Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/3/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116200201
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116200201.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v právnej veci navrhovateľa: C. M., H.. XX.XX.XXXX, C. T. F. XXX/XX, XXX XX

S. H. N., právne zastúpený JUDr. Oktávia Ťukotová, advokátka so sídlom Nám. Slobody 27, 083 01
Sabinov, proti odporcom: 1. A. M. (T.) - na neznámom mieste, 2. P. T. - na neznámom mieste, 3. A. M.
- na neznámom mieste, 4. A. M. - na neznámom mieste, 5. A. M., Q.. M. - na neznámom mieste, 6. C.
E., Q.. M. - na neznámom mieste, 7. B. M. - na neznámom mieste, 8. A. T. - na neznámom mieste, 9. D.
T., Q.. Š. - na neznámom mieste, 10. A. M. (D.) - na neznámom mieste, v konaní o určenie vlastníckeho
práva nadobudnutého vydržaním takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žiadnej zo strán súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 8.1.2016 sa žalobca voči žalovaným domáhal určenia vlastníckeho práva
nadobudnutého vydržaním k parcele č. E. XXX/X o výmer 915 m2, orná pôda, pričom k predmetnej
parcele nie je založený list vlastníctva. Svoju žalobu odôvodnil tým, že táto parcela bola pôvodne
očíslovaná ako parcela E. Č.. XXX o výmere 894 m2, orná pôda, na liste vlastníctva č. XXXX, kde sú
uvedení vlastníci 1 až 13 ako sú uvedení v tejto žalobe. Ďalej žalobca dôvodil, že parcela č. E. XXX

vedenú na liste vlastníctva č. XXXX v k. ú. S. H. N. (pôvodne Č.) od roku 1941 nepretržite užíval otec
žalobcu A. M. spolu s manželkou N. M.. V roku 1965 daroval A. M. svoje podiely žalobcovi, svojmu synovi
a spolu s ním darovali svoje podiely aj N. M., rod. K., matka žalobcu a tiež Z. M., rod. Š., stará matka
žalobcu. K tomuto prevodu bola písomne vypracovaná darovacia zmluva dňa 20.11.1965 advokátom M..
Z. T., ktorá bola účastníkmi dohody riadne podpísaná s osvedčením podpisov na vtedajšom Miestnom
národnom výbore v Č., čo považuje žalobca za právny titul nadobudnutia predmetných nehnuteľností.
Aj keď v darovacej zmluve zo dňa 20.11.1965 je uvedené, že dňom registrácie predmetnej zmluvy na

Štátnom notárstve v S. prechádza na obdarovaného vlastnícke právo a užívanie predmetu daru so
všetkými právami a povinnosťami vlastníka k evidencii nového vlastníka v geodézii zrejme nedošlo. V
roku 1967 bol vypracovaný Geometrický plán č. XXX-XX-XXX-XXX-XX, v ktorom Stredisko geodézie
v S. písomne dňa 23.6.1967 vyjadrilo súhlas s novým označením parciel čo je uvedené na tomto
geometrickompláne.Vnovomstavesúparcelyoznačenéakoparcelač.E.XXX/XaXXX/X.Vsúčasnosti
sú tieto parcely vedené v katastri nehnuteľností pod číslom E. XXX/X o výmer 915 m2, orná pôda,
pričom list vlastníctva k predmetnej parcele nie je založený. V roku 1967 žalobca spolu s manželkou

postavili na užívaných pozemkoch rodinný dom. Okresný národný výbor, odbor výstavby v S. vydal
dňa 17.7.1967 Rozhodnutie č . výst: XXXX/XX - územné rozhodnutie o umiestnení stavby rodinného
domu. Dom mal byť postavený v k. ú. obce Č. na parcele č. XXX/X. Katastrálne územie aj čísla parciel
boli neskôr zmenené, pričom v súčasnosti sú predmetné pozemky zaradené do k. ú. obce S. H. N..Žalobca trvale užíva uvedené nehnuteľnosti, pôvodne so svojimi rodičmi, neskôr, keď si tam postavil
rodinný dom, teda od roku 1967 so svojou rodinou. Stále to bolo v dobrej viere, že sú už vysporiadané.
Keď zomrel otec žalobu, A. M., dedičské konanie nebolo vedené. Stalo sa tak až v roku 2015 na

