Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, December 14, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 60Cb/295/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6106210061
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Pikulová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6106210061.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Pikulovou v právnej veci žalobcu

BINYAPI HOLDING s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karpatské námestie 10A, IČO: 44 745 559 proti
žalovanému Slovenská pošta, a.s., so sídlom v Banskej Bystrici, Partizánska cesta 9, IČO: 36 631 124,
zastúpenému JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, so sídlom vo Zvolene, Tehelná 189, o zaplatenie
1.067.225,65 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 666,52 Eur, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Pôvodný žalobca Lawyer Partners a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, IČO: 35 944 471 sa
prostredníctvom svojho bývalého právneho zástupcu podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu
doručeným tunajšiemu súdu dňa 19. 06. 2006 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 32.151.240,-
Sk (1.067.225,65 Eur) s príslušenstvom, titulom náhrady škody.

2) Vo veci bol v skrátenom konaní vydaný platobný rozkaz tunajšieho súdu č. k. 1Rob/493/2006-64 zo
dňa 24. 07. 2006, proti ktorému podal žalovaný dňa 10. 08. 2006 v zákonnej lehote odpor (na č. l. 66 -
69 p. v.), v ktorom neuznal nárok žalobcu a navrhol ho zamietnuť.

3) Toto súdne konanie bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 60Cb/134/2006.

4) Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 60Cb/134/06-266 zo dňa 12. decembra 2008 (na č. l.

266 - 274 p. v.) zaviazal žalovaného zaplatiť pôvodnému žalobcovi sumu 32.151.240,- Sk (1.067.225,65
Eur) do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a zároveň tiež uložil povinnosť žalovanému
nahradiť pôvodnému žalobcovi trovy konania vo výške 33.193,92 Eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške 34.204,47 Eur na účet právneho zástupcu pôvodného žalobcu, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

5) Ako vyplynulo z citovaného rozsudku, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca

odovzdal žalovanému 69 894 kusov doporučených listových zásielok, za účelom doručenia adresátom
a žalovaný zásielky prevzal. Týmto medzi nimi došlo k uzavretiu zmluvy o poskytnutí poštovej služby,
z ktorej žalovanému ako poskytovateľovi univerzálnej poštovej služby vznikla povinnosť prevzaté
zásielky doručiť adresátom a žalobcovi povinnosť za objednanú službu riadne zaplatiť. Žalobca sisvoju povinnosť splnil a žalovanému zaplatil za každú doporučenú listovú zásielku sumu 23,- Sk, spolu
1.607.562,- Sk. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. V dôsledku sťažností zo
strany adresátov, že im zásielka dodaná nebola, sa žalobca podaním reklamácie u žalovaného domáhal

prešetrenia doručenia zásielok. Reklamáciu vykonal tak, že za účasti notárky zamestnankyni pošty
odovzdal v krabiciach reklamačné hárky spolu s podacím lístkom a ďalšími dokladmi. Prijatie reklamácie
bolo potvrdené zamestnankyňou pošty na sprievodnom liste. Uvedené skutočnosti dokazuje notárska
zápisnica a potvrdené prijatie sprievodného listu, ktorého prílohou boli krabice obsahujúce reklamačné
a podacie hárky. Vzhľadom na túto skutočnosť považoval súd reklamáciu za riadne podanú, a to v

súlade s platnými Poštovými podmienkami a reklamačným poriadkom. Súd dospel k záveru, že žalobca
dôvodne reklamoval dodanie listových zásielok, keďže mal pochybnosti o ich riadnom doručení. Bolo
povinnosťou žalovaného tieto reklamácie prešetriť v rámci reklamačného konania tak, ako mu to ukladá
reklamačný poriadok a pokiaľ by reklamácie neboli dôvodné, vybaviť ich ako neopodstatnené, resp.
nedôvodné. Poštové podmienky totiž nehovoria o tom, že reklamáciu by bolo potrebné posudzovať už
pri prijatí. Súd mal za to, že potvrdenie sprievodného listu, ktorý obsahoval údaje o reklamovaných

listových zásielkach možno považovať za riadne, resp. účinné prijatie reklamácie a teda v tomto prípade
došlo k právne relevantnému začatiu reklamačného konania. Reklamácia bola žalobcom podaná v
lehote stanovenej reklamačným poriadkom, t.j. v lehote 6 mesiacov od podania zásielky. V zmysle
reklamačného poriadku mal žalovaný od prijatia reklamácie 30 dňovú lehotu na jej vybavenie. V
konaní bolo preukázané, že reklamácia v uvedenej lehote vybavená nebola. Uvedenú skutočnosť

nepoprel ani žalovaný, ktorý namietal len riadne podanie reklamácie, resp. jej prijatie. Keďže teda
nedošlo k vybaveniu reklamácie v stanovenej lehote, reklamácia sa považuje v zmysle reklamačného
poriadku za opodstatnenú, čím žalobcovi vznikol v súlade s ustanovením čl. 69 ods. 2 a čl. 71 ods. 1
písm. a) Poštových podmienok nárok na náhradu škody vo výške dvadsaťnásobku sadzby za službu
doporučene. Súd mal preukázané, že žalobca za jednu listovú zásielku zaplatil sumu 23,- Sk. Teda

výška náhrady škody potom predstavovala sumu 32.151.240,- Sk (1.067.225,65 Eur), tak ako si správne
uplatnil žalobca. Nárok na náhradu škody vyplýva žalobcovi priamo z Poštových podmienok, ktoré sú
špeciálnym predpisom a preto v konaní nie je potrebné vznik škody preukazovať. Na nároku žalobcu
nič nemení ani skutočnosť, že reklamácie boli prešetrené žalovaným v priebehu súdneho konania.
Reklamačný poriadok totiž jasne uvádza, že nevybavením reklamácie v lehote 30 kalendárnych dní,

resp. po predĺžení v lehote 60 kalendárnych dní, sa reklamácia považuje za opodstatnenú (čl. 63 ods. 4
Poštových podmienok). V danom prípade sa reklamovalo nedodanie zásielok, pričom tieto sa považujú
za nedodané, a to márnym uplynutím lehoty na vybavenie reklamácie, čím žalobcovi vzniká nárok na
náhradu škody. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci, s poukazom na citované zákonné
ustanovenia, ako aj na skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, považoval súd žalobu za dôvodnú a preto

žalobcovi v celom rozsahu vyhovel. Z dôvodov už vyššie uvedených potom považoval súd žalovaným
vznesené námietky za právne irelevantné. Nárok pôvodného žalobcu posúdil súd podľa § 23 ods. 1
Zákonač.507/2001Z.z.opoštovýchslužbáchvzneníneskoršíchpredpisov,podľačl.62a63Poštových
podmienok,účinnýchod01.10.2004-reklamačnéhoporiadku,podľačl.69ods.2citovanýchPoštových
podmienok a podľa čl. 71 ods. 1 písm. a) citovaných Poštových zásielok.

6) Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 02. 03. 2009
v zákonnej lehote odvolanie (na č. l. 276 - 285 p. v.).

7) Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č. k. 43Cob/114/2009-329 zo dňa 21.

mája 2009 (na č. l. 329 - 337 p. v.) rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/134/06-266 zo
dňa 12. decembra 2008 potvrdil a zaviazal žalovaného nahradiť pôvodnému žalobcovi trovy odvolacieho
konania vo výške 7.833,84 Eur na účet jeho právneho zástupcu.

8) Citované rozsudky prvostupňového, ako aj odvolacieho súdu nadobudli právoplatnosť dňom 29. 06.

2009 a vykonateľnosť dňom 03. 07. 2009.

9) Dňa 23. 03. 2010 bolo na Najvyšší súd Slovenskej republiky doručené mimoriadne dovolanie, ktoré
podal Generálny prokurátor Slovenskej republiky na podnet žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica z 12. decembra 2008 č. k. 60Cb/134/06-266 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici z 21. mája 2009 č. k. 43Cob/ 114/2009-329, pričom navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutia zmenil tak, že návrh zamieta (na č. l. 341 - 354 p. v.).10) Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením č. k. 5M Obdo 2/2010-398 zo
dňa 26. októbra 2011 (na č. l. 398 - 408 p. v.) rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 12.
decembra 2008 č. k. 60Cb/134/06-266 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 21. mája 2009

č. k. 43Cob/114/2009-329 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nadobudlo právoplatnosť dňom 15. 12. 2011.
Dovolací súd dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené. Podľa jeho právneho názoru
došlo v prejednávanej veci v konaniach na súdoch nižších stupňov k procesným nesprávnostiam,
ktoré vykazujú znaky tzv. inej vady konania. Judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je

nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu považovaná za prejav a dôsledok tzv. inej procesnej vady
konania, majúcej za následok nesprávne rozhodnutie veci (R 111/1998). Ďalej podľa názoru dovolacieho
súdu, v rozhodnutiach súdov prvého stupňa i odvolacieho súdu absolútne absentuje zdôvodnenie
zistenia skutkového stavu a právne posúdenie základu nároku na náhradu škody, ako aj predpoklady
pre priznanie nároku na náhradu škody. V súdenom prípade išlo o porušenie právnych povinností
ustanovených inými právnymi predpismi, než Obchodným zákonníkom, preto zodpovednosť za škodu

sa spravuje všeobecným režimom náhrady škody, obsiahnutej v Občianskom zákonníku (§ 420 a nasl.).
Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie
právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
a zavinenie. V rozhodnutiach oboch súdov chýba zdôvodnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za

