Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. november 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12P/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817201691
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817201691.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F.

Q., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Prievidza, dieťa rodičov, matka: Ing. P. U., H.., nar. X.X.XXXX, bytom W. P., B. F. XXX/XX, zastúpená
JUDr. Petrom Belicom, advokátom so sídlom v Martine, M. R. Štefánika 36 a otec: Ing. O. Q., nar.
XX.X.XXXX, bytom W., M. S. XXXX/XX-XX, zastúpený JUDr. Martinom Olosom, advokátom so sídlom
Rajecké Teplice, Karola Kašjaka 1, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
Nicolasovi, takto

r o z h o d o l :

I. Nedoplatok na výživnom na maloletého F. Q. za obdobie od 8.2.2017 do vyhlásenia tohto rozhodnutia

vo výške 2576,56 eur je otec povinný zaplatiť spolu s bežným výživným, plateným k rukám matky,
mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca, v 100
eur mesačných splátkach, počnúc mesiacom december 2018 až do úplného zaplatenia dlžnej sumy,
pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok
riadne a včas.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 30.3.2017 podal na Okresný súd Žilina otec návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (spis

sa viedol pod sp.zn. 30P/70/2017), ktorým žiadal, aby súd dočasne zveril do jeho osobnej starostlivosti
maloletého F. a matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého F. mesačne sumou 50 eur,
k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozhodnutia,
eventuálne, aby súd dočasne zveril mal. F. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým,
že dočasná striedavá osobná starostlivosť bude realizovaná opakovane, vždy v týždenných intervaloch
tak, že mal. F. si rodičia budú navzájom odovzdávať každý piatok od 16,00 hod. tak, že po prvýkrát si
prevezme maloletého do striedavej starostlivosti otec v piatok v týždni, keď nadobudne vykonateľnosť

toto rozhodnutie. Súčasne navrhol, aby preberanie maloletého bolo realizované vždy v mieste bydliska
toho rodiča, ktorý má maloletého práve v striedavej osobnej starostlivosti a bude ho realizovať druhý
rodič, ktorý má mať dieťa v ďalšom období s tým, že každý z rodičov je povinný v stanovenom čase
odovzdať maloletého druhému rodičovi. Predmetný návrh vzal otec podaním zo dňa 5.4.2017 späť (č.l.
25 spisu).

2. Podaním zo dňa 8.2.2017 na tunajší súd matka maloletého žiadala, aby súd zveril jej mal. syna F.

do jej osobnej starostlivosti a zaviazal otca platením výživného sumou 500 eur mesačne, počnúc dňom
31.3.2016, splatnej vždy k 1. dňu v mesiaci na matkin účet s tým, že zameškané výživné je otec povinný
zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Spis sa viedol na tunajšom súde pôvodne pod sp.zn.
12P/7/2017.3. Návrh matky zo dňa 8.2.2017 bol postúpený Okresnému súdu Žilina dňa 16.3.2017. Vec sa viedla na
tamojšom súde pod sp.zn. 21P/77/2017.

4. Ďalším návrhom otca, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 11.4.2017, otec po späťvzatí
predchádzajúceho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opäť podal na tamojší súd návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým opäť žiadal o zverenie maloletého F. do svojej osobnej
starostlivosti a o uloženie povinností matke prispievať na výživu maloletého F. sumou 50 eur mesačne,

eventuálne žiadal, aby súd maloletého F. dočasne zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch
rodičov. Vec sa viedla na tamojšom súde pod sp.zn. 21P/86/2017.

5. Z dôvodu nesúhlasu Okresného súdu Žilina s postúpením veci vedenej na tunajšom súde pod
sp.zn. 12P/7/2017, Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6NcC/8/2017-49 zo dňa 26.4.2017 rozhodol
tak, že na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 30P/71/2017

je miestne príslušný Okresný súd Prievidza. Z bodu 7 odôvodnenia vyššie uvedeného uznesenia KS
Žilina vyplynulo, že Okresný súd Prievidza je príslušný na rozhodnutie vo veci podaných procesných
návrhov otca i matky.

