Rozhodnutie – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 17, 2016

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/153/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315208452
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2016:1315208452.5

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v spojených
veciach: navrhovateľky /matky: Ž. Č., X.. XX.XX.XXXX, L. L. XXXX/XX, M., štátny občan SR, zast.:
JUDr. Bronislava Pavelková, PhD., advokát, Dobrovičova 6, Bratislava, proti druhému manželovi, ktorý
nepodal návrh/otec: H.. K. Č., X.. XX.XX.XXXX, L. C. Y. XXX/XX, L., štátny občan SR, o rozvod
manželstva v spojení s úpravou pomerov manželov na čas po rozvode k ich maloletému dieťaťu: G.

Č., X.. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, M., štátny občan SR, maloleté dieťa v zastúpení kolízneho
opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko
Senec, so sídlom Krátka 1, Senec, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo účastníkov konania: ŽC. Č., K.. J., X.. XX.XX.XXXX, K.. Č.. XXXXXX/ XXXX. a K. Č., K..
Č.H., X.. XX.XX.XXXX, K.. Č.. XXXXXX/XXXX uzavreté dňa 21.11.1998 zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Dolný Kubín, zv. 10, roč. 1998, str. 57, por. č. 101 rozvádza.

Na čas po rozvode súd upravuje výkon rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu G. Č., X..
XX.XX.XXXX nasledovne:

Mal. dieťa G. Č., X.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky.

Zastupovať a spravovať majetok mal. dieťaťa G. Č., X.. XX.XX.XXXX budú obaja rodičia.

Otec je povinný platiť výživné na mal. dieťa G. Č., X.. XX.XX.XXXX vo výške 150,- eur mesačne v
pravidelnesaopakujúcichplneniachsplatnýchvždynajneskôrk15.dňuvmesiacivopredkrukámmatky.
Právo styku otca s mal. dieťaťom G. Č., X.. XX.XX.XXXX súd ponecháva bez súdnej úpravy.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Návrhom na začatie konania doručeným na Okresný súd Trnava dňa 02.04.2015, navrhovateľky/
matka žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode. Okresný súd Trnava postúpil vec Okresnému súdu Bratislava III dňa
14.04.2015 z dôvodu, že posledné spoločné bydlisko manželov, v ktorom má bydlisko aspoň jeden z

nich je v obvode Okresného súdu Bratislava III.

2/ Navrhovateľka/matka na pojednávaní dňa 03.12.2015 vypovedala, že manželstvo uzavrela po
trojročnom vzťahu z lásky. Z manželstva pochádza jedno mal. dieťa. Nemá iné vyživovacie povinnosti,
Od roku 2010 je manželstvo hlboko rozvrátené a prestalo plniť svoju funkciu. Zároveň sa s mal.
odsťahovala zo spoločnej domácnosti dňa 01.07.2014. Nový vzťah nemá a ako dôvod podania návrhu

uviedla manželov alkoholizmus, verbálnu a brachiálnu agresivitu voči nej. Po viacerých útokoch podala
trestné oznámenie dňa 10.04.2014. Manžel absolvoval neúspešne ambulantnú liečbu u obvodnéhopsychiatra. Matka s mal. dieťaťom býva u svojich rodičov v 3 izbovom dome. S maloletou majú
samostatné izby. Na bývanie prispieva sumou 130 eur mesačne. Vlastní byt v Prievidzi, ktorý prenajíma
za 280 eur mesačne. Po 100 eur mesačne spláca pôžičku viažucu sa k nedoplatkom na byte, pôžičku

uzavrela s rodičmi na sumu 1400 eur mesačne bezúročne. Zostatok dlhu činil 1100 eur. Iný majetok
nemá. Mal. je zdravá, študuje v Brne na Konzervatóriu, jej mesačné náklady predstavujú sumu 560
eur. Otec na jej výživu dobrovoľne neprispieva. Mal. sa s ním nestretáva. Otec na pojednávaní dňa
11.04.2016 uviedol, že je konateľom dvoch obchodných spoločností PLENTEQ s.r.o. a ECOFACTORY
EUROPE s.r.o., v oboch je 100% vlastníkom, v roku 2014 nevykázali žiaden zisk. Dňa 22.06.2016 otec