škodu; konkrétne existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
Podľa názoru dovolacieho súdu, súdy sa vôbec nezaoberali otázkou, či na strane žalobcu vznikla škoda,
teda ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného - žalobcu a ktorá je objektívne vyjadriteľná
peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, či došlo k zmenšeniu majetku poškodeného (prípadne, či mu
vznikli náklady potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav). Bez splnenia predpokladu, že na

strane žalobcu vznikla škoda, nemožno žalobcovi priznať nárok na náhradu škody. V tejto súvislosti
dovolací súd poukázal na príslušné ustanovenia zákona o poštových službách, Poštových podmienok
i Reklamačného poriadku, ktoré upravujú, že poskytovateľ služby, resp. podnik zodpovedá za škodu,
ktorá vznikla odosielateľovi zásielky. Preto nie je správny záver súdov, že v konaní nie je potrebné
preukazovať vznik škody. Preukázanie vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej

povinnosti a škodou patrí medzi základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Porušením
povinností zo strany žalovaného zo záväzkového vzťahu ešte automaticky neznamená, že žalobcovi
aj vznikla škoda. Zákon o poštových službách a Poštové podmienky upravujú len rozsah náhrady
škody, teda výšku škody, výpočet pre stanovenie výšky náhrady škody 20-násobok poštovej sadzby
za službu doporučene podľa tarify, ak ide o nedodanie doporučenej zásielky alebo o zničenie jej

obsahu. Bolo by absolútne nelogické a v rozpore s hmotným právom a reparačnou funkciou náhrady
škody, ak by bol žalovaný zaviazaný nahradiť žalobcovi škodu, hoci na strane žalobcu žiadna škoda -
majetková ujma nevznikla. V odôvodneniach súdov taktiež absentuje odôvodnenie príčinnej súvislosti
medzi vznikom škody a protiprávnym konaním žalovaného (kauzálny nexus), t.j., že škoda žalobcovi
vznikla následkom protiprávneho konania žalovaného. Poškodený pritom musí dokázať, že škoda by

mu nebola vznikla, keby k úkonu zo strany škodcu nedošlo. V odôvodneniach rozsudkov súdov takisto
absentuje zdôvodnenie otázky a dôvodov zbavenia sa zodpovednosti žalovaného za škodu, na ktoré
poukazoval žalovaný počas konania i v samotnom odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa a na
tento nedostatok poukázal aj generálny prokurátor vo svojom mimoriadnom dovolaní.

11) Keďže súdy nedostatočne zistili skutkový stav v súvislosti s posúdením predpokladov zodpovednosti
za škodu a nedostatočne odôvodnili predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, posúdenie
otázky absolútnej neplatnosti 69 894 písomných jednostranných právnych úkonov - reklamácií pre
rozpor s dobrými mravmi by bolo predčasné. Dovolací súd tiež dodal, že dovolaním napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa nebolo možné v dovolacom

konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, keďže vzhľadom na už
spomenutú tzv. inú vadu nemožno posúdiť, či súdy správne aplikovali príslušnú právnu normu na zistený
skutkový stav a či z nej vyvodili správne právne závery. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto po
zistení, že v konaní došlo k vyššie uvedenej procesnej vade konania v zmysle § 243f ods. 1 písm. b)
O. s. p., na ktorú musel vziať zreteľ, zrušil mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i v spojení s § 243b O. s. p.).

12) Po vrátení veci z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na tunajší súd dňa 29. 12. 2011 bola veci
pridelená sp. zn. 60Cb/295/2011, pod ktorou je ďalej vedená (na č. l. 410 p. v.).13) V priebehu súdneho konania, dňa 29. 05. 2012 doručil žalovaný na tunajší súd prostredníctvom
svojho právneho zástupcu vzájomný návrh datovaný dňa 22. 05. 2012, na základe ktorého sa domáha

voči spoločnosti Lawyer Partners a.s., so sídlom Prievozská 37, 821 09 Bratislava, IČO 35 944 471
(pôvodnému žalobcovi) zaplatenia sumy 1.142.457,70 Eur s príslušenstvom (na č. l. 442 - 446 p. v.).

14) Dňa 15. 06. 2012 (na č. l. 452 p. v.) a následne i dňa 02. 07. 2012 (na č. l. 459 p. v.) doručil
pôvodný žalobca na tunajší súd návrh na zmenu účastníka konania na strane žalobcu, ktorému súd v

zmysle ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O. s. p. vyhovel a uznesením č. k. 60Cb/ 295/2011-470 zo dňa 6.
júla 2012 pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že z konania ako žalobca vystúpila
obchodná spoločnosť Lawyer Partners a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, IČO: 35 944 471 a na
jej miesto ako účastník na strane žalobcu vstúpila do konania obchodná spoločnosť Finance corporation,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, IČO: 36 774 863. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a
vykonateľnosť dňom 01. 08. 2012 (na č. l. 470 - 472 p. v.).

15) Uznesením č. k. 60Cb/295/2011-505 zo dňa 2. novembra 2012 (právoplatným a vykonateľným
dňa 12. 11. 2012) vylúčil súd vzájomný návrh žalovaného zo dňa 22. 05. 2012 o zaplatenie sumy
1.142.457,70 Eur s príslušenstvom na samostatné konanie, ktorému konaniu bola pridelená sp. zn.
60Cb/209/2012.

16) Písomným podaním zo dňa 26. 11. 2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 11. 2012 (na č. l. 513
p. v.) zobral žalobca prostredníctvom svojho bývalého právneho zástupcu svoju žalobu v celom rozsahu
späť z dôvodu, že žalovaný sám dobrovoľne zaplatil žalovanú sumu.

17) Tunajší súd svojím uznesením č. k. 60Cb/295/2011-519 zo dňa 17. januára 2013 (na č. l.
519 - 524 p. v.) konanie vo veci zastavil a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č. k.
41Cob/54/2013-558 zo dňa 30. apríla 2013 (na č. l. 558 - 565 p. v.) vyššie citované uznesenie tunajšieho

súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho
súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie (na č. l. 567 - 569 p. v.), ktoré
dovolanie Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením č. k. 4Obdo 65/2013-583 zo
dňa 30. októbra 2014 odmietol a zaviazal žalobcu nahradiť žalovanému na účet právneho zástupcu
trovy dovolacieho konania v sume 3.078,94 Eur. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.

12. 2014 a vykonateľnosť dňa 16. 12. 2014 (na č. l. 583 - 587 p. v.).

18) Následne tunajší súd opätovne v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu č. k.
41Cob/54/2013-558 zo dňa 30. apríla 2013 (ktorého právnym názorom bol viazaný) o späťvzatí žaloby
rozhodoval a uznesením č. k. 60Cb/295/2011-590 zo dňa 31. marca 2015 konanie vo veci nezastavil s

tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude v konaní pokračovať. Citované uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 06. 05. 2015 a vykonateľnosť dňa 20. 04. 2015 (na č. l. 590 - 594 p. v.).

19) Súd nariadil vo veci termín pojednávania na deň 01. 12. 2015. Právny zástupca žalobcu e-mailom
zo dňa 30. 11. 2015 (na č. l. 602 - 606 p. v.) a v origináli doplnenom dňa 03. 12. 2015 (na č. l. 615

- 618 p. v.) ospravedlnil svoju, aj žalobcovu neúčasť na pojednávaní a navrhol pojednávanie odročiť
z dôvodu zahraničnej pracovnej cesty konateľa spoločnosti žalobcu. O tejto skutočnosti sa právny
zástupca žalobcu dozvedel dňa 30. 11. 2015, kedy mu konateľ spoločnosti žalobcu preposlal pozvánku
na zahraničné obchodné rokovanie s tým, že mu zároveň oznámil, že trvá na svojej osobnej účasti na
pojednávaní.