návrh žalobcu, ktorý zistil, že pozemky, ktoré mali byť darovacou zmluvou prevedené na neho sú stále
vedené na liste vlastníctva č. XXXX na pôvodných vlastníkoch, pričom sa nedá identifikovať žiaden z
nich, pretože pri jednotlivých podieloch je uvedené len meno a priezvisko a žiadne iné údaje. Keďže
predkovia (právny predchodcovia žalobcu) užívali predmetné pozemky od roku 1941 v dobrej viere, že
sú ich je možné predpokladať, že pôvodní vlastníci vedení na liste vlastníctva už nie sú nažive, resp.

sú na neznámom mieste. V roku 2010 v obci S. H. N. v rámci registra obnovenej evidencie pozemkov
predmetné pozemky neboli vyporiadané, pretože žalobca nevedel o možnosti, ktorému ROEP v tom
čase poskytovala. Z uvedeného dôvodu Okresný pozemkový úrad S. vydal Rozhodnutie č. X.-XXXX/
XXX-XX-Z., ktorým ROEP schválil a určil, že všetky podiely vlastníkov vedené na LV č. XXXX pod bodmi
1 až 13 sú pod správou Slovenského pozemkového fondu. Žalobca teda konštatoval, že uplynutím
10 ročnej pokojnej a nepretržitej a dobromyseľnej držby nadobudol k predmetným nehnuteľnostiam

vlastnícke právo vydržaním a navrhol žalobe vyhovieť s tým, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu
trov konania.

2. K žalobe sa písomným podaním doručeným súdu 24.10.2016 vyjadril za žalovaných Slovenský
pozemkový fond, pričom v tomto vyjadrení konštatoval, že žalobný petit musí byť určitý, zrozumiteľný

a vykonateľný, pričom v danom prípade tomu tak nie je. Konštatoval, že v katastri nehnuteľnosti je v
súčasnosti zapísaná na LV č. XXXX v k. ú. S. H. N. parcela registra E. Č.. XXX - orná pôda o výmere
894 m2, ktorej má zodpovedať sporná parcela E. Č.. XXX/X - orná pôda o výmere 915 m2, k. ú. S. H. N..
Na zápis parcely reg. E. Č.. XXX/X na list vlastníctva je potrebný technický podklad - geometrický plán,
pričom je tu aj rozdiel vo výmere, t.j. 894 m2 k 915 m2. Žalovaný ďalej dôvodil, že pred nadobudnutím

vlastníckeho práva vydržaním je potrebné preukázať splnenie zákonných podmienok a t.j. spôsobilosť
predmetu držby, uplynutie vydržacej lehoty, dobromyseľnosť a nepretržitosť držby, pričom samotná
detencia k vydržaniu nepostačuje. Pre existenciu dobrej viery držiteľa nepostačí iba jeho subjektívne
tvrdenie, že mu vec patrí, ale je treba, aby toto tvrdenie bolo podložené konkrétnymi okolnosťami, z
ktorých je možné vyvodiť, že je dôvodné. Z toho plynie, že dobromyseľnosť držiteľa treba vždy hodnotiť

objektívne, či tento mal alebo nemal, prípadne mohol mať pochybnosti o tom, že mu vec skutočne patrí.
Žalobca v podanej žalobe tvrdí, že ešte pôvodnú parcelu č. XXX užívali už jeho právni predchodcovia od
roku 1941, pričom on mal nadobudnúť uvedenú parcelu na základ darovacej zmluvy zo dňa 20.11.1965,
odkedy užíval túto parcelu v dobrej viere. Žalovaný ďalej konštatoval, že z predloženej darovacej zmluvy
zo dňa 20.11.1965 vyplýva, že predmetom zmluvy bola pôvodná (PK parcela č. XX-XX, XX) zapísaná

