Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 19, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216200191
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216200191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci navrhovateľa - manžela, ktorého otcovstvo má
byť zapreté: Q. N., nar. XX.X.XXXX, bytom K. č. XX, E. T., proti matke mal. dieťaťa: D. N., nar. X.X.XXXX,
bytom Y. O. XX/XX, T., a proti mal. dieťaťu: Q. N., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny D. Y., o zapretie otcovstva, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 4. mája 2017, č.k. 9C/5/2016-71, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním prvým výrokom návrh zamietol a druhým
výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na ustanovenie
§ 52, § 105, § 107, § 108 ods. 3 CMP, § 82 ods. 1, § 85 ods. 1, § 86 ods. 1, § 88 ods. 2, § 96 ods.
1, 2 zákona o rodine a vecne tým, že v danom prípade mal jednoznačne preukázané, že navrhovateľ
ako aj matka malol. dieťaťa sú manželia, ich manželstvo zatiaľ nebolo rozvedené a je podaný návrh
na rozvod manželstva na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 7C/46/2015. Ďalej je preukázané, že

matka od roku 2002 nežije v spoločnej domácnosti s navrhovateľom, odsťahovala sa a začala žiť s iným
mužom. V roku 2008 sa jej narodila malol. Q. (nar. XX.XX.XXXX) a v rodnom liste ako otec je zapísaný
od XX.XX.XXXX navrhovateľ. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že sa dozvedel iba v roku 2015 z oznámenia
úradu, práce, sociálnych vecí a rodiny (čo nepreukázal), že je otcom malol. Q. neobstojí, nakoľko k
zápisu v rodnom liste dieťaťa došlo XX.XX.XXXX. Je to skutočnosť o ktorej mal vedomosť už aj v čase,
keď podľa výpovede uviedol, že: „keď sa o malol. Q. dozvedel mala dva alebo tri roky“. Vzhľadom na
to, že zákonná zapieracia lehota pre oboch rodičov uplynula ešte 20.05.2011, preto súd prvej inštancie

poukázal na možnosť uvedenú v § 96 zákona o rodine ohľadne zapretia otcovstva na návrh dieťaťa.
Súd prvej inštancie návrh zamietol, vzhľadom na zmeškanie trojročnej lehoty, keď navrhovateľ nie je
aktívne legitimovaný na podanie takéhoto návrhu. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol
s poukazom na ust. § 52 CMP.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ. Mal za to, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Pripustil, že sa to mohlo stať aj preto, lebo len

slabo ovláda úradný jazyk a na niektoré otázky neodpovedal celkom presne a nevie, čo sa do zápisnice
dostalo. Z uvedeného dôvodu by teda ozrejmil podstatu veci. Jeho manželka D. N., nar. X.X.XXXX
sa zo spoločnej domácnosti bez udania akéhokoľvek dôvodu odsťahovala dňa 23.8.2003. Po dlhšej
dobe sa dopočul, že býva niekde v okrese D. Y.. Od uvedenej doby nie sú v žiadnom kontakte (anitelefonickom). Od roku 2005 do dnešného dňa sa ani raz nezaujímala o ich spoločné dieťa - syna Q.
a na jeho výchovu počas celého obdobia neprispela ani jediným centom alebo halierom. O tom, že sa
manželke narodila dcéra sa dozvedel až v novembri 2015 od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v D.

Y., kde ho vyzývali, aby podal žiadosť o zapretie otcovstva. Začiatkom roka 2016 tak aj učinil. O tom, že
je uvádzaný ako otec dieťaťa v rodnom liste taktiež nevedel. Podľa jeho chabých právnych vedomostí
od roku 2012 platí judikatúra Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej plynie lehota na zapretie otcovstva od
času, kedy sa otec dozvedel o narodení dieťaťa, ktorého otcovstvo popiera. Z uvedeného mu vyplýva,
že lehotu na podanie návrhu stihol a návrh bol podaný včas a v termíne. To, že nie je otcom dieťaťa

potvrdzuje aj jeho manželka, pretože od roku 2003 ju ani nevidel, teda v žiadnom prípade otcom dieťaťa
nemôže byť. Taktiež by aj z ľudského hľadiska považoval takéto rozhodnutie za vrcholne nespravodlivé,
pretože už 14 rokov vychováva ich spoločného syna Q. bez toho, aby manželka čo i len jedným halierom
prispievala na jeho výživu a teraz by sa ešte stal aj otcom dieťaťa, ktorého matku nevidel 14 rokov.
Z uvedených dôvodov žiadal Krajský súd v Trnave o zmenu napadnutého rozsudku a schválenie jeho
žiadosti o zapretie otcovstva voči mal. Q. N., nar. XX.X.XXXX.

