Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3818203356
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3818203356.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek senátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: Q. ako oprávneného
z vyživovacej povinnosti, proti: X. ako povinnému z vyživovacej povinnosti, o zvýšenie vyživovacej
povinnosti na plnoleté dieťa, na odvolanie povinného z vyživovacej povinnosti proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza zo dňa 18. septembra 2018, č.k. 9Pc/10/2018-20, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zmenil rozsudok OS Prievidza

č.k. 7Pc/11/2016 v časti o výživnom pre navrhovateľa tak, že vyživovacia povinnosť otca X. V., nar.
XX.XX.XXXX k synovi Q. V., nar. XX.XX.XXXX sa zvyšuje počnúc dňom 20.07.2018 na sumu 220,-
eur mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do konca mesiaca, ktorý predchádza mesiacu,
za ktorý sa výživné poskytuje k rukám Q. V., nar. XX.XX.XXXX. Zročné výživné ku dňu vyhlásenia
rozsudkuvovýške260,-eursúdpovolilotcovisplácaťvmesačnýchsplátkachpo10,-eurspolusbežným
výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky. O trovách
konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd vyživovaciu povinnosť
jeho otca, ako osoby povinnej vo vzťahu k navrhovateľovi z vyživovacej povinnosti, naposledy stanovenú
rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 7Pc11/2016-153 zo dňa 14.02.2017 (ktorým bola znížená
vyživovacia povinnosť na sumu 90,- eur mesačne s účinnosťou od 12.12.2016), zvýšil s účinnosťou odo
dňa podania návrhu na sumu 250,- eur mesačne. Dôvodil tým, že od doby posledného rozhodnutia súdu
o rozsahu vyživovacej povinnosti, na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov. V školskom roku

XXXX/XXXX ukončil štúdium na W.) maturitnou skúškou a pokračuje v štúdiu na G., pričom náklady na
štúdium sú vyššie, mesačne platí 31,- eur na dopravu do G. a späť, 20,- eur za lieky, od septembra
dochádza na štúdium do G., bude ubytovaný na internáte, kde predpokladal náklady 51,- eur mesačne,
bude musieť platiť poplatky za používanie spotrebičov na internáte, venuje sa športu, za čo platí členský
príspevok 24,- eur, náklady na jeden zápas sú 15,- eur. Býva v P. byte v spoločnej domácnosti s
matkou a bratom, ktorý je na invalidnom dôchodku. Matka pracuje v V., kde má príjem cca 700,- eur
mesačne, zo svojej mzdy uhrádza náklady na bývanie, stravu a ošatenie všetkých členov domácnosti.

Keďže otec výživné neplatil, vedie sa exekúcia na zameškané výživné. Jeho brat je duševne chorý a
otec mu chýba, preto sa s ním aj stretol - chodil s ním v minulosti na ryby. Napísal otcovi na meniny,
otec mu neodpísal. Jeho poistku otec prestal platiť, preto v zmysle zmluvy prišiel o bonusy. Asi keď bol v
deviatom ročníku sa zistilo, že otec mal veľké dlžoby, bývali v byte, ktorý mal v polovici otec a v polovicimama, museli riešiť bývanie. Pokiaľ ide o dlhy otca z čias gamblerstva, všetko dala matka do poriadku,
platila aj liečenie. Z bytu ich chcel otec vyplatiť, potom si matka zobrala pôžičku, aby ho vyplatili. Vybavila
sa mu slobodáreň a vyplatili ho. Malo to stačiť na dlhy. Krátko na to prišiel exekútor a chcel zabaviť byt.

Dodnes mu chodia obálky, lebo si neprehlásil trvalý pobyt. Otcovi volal, aby predišiel exekúcii, žiadal
ho o dlžné výživné, otec vyskakoval, že si kúpil drahý notebook. Študujem pri tom informatiku. Otec mu
sám povedal, aby sa obrátil na exekútorov. Otec momentálne posiela výživné vo výške 90,- eur.