PK zápisnici č. XX k. ú. Č.. Darcovia A. M., N. M., rod. K. a Z. M., rod. Š. darovali žalobcovi svoje
podiely na predmetnej parcele čo potvrdil aj sám žalobca v podanej žalobe. Predmetom tejto darovacej
zmluvy teda nebola parcela ako celok len spoluvlastnícke podiely uvedených darcov, pričom malo ísť o
stavebný pozemok. Uvedená zmluva sa netýkala ostatných podielových spoluvlastníkov a ich podielov
na predmetnej parcele (žalovaný v I. až X. rade). Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca je v katastri

nehnuteľností vedený ako výlučný vlastník parcely registra E. Č.. XXX/X - zastavaná plochy a nádvoria
o výmere 496 m2 a stavby - rodinného domu súp. č. XXX, nachádzajúceho sa na parcele E. Č.. XXX/
X zapísaných na na LV č. XXX, k. ú. S. H. N.. Podľa geometrického plánu č. XXX-XX-XXX-XXX-XX
mal žalobca nadobudnúť ako stavebný pozemok G. parcelu č. XXX/X, parcela G. Č.. XXX/X zostávala
pre doterajších vlastníkov. Zo žaloby nevyplýva ako malo dôjsť k majetkoprávnemu vysporiadaniu

spornej parcely KNC č. XXX/X vo vzťahu k žalovaným v I. až X. rade v prospech žalobu, resp. jeho
právnych predchodcov (kedy, medzi kým, na základe čoho, akého titulu). Samotný užívací vzťah k
vydržaniu nepostačuje. Žalovaný ďalej uviedol, že je teda vecou žalobcu, aby sa vyporiadal s uvedenými
skutočnosťami, preukázal svoje tvrdenia, dôvodnosť uplatňovaného nároku a uniesol dôkazné bremeno,
pričom za daného stavu žalobe nie je možné vyhovieť a navrhol ju zamietnuť.

3. K tomu vyjadreniu žalovaného sa písomným podaním doručeným súdu 9.11.2016 prostredníctvom
právneho zástupcu vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že žalovaní, ktorí sú označení v písomnom návrhu sú
pre žalobcu neznámi, pričom ani na Obecnom úrade nevedeli povedať o koho ide. Žalobca trvá na tom,
že jeho predkovia sa vyporiadali so žalovanými, resp. ich predchodcami, avšak v tom čase sa nemyslelo

na písomné zaevidovanie zmien. Žalobca toto neriešil, pretože nevedel, že aj pozemok, ktorý užíva je
treba vyporiadať. Ak by to bol vedel, že je to možné v rámci ROEP, určite by to tak urobil, pretože to bol
najjednoduchší spôsob. Čo sa týka rozdielu vo výmere parcely, kde pôvodne bola parcela označená ako
E. Č.. XXX o výmere 894 m2 teraz je pozemok označený ako parcela E. Č.. XXX/X o výmere 915 m2,pričom k rozdielu došlo pri vymeriavaní parciel, kedy obec riešila výstavbu obecnej cesty a pozemky boli
premeriavané a vytýčené. Čo sa týka ,,poctivosti“ pri nadobúdaní nehnuteľnosti voči tomu sa žalobca
dôrazneohradil,pričomkonštatoval,žeakbybolačoilenmalápochybnosťonadobudnutínehnuteľnosti

od roku 1941 by sa už iste niekto prihlásil kto by to chcel spochybniť. Žalobca túto skutočnosť začal
riešiť až vtedy, keď zistil, že majetok po predkoch nie je vyporiadaný, pričom práve pri dedičskom konaní
po rodičoch zistil, že pozemok, ktorý užíva nie je vedený ako vlastníctvo týchto jeho predkov, preto
podal žalobu na súd, aby dal všetko do poriadku. Dôvodil, že v obci žalobcu každý pozná a práve teraz
podanou žalobou je priestor na vyporiadanie nehnuteľnosti v prospech žalobcu.