6. Uznesením č.k. 12P/23/2017-99, zo dňa 11.5.2017, súd konanie o návrhu otca o nariadenie

neodkladného opatrenia zo dňa 28.3.2017, doručené Okresnému súdu Žilina dňa 30.3.2017, zastavil.
Súčasne návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 10.4.2017, doručený Okresnému
súdu Žilina dňa 11.4.2017, zamietol. Právoplatnosť nadobudlo uznesenie dňa 28.8.2017 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoP/37/2017-156 zo dňa 24.7.2017.

7. Ďalším návrhom, podaným na tunajší súd elektronicky, dňa 4.9.2017, otec, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, žiadal, aby súd neodkladným opatrením rozhodol, že otec je oprávnený stýkať sa s
maloletým F. každý týždeň od štvrtka 16,00 hod. do nedele 18,00 hod. nepretržite a v čase od 26.12. 9,00
hod. do 30.12. 18,00 hod. nepretržite až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom
súde pod sp.zn. 12P/23/2017. Návrh zdôvodnil tým, že matka mu v styku s maloletým pod rôznymi

zámienkami, predovšetkým kvôli zdravotnému stavu maloletého, bráni.

8. Uznesením č.k. 12P/23/2017-242, zo dňa 2.10.2017, súd dočasne, do právoplatne skončeného
konania, vedeného na tunajšom súde pod sp.zn. 12P/23/2017, zveril maloletého F. do osobnej
starostlivosti matky a upravil styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený s mal. F. sa stretávať každý

nepárny víkend v sobotu v čase od 14,00 hod. do 16,00 hod. v prítomnosti matky. Matke uložil povinnosť
v uvedenom čase otcovi styk s maloletým riadne na styk pripravený umožniť. V prevyšujúcej časti návrh
otca zamietol.

9. Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 27CoP/57/2017-368, zo dňa 30.11.2017, v časti úpravy styku

otca s maloletým zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že styk otca s maloletým dočasne upravil
tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým každý párny kalendárny víkend vo štvrtok od 16,00 hod.
do 19,00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 9,00 hod. do 11,30 hod. a od 15,00 hod.
do 19,00 hod. v prítomnosti matky, pričom otec si maloletého vyzdvihne a aj odovzdá v mieste bydliska
matky. Matka je povinná v uvedenom čase riadne a včas maloletého na styk pripraviť a otcovi styk s

maloletým umožniť.

10. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 12P/23/2017-807, zo dňa 23.4.2018, súd schválil
uzavretúrodičovskúdohodu,podľaktorejmaloletýNicolaszostávavosobnejstarostlivostimatkyapodľa
dohody rodičov je otec oprávnený s maloletým Nicolasom sa stýkať každý nepárny týždeň v mesiaci

od piatku 16,00 hod. do nedele 17,00 hod., s tým, že prvých osem stykov otca s maloletým F. odo dňa
právoplatnosti rozsudku o úprave styku otca s maloletým, sa uskutoční za prítomnosti matky maloletého.
Otec je oprávnený s maloletým F. sa takisto stýkať každý kalendárny rok od 1.7. 9,00 hod. do 15.7.
18,00 hod. a od 10.8. 9,00 hod. do 25.8. 18,00 hod. nepretržite s tým, že v roku 2018 počas leta je otec
oprávnený s maloletým F. sa stýkať od 1.7. 9,00 hod. do 10.7. 18,00 hod. nepretržite a od 10.8. 9,00

hod. do 19.8. 18,00 hod. nepretržite. Počas Vianoc je otec oprávnený sa s maloletým F. stýkať od 25.12.
14,00 hod. do 26.12. 19,00 hod. každého kalendárneho roku a to za prítomnosti matky a v každom
párnom roku od 30.12. 9,00 hod. do 5.1. nasledujúceho nepárneho roku do 18,00 hod. v neprítomnosti
matky. V čase dohodnutom ako začiatok styku si otec maloletého Nicolasa riadne na styk pripravenéhov mieste bydliska matky prevezme a na tom istom mieste v čase dohodnutom ako koniec styku otec
maloletého F. matke vráti. Súčasne súd rozhodol aj o tom, že otec je povinný platiť na výživu maloletého
F. v období od 8.2.2017 do 22.5.2017 výživné vo výške 150 eur mesačne, v období od 23.5.2017 do