20) Tunajší súd e-mailom zo dňa 01. 12. 2015 (na č. l. 607 - 608 p. v.) oznámil právnemu zástupcovi
žalobcu, že ospravedlnenie neúčasti s návrhom na odročenie pojednávania neakceptuje a pojednávanie
nariadené na deň 01. 12. 2015 o 14.00 h na Okresnom súde Banská Bystrica sa uskutoční. Právny
zástupca žalobcu v reakcii na e-mail súdu uviedol, že vzhľadom na čas sa nestihne dopraviť na

pojednávanie, v záujme nezmariť nariadené pojednávanie žalobca súhlasí s tým, aby sa pojednávalo v
jeho neprítomnosti. Má však záujem navrhnúť na vykonanie dôkazy a preto požiadal súd, aby nevyhlásil
dokazovanie za skončené. Na základe tejto skutočnosti potom súd v zmysle ustanovenia § 101 ods.2 O. s. p. pojednával vo veci v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, pričom prihliadol na
obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

21) Súd opätovne vykonal vo veci dokazovanie - v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. k. 5M Obdo 2/2010-398 zo dňa 26. októbra 2011 - a to výsluchom právneho
zástupcu žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav veci:

22) Podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu v písomnom podaní nazvanom ako „Zdôvodnenie

žalobného nároku, Návrh na vykonanie dôkazov“ zo dňa 22. 11. 2012, doručenom súdu dňa 23. 11.
2012 (na č. l. 506 - 509 p. v.), toto podanie podáva z dôvodov uvedených v rozhodnutí Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), ktorý vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,
ďalej však najmä z dôvodu, že žalovaný žiada žalobu žalobcu zamietnuť, pričom toto rozhodnutie NS
SR si vykladá nesprávne. Tvrdí, že na jeho základe je možné dospieť k záveru, že žalobný nárok
žalobcu je neopodstatnený, čo však nie je pravdou. NS SR len konštatoval, že podľa jeho názoru

sa súdy nižších stupňov dostatočne nevenovali preukazovaniu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť.
Uviedol, že len ak sa táto škoda preukáže, je možné žalobný nárok žalobcovi priznať a to v tej výške,
ktorú žalobca aj žaluje. NS SR uviedol, že zodpovednosť za škodu sa bude spravovať všeobecným
režimom náhrady škody, obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Podľa ustanovenia § 420 ods.
1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti,

pričom základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existenciaškody,príčinnásúvislosťmedziporušenímprávnejpovinnostiaškodouazavinenie.PodľaNS
SR sa súdy nižších stupňov vôbec nezaoberali tým, či škoda vznikla alebo nie. Bez tohto predpokladu
nemožno podľa NS SR priznať náhradu škody. Zákon o poštových službách a Poštové podmienky podľa
názoru NS SR upravujú len výšku náhrady škody, a to ako 20-násobok poštovej sadzby za službu

doporučene podľa tarify.

23) Ďalej podľa tvrdenia právneho zástupcu žalobcu vo vyššie citovanom písomnom podaní, bez ohľadu
na právny názor žalobcu v tomto konaní, škoda žalobcovi nepochybne vznikla a to v omnoho väčšom
rozsahu, ako priznáva jej náhradu Zákon o poštových službách a Poštové podmienky. Žalobca by

nepristúpil k žalovaniu škody, ak by mu nebola bývala vznikla a práve táto skutočnosť ho viedla k
tomu, aby reklamácie zásielok podal. V opačnom prípade, keby mu konanie žalovaného zabezpečilo
očakávaný zisk, ktorý zo zásielok právom očakával, nebol by ani len zvažoval náhradu akejkoľvek škody.

24) Predpoklady zodpovednosti vzniku škody žalobca vo vyššie citovanom písomnom podaní

preukazoval nasledovne:

a) Porušenie právnej povinnosti žalovaného
Žalobcadňa08.02.2006uzavrelsožalovaným69894zmlúvoposkytnutípoštovejslužby„doporučene“.
Na základe uvedeného mal žalovaný povinnosť zásielky doručiť. Žalobca trvá na tom, že žalovaný

tieto zásielky nedoručil a týmto svojím konaním porušil svoju povinnosť, ktorá mu vznikla zo zmlúv o
poskytnutí poštovej služby, pričom však za službu, ktorý bol povinný vykonať mal riadne zaplatené.
Nakoľko negatívnu skutočnosť nemá ako žalobca preukázať a v O. s. p. v zásade platí, že žalovaný
je povinný na vyvrátenie tvrdených skutočností v takomto prípade poskytnúť protidôkaz, žalobca
žiadal, aby opak (t.j. doručenie zásielok) preukázal žalovaný, pričom žalovaný je spôsobilý tento

dôkaz poskytnúť. Doporučené zásielky sa doručujú proti podpisu adresáta a teda, ak ich žalovaný
doručil, musí disponovať hárkami, kde ich doručenie „podpísali“ priamo adresáti, resp. osoby, ktorým
boli určené. Žalobca zdôraznil, že jednoznačne trvá na poskytnutí takéhoto protidôkazu, nakoľko iný
protidôkaz nebude hodnoverný. Pritom vychádza z predchádzajúceho dokazovania, kde žalobca priamo
preukázal, že tvrdenie žalovaného o počte a osobách, ktoré mali prevziať zásielky je nepravdivé. Preto

podpisový hárok bude nevyvrátiteľným protidôkazom, ktorý nebude vzbudzovať žiadne pochybnosti.
V opačnom prípade žalobca trvá na tom, že žalovaný nedoručil ani jednu zo zásielok, ktorá mu bola
odovzdaná na doručenie. Žalobca v zásade nechcel a nepotreboval vedieť mená adresátov, ktorým
neboli zásielky doručené. Z tohto dôvodu nemal prečo žiadať o kompletný prehľad o doručovaní zásielok
(t.j. nepotreboval využiť k službe „doporučene“) žiadne iné služby tak, ako to uviedol NS SR. Skutočnosť,

prečo žalobca žiadal žalovaného o poskytnutie dokumentov, z ktorých by mohol zistiť, ktoré zásielky
doručené boli a ktoré nie, mala pre žalobcu ten význam, že by vedel počet, nie presné mená adresátov,
ktorým žalovaný zásielky nedoručil.b) Existencia škody
Zásielky určené na doručenie adresátom obsahovali návrh na mimosúdne urovnanie sporu, resp. návrh
novácie (keďže žalobca trval na tom, že jeho nárok nie je sporový, ale jednoznačný). Vzhľadom na

dôkazy, ktorými žalobca disponoval, mal za jednoznačne preukázané, že žalovanú istinu, ktorá mu
prislúchala, vysúdi. Pohľadávka žalobcu existovala z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov
a následných poplatkov z omeškania, pričom 08. 02. 2006 ešte neplatil tzv. „Generálny pardón“ (ten
platil od 20. 02. 2006), takže pohľadávka žalobcu bola enormne vysoká. Návrh novácie obsahoval návrh
žalobcu zasielaný adresátom, aby títo zaplatili sumu 5.000,- Sk (teraz 165,97 Eur). Vzhľadom na toho

času vysoké poplatky z omeškania bolo reálne možné očakávať, že adresáti na nováciu pristúpia a za
pomerne smiešnu sumu v porovnaní s vysokým nárokom žalobcu, túto sumu zaplatia. Ušlý zisk z každej
zásielky si preto žalobca vyčísľuje na sumu 165,97 Eur. Náklady vynaložené na doručenie zásielky (t.j.
poštovné) si žalobca vyčísľuje na 23,- Sk, t.j. 0,76 Eur. To znamená, že celková škoda vzniknutá pri
jednej zmluve o poskytnutí poštovej služby je 166,73 Eur. Nakoľko žalovaný nedoručil ani jednu zásielku,
celková škoda vzniknutá z porušenia všetkých zmlúv je 11.653.426,62 Eur. Vzhľadom k špeciálnemu

ustanoveniu o výške škody žalobca trvá na uplatnenej žalovanej sume 1.067.225,65 Eur.

c) Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou
Príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti žalovaného spočíva v tom, že
žalovaný si niekoľkonásobne nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o poskytnutí poštovej

služby, hoc za to dostal zaplatené, čoho následkom bolo, že žalobca prišiel o reálne náklady vynaložené
na poskytnutie služby, ktorá mu však poskytnutá nebola a zároveň prišiel o zisk, ktorý mohol spravodlivo
od adresátov očakávať. V danom momente je dôležitá aj časová otázka. Práve v tomto období bolo
pre adresátov ešte veľmi výhodné a zaujímavé pristúpiť na ponuku žalobcu, nakoľko ešte stále boli v
platnosti vysoké poplatky z omeškania, ktoré boli reálne vymožiteľné.

d) Zavinenie
Otázku zavinenia považuje žalobca za jednoznačnú. Žalovaný si bol vedomý pri uzatváraní zmlúv o
poskytnutí poštovej služby „doporučene“ svojich povinností, bol si vedomý počtu týchto zmlúv a mal ich
vykonať prostredníctvom svojich zamestnancov. Sám prevzal na seba povinnosť, ktorá mu zo zmluvy

vyplývala a prijal za poskytnutie tejto služby peňažné plnenie.

25) Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať výsluch svedka B. Z., v čase doručovania
zásielok zamestnanca žalovaného, ktorý by vedel svojou výpoveďou preukázať, čo bolo obsahom
listovej zásielky, ako aj skutočnosť, koľko týchto zásielok bolo nedoručených. Ďalej navrhol výsluch

všetkých adresátov, ktorým boli zásielky doručované a zároveň trval na predložení protidôkazu
špecifikovaného vyššie, ktorý je povinný zabezpečiť žalovaný. S poukazom na ustanovenia § 420 ods.
1 a ods. 2, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj s prihliadnutím na vyššie uvedené, žalobca
potom navrhol, aby súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu trov
právneho zastúpenia.

26) Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05. 03. 2012, doručenom súdu
dňa 07. 03. 2012 (na č. l. 424 - 430 p. v.) uviedol, že z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia NS SR
vyplýva, že NS SR vytkol obidvom vo veci konajúcim súdom nižších stupňov tieto skutočnosti:

a) nepreskúmateľnosť obidvoch rozhodnutí, ktoré nespĺňali požiadavky stanovené v § 157 ods.
2 O. s. p.

b) súdy pri výklade a aplikácii príslušných (na vec sa vzťahujúcich) právnych predpisov neprihliadali
na princíp spravodlivosti pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom

účastníkov konania. Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, nie je možné priznať žalobcovi
náhradu škody za tie zásielky, ktoré žalovaný ich adresátom riadne dodal. Poukázal na skutočnosť,
že tak zákon č. 507/2001 Z. z. o poštových službách (ďalej aj „ZoPS“), ako aj Poštové podmienky
(ďalej aj „PP“) upravujú zodpovednosť podniku za škodu, ktorá vznikne nedodaním zásielky (viď
ustanovenie § 34 ods. 1 ZoPS, resp. článok 69 ods. 1 písm. a) PP) a nie zodpovednosť za škodu,

ktorá vznikne nevybavením reklamácie. Citované predpisy teda umožňujú sankcionovanie podniku v
podobe povinnosti nahradiť škodu, avšak táto sankcia je (okrem splnenia všetkých predpokladov pre
vznik zodpovednosti za škodu) viazaná na splnenie podmienky nedodania zásielky a nie nevybavenia
reklamácie. Logicky je zmyslom citovaných predpisov postihovať podnik za to, že určitú zásielku nedodáa nie za to, že v stanovenej lehote nevybaví reklamáciu. Tým, že súdy žalobe vyhoveli, priznali žalobcovi
náhradu škody za oneskorené vybavenie reklamácie a nie za nedodanie zásielky, čo je v rozpore s
účelom citovaných predpisov, ktorým je sankcionovať poštu za nedodanie zásielky a nie za nevybavenie

reklamácie. Súdy ohľadne skutočného rozsahu doručenia zásielok dokazovanie nevykonali a žalobcovi
priznali paušálnu náhradu škody za nedodanie zásielok v celkovej požadovanej sume 32.151.240,- Sk
(1.067.225,65 Eur) napriek tomu, že zásielky, ktoré žalobca prostredníctvom žalovaného odosielal, boli
v skutočnosti ich adresátom riadne dodané a napriek tomu, že žalobca vznik škody ani nepreukázal.
V prejednávanej veci bolo teda nevyhnutné dôsledne skúmať rozsah dodania zásielok, ako aj to,

ktoré zo zásielok príp. neboli adresátom dodané vôbec, resp. ktoré boli dodané s oneskorením. Pri
oneskorených zásielkach bez zaručenej doby dodania, o aké ide aj v tomto prípade, totiž priamo
zákon vylučuje priznanie náhrady škody žalobcovi. Zisťovanie skutočného rozsahu doručenia zásielok
má pre rozhodnutie súdu zásadný význam. V rámci doterajšieho dokazovania ohľadne skutočného
rozsahu doručenia zásielok žalovaný spolu s písomným podaním (doručeným súdu dňa 19. 09.
2008) označil a tiež súdu predložil dôkazy preukazujúce rozsah doručenia zásielok, ktorých nedodanie

bolo predmetom reklamácie zo strany žalobcu. Z takto predloženého sumárneho prehľadu vyplynulo,
že celkový počet zásielok, ktoré žalobca odosielal prostredníctvom žalovaného, predstavuje 69 885
ks zásielok a preto údaj žalobcu o odoslaní a následnom reklamovaní 69 894 ks zásielok považuje
žalovaný za nesprávny. Z celkového počtu 69 885 ks odoslaných zásielok dodal žalovaný ich adresátom
69 008 ks zásielok; celkový počet nedodaných zásielok teda predstavuje len 877 ks, čo predstavuje

zanedbateľných 1,25 % z celkového počtu odoslaných zásielok. Údaje a doklady, ktoré boli podkladom
pre vypracovanie sumárneho prehľadu boli poskytnuté jednotlivými dodacími poštami, pričom príslušné
dodacie pošty overovali dodanie predmetných zásielok vychádzajúc pritom z údajov dodacích kníh, v
ktorých adresát (resp. jeho splnomocnenec či oprávnený prijímateľ) svojím podpisom potvrdí prevzatie
zásielky a dátum tohto prevzatia.

c) napriek tomu, že žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, súdy sa nezaoberali otázkou, či na
strane žalobcu škoda vôbec vznikla. Dovolací súd v tomto smere konštatoval, že v prejednávanej veci
je potrebné otázku náhrady škody, zaplatenia ktorej sa žalobca domáha, posudzovať podľa ustanovenia
§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“). K predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu

v zmysle § 420 OZ právny zástupca žalovaného uviedol (vo vzťahu k porušeniu právnej povinnosti),
že zmluvou o poskytnutí poštovej služby uzavretej so žalobcom ako odosielateľom prevzal žalovaný na
seba voči žalobcovi povinnosť dodať vybratú poštovú zásielku. Z celkového počtu 69 885 ks vybratých
poštových zásielok si žalovaný uvedenú povinnosť splnil vo vzťahu k 69 008 ks zásielok. To znamená,
že k tomuto počtu zásielok nemožno ani len uvažovať o náhrade škody, pretože ohľadne týchto zásielok

žalovaný vo vzťahu k žalobcovi právnu povinnosť neporušil. Nedodanie vybratých poštových zásielok
sa teda týka nanajvýš 877 ks zásielok a teda teoreticky len tento počet zásielok môže byť bratý do úvahy
pri úvahe o spôsobenej škode. Vo vzťahu k ďalšiemu predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu (vznik
skutočnej škody) právny zástupca žalovaného uviedol, že samotný žalobca nielenže nepreukazoval,
ale dokonca ani netvrdil, že by mu v dôsledku činnosti žalovaného vznikla škoda. V nadväznosti na

fakt, že nedoručených bolo maximálne 877 ks zásielok platí, že nanajvýš nedoručením týchto zásielok
mohla hypoteticky žalobcovi vzniknúť škoda. Žalovaný je však presvedčený, že nedoručenie uvedených
zásielok ich adresátom nemalo za následok vznik škody na strane žalobcu, či už v podobe skutočnej
škody alebo ušlého zisku. Ak teda žalobcovi žiadna škoda nevznikla, nemôže súd žalovaného k náhrade
škody zaviazať. Pravdou je, že žalovaný priznal nedoručenie 877 ks zásielok vybratých od žalobcu,

avšak nikdy žiadnu škodu neuznal a ani uznať nemohol. Podľa názoru žalovaného, táto skutočnosť
nemala u žalobcu za následok vznik škody. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním
ako príčinou a vznikom škody vrátane jej rozsahu ako jej následkom právny zástupca žalovaného
tvrdil, že pokiaľ ide o 69 008 ks zásielok (z celkového počtu 69 885 ks vybratých od žalobcu), tieto
žalovaný určeným adresátom riadne doručil. Vo vzťahu k týmto zásielkam teda nemožno uvažovať o

protiprávnom konaní, vzniku škody a ani o existencii príčinnej súvislosti. Pokiaľ ide o 877 ks zásielok
nedodaných adresátom, o existencii či neexistencii príčinnej súvislosti bude možné teoreticky uvažovať
jedine v prípade, ak žalobca primárne preukáže vznik škody spôsobený nedodaním týchto zásielok.
K poslednému predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu (zavinenie) právny zástupca žalovaného
uviedol, že ustanovenie § 420 OZ prezumuje zavinenie vo forme nevedomej nedbanlivosti. Táto

prezumpcia však nastupuje až vtedy, ak je preukázaná existencia všetkých ostatných, vyššie uvedených
predpokladov zodpovednosti za škodu.27) Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že žalobca v
doterajšom priebehu konania nepreukázal žiaden z predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za
škodu, napriek tomu, že sa podanou žalobou domáha náhrady škody. Z tohto dôvodu považoval právny

zástupca žalovaného žalobou uplatnený nárok za nedôvodný a preto žiadal súd, aby žalobu žalobcu v
celom rozsahu zamietol a zaviazal ho k náhrade trov konania, ktoré žalovanému vznikli.