4. Písomným podaním doručeným súdu 14.3.2017 sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný (SPF), ktorý
konštatoval, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného stanoviska zo dňa 24.10.2016, pričom
podľa názoru žalovaného nie je nárok žalobu v danom štádiu konania preukázaný.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi konštatovaním, že na č. l. 1 a nasl. sa

nachádza samotná žaloba, na č. l. 5 sa nachádza výpis z katastra nehnuteľností, čiastočný výpis listu
vlastníctva č. XXX, na č. l. 6 je čiastočný výpis listu vlastníctva č. XXXX obe v obce S. H. N., k. ú.
S. H. N., okres K., na č. l. 9 sa nachádza geometrický polohopisný plán z roku 1967, na č. l. 10 sa
nachádza rozhodnutie Odboru výstavby Okresného národného výboru v S. zo 17.7.1967 vo vzťahu k
rodinnému domu žalobcu, na č. l. 11 sa nachádza úmrtný list N. M., rod. K., na č. l. 123 sa nachádza

úmrtný list A. M., na č. l. 13 sa nachádza darovacia zmluva z 20.11.1965, na č. l. 40 sa nachádza
uznesenie tunajšieho súdu č. k. 10C/3/2016-40 zo dňa 30.3.2016, ktorým nebolo žalobcovi priznané
oslobodenie do SP, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 28.4.2016, na č. l. 46 a nasl. sa nachádza
vyjadrenieprávnejzástupkynežalovanéhozodňa24.10.2016,nač.l.55sanachádzavyjadrenieprávnej
zástupkyne žalobcu zo dňa 7.11.2016, na č. l. 56 je uznesenie tunajšieho súdu č. k. 35D/709/2014-200

zo dňa 1.2.2016, na č. l. 59 je uznesenie tunajšieho súdu č. k. 35D/755/2015-52 zo dňa 1.2.2016, na č.
l. 66 sa nachádza vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 10.3.2017, na č. l. 73 sa nachádza
vyjadrenie starostu obce S. H. N., na č. l. 74 je vyjadrenie starostu obce Č., na č. l. 77 a nasl. sa nachádza
úplný výpis z LV č. XXXX k. ú. S. H. N., obec S. H. N., na č. l. 82 sa nachádza LV č. XXX obce S. H. N.,
okres S., na č. l. 84 sa nachádza LV č. XXX obec S. H. N., okres S., na č. l. 85 sa nachádza LV č. XX

obce Č., okres S., na č. l. 86 sa nachádza LV č. XX obce Č., okres S., na č. l. 89 sa nachádza rozhodnutie
obce S. H. N., kde bolo určené, že vlastníkom stavby, teda rodinného domu na parcele č. XXX/X sú C.
M. a B. M.Á., rod. C., na č. l. 90 a nasl. sa nachádzajú výpisy z LV obce Č. ide o LV č. XX, na č. l. 96 a
nasl. sú výpisy z LV č. XX obce Č., okres S., na č. l. 98 a nasl. je notárska zápisnica so zapracovaním
darovacej zmluvy, pričom táto notárska zápisnica je z 3.6.1967, na č. l. 102 je zápisnica o pojednávaní

zo dňa 3.10.2017, na č. l. 107 sa nachádza vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu spolu s návrhom na
zmenu petitu žaloby, na č. l. 108 a nasl. je Geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa 30.11.2017 a napokon
súd oboznámil spis Štátneho notárstva v S. sp. zn. R I 343/67, ako aj ďalším spisovým materiálom,
pričom zistil tento skutkový stav:

6. Darovacou zmluvou zo dňa 20.11.1965 uzatvorenou medzi darcami A. M., N. M., rod. K. a Z. M., rod.
Š.P. na jednej strane a obdarovaným C. M. (žalobcom) na strane druhej bol darovaný stavebný pozemok
v k. ú. Č. č. XX pod pozemkovoknižným zápisom parcela č. XX-XX,XX zapísaná v pozemkovej knihe
zápisníc č. XX k. ú. Č., pričom z tejto parcely boli podľa EN stavu vytvorené parcely č. XXX/X o výmere
1162 m2, boli vytvorené parcely XXX/X a XXX/X k. ú. S. H. N..