3. Vyjadrenie k odvolaniu podal opatrovník. Uviedol, že má vedomosti o tom, že biologický otec
maloletého dieťaťa, pán P. F., nar. X.X.XXXX sa pravidelne stretáva s malol. dieťaťom, stará sa o ňu
a pravidelne prispieva aj na jej výživu. Pán F. uznáva voči malol. Q. otcovstvo. V záujme maloletého
dieťaťa je, aby otcovstvo voči pánovi N. bolo zapreté, z dôvodu, že ho ani nepozná. Maloleté dieťa má

vybudovaný blízky citový vzťah so svojím biologickým otcom, s pánom F.. Navrhol, aby súd vyhovel
návrhu pána N. a zaprel otcovstvo voči malol. Q. N..

4. Repliku podal navrhovateľ, pričom uviedol, že dosť často cestoval za prácou do zahraničia a jeho
manželka ho podvádzala a po nejakom čase ho aj opustila bez vysvetlenia a nechala mu na starosti aj

maloleté dieťa, o ktoré sa starajú jeho rodičia. Podal aj návrh na súd, aby ich rozviedli, len jeho manželka
s tým nechce súhlasiť a má s tým menšie problémy, ešte podnes neboli predvolaný na pojednávanie
a strašne dlho sa to ťahá. Preto došlo vlastne k tomu problému, ktorý sa chce pokúsiť vyriešiť. Jeho
manželka má už dlhšiu dobu druhého priateľa a s ním má aj toto maloleté dieťa, čiže biologický otec
je priateľ jej manželky, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Momentálne je maloletej Q. N. otcom on,

pretože ešte nie sú rozvedený a automaticky napísali dieťa na neho, hoci nepodpísal otcovstvo, preto
nevie prečo jeho manželka udala biologického otca jeho. Keďže sa maloletá Q. narodila počas trvania
ich manželstva, je zo zákona považovaný za jej otca. Biologickým otcom tohto dieťaťa však nemôže
byť, preto v zákonnej lehote navrhol, aby súd na základe vykonaného dokazovania vydal rozsudok o
zrušení otcovstva na maloletú Q. N..

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359, §
362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný
(§355ods.1CSP),postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávaniapreskúmalnapadnutýrozsudok
ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a

dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvej inštancie je
vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 9C/5/2016 je zapretie otcovstva k
mal. Q. N., nar. XX.X.XXXX.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

8. Odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pričom má

za to, že súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie splnenia podmienok na
zapretie otcovstva, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon
dospel k správnym skutkovým zisteniam pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie
splnenia podmienok na zapretie otcovstva, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými argumentmi
účastníkov konania a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej

inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou
vecou i správne vyložil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na
písomné vyhotovenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumentynenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Pre úplnosť je potrebné
uviesť nasledovné:

9. V zmysle § 15 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p. (ďalej len „zákon o tvorbe právnych
predpisov“), o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo
známym každému, koho sa to týka.

10. V zmysle § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v z.n.p. (ďalej len „zákon o rodine“), ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia
trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel
matky.

11. V zmysle § 86 ods. 1 zákona o rodine, manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o

skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť
na súde, že je jeho otcom.

12. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že právnou úpravou ustanovená lehota na podanie zapieracej
žaloby (zapieracia lehota) nie je v rozpore s označenými článkami dohovoru. Vymedzenie tejto lehoty

a podmienok jej plynutia však musí vyváženým spôsobom rešpektovať práva všetkých v týchto
právnych vzťahoch zúčastnených osôb. Zákonom č. 94/1963 Zb. ustanovená 6-mesačná zapieracia
lehota poskytovala dotknutým osobám neprimerane krátky časový priestor na uplatnenie ich práv, a
preto bola rešpektujúc práva priznané ústavou i dohovorom novou zákonnou úpravou - zákonom č.
36/2005 Z.z. predĺžená na 3 roky. Z hľadiska vyváženia všetkých dotknutých záujmov pri usporiadaní

právnych vzťahov súvisiacich s právnym otcovstvom je potrebné zobrať do úvahy predovšetkým
moment začatia plynutia zapieracej lehoty, ktorý musí zohľadňovať okamih, v ktorom sa právny otec
dozvedel o skutočnostiach spochybňujúcich jeho otcovstvo. Právnou úpravou ustanovené začatie
plynutia zapieracej lehoty od momentu, keď sa manžel matky dozvedel o narodení dieťaťa, totiž
neprimerane oslabuje jeho záujmy.(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL.ÚS 1/2010

zo dňa 20.4.2011)