31.8.2017 výživné vo výške 280 eur mesačne a od 1.9.2017 výživné vo výške 150 eur mesačne, k rukám
matky, mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 8.2.2017 do vyhlásenia tohto rozhodnutia vo výške 1140,25 eur
povolil súd zaplatiť otcovi spolu s bežným výživným v 35 eur mesačných splátkach, počnúc mesiacom
nasledujúcim od právoplatnosti tohto rozhodnutia, pod následkom straty výhody splátok a zročnosti celej

sumy, v prípade nezaplatenia jednej zo splátok riadne a včas. O trovách konania rozhodol súd tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

11. Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť vo výroku, ktorým súd schválil rodičovskú
dohodu, dňom 1.6.2018.

12. Proti výrokom súdu o určení vyživovacej povinnosti otca voči maloletému F. podali obaja rodičia
odvolanie.

13. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č.k. 27CoP/43/2018-907, zo dňa 27.9.2018, rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti - vo výroku II., ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca k mal. dieťaťu za

obdobie od 08.02.2017 do 22.05.2017, potvrdil a vo výroku II., ktorým určil vyživovaciu povinnosť otca
k mal. dieťaťu za obdobie od 23.05.2017 zmenil tak, že otec je povinný platiť na výživu maloletého F.
v období od 23.05.2017 do 31.08.2017 výživné v sume 350 eur mesačne a od 01.09.2017 v sume 200
eur mesačne, ktoré výživné je povinný posielať k rukám matky maloletého dieťaťa vždy do 20. dňa v
mesiaci vopred. V tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s rozsudkom odvolacím nadobudol

právoplatnosť dňom 18.10.2018.

14. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 27CoP/43/2018-907, zo dňa 27.9.2018, bol zrušený
výrok II.1 rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým prvostupňový súd rozhodol o nedoplatku zročného
výživného a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok III.) a v týchto časti vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Poukazujúc na ustanovenie § 232 ods. 3 CSP a § 232 ods. 4 CSP krajský súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že citované ustanovenie § 232 ods. 3 CSP upravuje všeobecnú lehotu na plnenie
tri dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku, ktorá platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok

na plnenie a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje
podmienky vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli
tých, ktorým sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre
prevažnú časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie
počítanej odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť, len u rozsudkov predbežne vykonateľných,

začína lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle § 44 CMP (podľa ktorého rozsudky o
výživnom sú vykonateľné doručením). Určenie dlhšej, než trojdennej lehoty na plnenie (tiež povolenie
splátok podľa ods. 4 ust. § 232 CSP), patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do
jeho voľnej úvahy, prostredníctvom čoho je súdu tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu
účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na pomery toho, ktorému sa

povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky, alebo na iné okolnosti prípadu. Ustanovenie §
232 ods. 4 CSP teda umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach,
ktorá veta pokrýva všetky tie prípady, keď je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných prípadoch
môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa bude posudzovať
podobne ako pri odseku 3 cit. zák. ustanovenia. Zákon umožňuje súdu formulovať vo výroku svojho

rozhodnutiatiežtzv.doložkucrossdefault,t.j.,ženezaplatenímjednejsplátkysastávasplatnýmcelýdlh.
Vzhľadom na charakter plnenia, prvoradý zreteľ pri úvahách a možnom plnení zameškaného výživného
v splátkach, je okrem pomerov na strane rodiča posúdiť, či by mohlo byť reálne ohrozené zabezpečenie
štandardných základných potrieb dieťaťa, pričom aj výška prípadnej otcovi povolenej splátky musí byť
stanovená tak, aby bol dlh zaplatený najneskôr do troch rokov (čo je súdnou praxou akceptovateľné). Ide