na pojednávaní uviedol, že sa mu výrazne zhoršil zdravotný stav, má nasadenú liečbu nezlúčiteľnú
s používaním alkoholu, jeho zdravotný stav vylučuje, aby vykonával akýkoľvek druh práce okrem
manuálnej práce, z dôvodu aby sa unavil pretože pre poruchy hypofýzy nemôže spávať, prerába
bratovu chalupu bezodplatne. Otec uviedol, že žije z finančnej pomoci rodičov a z úspor, býva v byte,
ktorý vlastní jeho matka, mesačne jej prispieva na bývanie sumou 150 eur plus 150 eur jej dáva na
stravu. Je prezidentom Európskeho inštitútu edukácie, ktorý mu prispieva na benzín, nepoberá žiadne

príjmy z výkonu tejto funkcie. Študuje program LLM, štúdium by mal ukončiť v júli 2016. Za štúdium
údajne neplatí, získal ho na základe započítania pohľadávok, ktoré nevedel uviesť. Od roku 2010 má
medzinárodné poistenie voči chorobe, úrazu a majetku, ktoré údajne neplatí, zaplatila ho spoločnosť,
ktorú neuviedol.

3/ Z rozpisu nákladov matky má súd za preukázané, že jej ročné náklady na 6707,40 eur. Z potvrdenia
o štúdiu mal. vyplýva, že študuje na Konzervatóriu v Brne. Z potvrdenia o príjme matky vyplýva jej čistý
mesačný príjem vo výške 806,05 eur od 11/2014 do 10/2015. Dňa 01.01.2016 bol spísaný záznam o
podaní oznámenia v zmysle ktorého sa otec mal dopustiť vulgárneho správania voči matke a mal. dcére.
Z potvrdenia o príjme matky vyplýva jej čistý priemerný mesačný príjem v sume 848,70 eur za obdobie

od 04/2015 do 03/2016. Otec bol zamestnancom Obce Blatné od 02/2015 do 06/2015 s posledným
vymeriavacím základom v sume 202,66 eur.

4/ Podľa čl. I základných zásad Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
Zákon o rodine) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne

chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným
účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

5/ Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

6/ Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

7/ Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

8/ Podľa § 23 odsek 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov
medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy
prihliadne na záujem maloletých detí.

9/ Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi

prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

10/ Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a

spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.11/ Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú na úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa ods.1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia
úpravu styku žiadajú neupraviť.

12/ Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13/ Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo
sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého
zákona.

14/ Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na

starostlivosť rodičov o domácnosť.

15/ Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16/ Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

17/ Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18/ Pri rozhodovaní vo veci rozvodu súd prihliadal na všetky okolnosti, ktoré manželia označili vo
svojich podaniach ako dôvod rozvratu ich manželských vzťahov a dospel k záveru, že predmetné
manželstvo je ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku vážne narušené a náležite preukazuje pre súd právne
významnú skutočnosť, že manželstvo účastníkov už nemôže do budúcna plniť svoj účel, rovnako
nemožno spravodlivo očakávať jeho obnovenie, primárne pre prekážku na strane navrhovateľky, ktorá

k manželovi stratila citovú náklonnosť z dôvodu častých hádok, ktoré mali negatívny dopad na maloleté
dieťa ako aj pre nadmrné požívanie alkoholických nápojov manžela.

19/ Z dokazovania bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania je od 1.7.2015 len formálno-
právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo

rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené má súd za to, že vzájomné vzťahy manželov dosahujú
svojim rozvratom takú intenzitu vzájomného odcudzenia sa v ich manželstve, že toto manželstvo už
nemôže vôbec plniť svoj spoločenský účel a od manželov už ani nie je možné očakávať obnovenie
manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine.

20/ Je povinnosťou súdu napomáhať upevňovaniu manželstva a rodiny a predovšetkým prihliadať na
záujmy maloletých detí z manželstva, poskytnutím právnej ochrany deťom hlavne v prípade, kedy je
ešte možné pôsobiť na manželov ako rodičov maloletých detí, aby s prihliadnutím k primárne potrebám
detí sa manželia snažili riešiť narušenie svojich manželských vzťahov aj v spolupráci s odborným
poradenstvom .

21/ Pokus súdu smerujúci k obnoveniu spolužitia manželov však skončil bezúspešne.