3. Otec navrhovateľa žiadal návrh zamietnuť s poukazom na zlé vzťahy. Nepoprel, že pre nezaplatené

výživné je proti nemu vedená exekúcia. Ďalšiu exekúciu má kvôli pôžičke, ktorú si zobral. Prispieval
navrhovateľovi na poistku, bola mu vyplatená, nepoďakoval sa mu. Mali predtým normálny vzťah,
nemyslí si, že súčasné vzťahy sú dôsledkom jeho vzťahu k navrhovateľovi. Spláca
priateľkinmu otcovi po 100,- eur mesačne pôžičku na zálohu 1.700,- eur, ktorú mali s priateľkou zaplatiť
mestu. Priateľka je v hmotnej núdzi, pričom má ešte XX ročného syna. Býva s priateľkou v nájomnom
byte, kde platia 220,- eur za byt, elektriku 28,- eur a DIGI TV 16,- eur, platí dve exekúcie po 50,- eur, jedna

je zameškané výživné synovi, druhá je pôžička v V., ktorú si zobral na nákup nábytku, TV a živobytie.
Mal zdravotné problémy a nemal ani dôchodok a ocitol sa bez prostriedkov, preto si zobral pôžičku.
Cesta do práve ho stojí 30,- eur mesačne. Obedy si platí 2,70 eur za jeden obed, za lieky na srdce
platí 10,- eur na dva mesiace. Oblečenie ho stojí mesačne cca 10,- eur. Ostatná strava mesačne cca
50,- eur. Priateľka má príjem - podporu v hmotnej núdzi cca 60,- eur. Nenašla si prácu. Dnes ide na

pohovor, mala by si nájsť prácu. Jej syn má laryngitídu, stane sa, že sa začne dusiť. Aj teraz je doma.
Priateľka má strednú ekonomickú školu. On má strednú elektrotechnickú školu. Momentálne pracuje v
kotolni. Priateľka má stanovené výživné vo výške 50,- eur, výživné jej priateľ neplatí, platí jej len štát.
Bývajú spolu v X-izbovom byte. Je pravda, že si po rozvode kúpil TV na splátky po 10,- eur. Dlžoby má
lebo je vyliečený gambler, dlhy sa s ním ťahajú.

4. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Prievidza rozsudkom č. k.
7Pc11/2016-153 z 14.02.2017 zo dňa 16.09.2013 schválil zmier, ktorým bola znížená vyživovacia
povinnosť povinného na syna Q. na sumu 90,- eur mesačne od 12.12.2016. Zo spisu vyplýva, že v tom
čase otec ako povinný, bol zaťažený exekúciami, bol poberateľom invalidného dôchodku, zo sumy 275,-

eur mu zostávala mesačne čiastka 200,- eur. Podľa lekárskej správy mal v máji 2015 infarkt, od roku
1999 bol liečený na patologické hráčstvo, momentálne je stabilizovaný. Vo februári 2014 mal pracovný
úraz, zlomeninu horného konca píšťaly, vhodné pracovné zameranie je bez fyzicky náročnej práce.
Podľa posudku Sociálnej poisťovne z 14.12.2015 je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť povinného 45%. V mesiacoch máj 2016 a jún 2016 dosahoval príjem cca 20,- eur mesačne

v spoločnosti T., na základe dohody o pracovnej činnosti. V čase od decembra 2009 do
augusta 2015 pracoval v Z., v roku 2015 mu bolo vyplatené odstupné. V D. pracoval na dobu určitú
na základe dohody o pracovnej činnosti od 5.9.2016 do 20.12.2016 s dojednanou mzdou 4,65 eur za
hod. Otec je poberateľom invalidného dôchodku 279,80 eur, z ktorého sú mu vykonávané zrážky 49,82
eur. Pracuje v spoločnosti J. na dohodu o vykonaní práce, od júla 2017 do mája 2018 sa jeho

vymeriavací základ pohyboval od 550,30 eur do 855,50 eur, poistné bolo v sume od 36,61 eur do 59,88
eur mesačne. Z výpovede povinného vyplynulo, že v súčasnosti býva s priateľkou v
P. nájomnom byte, kde platia 220,- eur za byt, elektriku 28,- eur a DIGI TV 16,- eur, má dve exekúcie
po 50,- eur, (zameškané výživné synovi, druhá je pôžička v V., ktorú si zobral na nákup nábytku, TV a
živobytie). Cesta do práce ho stojí 30,- eur mesačne. Obedy si platí 2,70 / obed, za lieky na srdce platí

