Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, November 27, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/222/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215206728
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2215206728.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: S. Q.,
nar. XX.X.XXXX, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Dunajská Streda, dieťa
rodičov: I. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXX, t.č. bytom Z. XXX, právne zastúpený JUDr. Albínou
Vágóovou, advokátkou, Ružová č. 265, Dunajská Streda a M. E., nar. X.XX.XXXX, bytom J. X. XXXX/

XX, O. N., t.č. bytom V. XXX/X, I. S., právne zastúpená JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, Korzo
Bélu Bartóka 789/3, Dunajská Streda, o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu,
o návrhu matky maloletého na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní otca maloletého proti
uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 5. septembra 2017, č.k. 10P/23/2015-284, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že matka je oprávnená dočasne sa
stretávať s maloletým S. každú sobotu v mesiaci od 09.00 hod. do 18.00 hod. s tým, že otec maloletého

je povinný v určenom čase začatia styku odovzdať dieťa matke na styk riadne pripravené v mieste jeho
bydliska, kde matka v určenom čase ukončenia styku maloletého otcovi vráti a to až do právoplatného
rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním nariadil neodkladné opatrenie, ktorým
dočasne upravil styk matky s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnená sa s maloletým S. stýkať každý

párny týždeň od piatku 18.00 hod. nepretržite do nedele 18.00 hod. s tým, že otec je povinný odovzdať
dieťa matke na styk riadne pripravené v mieste jej bydliska, kde matka v určenom čase ukončenia styku
maloletého otcovi vráti a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Z odôvodnenia uznesenia
vyplynulo, že matka maloletého vo svojom návrhu uviedla, že maloletý je t.č. v starostlivosti otca a to
bez úpravy súdu. Spoločnú domácnosť s otcom maloletého ukončili ešte 1.4.2015 pre incident, ktorý
sa odohral 28.2.2015 medzi otcom maloletého a dcérou matky maloletého. Ďalší incident sa odohral

dňa 24.8.2015. Poukázala na to, že Obvodné oddelenie PZ Dunajská Streda vedie trestné stíhanie pre
prečin ublíženia na zdraví, ktorého sa mal dopustiť otec maloletého dňa 12.12.2016, keď v Základnej
škole Z. fyzicky napadol matku maloletého a spôsobil jej zranenia. Toto všetko sa stalo v prítomnosti
maloletého. Pre neustále konflikty s otcom, jeho agresivitu a nerešpektovanie práv iných, je matka
dlhodobo od syna odlúčená. Otec bráni akémukoľvek jej stretnutiu s maloletým, nemôže s ním nadviazať
ani telefonický kontakt. Celé prázdniny sa nemohla s maloletým stretnúť. Keďže sa nevyučovalo, nemala

ani možnosť vyhľadať ho v škole. Pre skúsenosti z minulosti má obavy z možnosti nadviazať styk
s maloletým iným spôsobom. Poukázala na obsah znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že otec
podriaďuje svoje správanie výlučne svojím predstavám. Ignoruje potrebu styku s matkou, negatívne a
cielene ovplyvňuje maloletého vo vzťahu k nej a tiež na skutočnosť, že predmetný posudok doporučil
styk matky s maloletým každý druhý týždeň od štvrtka do nedele, pričom prázdniny a sviatky by mali byť
rozdelené medzi rodičmi v rovnakom pomere. Znalecký posudok otec ignoruje, má za to, že je potrebné

neodkladne pristúpiť k úprave jej styku s maloletým, pretože pretrvávajúci stav a správanie otca má za
následok hrozby závažnej aj ťažko napraviteľnej ujmy na správaní dieťaťa. V dôsledku straty možnostipravidelného a plnohodnotného kontaktu maloletého s matkou totiž môže dôjsť k eliminácii možností
rozvíjania citového pozitívneho vzťahu k matke, čo predstavuje hrozbu pre zdravý vývoj osobnosti
maloletého, najmä v citovej a charakterovej oblasti. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa §

324, § 325 ods. 1, § 329 ods. 1 CSP, podľa § 367 ods. 1, 2, 3 CMP, § 28, § 24, § 36 Zákona o
rodine, podľa článku 3 ods. 1, 2, podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. Po preskúmaní
návrhu matky ako i obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že za účelom rešpektovania práva
maloletého dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, ako i práva na udržovanie
pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku dieťaťa s obidvoma rodičmi, je potrebné

návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Nariadenie neodkladného opatrenia v
znení navrhnutom matkou je v záujme maloletého dieťaťa. Súd tu poukázal aj na judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá zdôrazňuje, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s
odlúčeným rodičom a dostalo tak príležitosť rozvíjať svoj vzťah s ním ako aj prejaviť svoje city slobodne,
bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené
vo výroku uznesenia. Vzhľadom na skutočnosť, že matka svoj návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia podala po začatí konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, súd
v zmysle ustanovenia § 330 ods. 1 CSP rozhodol tak, že nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie otec