však o postup v prípade výživného výnimočný, predpokladajúci nepriaznivý sociálny aspekt na strane
povinného rodiča. Keďže v posudzovanej veci, jednak súd prvej inštancie okolnosti veci s ohľadom na
tietoaspektydostačujúconevyhodnotilajednakvzhľadomktomu,žeuplynuloodrozhodnutiasúduprvej
inštancie určité obdobie, pričom ide o rozhodnutie predbežne vykonateľné ( lehota na plnenie plynulauž od doručenia rozhodnutia v zmysle § 44 CMP, podľa ktorého rozsudky o výživnom sú vykonateľné
doručením), teda doterajšie skutkové zistenia nedávajú dostatočný podklad preto, aby odvolací súd
moholovýškezameškanéhozročnéhovýživnéhorozhodnúť(nemožnototižvylúčiť,žeotecnavýživnom

po rozhodnutí súdu prvej inštancie zaplatil viac, ako čiastku 100,- eur, ktorú dovtedy matke poukazoval,
vychádzajúc z napadnutého rozhodnutia), teda doterajšie závery z hľadiska rozhodujúcich skutočností
nie sú v tomto smere postačujúce, pričom potreba doplnenia dokazovania presahuje účelnosť jeho
vykonania odvolacím súdom, uvedená skutočnosť nemohla mať za následok iné, ako v tejto časti (výrok
I.1) a v súvisiacej časti o náhrade trov konania, zrušujúce rozhodnutie odvolacieho súdu podľa § 389

ods. 1 písm. c/ CSP a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391
ods. 1 CSP).

16. Vo svojom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvej inštancie bude preto došetriť,
koľko otec matke za rozhodné obdobie na výživnom skutočne zaplatil a po bezpečnom ustálení výšky
zameškaného zročného výživného, o jeho splatnosti rozhodnúť so zreteľom na vyššie uvedené zákonné

kritériá, teda vyvodiť z vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po
ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie v zostávajúcej časti a opätovne rozhodnúť, pričom
sa vysporiada so všetkými námietkami produkovanými účastníkmi v tomto smere v konaní a tiež
uvedenými v odvolaní. Svoje rozhodnutie je súd prvej inštancie povinný odôvodniť v súlade so zásadami
uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP (§ 391 ods. 3 CSP).

17. Viazaným právnym názorom súdu druhej inštancie, tunajší súd doplnil vo veci dokazovanie
zisťovaním u oboch právnych zástupcov rodičov maloletého F., akú sumu výživného za obdobie od
8.2.2017 do vyhlásenia tohto rozhodnutia, teda do dňa 8.11.2018, otec k rukám matky uhradil.

18. Zo zhodných tvrdení oboch rodičov maloletého F. mal súd zistené, že otec za obdobie od 8.2.2017
do 8.11.2018 na výživu maloletého F. prispel spolu sumou 2100 eur.

19. V priebehu konania, po doručení rozsudku odvolacieho súdu, otec súhlasil s tým, aby ho súd zaviazal
zaplatiťkrukámmatkynavýživumaloletéhoF.zameškanévýživnév40eurmesačnýchsplátkach,stým,

že nie je v jeho možnostiach v súčasnej dobe splácať zameškané výživné vo vyššej sume. Z dôvodov
pracovných neúčasť na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil.