10,- eur za dva mesiace. Oblečenie ho stojí mesačne cca 10,- eur, ostatná strava mesačne cca 50,-
eur. Momentálne pracuje v kotolni v spoločnosti J., za posledných 12 mesiacov mal príjem 7.339,57 eur,
teda 611,- eur mesačne. Priateľka má príjem - podporu v hmotnej núdzi cca 60,- eur, nenašla si prácu.
Priateľka má strednú ekonomickú školu, má stanovené výživné od otca na jej maloletého syna vo výške
50,- eur. Oprávnený v školskom roku XXXX/XXXX navštevoval X. ročník W. Náklady na úhradu jeho

odôvodnených potrieb pozostávali zo zabezpečovania stravy, oblečenia, obuvi, ubytovania, cestovného,
učebnýchpomôcok,hygienickýchakozmetickýchpotrieb.Maltieistézdravotnéobmedzeniaako v
súčasnosti. V súčasnosti oprávnený navrhovateľ pokračuje v štúdiu na G., pričom náklady na štúdium
sú vyššie, mesačne platí 31,- eur na dopravu do G. a späť, 20,- eur za lieky, od septembra dochádza na
štúdium do G., bude ubytovaný na internáte za náklady 51,- eur mesačne. Bude musieť platiť poplatky

za používanie spotrebičov na internáte, venuje sa športu, za čo platí členský príspevok 24,- eur, náklady
na jeden zápas sú 15,- eur. Býva v P. byte v spoločnej domácnosti s matkou a bratom, ktorý je na
invalidnom dôchodku. Matka pracuje v V., kde má príjem cca 700,- eur mesačne, zo svojej mzdy uhrádza
náklady na bývanie, stravu a ošatenie všetkých členov domácnosti. Keďže otec výživné neplatil, vediesa exekúcia na zameškané výživné. Oprávnený má predpísané lieky U. s doplatkom 10,- eur, mesačne
vynaloží za lieky 13,- eur. Býva na internáte. Náklady na bývanie sú 154,- eur za 3 mesiace, čo vychádza
mesačne 51,3 eur, bude doplácať poplatok za používanie spotrebičov. Za stravu, školské pomôcky by

mal platiť mesačne spolu 200,- eur mesačne. Doprava z V. do G. a v rámci G. predstavuje najmenej 24,-
eur za mesiac + náklady na MHD. Oprávnený sa venuje lakrosu, kde platí členský príspevok 24,- eur na
rok, za zápas vynaloží v priemere 10,- eur - platí si dopravu na zápas aj stravu. Chodí aj do posilňovne,
pretože mu to doporučila doktorka, kde má náklady mesačne 25,- eur, za telefón platí mesačne 10,- eur.
Má alergiu na kravskú bielkovinu, nemôže jesť mliečne výrobky, preto má obmedzenia v strave. Má aj

alergiu na histamín, preto má obmedzenia vo vzťahu k sójovým výrobkom, zostáva mu
prevažne mäsitá strava, zemiaky, cestoviny, ryža.

5. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1, 3 Zákona
o rodine, s odkazom na ktoré konštatujúc, že predmetom konania bol nárok na zvýšenie výživného s
účinnosťou odo dňa 20.07.2018 (odo dňa podania návrhu) zisťoval, či došlo k takej zmene pomerov,

ktorá by odôvodňovala požadovanú zmenu výživného.

6. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že od doby posledného rozhodovania súdu o rozsahu
vyživovacej povinnosti, na strane navrhovateľa došlo k podstatnej zmene pomerov, keď ku dňu
20.7.2018, od ktorého dátumu prichádzalo do úvahy zvýšiť výživné, je viac ako o rok a pol starší, pričom

zmena pomerov, ku ktorej na strane navrhovateľa došlo v súvislosti so zvyšovaním veku,
počiatkom vysokoškolského štúdia a s tým spojených nákladov je podstatná, ktorej doposiaľ určené
výživné 90,- eur mesačne, nezohľadňuje. Pokiaľ ide o to, či je v schopnostiach a možnostiach otca
navrhovateľa platiť požadované zvýšené výživné 250,- eur mesačne, súd prvej inštancie zdôraznil, že
plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je jeho prvoradou povinnosťou, k plneniu ktorej otec

pristupuje nezodpovedne. Povinný sa v minulosti liečil na chorobnú hráčsku závislosť, narobil dlhy,
ktorých úhradu suplovala matka navrhovateľa. Súd poukázal na to, že na nákladoch na nájomné a
spoločné užívanie bytu, by sa mala rovnakou, dokonca väčšou mierou podieľať tiež priateľka otca, ktorá
v ňom býva so svojim synom, pričom zjavne otec jej dieťaťa si vyživovaciu povinnosť neplní v dôsledku
čoho to supluje otec navrhovateľa, na čo však nie je dôvod v prospech neho prihliadať. Priateľke otca nič

nebráni sa aj trestnoprávnou cestou domáhať plnenia vyživovacej povinnosti od otca jej syna. Pri príjme
otca cca 880,- eur netto mesačne, po zohľadnení nákladov na bývanie vo výške 135,- eur mesačne ( 1/2
nákladov), na stravu 110,- eur mesačne, na cestu do práce 30,- eur mesačne, na lieky na srdce 10,- eur
za dva mesiace, na oblečenie mesačne cca 10,- eur, je jednoznačne v jeho možnostiach prispievať na
výživu synovi, ktorý sa denným štúdiom pripravuje na budúce povolanie sumou 220,- eur mesačne s

účinnosťou odo dňa podania návrhu. Zročné zameškané výživné ku dňu vyhlásenia rozsudku vo výške
260,- eur súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 10,- eur spolu s bežným výživným pod
hrozbou straty výhody splátok v prípade nezaplatenia jednej splátky. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.

7. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol X. V. ako osoba
povinná z vyživovacej povinnosti (otec navrhovateľa), navrhujúc odvolaciemu súdu vychádzajúc z
obsahu odvolania zmenu tak, že vyživovacia povinnosť mu bude zvýšená len na sumu 160,- eur
mesačne. Dôvodil, že z výšky priznaného výživného má dojem, že všetky náklady navrhovateľa má
hradiť len on sám, napriek tomu, že platí tri exekúcie a pracuje na dohodu. Podľa jeho názoru,

navrhovateľ si môže privyrobiť brigádou a svoje športové aktivity si hradiť sám. Uviedol, že vie o niekom,
čo zarobí viac ako on a platí pritom menšie výživné na vysokoškoláka. Tiež poukázal na to, že od určitej
doby s ním navrhovateľ nekomunikuje, ani ho neinformuje o sebe, všetko o ňom sa musel dozvedieť
len úradnou cestou. Uplatnil tak dôvody na odvolanie uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP
(nesprávne skutkové a právne závery). Po uplynutí lehoty na podanie odvolania, otec zaslal ešte súdu

lekárske potvrdenie o tom, že jeho partnerka očakáva dieťa.

8. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že pri výške vyživovacej povinnosti
súd vzal do úvahy všetky skutočnosti a považuje za správny jeho záver, že požiadavky navrhovateľa sú
oprávnené. Preto k tomu nemá viac čo dodať. Pokiaľ sa jeho otec vyjadruje k jeho správaniu voči nemu,

poukazuje na to, že to bol on, ktorý si nikdy voči nemu neplnil svoje povinnosti otca, čo nakoniec aj súd
v priebehu konania zistil a uviedol v rozhodnutí.9. Otec ako osoba povinná z vyživovacej povinnosti, nevyužil svoje právo repliky na písomné vyjadrenie
navrhovateľa k odvolaniu.

10. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /ďalej len
„CSP“ /, ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /“O.s.p.“/. Zároveň
nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), podľa
ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone, medzi nimi i konania vo veciach
výživného plnoletých osôb (§ 154 a nasl.).

11. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané v lehote
(§ 362 CSP) a má predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie bez
toho, aby bol viazaný dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 CMP), prihliadnuc i na prípadné vady konania (§
67 CMP) a po jeho preskúmaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže v danej veci nebolo
potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý
verejnýzáujem, dospelkzáveru,žetotojepotrebné podľa§387ods.1CSPakovecnesprávnepotvrdiť,

pričom podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a na toto v podrobnostiach odkazuje, aby nadbytočne neopakoval pre strany
známe fakty posudzovanej veci.

12. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami účastníkov a vykonanými dôkazmi, tieto
vyhodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny
právny záver, keď s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 78 ods,. 1,3 Zákona
o rodine, návrhu na zvýšenie výživného čiastočne vyhovel a otcovi, ako osobe povinnej z vyživovacej
povinnosti túto zvýšil vo vzťahu k navrhovateľovi na sumu 220,- eur mesačne s účinnosťou odo dňa

podania návrhu t.j. od 20.07.2018 a súčasne zaviazal otca k zaplateniu tiež zameškaného zročného
výživného vo výške 260,- eur v primeraných splátkach (po 10,- eur mesačne) reflektujúc na jeho aktuálne
pomery, pričom o trovách konania rozhodol za aplikácie ust. § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania nepriznal.

13. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s ust. § 67 CMP z úradnej povinnosti
predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/
ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v
konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého
súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre

zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP a existenciu takejto vady odvolateľ ani netvrdil.

14. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatnú odvolaciu námietku otca a to
jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil primeranosť zvýšenia mu vyživovacej
povinnosti voči navrhovateľovi a to jednak vo vzťahu k odôvodneným potrebám navrhovateľa, ako aj

k možnostiam jeho, ako povinnej osoby.

15. Vyššie uvedené odvolacie námietky otca vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v
zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konkrétnych zisteniach plynúcich z vykonaného

dokazovania, z ktorého zisteného skutkového stavu dovodil tiež správne právne závery pri správnom
aplikovaní príslušných ustanovení Zákona o rodine. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež
podrobne a presvedčivo zdôvodnil, v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 220 CSP.

16. Na zdôraznenie správnosti a vo vzťahu k odvolacím námietkam povinnej osoby (otca navrhovateľa)

odvolací súd naviac dodáva:

17. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni

rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení
výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti amajetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75

ods. 1 Zákona o rodine).

18. Ako vyplýva z citovaných zákonných ustanovení, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa.
Vyživovacia povinnosť môže byť plnená tiež poskytovaním vecných plnení, napríklad zakupovaním
stravy, nákupom ošatenia, zabezpečovaním zdravotnej starostlivosti, uhrádzaním nákladov na bývanie

a podobne. Základnou podmienkou správneho určenia (zmeny) vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu,
je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré však nezahŕňajú len náklady
na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ale aj náklady na uspokojovanie sociálnych
potrieb dieťaťa - vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na
zdravotný stav dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od
rodičov, keďže dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť.

19. Vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je
imanentnou súčasťou záruk právneho štátu. Zmena priznanej vyživovacej povinnosti (§ 78 ods. 1 ZR),
je zákonom prípustná výnimka z tejto zásady, pripúšťajúca, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak
len pri splnení prísne stanovených podmienok, čo možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci.

Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom
konaní, čo musí súd najskôr dokazovaním preukázať. Musí teda skúmať existenciu zmeny pomerov
oproti času, keď bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorého zmena sa požaduje. Pri rozhodovaní o zmene
výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového
rozhodovania. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť

zmenu výživného, ktoré sa môžu stať dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti len vtedy, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
rozsudku. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane oprávnenej osoby v dôsledku
pribúdajúcehoveku,zvyšovanianákladovnazabezpečovaniejejodôvodnenýchpotrieb,akoajnastrane
povinnej osoby a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných okolností, ktoré môžu

mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov došlo.

20. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisového materiálu a doposiaľ vykonaného dokazovania
preskúmal odôvodnené potreby na strane navrhovateľa, ako aj pomery otca, ako povinnej osoby, ich
zmenu oproti času, kedy bola vyživovacia povinnosť v prospech navrhovateľa naposledy upravovaná a

to z hľadiska vyššie uvedených určujúcich zákonných kritérií a plne sa identifikoval so záverom súdu
prvej inštancie, že otcovi zvýšené výživné na sumu 220,- eur mesačne s týmito plne korešponduje.
Predovšetkým posudzovať dôvodnosť odvolania bolo potrebné vo svetle skutočnosti, že pozitívny vývoj
vyživovacej povinnosti otca tu nie je zaznamenaný od doby, kedy bolo v prospech navrhovateľa výživné
určené ešte v roku 2009 vo výške 100,- eur (a kedy navrhovateľ bol ešte len žiakom základnej školy),

pričom naopak v roku 2016 bola táto znížená na sumu 90,- eur (v tom čase bol navrhovateľ už
študentom strednej školy) v dôsledku zmeny v pomeroch na strane otca. Nemožno pochybovať, že už
len plynutím času a rastom životných nákladov boli priebežne náklady na zabezpečenie odôvodnených
potrieb navrhovateľa ďaleko vyššie, ako suma, ktorá bola otcovi určená ako výživné (ktoré naviac
riadne neplatil), takže je zrejmé, že ich zabezpečenie v zásadnom rozsahu zaťažovalo po celé uplynulé

obdobie práve matku navrhovateľa, ktorá aj v súčasnosti supluje prostredníctvom uhradzovania
nákladov navrhovateľa na bývanie (tiež ďalších) absenciu zodpovedajúcej miery, ktorou by sa na
výživnom mal podieľať otec, ako druhý z rodičov, k čomu však vzhľadom k aktuálnym pomerom otca,
nie je už žiaden racionálny, ani zákonný dôvod. Je pravdou, že výška vyživovacej povinnosti, teda
miera, akou sa povinný rodič môže podieľať na zabezpečovaní odôvodnených potrieb dieťaťa, je

samozrejme limitovaná jeho reálnymi schopnosťami, prostredníctvom ktorých si zabezpečuje výšku
životného štandardu, ktorý dosahuje. Aj v tomto smere však súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že
v schopnostiach a možnostiach otca je zo svojho príjmu (cca 880,- eur netto vrátane ID), pri zistených
dôvodných výdavkoch, určeným výživným navrhovateľovi prispievať. Pokiaľ je v možnostiach otca
suplovať životné náklady jeho priateľky a jej syna napriek tomu, že voči nim nie je nositeľom zákonnej

vyživovacej povinnosti (a teda akceptovať možno len 1/3 nákladov na neho pripadajúcich príkladmo na
bývanie), nemožno pochybovať o tom, že prioritne v zodpovedajúcom rozsahu k životným nákladom
navrhovateľa, ktorý je v súčasnosti študentom vysokej školy, je podieľať sa na ich úhrade.21. Bez právneho významu je námietka odvolateľa, že „niekto iný“ prispieva na vysokoškoláka pri
dokonca vyššom príjme menej, keďže výška zodpovedajúcej vyživovacej povinnosti je okrem výšky
príjmu determinovaná celým radom ďalších, vyššie uvedených zákonných kritérií a teda ju nemožno

paušalizovať.