7. Na parcele č. XXX/X postavil žalobca spolu s manželkou rodinný dom.

8. Z listu vlastníctva č. XXX k. ú. S. H. N., obec S. H. N. vyplýva, že žalobca je vlastníkom parcely č.
XXX/X o výmere 496 m2 - zastavané plochy a nádvoria.

9. Z listu vlastníctva č. XXXX k. ú. S. H. N., obec S. H. N. vyplýva, že vlastníkmi parcely č. XXX o výmere
894 m2, orná pôda, sú žalovaní v 1. až 10. rade, pričom správu vykonáva na všetky parcely tohto listu
vlastníctva Slovenský pozemkový fond. V danom prípade ide o parcely registra ,,E“.

10. Z výpisu z katastra nehnuteľností pre k. ú. S. H. N., obec S.Č. H. N. vyplýva, že k parcele č. XXX/X o
výmere 915 m2 - orná pôda je to parcela registra ,,C“ k tejto nehnuteľnosti nie je založený list vlastníctva.11. Parcela KNC č. XXX/X zodpovedá cca výmere pripadajúcej na spoluvlastnícke podiely darcov na
pôvodnej (darovanej) parcele mpč. XX-XX,XX podľa stavu EN parcela č. XXX/X a XXX/X k. ú. S. H. N.
(spolu podiel darcov predstavuje 4500/10080 k celku), pričom podľa geometrického plánu č. XXX-XX-

XXX-XXX-XX je celková výmera tejto parcely 1162 m2 z čoho na vyššie uvedený podiel 4500 kú 10080
k celku pripadá výmera 519 m2 čo v prípade parcely KNC č. XXX/X predpokladá stavebnú parcelu, ktorá
bola predmetom darovacej zmluvy zo dňa 20.11.1965.

12. Na pojednávaní konanom dňa 3.10.2017 právna zástupkyňa žalobcu zotrvala na podanej žalobe

ako aj dôvodov v nej uvedených pričom opätovne zdôraznila, že už v roku 1965 otec žalobcu daroval
nehnuteľnosti svojmu synovi, t.j. žalobcovi, ktorý si na nich postavil dom a nebol dôvod spochybňovať
prevod týchto nehnuteľností. V roku 2015 pri dedičskom konaní žalobca zistil, že sporný pozemok nebol
vlastnícky prevedený na jeho osobu, pričom uviedla, že ide o ohradený pozemok užívaný dobromyseľne
ako aj dobromyseľnú držbu, časť držby bol splnený a existuje aj právny titul nadobudnutia, t.j. darovacia
zmluva, ktorá je súčasťou spisu, pričom jediným problémom je to, že formálne tieto nehnuteľnosti neboli

zapísane na žalobcu.

13. Zástupkyňa Slovenského pozemkového fondu na tomto pojednávaní uviedla, že predmetnom
darovacej zmluvy z roku 1965 boli podiely, ktorým aktuálne zodpovedá parcela KNC č. XXX/X, na ktorej
je postavený rodinný dom žalobcu, avšak predmetom tejto darovacej zmluvy nebol pozemok na parcele

č. XXX/X. Uviedla, že parcela č. XXX/X má výmeru 915 m2, pričom zodpovedá v jej aktuálnom stave
parcelač.XXXsvýmerou894m2,pretobezvykonanéhogeometrickéhoplánuastotožneniaskutkového
stavu správnym je petit žaloby nevykonateľný.

14. Písomným podaním doručeným súdu 6.12.2017 žalobca, prostredníctvom právnej zástupkyne

navrhol upraviť petit pôvodnej žaloby v tom zmysle, že žiadala, aby súd určil, že výlučným vlastníkom
nehnuteľností - parcely č. KNC XXX/X o výmere 884 m2 - orná pôda a parcely č. KNC XXX/X o výmere
10 m2 - zastavané plochy uvedené v geometrickom pláne č. XXX/XXXX zo dňa 2.11.2017 v obci a k. ú.
S. H. N. je C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom T. F. XXX/XX, XXX XX S. H. N. podielom 1/1 s tým, že nikto
nemá právo na náhradu trov konania.