20. Právny zástupca matky na poslednom pojednávaní vo veci sa s takýmto návrhom otca (bod 19
odôvodnenia rozsudku) nestotožnil, poukazujúc na to, že otec si bol, resp. mal si byť vedomý svojej

vyživovacej povinnosti voči maloletému F.. Svoju vyživovaciu povinnosť si riadne už 21 mesiacov neplní,
pričom poukázal na právny názor Krajského súdu v Trenčíne v rozsudku, v ktorom tento súd konštatoval,
že zameškané výživné by eventuálne mohol súd povoliť zaplatiť v mesačných splátkach len výnimočne
s tým, že toto by malo byť uhradené do 3 rokov. Pretože otec je už 21 mesiacov v omeškaní, súhlasila
by matka s tým, aby zameškané výživné bolo uhradené do 15.tich mesiacov, teda do 8.2.2020. V tejto

súvislosti uviedol, že ak by súd vyššie uvedené akceptoval, mesačná splátka na zameškanom výživnom
by predstavovala sumu 158,03 eur. Podľa jeho názoru, poukazujúc na majetkové pomery otca a takisto
na skutočnosť, že otec sa vyživovacej povinnosti vyhýbal, v prípade, ak by súd otcovi splátky povolil,
bolo by spravodlivé, aby tieto boli vo výške aspoň 200 eur mesačne.

21. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo

výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej
činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie
svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitnéhopredpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť,
predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok životného
minima.

23. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na
odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na
schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez
dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj

na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

25. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky

a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť
celého plnenia.
26. Tak ako už bolo uvedené vyššie, medzi rodičmi maloletého F. nebolo sporné, že za obdobie od
X.X.XXXX vo vyhlásenia tohto rozhodnutia, uhradil otec na výživu maloletého F. spolu výživné vo výške

2100 eur.

27. Vzhľadom na skutočnosť, že súd určil otcovi jeho vyživovaciu povinnosť za obdobie od 8.2.2017 do
22.5.2017 vo výške 150 eur, otcovi vznikol za toto obdobie nedoplatok na výživnom v celkovej výške
518,95 eur (suma 112,50 eur za obdobie od 8.2.2017 do 28.2.2017, suma 150 eur za každý z mesiacov

marec a apríl 2017 a suma 106,45 eur za obdobie od 1.5.2017 do 22.5.2017), za obdobie od 23.5.2017
do 31.8.2017 vo výške 350 eur mesačne, otcovi vznikol za toto obdobie nedoplatok na výživnom v
celkovej výške 1151,61 eur (suma 101,61 eur za obdobie od 23.5.2017 do 31.5.2017 a za každý z
mesiacov jún, júl a august 2017 suma 350 eur) a za obdobie od 1.9.2017 do 30.11.2018 suma 3000 eur
(suma 200 eur za každý z mesiacov september 2017 až november 2018). Spolu tak mal otec na výživu

svojho maloletého syna za vyššie uvedené obdobie zaplatiť spolu sumu 4670,56 eur.

28. Z dôvodu, že zo sumy 4670,56 eur titulom nedoplatku na výživnom za vyššie uvedené obdobie
zaplatil otec na výživu maloletého spolu sumu 2100 eur, rozdiel, sumu 2570,56 eur (4670,56 eur - 2100
eur), uložil súd otcovi z titulu nedoplatku na výživnom na maloletého syna zaplatiť.

29. Sumu 2570,56 eur na žiadosť otca umožnil súd otcovi zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach.
Vychádzajúc aj z právneho názoru Krajského súdu, ktorý v odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že
nedoplatoknavýživnommôžesúdpovoliťzaplatiťvmesačnýchsplátkachlenvovýnimočnýchprípadoch
a tak, že tento bude uhradený do 3 rokov, súd sa nestotožnil s návrhom otca zaplatiť nedoplatok na

výživnom maloletému Nicolasovi v 40 eur mesačných splátkach.

30.V konaní bolo okrem iného zistené aj to, že otec v posudzovanom období bol jednak
jediným konateľom a spoločníkom viacerých, prosperujúcich obchodných spoločností, vlastniacich tiež
nezanedbateľný kapitál a vlastnil (tiež doposiaľ vlastní), na rozdiel od matky, nehnuteľný majetok nie

zanedbateľnej hodnoty, pričom až doposiaľ okrem mal. Nicolasa žiadnu inú vyživovaciu povinnosť
nemá. Už len tieto zistenia, nad rámec toho, že nespochybňoval tvrdenie matky, že počas spolužitia
podstatnou mierou financoval potreby nielen mal. dieťaťa, ale aj životné náklady matky (ktorá v
tom čase nepracovala a jej jediným príjmom bol len rodičovský príspevok), indikuje jednoznačne
v prospech dôvodnosti záveru, že jeho reálne príjmy (s prihliadnutím tiež na výšku splátok úveru,