28) Právny zástupca žalovaného, ktorý sa zúčastňoval nariadených pojednávaní vo veci samej v dňoch
15. 06. 2012, 02. 10. 2012, 02. 11. 2012, 27. 11. 2012 a 01. 12. 2015, sa v konaní pred súdom pridržiaval

všetkých doterajších písomných vyjadrení urobených v tomto súdnom konaní zo strany žalovaného.
Poukázal na skutočnosť, že NS SR vo svojom zrušovacom rozhodnutí jednoznačne zaujal právny
názor, ktorým je prvostupňový súd viazaný, pričom z odôvodnenia rozhodnutia NS SR vyplýva, že
v danom prípade išlo o porušenie právnych povinností ustanovených inými právnymi predpismi než
Obchodným zákonníkom, preto zodpovednosť za škodu sa spravuje všeobecným režimom náhrady
škody obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Právny zástupca žalovaného zastával názor, že žalobcovi

sa doposiaľ nepodarilo preukázať predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, a to
konkrétne porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Podotkol tiež, že už v čase, keď vo veci rozhodoval dovolací
súd, bol skutkový stav veci taký, že žalobca do tej doby predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu
nijakým spôsobom nepreukazoval, ani nepreukázal. Od rozhodnutia NS SR sa na skutkovom stave

veci, z ktorého vychádzal NS SR de facto nič nezmenilo, to znamená, napriek tomu, že mal žalobca
dostatočný časový priestor k tomu, aby atribúty vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu preukázal,
žalobca tak neučinil. Bez ohľadu na to, žalovaný trvá na skutočnosti, že v jeho prípade nie je v podstate
splnená ani len základná, resp. v rade podmienok prvá pre vyvodenie zodpovednosti žalovaného za
škodu a síce porušenie právnej povinnosti, keďže žalovaný v konaní dostatočným spôsobom preukázal,

že povinnosť doručiť reklamované zásielky adresátom si splnil, keďže z celkového počtu 69 885 ks
zásielok doručil ich adresátom celkovo 69 008 ks. Celkový nedodaný počet zásielok teda predstavuje
877 ks zásielok, a teda nanajvýš vo vzťahu k tomuto počtu zásielok (877 ks) je žalovaný ochotný pripustiť
vznik prípadnej škody, samozrejme za predpokladu, že žalobca vznik tejto škody súdu preukáže. Vo
vzťahu k ostatným zásielkam žalovaný predložil súdu zoznam, resp. prehľad zásielok, ktoré sú obsahom

CD nosiča, ktorý je súčasťou súdneho spisu. Hodnovernosť tohto dôkazu potvrdila v konaní aj vtedajšia
zamestnankyňa žalovaného W. G., ktorá potvrdila, akým spôsobom sa tento zoznam spracoval, že sa
vychádzalo pri spracovaní tohto zoznamu z individuálnych údajov jednotlivých dodacích pôšt v rámci
jednotlivých regionálnych poštových centier, že tento zoznam bol spracovaný výlučne na základe údajov
vyplývajúcich z jednotlivých dodacích kníh, a teda svedectvo tejto osoby je dostatočným dôkazom toho,

že zoznam, ktorý má súd k dispozícii a ktorý preukazuje rozsah doručenia zásielok hodnovernosťou
rozhodne netrpí. Tento dôkaz hodnoverným alebo relevantným spôsobom žalobca počas súdneho
konania nespochybnil, hoci mal na to minimálne 4-ročný časový priestor. Pokiaľ ide o ďalší z atribútov
vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu a síce vznik škody, právny zástupca žalovaného zastával
názor, že žalobca v tomto smere neprodukoval súdu taký dôkaz, ktorý by existenciu škody na jeho

strane akýmkoľvek spôsobom preukázal. Pokiaľ žalobca argumentoval tvrdením, že mu škoda vznikla v
podstate tým, že nedoručením zásielok nemohli adresáti týchto zásielok reagovať na dohodu o novácii,
ktorá mala byť obsahom týchto zásielok, právny zástupca žalovaného podotkol, že ide o argument
výlučne špekulatívny, bez akejkoľvek záruky toho, akým spôsobom by boli jednotliví adresáti na obsah
zásielky reagovali, v akom rozsahu, prípadne či vôbec. Vzhľadom na to, že zo strany žalobcu neboli

produkované dôkazy za účelom preukázania porušenia právnej povinnosti a vzniku škody, logicky nie
je na mieste sa momentálne zaoberať otázkou existencie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej
povinnosti a škodou, eventuálne zavinením, keďže dva zo základných atribútov vzniku zodpovednosti
za škodu preukázané, ani preukazované zo strany žalobcu neboli. Zo všetkých týchto dôvodov, ako aj s
ohľadom na skutočnosť, že žalobca je vo veci dlhodobo dôkazne nečinný, právny zástupca žalovaného

navrhol súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania, pretože
podľa jeho názoru, dôkazná situácia v súčasnosti súdu bez pochyby umožňuje rozhodnúť meritórne o
podanej žalobe.

29) Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov,

poštové služby sa poskytujú na základe zmluvy o poskytnutí poštovej služby uzavretej medzi poštovým
podnikomaodosielateľom.Zmluvousapoštovýpodnikzaväzujeodosielateľovi,žedodávybratúpoštovú
zásielku alebo platbu poukázanú adresátovi podľa poštových podmienok, a odosielateľ sa zaväzuje
zaplatiť poštovú sadzbu podľa tarify.30) Podľa § 23 ods. 2 Zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov,
podstatnými náležitosťami zmluvy sú druh poštovej služby a poštová sadzba. Zmluva je uzavretá

vybratím poštovej zásielky.

31)Podľa§23ods.4Zákonač.507/2001Z.z.opoštovýchslužbáchvzneníneskoršíchpredpisov,práva
a povinnosti účastníkov zmluvy upravuje tento zákon. Ak z tohto zákona nevyplýva inak, vzťahujú sa na
vznik a zánik zmluvy a na vzťahy medzi účastníkmi zmluvy všeobecné predpisy občianskeho práva.

32) Podľa § 24 Zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov, poštové
podmienky obsahujú v medziach tohto zákona najmä a) rozsah poskytovaných poštových služieb, b)
podrobnostiopodmienkachuzavretiazmluvy,najmäspôsobyvyberaniaadodávaniapoštovýchzásielok
a druhy poštových zásielok a ich hmotnostné a veľkostné limity, ktoré sú predmetom poštovej služby, a
vecivylúčenézvyberaniaadistribúcie,c)podrobnostiovzájomnýchprávachapovinnostiachúčastníkov

zmluvy, d) podrobnú úpravu rozsahu zodpovednosti poštového podniku pri nedodržaní podmienok tohto
zákona a zmluvy a spôsoby uplatňovania nárokov zo zodpovednosti za škodu, e) reklamačný poriadok.

33) Podľa § 34 ods. 1 Zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov,
poskytovateľ univerzálnej služby zodpovedá za škodu, ktorá vznikla odosielateľovi a) nedodaním

vybratej poštovej zásielky, dodaním poškodenej poštovej zásielky alebo stratou, odcudzením,
poškodením alebo zničením poštovej zásielky počas odbernej lehoty a úložnej lehoty, b) nedodaním
poštovej zásielky so zaručenou lehotou dodania v lehote dodania podľa poštových podmienok, c)
nedodaním poukázanej hotovostnej platby podľa údajov v poštovom poukaze.

34) Podľa § 35 ods. 1 písm. a) Zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších
predpisov, odosielateľovi patrí náhrada škody podľa § 34 v tomto rozsahu: a) dvadsaťnásobok poštovej
sadzby za službu doporučene podľa tarify, ak ide o nedodanie doporučenej zásielky alebo o zničenie
jej obsahu.

35) Podľa § 35 ods. 3 písm. b) a c) Zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších
predpisov, odosielateľovi nepatrí b) náhrada škody za oneskorené dodanie poštovej zásielky bez
zaručenej lehoty dodania, c) ušlý zisk ani iná následná škoda.

36) Podľa Článku 69 ods. 1 Poštových podmienok, účinných od 01. 10. 2004 - Zodpovednosť za škodu

- podnik zodpovedá za škodu, ktorá vznikla odosielateľovi: a) nedodaním vybratej zásielky, dodaním
poškodenej zásielky alebo stratou, odcudzením obsahu, poškodením alebo zničením zásielky počas
odbernejlehotyaúložnejlehoty,b)nedodanímpoukázanejhotovostnejplatbypodľaúdajovnapoštovom
poukaze, c) nedodaním poštovej zásielky so zaručenou lehotou dodania v stanovenej lehote.

37) Podľa Článku 69 ods. 2 Poštových podmienok, účinných od 01. 10. 2004 - Zodpovednosť za škodu
- odosielateľ má právo na náhradu škody podľa ods. 1 od podniku. Právo na náhradu škody si môže
odosielateľ uplatniť na ktorejkoľvek pošte písomne do šiestich mesiacov odo dňa vybratia zásielky alebo
poukázania hotovostnej platby, inak nárok zanikne. Do lehoty, v ktorej si odosielateľ zásielky môže
uplatniť nárok na náhradu škody, sa nezapočítava čas reklamačného konania (Čl. 63).

38) Podľa Článku 71 ods. 1 písm. a) Poštových podmienok, účinných od 01. 10. 2004 - Rozsah náhrady
škody - odosielateľovi patrí náhrada škody za zásielku podľa Čl. 69 v tomto rozsahu: a) dvadsaťnásobok
sadzbyzaslužbudoporučene(Čl.22)podľaTarify,akideonedodaniezásielkyalebozničeniejejobsahu.

39) Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

40) Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za

škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.41) Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

42) Na základe takto zisteného skutkového stavu veci tunajší súd o žalobe žalobcu rozhodol rozsudkom
č. k. 60Cb/295/2011-645 dňa 1. decembra 2015 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 666,52 Eur, v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania vo výške 66.387,42 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 95.691,61
Eur. Pri hodnotení skutkového a právneho stavu veci vychádzal súd z právneho názoru dovolacieho -

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného v zrušujúcom uznesení č. k. 5M Obdo 2/2010-398 zo
dňa 26. októbra 2011, ktorý právny názor je v zmysle ustanovenia § 243d ods. 1 O. s. p. pre súd, ktorého
rozhodnutie bolo zrušené, záväzný. Dovolací súd v závere odôvodnenia svojho rozhodnutia dodal, že
dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvého stupňa nebolo
možné v dovolacom konaní podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov, lebo
vzhľadom na už spomenutú tzv. inú vadu nemožno posúdiť, či súdy správne aplikovali príslušnú právnu

normu na zistený skutkový stav a či z nej vyvodili správne právne závery.

43) Vychádzajúc z právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý považoval za nesprávny záverov súdov
(prvostupňového aj odvolacieho), že v konaní nie je potrebné preukazovať vznik škody a takisto, že
preukázanievznikuškodyapríčinnejsúvislostimedziporušenímprávnejpovinnostiaškodoupatrímedzi

základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, zisťoval tunajší súd skutkový stav v súvislosti s
posúdenímpredpokladovzodpovednostizaškodupodľa§420Občianskehozákonníka.Akokonštatoval
dovolací súd vo svojom rozhodnutí, v danom prípade išlo o porušenie právnych povinností ustanovených
inými právnymi predpismi, než Obchodným zákonníkom, preto zodpovednosť za škodu sa spravuje
všeobecným režimom náhrady škody, obsiahnutej v Občianskom zákonníku.

44) V zmysle ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou a zavinenie.

45) Z vykonaného dokazovania súd zistil, že právny predchodca žalobcu dňa 08. 02. 2006 uzavrel so
žalovaným 69 894 zmlúv o poskytnutí poštovej služby „doporučene“ v sadzbe 23,- Sk za 1 ks zásielky,
za ktoré služby zaplatil žalovanému spolu sumu 1.607.562,- Sk. Túto skutočnosť preukazoval právny
predchodca žalobcu „Výkazom platieb platených prevodom z účtu“, potvrdeným zamestnancom podacej

pošty zo dňa 08. 02. 2006 (na č. l. 47 p. v.). Keďže podľa tvrdenia právneho predchodcu žalobcu
žalovaný tieto zásielky nedoručil, uplatnil si u žalovaného dňa 27. 03. 2006 reklamácie všetkých 69
894 ks nedoručených zásielok. Nakoľko dňa 26. 04. 2006 uplynula lehota 30 dní odo dňa podania
reklamácii a právny predchodca žalobcu nedostal od žalovaného žiadnu odpoveď vo veci vybavenia
reklamácií, považoval tieto za opodstatnené v zmysle všeobecných poštových podmienok. Dňa 04. 05.

2006 (na č. l. 12 - 13 p. v.) požiadal právny predchodca žalobcu žalovaného o náhradu škody v rozsahu
dvadsaťnásobku tarify za službu jemu poskytnutú, t.j. vo výške 32.151.240,- Sk (69 894 ks x 23,- Sk x
20). Na uplatnený nárok právneho predchodcu žalobcu reagoval žalovaný písomne dňa 10. 05. 2006
(na č. l. 72 - 74 p. v.) tak, že ním uplatnený rok na náhradu škody v celom rozsahu neuznal a tento
považoval za neodôvodnený.

46) Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že z celkového počtu 69 885 ks prostredníctvom
žalovaného odoslaných zásielok, a nie 69 894 ks ako tvrdil právny predchodca žalobcu, dodal žalovaný
ich adresátom 69 008 ks zásielok a celkový počet nedodaných zásielok predstavoval 877 ks. Túto
skutočnosť mal súd preukázanú z Prehľadu doručenia predmetných zásielok predloženého žalovaným

súdudňa01.10.2008(nač.l.234p.v.)averifikovanéhosvedkyňouW.G.,zamestnankyňoužalovaného
na pojednávaní dňa 01. 10. 2008 (na č. l. 238 - 241 p. v.). O tomto dôkaze nemal súd pochybnosti, keďže
aj samotný právny zástupca žalovaného tieto údaje zopakoval jednak vo svojom písomnom vyjadrení
zo dňa 05. 03. 2012 (na č. l. 424 - 430 p. v.) a jednak na pojednávaní vo veci samej dňa 01.
12. 2015 (na č. l. 609 - 613 p. v.).

47) V priebehu súdneho konania súd uznesením č. k. 60Cb/295/2011-470 zo dňa 6. júla 2012 pripustil
zmenu účastníka konania na strane žalobcu tak, že z konania ako žalobca vystúpila obchodná
spoločnosť Lawyer Partners a.s., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, IČO: 35 944 471 a na jej miestoako účastník na strane žalobcu vstúpila do konania obchodná spoločnosť Finance corporation, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, IČO: 36 774 863, s ktorou spoločnosťou súd ďalej v konaní
pokračoval ako so žalobcom.

48)Medziúčastníkmikonaniabolaspornátáskutočnosť,čižalobcovipatrípaušalizovanánáhradaškody
v zmysle Zákona o poštových službách a Poštových podmienok v uplatnenej výške 1.067.225,65 Eur
(32.151.240,- Sk) za splnenia predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho
zákonníka. Vychádzajúc z právneho názoru dovolacieho súdu potom súd skúmal, či žalobca preukázal

v konaní všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu a dospel k týmto záverom:

49) V zmysle § 34 ods. 1 Zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov,
poskytovateľ univerzálnej služby zodpovedá za škodu, ktorá vznikla odosielateľovi a) nedodaním
vybratej poštovej zásielky, dodaním poškodenej poštovej zásielky alebo stratou, odcudzením,
poškodením alebo zničením poštovej zásielky počas odbernej lehoty a úložnej lehoty, b) nedodaním

poštovej zásielky so zaručenou lehotou dodania v lehote dodania podľa poštových podmienok, c)
nedodaním poukázanej hotovostnej platby podľa údajov v poštovom poukaze.

50) V zmysle § 35 ods. 1 písm. a) Zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších
predpisov, odosielateľovi patrí náhrada škody podľa § 34 v tomto rozsahu: a) dvadsaťnásobok poštovej

sadzby za službu doporučene podľa tarify, ak ide o nedodanie doporučenej zásielky alebo o zničenie
jej obsahu.

51) Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá vznikla
žalobcovi nedodaním vybratej poštovej zásielky, ktorá v súdenom prípade bola „doporučene“. Takisto

žalobcovi patrí náhrada škody v rozsahu dvadsaťnásobku poštovej sadzby za službu doporučene podľa
tarify, ak ide o nedodanie doporučenej zásielky. Aj Poštové podmienky v Článku 69 ods. 1 v časti -
Zodpovednosť za škodu - upravujú zodpovednosť žalovaného a v ods. 2 právo žalobcu na náhradu
škody v rozsahu upravenom v Článku 71 ods. 1 v časti - Rozsah náhrady škody. To znamená, že
žalobca musí preukázať všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovenia § 420

Občianskeho zákonníka, pretože v súdenom prípade ide o porušenie právnych povinností ustanovených
inými právnymi predpismi, než Obchodným zákonníkom, a teda zodpovednosť za škodu sa spravuje
všeobecným režimom náhrady škody, obsiahnutej v Občianskom zákonníku.

52) Súd bol toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 34 ods.

1 Zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov v spojení s § 35 ods.
1 písm. a) citovaného zákona nedodaním 877 ks vybratej poštovej zásielky „doporučene“ v rozsahu
dvadsaťnásobku poštovej sadzby za službu doporučene podľa tarify, t. j. 877 ks x 0,76 Eur (23,- Sk)
v celkovej výške 666,52 Eur, pretože celkový počet nedodaných vybratých poštových zásielok 877 ks
mal súd v konaní preukázaný práve na základe dôkazu a tvrdenia produkovaného žalovaným. Žalovaný

túto skutočnosť nepopieral. Podľa názoru súdu, v tejto časti žalobou uplatneného nároku žalobca v
konaní preukázal porušenie právnej povinnosti žalovaného - doručiť vybratú poštovú zásielku adresátovi
v zmysle zmluvy o poskytnutí poštovej služby „doporučene“ zo dňa 08. 02. 2006 a v zmysle § 23 ods.
1 Zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov; žalobca preukázal
aj existenciu škody vo výške 666,52 Eur, t.j. v rozsahu dvadsaťnásobku poštovej sadzby za službu

doporučene podľa tarify, ak ide o nedodanie doporučenej zásielky (877 ks x 0,76 Eur), a to v zmysle
ustanovenia § 35 ods. 1 písm. a) Zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších
predpisov a Článku 71 ods. 1 písm. a) Poštových podmienok, účinných od 01. 10. 2004 - Rozsah
náhrady škody; príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti žalovaného
preukázal žalobca tým, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú a zmluvnú povinnosť poskytovateľa

poštovej služby, hoci za to dostal zaplatené, čoho následkom bolo, že žalobca prišiel o reálne náklady
vynaložené na poskytnutie služby (666,52 Eur), ktorá mu však poskytnutá nebola; zavinenie sa v zmysle
ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka predpokladá a pre splnenie podmienok zodpovednosti nie
je rozhodujúce, či škoda bola spôsobená úmyselne alebo z nedbanlivosti. Toto rozlíšenie je relevantné z
hľadiska rozsahu náhrady škody, ktorý bol v súdenom prípade daný na základe ustanovenia § 35 ods. 1

písm. a) Zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení neskorších predpisov a Článku 71 ods.
1 písm. a) Poštových podmienok. Tento predpoklad sa však vzťahuje len na zavinenie nedbanlivostné,
neplatí pre zavinenie úmyselné, ani pre hrubú nedbanlivosť. V konaní bolo preukázané, že žalovaný
nedodal vybraté poštové zásielky doporučene ich adresátom v celkovom počte 877 ks zásielok.53) Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor, potom považoval súd nárok uplatnený žalobným
návrhom do výšky 666,52 Eur za dôvodný a preukázaný a preto žalobcovi v tejto časti vyhovel.

54) Súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti zamietol. Zamietajúca časť žaloby predstavuje sumu
1.066.559,13 Eur ako rozdiel medzi žalobcom uplatnenou sumou vo výške 1.067.225,65 Eur a
súdom priznanou sumou vo výške 666,52 Eur. Súd bol toho názoru, že žalobca v zamietajúcej
časti nepreukázal všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Nepreukázal porušenie právnej

povinnosti žalovaného - doručiť vybraté poštové zásielky „doporučene“ adresátom, keďže žalovaný
v konaní riadne preukázal, že z celkového počtu 69 885 kusov zásielok doručil ich adresátom
celkovo 69 008 ks a nedoručených zostalo 877 ks zásielok (na č. l. 234 p. v.). Žalobca v tomto
smere neprodukoval žiadne relevantné dôkazy, nešpecifikoval ani výšku tejto škody a nepreukázal
ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Súd len dodáva, že v
zmysle ustanovenia § 35 ods. 3 písm. b) a c) Zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení

neskorších predpisov, odosielateľovi (žalobcovi) nepatrí náhrada škody za oneskorené dodanie poštovej
zásielky bez zaručenej lehoty dodania (o takéto zásielky v súdenom prípade išlo) a ušlý zisk ani iná
následná škoda. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že v čase doručovania vybratých poštových zásielok ich
adresátomzároveňprišielozisk,ktorýmoholspravodlivoodadresátovočakávať,pretoževtomtoobdobí
nebolo možné objektívne predpokladať, ako sa jednotliví adresáti k výzvam žalobcu zasielaným poštou

postavia. Je to otázka len hypotetická. A v konečnom dôsledku, odhliadnuc od skutočnosti, že žalobca
v tejto časti žalobného návrhu predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu nepreukázal, žalovaný v
konaní preukázal, že škodu nezavinil (§ 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V tomto smere produkoval
žalovaný relevantné dôkazy, a to Prehľad doručenia predmetných zásielok predložený súdu dňa 01. 10.
2008 (na č. l. 234 p. v.) a verifikovaný svedkyňou W. G., zamestnankyňou žalovaného na pojednávaní

dňa 01. 10. 2008 (na č. l. 238 - 241 p. v.), o ktorých hodnovernosti nemal súd pochybnosti.

55) Na preukázanie tvrdení žalobcu súd nevykonal dôkazy ním navrhnuté v písomnom zdôvodnení
žalobného nároku zo dňa 22. 11. 2012 (na č. l. 506 - 509 p. v.) z dôvodu, že výsluch svedka B. Z.
(v čase doručovania zásielok zamestnanca žalovaného) ku okolnostiam obsahu listovej zásielky a ku

skutočnosti, koľko týchto zásielok bolo nedoručených, ako aj výsluch všetkých adresátov, ktorým boli
zásielkydoručované,považovalzanadbytočné,keďžežalovanýprodukovalvsúdnomkonanírelevantný
dôkaz na preukázanie svojich tvrdení ohľadne doručovania vybratých poštových zásielok (Prehľad
doručenia predmetných zásielok predložený žalovaným súdu dňa 01. 10. 2008 - na č. l. 234 p. v. a
verifikovaný svedkyňou W. G., zamestnankyňou žalovaného na pojednávaní dňa 01. 10. 2008 - na č. l.

238 - 241 p. v.). Posledný žalobcom navrhnutý dôkaz - predloženie protidôkazu špecifikovaného v úvode
tohto písomného zdôvodnenia zo strany žalovaného - bol súdom vykonaný a tento predložil žalovaný
súdu dňa 01. 10. 2008 tak, ako je už vyššie uvedené.

56) V závere súd považuje za potrebné uviesť, že má za to, že pri výklade a aplikácii príslušných

právnych predpisov prihliadol na spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam
a oprávneným záujmom účastníkov konania. Prihliadol pritom aj na prístup účastníkov konania k
prejednávanej veci. Súd bol toho názoru, že žalobca mal dostatok časového priestoru na to, aby vo
veci mohol produkovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, a to od 15. 12. 2011, kedy mu bolo
doručené zrušujúce uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5M Obdo 2/2010-398 zo

dňa 26. októbra 2011. Následne súd nariadil vo veci termín pojednávania na deň 29. 05. 2012, ktorý
však z dôvodov na strane právneho zástupcu žalobcu preložil na deň 15. 06. 2012. V deň
tohto pojednávania predložil žalobca návrh na zmenu účastníka konania, pre ktorý bolo pojednávanie
odročenénaneurčitozaúčelomrozhodnutiaotomtonávrhu.Dňa02.07.2012doručilžalobcasúduďalší
návrh na zmenu účastníka konania, o ktorom súd následne dňa 06. 07. 2012 právoplatne rozhodol. Na

nariadenom pojednávaní dňa 02. 10. 2012 sa žalobca nezúčastnil, predvolanie žalobcu sa vrátilo s tým,
že adresát zásielku v odbernej lehote nevyzdvihol. Ďalšieho pojednávania dňa 02. 11. 2012 sa právny
zástupca žalobcu nezúčastnil s ospravedlnením, ktoré súd akceptoval a pojednávanie bolo odročené na
deň 27. 11. 2012. Až dňa 23. 11. 2012 doručil právny zástupca žalobcu písomné zdôvodnenie žalobného
nároku s návrhom na vykonanie dôkazov (na č. l. 506 - 509 p. v.), pričom dňa 27. 11. 2012 doručil

tunajšiemu súdu späťvzatie žaloby. Pojednávanie konané dňa 27. 11. 2012 bolo odročené na neurčito
z dôvodu rozhodnutia súdu o späťvzatí žaloby. Dňa 17. 01. 2013 rozhodol súd o zastavení konania,
ktoré rozhodnutie bolo z dôvodu podania odvolania žalovaným odvolacím súdom dňa 30. 04. 2013
zrušené a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdupodal právny zástupca žalobcu dovolanie, ktoré dovolací súd dňa 30. 10. 2014 odmietol. Následne dňa
31. 03. 2015 tunajší súd konanie vo veci nezastavil s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia bude
v konaní pokračovať. Dňa 22. 10. 2015 nariadil súd termín pojednávania na deň 01. 12. 2015, ktoré

predvolanie prevzal právny zástupca žalobcu dňa 02. 11. 2015. Svoju neúčasť, ako aj neúčasť žalobcu
napojednávaníe-mailomdňa30.11.2015ospravedlnil,pretožetohtodňasaodžalobcudozvedelojeho
zahraničnej pracovnej ceste. Z pripojených listín súd zistil, že žalobca obdržal pozvánku na obchodné
rokovanie až dňa 30. 11. 2015, teda neskôr, ako súd doručil predvolanie právnemu zástupcovi žalobcu
(dňa 02. 11. 2015). Aj keď právny zástupca žalobcu súhlasil s prejednaním veci dňa 01. 12. 2015

v ich neprítomnosti, navrhol však nevyhlásiť dokazovanie za skončené, pretože žalobca má záujem
navrhnúť na vykonanie dôkazy, ktoré oznámi súdu písomne. Vzhľadom na to, že žalobca mal dostatok
času na produkovanie dôkazov a na vyjadrenie sa k prebiehajúcemu súdnemu konaniu, neurobil tak,
preto mal súd za to, že mu bola poskytnutá dostatočná ochrana na uplatňovanie jeho práv, čo žalobca
nevyužil. Preto súd dňa 01. 12. 2015 vyhlásil dokazovanie za skončené a v merite veci rozhodol, pričom
prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Z vyššie uvedených dôvodov potom mal súd za

to, že žalobcovi neodňal možnosť konať pred súdom, keďže žalobca mal dostatočný časový priestor na
uplatňovanie svojich práv v období od 15. 12. 2011 minimálne do 02. 11. 2015, kedy právny zástupca
žalobcu prevzal predvolanie s poučením súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 1 a 4 O. s. p.