22/ V tomto rozsahu súd poukazuje aj na judikatúru NS SR, uverejnenú v zbierke civilných rozhodnutí
R IV 1966 str. 372 a nasl., podľa ktorej je rozhodujúcou skutočnosťou vážnosť rozvratu vzťahov medzi
manželmi vo všetkých jeho funkciách :

- vo funkcii biologickej, spočívajúcej v tom, či manželstvo vytvára vhodné prostredie na zabezpečenie
reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb manželov,
- vo funkcii výchovnej, spočívajúcej v založení rodiny a riadnej výchove deti,- vo funkcii vzájomnej pomoci, spočívajúcej vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom si
manželia všestranne vzájomne pomáhajú,
- vo funkcii ekonomickej, spočívajúcej v tom, že manželia v rámci rodiny sa riadne starajú o

uspokojovanie potrieb rodiny a detí, žijúcich v spoločnej domácnosti manželov, a to každý z manželov
podľa svojim schopností a možnosti, zároveň osobnou prácou sa podieľajú na spoločných potrebách
rodiny.
23/ Záver súdu o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi v zmysle ustanovenia § 23 Zákona o
rodine je odôvodnený len vtedy, ak sa rozvrat medzi manželmi javí ako neodstrániteľný, nemenný a

nenapraviteľný stav vzhľadom na dialektické zhodnotenie intenzity a trvalosti rozvratu manželstva, čo v
prejednávanej veci z výpovedi navrhovateľky bolo náležite zistené a preukázané .
24/Na základe skutkových a právnych dôvodov vymedzených v odôvodnení tohto rozsudku súd vo veci
rozvodu manželstva účastníkov rozhodol podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej
časti rozsudku uvedené.

25/Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil stratu citovej náklonnosti navrhovateľky manželovi
pre jeho nadmerné požívanie alkoholických nápojov .

26/ Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti k mal. dieťaťu na čas po rozvode zhodnotením
vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za

konania vyšlo najavo mal súd preukázané, že od ukončenia spolužitia manželov- rodičov zostalo mal.
dieťa vo faktickej starostlivosti matky. V záujme maloletej súd prihliadal na skutočnosť, že starostlivosť
zo strany matky o maloletú je bez závad, preto nie je daný žiaden zákonný dôvod pre zmenu tohto
faktického stavu tam, kde absentujú skutkové a právne dôvody.

27/ Pri svojom rozhodnutí súd zároveň prihliadal aj na to, že zverením maloletej do osobnej starostlivosti
matky bude plne rešpektované právo otca na zachovanie jeho vzťahu k dieťaťu tak v rámci výkonu jeho
práva styku s maloletou ako aj práva na pravidelné informovanie o veciach týkajúcich sa mal. dieťaťa,
čím bude zabezpečený celkový úspešný vývoj mal. dieťaťa nielen po stránke hmotného zabezpečenia,
ale aj po stránke citovej, duševnej, morálnej.

28/ Rozhodnutie súdu o zastupovaní mal. dieťaťa a správe jeho majetku oboma rodičmi plne rešpektuje
nielen záujem mal. dieťaťa, ale aj doterajší výkon týchto rodičovských práv a povinnosti zo strany
rodičov, ktoré tvoria ich súčasť , v ich výkone doposiaľ nevznikla medzi rodičmi žiadna nezhoda v
zásadných veciach, o ktorých by inak musel rozhodovať súd.

29/ Takto upravené práva a povinnosti rodičov súvisiace so zastupovaním maloletej v jej osobných
a majetkových právach a v správe jej majetku nevyžadujú, aby ich rodičia vykonávali spoločne, v ich
výkone sú si naďalej ako zákonní zástupcovia rovnocenní ,ak však pôjde o podstatnú vec týkajúcu sa
maloletej vyžaduje sa konsenzus oboch rodičov.

30/ Preto súd o zverení maloletej, o zastupovaní a správe majetku maloletej rozhodol v zmysle cit.
zákonných ustanovení tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

31/ Pri úprave vyživovacej povinnosti rodičov k maloletej súd vychádzal zo skutkového zistenia, že mal.

dieťa jer nemajetné a v rozsahu svojich odôvodnených potrieb odkázané k ich úhrade prednostne
oboma rodičmi.

32/ Zákon o rodine v tretej časti prvá hlava, prvý oddiel upravuje ako samostatný druh vyživovaciu
povinnosť rodičov k deťom, pričom v § 62 ods. 1 explicitne vymedzuje okruh osôb oprávnených výživou

= t.j. deti rodičov, ak nie sú schopné sa živiť samé a okruh rodičov / matka, otec/ ako osôb povinných
výživou. Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom,
ktorým vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní súd
určuje samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej ho
preberať za maloleté dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa. Výživné súd určuje podľa skutkového

stavu v čase vydania rozhodnutia.

33/Pri rozhodovaní o výživnom na mal. dieťa súd prihliadal na platnú zákonnú úpravu, podľa
ktorej vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, je stanovená zákonom a pri určovaní jej výšky savychádza z individuálnych schopností každého z rodičov primeranosti ich príjmov k dosiahnutému veku,
zdravotnému stavu, vzdelaniu, ako aj pracovných možností na trhu práce, pretože výživné na dieťa je
najzákladnejším atribútom rodičovských povinností, od ktorej sa odvíja kvalita života maloletého dieťaťa.