či financovanie nákladov na apartmán v Oščadnici, ktorý okrem neho užívali bez toho, aby sa na
nákladoch podieľali tiež jeho príbuzní) nezodpovedajú jeho životným nákladom, teda musia byť ďaleko
vyššie (nielen otcom tvrdený mesačný príjem 376 eur). Pokiaľ otec prostredníctvom právneho zástupcu
dôvodil tým, že možnosť financovania nákladov dieťaťa a matky v tomto období mala mať pôvod vo
vytvorených úsporách plynúcich z jeho podnikania, niet racionálneho dôvodu (keďže životný štandard

otca nezaznamenal zmeny) pre záver, že takýmito úsporami otec už nedisponuje. Pokiaľ by tomu
však tak aj nebolo, jeho zákonnou povinnosťou bolo vytvoriť si z úspor dostatočné rezervy na to,
aby si svoju vyživovaciu povinnosť k jeho jedinému dieťaťu, mohol v zodpovedajúcom rozsahu plniť,
keďže neexistuje udržateľný argument, pre ktorý by ťarcha zabezpečenia odôvodnených potrieb dieťaťa,mala byť vzhľadom na ich v konaní preukázanú výšku, prenesená v prevažujúcej miere na matku,
u ktorej je naviac výživné vo finančnom vyjadrení kompenzované výkonom osobnej starostlivosti o
dieťa. Ďalšou (v časovej súvislosti na vyššie uvedené obdobie nadväzujúcou) rozhodujúcou, v konaní

preukázanou skutočnosťou, indikujúcou jednoznačne v prospech dôvodnosti posudzovania pomerov
na strane otca z hľadiska ust. § 75 Zákona o rodine, je prevod obchodných podielov po podaní
návrhu na určenie výživného matkou, zo strany otca na jeho príbuzného (podľa tvrdenia otca za sumu
5.000,- eur). Z daňových priznaní týchto spoločností, vyplýva, že prinajmenšom obchodné spoločnosti
TAL COMPANY a TAL COMPANY SPV boli fungujúce, dosahujúce vysokú réžiu a výnosy, vlastniace

nezanedbateľný kapitál. Nad rámec toho, že otec v konaní ani nepreukázal, že skutočne obchodné
podiely v nich previedol za ním tvrdenú čiastku, nepreukázal z hľadiska posúdenia prípadnej účelovosti
tohto kroku vo vzťahu k tomuto prebiehajúcemu konania ani to, že táto suma skutočne zodpovedala
reálnejhodnotejehoobchodnýchpodielovsprihliadnutímužnaspomínanúobratovosť,výnosy,majetok,
teda aj nezanedbateľný kapitál týchto spoločností, ktorých bol otec jediným spoločníkom. Pokiaľ by
však aj reálna hodnota jeho podielov tejto sume zodpovedala (čo sa však vzhľadom na uvedené javí

vysoko nepravdepodobné), bolo jeho povinnosťou s ohľadom na prioritu jeho zákonnej vyživovacej
povinnosti túto čiastku použiť primárne ako vytvorenie rezervy na jej plnenie, a až následne zostávajúcu
časť z nej použiť na úhradu svojich nákladov (či už tých, ktoré bolo, alebo tých, ktoré nebolo potrebné
nevyhnutne vynaložiť), v dôsledku čoho je bez dopadu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
tiež odvolacia argumentácia otca, že prevod obchodných podielov mal pôvod v jeho zhoršenom