13. K odvolaciemu argumentu navrhovateľa, že o tom, že sa manželke narodila dcéra, sa dozvedel až v
novembri 2015 od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny v D. Y., je na mieste uviesť, že navrhovateľ mal
túto vedomosť podstatne skôr. Navrhovateľ na výsluchu zo dňa 24.2.2017 uviedol aj tieto skutočnosti:

„Ten mu jedného dňa oznámil, že z listín, ktoré boli doručené obci bolo zistené, že jeho manželka má
dcéru. V tom čase on nevedel, že je zapísaný ako otec dieťaťa. Toto zistenie, že jeho manželka má
dcéru bolo v čase, keď maloletá mala 2 alebo 3 roky, presnejšie to uviesť nevie.“ Matka mal. dieťaťa
vypovedala na pojednávaní zo dňa 4.5.2017 aj toto: „Na dotaz sudkyne na otázku, že kedy matka dala
na vedomie, resp. kedy oznámila navrhovateľovi, že sa jej narodila dcéra udáva, že bolo to v roku 2008

koncom J. 2008, upresňuje matka, keď som prihlásila malol. dieťa na matrike a dostala rodný list.“ a aj
toto: „Taktiež mal vedomosť o tom, že som tehotná, skontaktovala som sa s ním cez facebook, vtedy
bol v Írsku. Napísala som mu správu:“ čakám dieťa, nie sme rozvedený a dieťa automaticky ide na jeho
meno, tzn., že bude N. a v rodnom liste bude zapísaný ako otec.“ Z uvedených výpovedí vyplýva, že
navrhovateľ najneskôr v roku 2011 (navrhovateľom uvedené 3 roky od narodenia mal. Q. v roku 2008)

mal vedomosť o tom, že sa narodila mal. Q. a že nie je jej otcom.

14. Nemožno priznať úspech odvolaciemu argumentu navrhovateľa, že o tom, že je uvádzaný ako
otec dieťaťa v rodnom liste, taktiež nevedel. V zmysle § 15 zákona o tvorbe právnych predpisov
platí nevyvrátiteľná domnienka všeobecnej znalosti práva, teda o všetkom, čo bolo v zbierke zákonov

vyhlásené, sa má za to, že dňom vyhlásenia sa stalo známym každému, koho sa to týka. Navrhovateľ
ako manžel matky mal. dieťaťa si musel byť vedomý prvej domnienky otcovstva, ktorá je upravená v
ustanovení § 85 ods. 1 zákona o rodine, teda, že za otca sa bude považovať manžel matky, a to bez
ohľadu na skutočnosť, či podpisom potvrdí otcovstvo alebo nie.

15. K odvolacej námietke navrhovateľa v súvislosti s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
platnou od roku 2012, je potrebné uviesť, že navrhovateľ mal zrejme na mysli nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL.ÚS 1/2010 zo dňa 20.4.2011. Toto rozhodnutie zdôrazňuje, že je
potrebnézohľadňovaťokamih,vktoromsaprávnyotecdozvedeloskutočnostiachspochybňujúcichjehootcovstvo.Ustanovenie§86ods.1zákonaorodineúčinnéod1.1.2016uvedenúskutočnosťzohľadňuje,
keď sústreďuje pozornosť na moment získania vedomosti o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich,
že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke. Navrhovateľ ako manžel, ktorý neudržiaval intímny

pomer s matkou maloletého dieťaťa, musel mať najneskôr v roku 2011 (navrhovateľom uvedené 3 roky
od narodenia mal. Q. v roku 2008) vedomosť o tom, že nie je otcom mal. Q.. Z uvedeného je zrejmé,
že návrh podaný navrhovateľom dňa 11.1.2016 na súde prvej inštancie bol podaný po uplynutí 3 ročnej
lehoty.

16. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 387 ods. 1 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

17. O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok.

18. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).