22. Pokiaľ otec dôvodí existenciou dlhov na jeho strane (výživné, pôžička) bolo na ňom, aby si svoje
úverové zaťaženie nastavil tak, aby prednostne si plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť a vo vzťahu
k tejto dodržiaval platobnú disciplínu, pokiaľ postupoval inak, nemožno týmto zaťažiť navrhovateľa.

23.Rovnakonedôvodnoujenámietkaspočívajúcavtom,ženavrhovateľbysimalprivyrobiť,abysisvoje
aktivity mohol hradiť sám. Navrhovateľ má zo zákona právo sa aj prostredníctvom vysokoškolského
štúdia pripravovať na svoje budúce povolanie a je zákonnou povinnosťou rodiča aj prostredníctvom
uhrádzania jeho odôvodnených potrieb mu na to vytvoriť čo možno najlepší priestor. Navrhovateľ
neprezentoval žiadne také výdavky, ktoré by boli nadštandardnými a presahovali by rámec ich

opodstatnenosti a dôvodnosti. Športové a záujmové aktivity (naviac v tomto prípade tiež doporučované
vzhľadom k zdravotnému stavu tiež lekárom) nepochybne pod odôvodnené potreby možno subsumovať
a pokiaľ povinný rodič dosahuje príjem, ktorý mu umožňuje sa na ich úhrade podieľať, niet racionálneho
dôvodu, pre ktorý by bolo dôvodné od navrhovateľa požadovať, aby čas, ktorý je primárne určený
na štúdium, venoval zárobkovým aktivitám. V tomto bode však odvolací súd upriamuje pozornosť

na to, že otcovi po odpočítaní výživného zostane pre neho samotného, na jeho potreby čiastka cca
660,- eur (keďže nemožno prihliadať na náklady vynaložené na osoby, ku ktorým nemá vyživovaciu
povinnosť), paradoxne však sumu 160,- eur výživného považuje za dostatočnú z jeho strany v prospech
navrhovateľa napriek tomu, že na strane navrhovateľa je existencia práva podieľať sa na životnej úrovni
rodiča.

24. Nespôsobilou k zmene napadnutého rozhodnutia je tiež námietka otca, že navrhovateľ s ním
nekomunikuje. Pokiaľ totiž vzájomné vzťahy sú poznamenané takými okolnosťami majúcimi pôvod v
nezodpovednom správaní otca (hráčska závislosť, vznik dlhov, ktoré uhrádzala matka, hrozba exekúcie
bytu, kde žijú navrhovateľ matka a ďalší postihnutý syn, dlhodobé neplnenie si vyživovacej povinnosti

zo strany otca), na ktoré v priebehu konania poukazoval navrhovateľ (a čo otec ani nespochybňoval),
nemôže ísť na ťarchu navrhovateľa, ak sú týmto ich vzájomné vzťahy značne narušené a nemôže to
rozhodne indikovať k záveru o možnej rozpornosti priznaného výživného s dobrými mravmi. Ak totiž aj
možno za týchto okolností správanie niektorého z účastníkov pod tento pojem subsumovať, nejde o
správanie navrhovateľa.

25. V konečnom dôsledku nespôsobilým k zmene napadnutého rozhodnutia je tiež tvrdenie otca, že jeho
priateľka očakáva s ním narodenie dieťaťa (čím zjavne smeruje k tomu, že mu po jeho narodení pribudne
ďalšia vyživovacia povinnosť). Rozhodujúcim je totiž skutkový stav existujúci v čase rozhodnutia súdu,
pri ktorom nie je možné anticipovať skutočnosti, ktoré ešte nenastali (narodenie dieťaťa).

26. Odvolacím prieskumom tak neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k zmene
napadnutého rozhodnutia.

27. Z vyššie uvedených dôvodov, preto dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej

inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 CSP v spojitosti s § 52
ods. 1 a § 58 ods. 1 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.