zdravotnom stave (chronické zmeny na chrbtici následkom ktorých je tiež aktuálne práceneschopným).
Prevod obchodných podielov na svojho príbuzného za čiastku, ktorá nemá oporu v hodnovernom (resp.
žiadnom) doklade, preukazujúcom ich reálnu hodnotu a tiež použitie týchto prostriedkov na potreby
diferentné od potrieb dieťaťa, je účelovým konaním otca v snahe zneprehľadniť svoju majetkovú a
finančnú situáciu, a vo vzťahu k právam dieťaťa znemožňujúcu takémuto konaniu poskytnúť právnu

ochranu v podobe poddimenzovanej čiastky určenej mu na výživné v prospech dieťaťa. Rovnako
nemožno opomenúť ďalšiu čiastku vo výške 8.565,79 eur, ktorá bola uložená na účte vedenom na
meno mal. dieťaťa, a ktorú otec vybral po odchode matky zo spoločnej domácnosti a ktorej ďalší osud
hodnoverným spôsobom v konaní nevysvetlil. Nie je rozhodujúcim, na aký účel túto sumu použil, t.j. či ju
spotreboval, prípadne s ňou ďalej disponuje, aj vo vzťahu k nej je potrebné vyvodiť rovnaký záver, ako v

prípade čiastky za prevod obchodných podielov, teda že povinnosťou otca ju bolo použiť na vytvorenie
rezervy na plnenie si svojej zákonnej vyživovacej povinnosti. Pokiaľ otec týmto spôsobom nepostupoval,
nemôže to ísť na ťarchu vyživovaného dieťaťa. Bez dopadu na uvedený záver je konštrukcia otcom
predložených čestných prehlásení jeho brata o pôvode a následnom použití týchto prostriedkov, ktorá v
kumulatíve s ostatnými okolnosťami, indikujúcimi v prospech záveru o snahe otca zminimalizovať svoje

príjmy a majetok prostredníctvom prevodu na príbuzných, stráca akúkoľvek dôveryhodnosť, nehovoriac
o tom, že už samotné tvrdenie, že prostriedky ktoré mali podľa nich vlastnícky patriť bratovi otca, mal
tento uložiť na účet dieťaťa, aby dosiahol vyššie úročenie vkladov, by vykazovalo znaky nekalej praktiky,
s cieľom uviesť do omylu banku a dosiahnuť tak nepatriace mu benefity, vo svetle čoho je záver aj o
účelovosti ďalších krokov viac, ako opodstatnený. Nemožno vo vzťahu k pomerom otca nevziať tiež

do úvahy, že na rozdiel od matky vlastní niekoľko nehnuteľností. Jeho pomery umožňujú ponechať
si rodinný dom, ktorý v dražbe nadobudol za tvrdenú čiastku 60.000 eur, za súčasného tvrdenia o
jeho neobývateľnosti a nedisponovaním čiastky na jeho opravu, za súčasného zistenia jeho úverovej
zaťaženosti cca 200 eur mesačne, za súčasného tvrdenia, že jeho náklady na bývanie sú cca 170 eur
mesačne(čonepreukázal)anákladynaprevádzkuapartmánuvOščadnici(ktorýtiežvlastní)ďalšíchcca

90 až 100 mesačne, ktorý naviac podľa jeho tvrdenia bezplatne užívajú (bez podieľania sa na nákladoch
s jeho užívaním spojených) tiež jeho rodinní príslušníci.

31.Vychádzajúc z pomerov na strane otca, v konaní zistených (bod 28 odôvodnenia rozsudku),
považoval súd za primerané a spravodlivé uložiť otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na výživnom v

100 eur mesačných splátkach, s tým, že pri splátkach v takejto výške bude výživné uhradené do 2
rokov, pričom s prihliadnutím na súčasný príjem matky, ktorá je zamestnaná, nebude pri splátkach
zameškaného výživného nijako ohrozené zabezpečenie štandardných základných potrieb maloletého
Nicolasa.

32. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch rovnopisoch.

Odvolanie musí okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku súdu) obsahovať oznámenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1 a 2 CSP.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa 4. časti Civilného mimosporového poriadku a podľa osobitného predpisu (zákon č.
233/2005 Z.z.).