Základné životné potreby, ako sú strava, bývanie, ošatenie, až po potreby súvisiace so vzdelávaním a
všestranným rozvojom osobnosti dieťaťa, sú z hľadiska ich napĺňania a uspokojovania nevyhnutným
podkladom pre ďalší rozvoj dieťaťa a jeho plnohodnotné začlenenie sa do spoločnosti a napokon
podieľanie sa na jeho vývoji a napredovaní. Plnenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča nie je
bez obmedzení, nakoľko sa odvíja od individuálnych schopností každého z rodičov a potencionality ich

príjmov a na druhej strane je obmedzená skutočnými potrebami maloletého dieťaťa rodičov.

34/ Súd vychádzajúc z vyššie citovanej zákonnej úpravy preskúmaním dôkazov jednotlivo ako aj v ich
vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, mal preukázaný skutočný
stav veci ,na základe ktorého dospel k právnemu záveru, že je možné vyhovieť návrhu matky v časti o
výživnom na maloletú len čiastočne.

35/ Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že u otca došlo v minulosti postupne k poklesu
jeho zdroja príjmu zo subjektívnych dôvodov, zdroj príjmu vzhľadom na svoj vek , pracovné možnosti
a príležitosti na trhu práce sú výrazne determinované aktuálnym zdravotným stavom otca ., napriek

tomu je však súd toho názoru, že otec s vysokoškolským vzdelaním II. stupňa je schopný platiť výživné
na maloletú vo výške 150,- eur mesačne., na čas po rozvode tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku
uvedené. Súd má za to, že takto určené výživné otcovi vo výške 150,- eur mesačne je primerané
a opodstatnené jeho schopnostiam a možnostiam všeobecne na trhu práce aj s prihliadnutím k
veku otca, dosiahnutému najvyššiemu vzdelaniu otca a zdravotnému stavu otca. Skutočnosť, že otec

aktuálne nemá tento príjem za výkon osobnej práce chránený žiadnou platnou pracovnou zmluvou
resp. dohodou nemôže byť akceptovaným dôvodom pre určenie výživného na mal. dieťa v nižšej
sume. Súd zdôrazňuje, že primárnou povinnosťou každého rodiča je prispievať na výživu svojich
nezaopatrených detí primerane svojim schopnostiam a možnostiam. Pre posúdenie možností a
schopností otca ako povinného rodiča nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho

reálne zárobkové možnosti dané jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a
pracovných skúseností. Otec manuálne pracuje pri rekonštrukcii stavby svojho brata, za čo nepoberá
žiaden príjem, nepoberá žiaden príjem ani ako konateľ spoločnosti . Z týchto dôvodov a s prihliadnutím
na odôvodnené potreby mal. dieťaťa súd uložil povinnosť otcovi platiť výživné vo výške, ako je uvedená
vo výroku rozsudku.

36/ Z takto určeného výživného bude mať mal dieťa spolu s prídavkami od štátu a daňovým bonusom
príjem nad sumu životného minima, z ktorého bude môcť matka zabezpečiť maloletej všetky základné
potreby, bez ohrozenia jej výživy. V tomto smere súd matkou vyčíslené odôvodnené náklady výživy
na strane maloletej vyhodnotil ako primerané , ktoré v zásade korešpondujú charakteru štúdia /

konzervatórium/ , miestu štúdia v cudzine / ČR/ a veku maloletej / 17 rokov/.

37/ Právo styku otca s mal. dieťaťom na čas po rozvode súd neupravoval, akceptoval zhodný návrh
rodičov ponechať styk bez súdnej úpravy, preto rozhodol podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine veta za
bodkočiarkou tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené.

38/ O trovách konania účastníkov súd rozhodol podľa § 144 veta prvá OSP tak, ako je vo výrokovej
časti rozsudku uvedené.

Poučenie:

: Proti rozsudku súdu I. inštancie je prípustné odvolanie , ak to zákon

nevylučuje. / § 355 ods. 1 CSP/
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné./ § 358 CSP/
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. / § 362 ods. 1, veta prvá CSP/
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci./ § 62 ods. 1 CMP/
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní./ § 62 ods. 2 CMP/

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.- Exekučný poriadok), ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (Štvrtá časť CMP).

Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci okrem manžela/otca, ktorí sa vzdali odvolania,
účinne voči súdu po vyhlásení rozsudku na pojednávaní.