15. Z geometrického plánu č. XXX/XXXXzo dňa 2.11.2017 vyplýva, že na liste vlastníctva č. XXXX k. ú.
S. H. N. bol v stave E. pod číslom parcely X-XXX evidovaný pozemok o výmere 894 m2 - orná pôda.
Podľa tohto geometrického plánu boli vykonané zmeny tak, že z tejto parcely boli vytvorené parcely
XXX/X o výmere 884 m2 a parcela č. XXX/X o výmere 10 m2.

16. Na pojednávaní konanom dňa 13.3.2018 právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že zotrvávame
na podanej žalobe, nakoľko vydržanie je podľa nášho právneho názoru dôvodné. Konštatovala, že
aj keď v darovacej zmluvu z roku 1965 nie je uvedený sporný pozemok, má za to, že aj tento
pozemok bol súčasťou darovania. Konštatovala, že podľa jej názoru uplynula vydržacia lehota, pričom

držbu považovala ako u právneho predchodcu žalobcu tak u samotného žalobcu za dobromyseľnú.
Konštatovala, že v danom prípade, ak by sa pozemok odkupoval od Slovenského pozemkového
fondu, ktorý zastupuje žalovaných, bolo by to nespravodlivé. Uviedla, že nemá návrhy na doplnenie
dokazovania.

17. Na tom istom pojednávaní zástupkyňa Slovenského pozemkového fondu uviedla, že zotrváva
na svojich doterajších vyjadreniach. Namietala, že užívanie nepredstavuje dôvod vydržania, pričom
pri vydržaní je potrebná oprávnená držba. Konštatovala, že v darovacej zmluve nebol predmetnom
darovania pozemok vo vzťahu, ku ktorému sa vydržaniu domáha žalobca. Konštatovala, že je potrebné
vyporiadať s podmienkami držby. Dôvodila, že darovacia zmluva predložená do spisu pri žalobe bola

z 20.11.1965, pričom žalobca je výlučným vlastníkom parcela KNC XXX/X na LV č. XXX, avšak na
základe doplnenia dokazovania bol predložený úplný výpis z tohto listu vlastníctva, kde vyplýva, že
predmetom darovacej zmluvy bol pozemok XXX/X, pričom táto darovacia zmluva z roku 1965 bola
prepracovaná a registrovaná na štátnom notárstve v roku 1967 pod reg. povolením R I 343/67. Zistené
tedabolo,žepredmetomtohtokonaniajeparcela,resp.predmetomdarovaniabolaparcelasosúčasným

číslom parcely XXX/X (pôvodné číslo XXX/X), pričom podkladom pre registráciu bol geometrický plán
z roku 1967. Uviedla ešte, že žalobcovia vedeli čo nadobúdajú, pričom registrácia bola povolená
štátnym notárstvo a teda nadobudli parcelu XXX/X, nie spornú parcelu XXX/X vo vzťahu, ku ktorejsa domáhajú určenia vlastníckeho práva vydržaním. Navrhla žalobu zamietnuť, nemala návrhy na
doplnenie dokazovania.

18. Procesným uznesením na pojednávaní dňa 13.3.2018 za prítomnosti strán sporu súd pripustil zmenu
petitu v zmysle písomného podania žalobcu zo dňa 4.12.2017, doručeného súdu 6.12.2017 v tom
zmysle,žežalobcasadomáhalnasledovnéhopetitu:,,Súdurčuje,ževýlučnýmvlastníkomnehnuteľností
-parcelyč.KNCXXX/Xovýmere884m2,ornápôdaaparcelyč.KNCXXX/Xovýmere10m2,zastavané
plochy, uvedené v Geometrickom pláne č. XXX/XXXX zo dňa 2.11.2017 v obci a kat. území S. H. N. je

C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom T. F. XXX/XX, XXX XX S. H. N. s podielom 1/1. Žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.“.

