CUP

Jahodná 2017, pričom takéto uvedenie obchodného mena žalobcu (ako už bolo uvedené vyššie)
objektívne neobsahuje žiadnu informáciu o jeho podnikateľskej činnosti, jeho produktoch a službách
a teda objektívne nemôže uplatniť produkty žalobcu na trhu. Správnemu súdu je aj z iných konaní
v obdobných právnych veciach žalobu známe, že logo žalobcu bolo umiestnené na nárazníkoch
pretekárskeho automobilu spolu s ďalšími logami spoločností s rôznym obchodným a výrobným

zameraním. Toto samo o sebe znižuje šancu podať akúkoľvek konkrétnu informáciu o žalobcovi a jeho
produktoch. Dokonca je možné uviesť, že uvedené v priemernom divákovi evokuje, že ide o sponzorov
daného jazdca, rally týmu alebo podujatia.

27. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že žalobca a spoločnosť R5+ s.r.o. sporné

plnenie realizovali uzavretím zmluvy o reklamnej činnosti, nakoľko je potrebné posudzovať úkony,
konanie žalobcu ako aj výsledok činnosti so zreteľom na ich skutočnú povahu, úmysel a reálny výsledok.
Rovnako nie je pochybením, ak správne orgány pri vysvetľovaní pojmov reklama a sponzorský odkaz
poukazovali na znenie zákona o vysielaní a retransmisii a rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu, ktoráz týchto ustanovení vychádza. Definícia reklamy a v podstate aj sponzorského odkazu uvedená v tomto
zákone reálne dopadá aj na prejednávanú vec, keď definícia vyššie uvedených pojmov je použiteľná
na danú právnu situáciu a to aj s ohľadom na výklad týchto pojmov, ktoré podal Súdny dvor vo svojej

konštantnej rozhodovacej činnosti.

28. Ak žalobca v podanej správnej žalobe poukazoval na rozhodnutie Súdneho dvora C-68/92 tak je
potrebné uviesť, že Súdny dvor síce považoval za reklamu aj činnosť, ktorá bola vyvíjaná na večierku
(coctail party), ale pre jeho rozhodnutie a záver bola podstatná skutočnosť, že boli touto činnosťou

prezentované konkrétne výrobky daného subjektu. Práve uvedený aspekt absentuje v prejednávanej
veci, keď z dôvodov uvedených vyššie, nie je možné považovať uvedenie samotného loga žalobcu za
činnosť, ktorá je spôsobilá uplatniť a podporiť predaj jeho produktov a služieb na trhu. Vzhľadom na
uvedené je správny súd toho názoru, že v danej veci nešlo o poskytnutie reklamných služieb žalobcovi,
ale o sponzorstvo žalobcu, ktoré taktiež plnilo určité marketingové ciele, avšak nešlo o reklamu, ktorá
by žalobcovi zakladala nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty.

29. Keďže sponzorský odkaz nezakladá vo všeobecnosti právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty tak, na uvedenú vec nie je možné aplikovať závery, ktoré vyslovil Súdny dvor vo svojich
rozhodnutiach týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty, podvodného konania a vedomosti subjektov o
takomto podvodnom resp. zneužívajúcom konaní.

30. Súčasne správny súd poukazuje na to, že žalobca považoval za rozhodné pre právne posúdenie
veci rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/8/2013. Správny súd poukazuje na
to, že v tomto rozhodnutí najvyšší súd uzavrel, že „z hľadiska rozlíšenia medzi reklamou a sponzorským
odkazom je dôležité posúdiť obsah komunikátu. Posúdiť, či obsah konkrétneho komunikátu obsahuje

oznam informatívneho charakteru alebo, či už ide o údaje určené k podpore predaja, nákupu alebo
prenájmu výrobku alebo služieb, je úlohou žalovaného. Dôležité sú prostriedky, ktoré v ňom boli
použité a rovnako aj určité kvalitatívne hodnotenie konkrétneho produktu. V reklame je možné použiť
subjektívne hodnotiace komentáre, vyzdvihovanie vlastností produktu, alebo rôznymi inými formami
pozitívne reklamovaný produkt propagovať. V sponzorskom odkaze takéto výrazové prostriedky nie

je možné použiť, nemôže obsahovať typické reklamné prvky. V prípade, ak by sponzorský odkaz
takéto prvky obsahoval, bolo by tak možné obchádzať prísnejšie pravidlá, ktoré platia pre vysielanie
reklamy.“ Správny súd je toho názoru, že práve uvedené rozhodnutie podporuje závery správcu dane a
žalovaného, keď Najvyšší súd Slovenskej republiky de facto konštatoval, že rozdiel medzi reklamou a
sponzoringom je aj v tom, že pri reklame sa používajú typické prostriedky na podporu predaja, nákupu

alebo prenájmu výrobku a služieb, ktoré potom naopak absentujú v sponzorskom odkaze. Dôležité sú
teda prostriedky, ktoré v ňom boli použité. V prejednávanej veci neobsahuje sporné plnenie žiadne
typické prvky reklamy. Naopak vzhľadom na svoj charakter, ako aj všetky ostatné okolnosti, je možné
uzavrieť, že ide o typický sponzorský odkaz.

31. Záverom správny súd konštatuje, že žalobca namietal nezákonnosť dôkazu, ktorým má byť získanie
informácie nezákonným spôsobom, keď nebola o úkone ani spísaná zápisnica. Neuviedol však žiadne
konkrétne údaje o ktorú konkrétnu informáciu by malo ísť. Nie je vecou správneho súdu, aby si uvedené
sám domýšľal.

32. S poukazom na vyššie uvedené, keď správny súd dospel k záveru, že žalovaný pri svojom
rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkové stavu, z ktorého vyvodil správne skutkové
závery a vec správne právne posúdil, bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.

33. Žalovaný, ktorý mal v konaní úspech, a preto by mu patrila náhrada trov konania, trovy nežiadal

priznať, a preto krajský súd úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal.

34. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo

dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý

sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.