maloletého. Uviedol, že matke maloletého nikdy nebránil v styku s ním, naopak, vždy ho podporoval,
keď maloletý S. na základe svojej slobodnej vôle a dobrovoľnosti chcel s matkou stráviť čas. Bránil
iba duševné zdravie maloletého, chcel viesť s matkou dialóg o zmene spôsobu komunikácie hlavne so
synom, ktorý prežíval neuveriteľné traumy, vyslovene desy z toho, keď musel očakávať svoje násilné
a brachiálne odobratie, akoby ani nebol živým tvorom. Maloletý S. nemal pri svojej matke také detstvo

ako sama popisuje, pretože nepatrila k trpezlivým, láskyplným a obetavým matkám. Bola najradšej keď
potichu a bez vyrušovania pozeral televízor a keďže bol pohyblivé dieťa, stalo sa aj to, že ho priviazala
ku kočíku, aby tam bez pohnutia sedel a takisto už dokonca svojho života maloletý nezabudne na
fyzickú inzultáciu, ktorej sa mu dostalo od matky. V prípade bezbranného dieťaťa nestačí odstrániť
jeho obavy, skryté strachy, treba v prvom rade skúmať príčiny, pretože psychické traumy maloletého sú

už chronického charakteru a jediné miesto, kde má pocit bezpečia a istoty je jeho domov u otca. Za
veľmi veľavravné a pre posúdenie skutočného stavu vo veci samej považuje vyjadrenie súdnej znalkyne
Hajduovejnapojednávaní,kedypredsúdomvýslovneuviedla,ženevie,prečosasynootcatakbojí.Toto
bolo odborné konštatovanie, na ktoré existuje odpoveď: keďže maloletý je konfrontovaný s absolútne
nevhodným a škodlivým spôsobom prejavu svojej matky a jej okolia, ktorý sa mu hrubým spôsobom

vyhráža, že ho nabije, zabije, že jeho otec skončí v base a pod.. Je prirodzené, že maloletý v rámci svojej
detskej mentálnej výbavy berie slová dospelých vážne, nedokáže rozoznať, či sa tak stane alebo nie.
Rodiča nemajú len práva ale aj povinnosti, kam patrí aj vytváranie zdravého a harmonického ovzdušia,
aby dieťa neutrpelo psychickú ujmu a mohlo sa zdravo vyvíjať. Matka videla svojho syna naposledy v
mesiaci marec 2017, kedy boli na psychologickom vyšetrení vo Výskumnom ústave detskej psychológie

a patopsychológie, kedy následne posledný krát mala maloletého u seba. Od tohto momentu o S.
neprejavila žiadny záujem a to ani telefonicky ani elektronicky. Návrh na úpravu styku podala na súd dňa
31.8.2017. To, že syna nevidela od marca, spočíva výlučne na jej zavinení, pretože prvý záujem, ktorý o
neho prejavila, bolo podanie návrhu dňa 31.8.2017 na nariadenie neodkladného opatrenia. Pohnútkou
k návrhu je ovplyvnenie a manipulácia maloletého pred jeho očakávanou výpoveďou orgánmi činnými v

trestnom konaní vo veci skutku, ktorého sa nedopustil a ktorý naňho účelovo vykonštruovali. Predkladá
listinné dôkazy, ktoré predstavujú jedinú komunikáciu smerom k nemu a k maloletému zo strany matky
a jej partnera. Tieto nevyvrátiteľne svedčia o hrubosti jednostrannej komunikácie smerom k nim takej
intenzity, že s nimi nie je možné viesť žiadny dialóg a konštruktívny rozhovor. V záujme maloletého sa
rád podvolí konzultáciám a poradenstvu vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie.

Pohnútkou matky je teraz jednoznačne ovplyvniť a zmanipulovať maloletého pred jeho dôležitou
svedeckouvýpoveďou,ktorúsasámrozhodoldobrovoľneposkytnúťorgánomčinnýmvtrestnomkonaní,
aby vec uviedol do objektívneho stavu, že jeho otec na nikoho neútočil ale naopak, bola to jeho matka,
ktorá na neho zaútočila. Ak S. povie, že má program s matkou, rád ho na to pripraví tak, ako to robieval
v minulosti, kedy ho brával za matkou do hypermarketu alebo inde, kde sa zdržala, aby s ňou nestratil

kontakt a aby sa vzájomne neodcudzili. Nikdy nebránil synovi, ani nebude brániť v styku s matkou,
bude ho v plnom rozsahu podporovať, avšak musí to byť aj vôľa syna, ktorý má právo vyjadriť sa k
veciam, ktoré sa ho týkajú. Matka má už dávno jediný cieľ - kriminalizovať jeho osobu, čo by sa jej mohlopodariť jedine v prípade, kedy sa ich stretnutia uskutočňovali bez svedkov, kedy vyvolávala konflikty s
agresívnymi útokmi na jeho stranu, zatiahla do toho aj rodičov, neprekážalo jej, že to bolo na verejnosti.

3. Opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť,
nakoľko styk maloletého s matkou je v záujme maloletého S..

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - otec
dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 psím. d) CSP), postupom bez na riadenia odvolacieho
pojednávaniapreskúmalnapadnutéuznesenieakojakonaniemupredchádzajúcebezohľadunarozsah
a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 10P/23/2015 je úprava
rodičovských práv a povinností k maloletému S. Q., nar. XX.X.XXXX, kde otec sa návrhom domáhal

zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti, určenia výživného matke a úpravy styku matky s
maloletým.

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,
ktorým súd nariadil na základe návrhu matky neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk matky s

maloletým na každý párny týždeň od piatku 18.00 hod. nepretržite do nedele 18.00 hod.. Odvolací súd
po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia,
vec posúdil správne právne, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
správne dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť aj styk matky s maloletým, avšak odvolací

súd mal za to, že nesprávne určil rozsah tejto úpravy. Komunikácia medzi rodičmi dieťaťa nie je na
takej úrovni, aby boli schopní sa medzi sebou na niečom konkrétnom dohodnúť, navyše vzťahy medzi
rodičmi sú značne narušené. Preto úpravu styku odvolací súd považoval za dôvodnú a potrebnú.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť

pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Odvolací súd mal za osvedčené, že rozsudkom Okresného súdu v Dunajskej Strede, č.k.
6P/101/2012, právoplatným dňa 8.11.2012, bol maloletý S. zverený do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov.Rodičiadňa24.12.2012obnovilispolužitieaspoločnúdomácnosťviedlido5.4.2015,kedymatka

opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať k svojim rodičom. Maloletý zostal v osobnej starostlivosti
otca, v ktorej sa nachádza doposiaľ. Otec preto podal návrh dňa 20.4.2015 na zverenie maloletého
do jeho osobnej starostlivosti, v rámci ktorého matka podala návrh na nariadenie predmetného
neodkladného opatrenia o úprave jej styku s maloletým. V rámci konania vo veci samej bolo už vykonané
znalecké dokazovanie, v spise sa nachádza znalecký posudok PhDr. Kataríny Hajdovej, znalkyne

z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, ako aj znalecký posudok Výskumného
ústavu detskej psychológie a patopsychológie, zo záverov ktorých vyplynulo, že obaja rodičia majú
osobnostné aj výchovné predpoklady na výchovu a starostlivosť o maloletého. Maloletý má svoju matku
rád, túli sa k nej, sedí jej na kolenách, komunikoval pri vyšetrení s ňou o bežných veciach, dával jej
najavo lásku. Znalecký posudok Výskumného ústavu v závere obsahuje konštatovanie, že maloletý

potrebuje emocionálny kontakt s matkou, má strach spontánne prejaviť svoje prianie, nakoľko otec
napriek tomu, že verbálne túto možnosť pripúšťa, neverbálne naznačuje, že iné riešenie neakceptuje. Z
vyjadrenia otca v odvolaní vyplynulo, že od marca 2017 sa matka s maloletým S. nestretla, s týmto sa
nekontaktovala ani písomne, ani telefonicky. Matka túto skutočnosť žiadnym spôsobom ani nepotvrdila,
ani nevyvrátila. Preto odvolací súd považoval za osvedčené, že od marca 2017 matka s maloletým

nebola v žiadnom kontakte. Od decembra 2015 maloletý žije v domácnosti so svojím otcom. Vzhľadom
k týmto skutočnostiam, keďže sa jedná len o dočasnú úpravu pomerov, odvolací súd považoval za
postačujúce upraviť styk na každú sobotu v mesiaci, keď takto upravený styk považoval za v záujme
maloletého a to z dôvodu, že maloletý pri takto upravenom styku bude mať možnosť pravidelného
kontaktu s matkou, pri týchto pravidelných stretnutiach, ktoré budú v kratšom rozsahu, bude mať

možnosť nadviazať riadny vzťah s matkou, zvyknúť si na prostredie, v ktorom matka žije a obnoviť
tak vzájomné väzby s matkou ako druhým rodičom. Zatiaľ súd neodkladným opatrením nepovažoval
za vhodné upravovať styk aj počas prespania, keď v neodkladnom opatrení sa súd prvej inštancie
nezaoberal podmienkami, v ktorých matka býva, či je toto prostredie pre maloletého známe, či niekedyv tomto prostredí už prespal, preto v rámci neodkladného opatrenia považoval styk v rozmedzí 1 deň
v týždni za postačujúci účelu neodkladného opatrenia, ktorým je nadviazanie pravidelného kontaktu
matky so synom, zachovanie vzájomných väzieb, aby sa počas konania, ktoré trvá už 2,5 roka ešte

viacej navzájom neodcudzili.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 388 CSP zmenil a neodkladným opatrením styk dočasne do
právoplatného skončenia konania vo veci samej matke s maloletým upravil tak, ako je to uvedené vo

výroku tohto uznesenia.

10. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).