19. Z notárskej zápisnice H. XXX/XX, H. XXX/XX zo dňa 3.7.1967 vyplýva, že účastníci konania -
darcovia (A. M., N. M., rod. K. a Z. M., rod. Š.) na jednej strane a obdarovaný (C. M.) na strane druhej
bol darovaný stavebný pozemok v k. ú. Č. č. XX pod pozemkovoknižným zápisom parcela č. XX-XX,XX

totožné s EN XXX/X zapísaná v pozemkovej knihe zápisníc č. XX k. ú. Č., a to v podieloch pod B42/b,
B 43, B 56/a.b., pričom darcovia sú spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností.

20. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

21. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.

22. Podľa § 129 ods. 2 OZ držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

23. Podľa § 130 ods. 1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

24.Podľa§130ods.2OZakzákonneustanovujeinak,máoprávnenýdržiteľrovnaképrávaakovlastník,
najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

25.Podľa§130ods.3OZoprávnenýdržiteľmávočivlastníkovinároknanáhradunákladov,ktoréúčelne
vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej
vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

26. Podľa § 131 ods. 1 OZ neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi
a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné
pre údržbu a prevádzku veci.

27. Podľa § 131 ods. 2 OZ neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady

zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.

28. Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

29. Podľa § 132 ods. 2 OZ ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa
vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

30. Podľa § 133 ods. 1 OZ ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

31. Podľa § 133 ods. 2 OZ ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

32. Podľa § 134 ods. 1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.33. Podľa § 134 ods. 2 OZ takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť
predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb.

34. Podľa § 134 ods. 3 OZ do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

35. Podľa § 134 ods. 4 OZ pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia

o plynutí premlčacej doby.

36. Právny inštitút vydržania vlastníckeho práva je z hľadiska platnej právnej úpravy primárne obsiahnutý
v ustanovení § 134 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Občiansky zákonník), ako je uvedené vyššie. Ďalšiu súvisiacu právnu úpravu predstavujú ustanovenia
§ 129 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z hľadiska relevantného posúdenia všetkých atribútov vydržania

- právny inštitút vydržania predstavuje osobitný (originárny) spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
zo zákona (ex lege).

37. Zákon teda ustanovuje predpoklady vydržania, ktoré musia byť splnené po celú dobu vydržania.
Medzi tieto predpoklady patria: spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby, dobromyseľnosť vydržateľa,

oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu, uplynutie vydržacej doby.
38. Spôsobilým subjektom vydržania môžu byť všetky osoby, ktoré sú spôsobilé nadobúdať vlastnícke
právo (fyzické osoby, právnické osoby, ale aj štát). Vydržaním možno nadobudnúť vec do podielového,
ale i bezpodielového spoluvlastníctva. Z vydržania sú však vylúčené veci, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníckeho práva alebo ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených osôb.

39. Dôležité je akcentovať fakt, že je možné vydržať zásadne len vec, nikdy nie iba jej časť. Za
najrelevantnejší predpoklad vydržania a súčasne za najväčší problematický aspekt možno považovať
podmienku oprávnenej držby. V zmysle ustálenej praxe sa za oprávnenú držbu považuje nakladanie s
vecou ako so svojou vlastnou, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu
vec patrí; je teda objektívne presvedčený o svojom domnelom vlastníckom práve.

40. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Z hľadiska dobromyseľnosti držby
ako podmienky nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním je právne relevantnou len tá skutočnosť,
ktorá má objektívne znaky titulu (prípadne aj len domnelého (putatívneho) nadobudnutia vlastníctva.
Domnelým (putatívnym) titulom nadobudnutia vlastníctva je určitá skutočnosť, ktorá má navonok znaky

riadneho nadobúdacieho titulu (v súlade so zákonom zakladajúceho vznik vlastníctva), chýba pri nej
ale niektorá stránka (vlastnosť, znak), ktorú pre nadobudnutie vlastníctva vyžaduje objektívne právo.
Takýmto domnelým titulom môže byť v praxi napríklad (a) dedičské rozhodnutie o nadobudnutí veci,
ktorá však v čase smrti poručiteľa objektívne nepatrila do jeho majetku, (b) neprávoplatné rozhodnutie
súdu určujúce vlastníctvo veci, (c) kúpna alebo darovacia zmluva, ktorá je z niektorého dôvodu neplatná.

(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2017, sp. zn. 3 Cdo 17/2016).

41. S poukazom na vyššie zistený skutkový stav ako aj citované právne ustanovenia súd prvej inštancie
konštatuje, že v predmetnom spore bolo potrebné vyhodnotiť, či držiteľ veci - pozemku mal, nemal alebo
mohol mať pochybnosti o tom, že mu vec skutočne patrí.

42. Je nesporné, že darovacou zmluvou zo dňa 20.11.1965 uzatvorenou medzi darcami A. M., N. M.,
rod. K. a Z. M., rod. Š. na jednej strane a obdarovaným C. M. (žalobcom) na strane druhej nebola na
obdarovaného prevedená v súčasnosti označená parcela č. KNC XXX/X (podľa geometrického plánu
č. XXX/XXXX zo dňa 2.11.2017 o výmere 884 m2), čo vyplýva jednak z tejto listiny a jednak to bolo
potvrdené ako právnou zástupkyňou žalobcu, tak aj zástupkyňou Slovenského pozemkového fondu, čo

narúša koncept dobrej viery držiteľa vo vzťahu k titulu nadobudnutia - darovacej zmluve.
43. Z notárskej zápisnice H. XXX/XX, H. XXX/XX zo dňa 3.7.1967, súčasťou ktorej bola spísaná
darovacia zmluva medzi právnymi predchodcami žalobcu ako darcami a žalobcom ako obdarovaným
rovnako vyplýva, že predmetom prevodu bol len stavebný pozemok na výstavbu rodinného domu, nie
však už pozemok aktuálne predstavujúci záhradu.

44. Súd prvej inštancie preto s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti uvádza, že v tomto konaní
nebolo možné vzhľadom na vyššie uvedené žalobe vyhovieť a preto rozhodol tak, ako je to uvedené v
I. výrokovej časti tohto rozsudku, teda žalobu zamietol.45. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

49. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom

skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť
života, dotvára sa právo sudcovským výkladom v medziach stanovených všeobecnými podmienkami
uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade
trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Zákon vyžaduje pre
realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a

dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia
prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy,
keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo
ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové,
zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné

okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o
nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného
zreteľa. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 8. 12. 2011, č. k. II. ÚS 563/2011-14).

50. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať napr. aj sociálnej situácie účastníkov. V takomto

prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala
povinnosťnahradiťtrovy,aleajtoho,ktoréhomajetkovásférabybolapoužitímvýnimočnéhoustanovenia
dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť
i na postoj účastníkov v konaní.

51. Zohľadňujúc celkové pomery žalobcu vo vzťahu k žalovaným je potrebné konštatovať, že vskutku
prípadný dopad vyplývajúci z úhrady trov by mal pre žalobcu nepomerne negatívnejší dopad, ako na
žalovaných - správcom pozemkov ktorých je Slovenský pozemkový fond, teda štát, pričom na strane
žalobcu je fyzická osoba - starobný dôchodca s nepriaznivým zdravotným stavom, teda nemožno v

absolútne žiadnom meradle porovnávať východiskové pozície týchto účastníkov konania.

52.Sohľadomnavyššiecitovanéprávneustanoveniesúdrozhodoltak,žeajnapriekrozsahomúspechu
žalovaných a neúspechu žalobcu, poukazujúc na § 257 CSP, rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na
náhradu trov konania nepriznal, práve pre vyššie uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môžeodvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí

jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.