57) O trovách prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 243d ods.

1 v spojení s § 142 ods. 3 a § 149 ods. 1 O. s. p. tak, že priznal žalovanému plnú náhradu trov konania,
hoci tento nemal vo veci plný úspech, avšak jeho neúspech spočíval iba v pomerne nepatrnej časti (v
sume 666,52 Eur). Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške
33.193,92 Eur (1.000.000,- Sk), zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie vo výške 33.193,50 Eur,
spolu vo výške 66.387,42 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 95.691,61 Eur.

58) Proti tomuto rozsudku (č. k. 60Cb/295/2011-645 zo dňa 01. 12. 2015) podal žalobca dňa 22. 02.
2016 v zákonnej lehote odvolanie (na č. l. 681 - 692 p. v.) a dňa 23. 02. 2016 odvolal plnomocenstvo
na zastupovanie v tomto súdnom konaní svojmu právnemu zástupcovi (na č. l. 693 p. v.). Odvolanie
len proti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu

žalovaný (na č. l. 674 - 680 p. v.).

59) Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací rozsudkom č. k. 43Cob/134/16-729 zo dňa 26. 10.
2016 rozhodnutie tunajšieho súdu č. k. 60Cb/295/2011-645 zo dňa 1. decembra 2015
zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Citované rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo

právoplatnosť dňom 30. 12. 2016. Ako vyplynulo z odôvodnenia citovaného rozhodnutia odvolacieho
súdu, preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď súd nevykonal žalobcom navrhované dôkazy, ktoré nie
je účelné doplniť odvolacím súdom a keď pri rozhodovaní nevychádzal z právneho názoru Najvyššieho
súdu SR ako súdu dovolacieho jeho komplexnosti, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie vydané

predčasne. Odvolací súd v bodoch 115., 116. a 117. odôvodnenia svojho zrušujúceho rozhodnutia
uložil súdu prvej inštancie postupovať ďalej vo veci v intenciách rozhodnutia dovolacieho, ako aj
odvolacieho súdu a opätovne posúdiť základné predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorá
mala vzniknúť žalobcovi nedodaním ním deklarovaných zásielok zasielaných adresátom doporučene.
K zisteniu týchto skutočností je nevyhnutné najskôr postaviť naisto, či reklamácie žalobcu sú platnými

právnymi úkonmi a či tieto oprávňujú žalobcu na uplatnenie si náhrady škody voči žalovanému z dôvodu
porušenia jeho povinnosti dodať ním odoslané zásielky určeným adresátom. Opätovne posúdiť, či na
strane žalobcu došlo v dôsledku protiprávneho konania žalovaného k zmenšeniu majetku, pričom vziať
do úvahy, že škodou je nielen skutočná škoda, na základe ktorej sa majetok žalobcu zmenšil, ale aj ušlý
zisk,tedato,očosamoholmajetokžalobcu,nebyťprotiprávnehokonaniažalovaného,zväčšiť,pokiaľby

žalobca jeho vznik v konaní preukázal. Po vyhodnotení všetkých základných zákonných predpokladov,
ktoré musí súd vždy skúmať pri zisťovaní zodpovednosti škodcu za ním spôsobenú škodu, výšku škody
a jej rozsah, a to s prihliadnutím na doplnené dokazovanie, ktoré navrhol žalobca odkontrolovaním
poštových hárkov, ako aj interných dokladov z dodávacích kníh doporučených zásielok, súhrnných
dodacích lístkov doporučených zásielok a listových doručovacích kariet, ktoré už žalovaný čiastočne

predložil súdu a ktorými jedine je možné preukázať prevzatie, resp. neprevzatie ním doručovaných
zásielok, nevylučujúc aj iné dôkazy, pokiaľ budú navrhnuté stranami sporu, ustáli výšku škody, ktorá
žalobcovi vznikla.60) Vzhľadom na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len ako „CSP“) postupoval súd v konaní už podľa ustanovení CSP.

61) Z údajov zapísaných v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I súd zistil, že žalobca -
spoločnosť Finance corporation, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Prievozská 37, IČO: 36 774 863 - bol
od 14. 12. 2016 zrušený a dňa 29. 12. 2016 z obchodného registra dobrovoľne vymazaný s tým, že
právnym nástupcom tejto spoločnosti v dôsledku zlúčenia sa stala spoločnosť BINYAPI HOLDING s.r.o.
Preto súd uznesením č. k. 60Cb/295/2011-759 zo dňa 04. 05. 2017 rozhodol o pokračovaní v konaní

s právnym nástupcom žalobcu - so spoločnosťou BINYAPI HOLDING s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Karpatské námestie 10A, IČO: 44 745 559 podľa ustanovenia § 64 CSP s tým, že v zmysle ustanovenia §
65ods.1CSP,právnynástupcapodľa§63a64prijímastavkonaniakudňuzánikuprocesnejsubjektivity
svojho predchodcu. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 10. 05. 2017.

62) Žalobca sa pojednávania vo veci samej dňa 07. 07. 2017 nezúčastnil, svoju neprítomnosť

ospravedlnil z dôvodu vopred naplánovanej služobnej cesty. Súd pojednával vo veci v zmysle § 180
CSP v neprítomnosti žalobcu (na č. l. 767 - 769 p. v.) a toto pojednávanie odročil z dôvodu vykonania
dokazovania v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu s tým, že stranám sporu poskytne
lehotu, v ktorej bude mať žalobca možnosť žalovaným tvrdené skutočnosti osobne odkontrolovať, a
to v sídle spoločnosti žalovaného, t.j. v Banskej Bystrici, na Partizánskej ceste 9, kde sa nachádzajú

dôkazné listiny predložené (označené) žalovaným v súdnom konaní (o doručení 69008 ks zásielok a o
nedoručení 877 ks zásielok). Za účelom vykonania tohto dôkazu (osobného odkontrolovania zo strany
žalobcu) nariadil súd obhliadku dôkazných prostriedkov v sídle spoločnosti žalovaného na deň 07. 03.
2018, ktorej obhliadky sa žalobca nezúčastnil a svoju neúčasť na nej neospravedlnil, hoci na obhliadku
bol súdom písomne predvolaný a predvolanie prevzal dňa 01. 03. 2018.

63) Následne, písomne dňa 10. 10. 2018, vyzval súd žalobcu (na č. l. 780 - 781 p. v.), aby v lehote do 15.
11. 2018 preukázal súdu - v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu - či na strane žalobcu
vznikla škoda v jeho majetkovej sfére, objektívne vyjadriteľná peniazmi, či došlo k zmenšeniu jeho
majetku a na základe akých skutočností, prípadne, či mu vznikli náklady potrebné na to, aby sa dosiahol

predchádzajúci stav. Zároveň ho súd vyzval na preukázanie a presné uvedenie, či v dôsledku konania
žalovaného došlo na strane žalobcu k zmenšeniu majetku a aby výšku škody vyjadril presnou sumou.
Takisto súd vyzval žalobcu na zdôvodnenie a preukázanie základných predpokladov zodpovednosti za
škodu v zmysle ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, preukázanie ktorých je nevyhnutným
predpokladom pre priznanie nároku na náhradu škody. Súd týmto opakovane poskytol stranám sporu

lehotu do 15. 11. 2018, v ktorej bude mať žalobca možnosť žalovaným tvrdené skutočnosti o doručení
69008 ks zásielok a o nedoručení 877 ks zásielok osobne odkontrolovať. V závere výzvy súd uviedol
žalobcovi, že mu poskytuje lehotu na preukázanie svojich tvrdení podľa § 153 CSP do 15. 11. 2018,
najneskôr však do termínu pojednávania, t.j. do 14. 12. 2018 s tým, že po márnom uplynutí týchto lehôt
nebude už súd na prípadné dôkazné prostriedky predložené žalobcom prihliadať (§ 153 ods.

2 CSP). Výzva súdu spolu s predvolaním na termín pojednávania na deň 14. 12. 2018 bola žalobcovi
doručená dňa 11. 10. 2018 (na č. l. 782 p. v.).

64) Žalobca na výzvu súdu zo dňa 10. 10. 2018 žiadnym spôsobom nereagoval, pojednávania vo
veci samej dňa 14. 12. 2018 sa nezúčastnil, svoju neúčasť na ňom neospravedlnil, hoci doručenie

predvolania mal riadne a včas vykázané (dňa 11. 10. 2018). Preto súd pojednával a rozhodol vo veci v
neprítomnosti žalobcu (§ 180 CSP), pričom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

65) Súd vykonal vo veci dokazovanie v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu (na č.
l. 729 - 753 p. v.), a to vykonaním obhliadky dôkazných prostriedkov, výsluchom právneho zástupcu

žalovaného a po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu zistil tento skutkový stav:

66) Dňa 08. 02. 2006 uzavrel právny predchodca žalobcu so žalovaným 69 894 zmlúv o poskytnutí
poštovej služby „doporučene“, pričom za každú poštovú zásielku zaplatil právny predchodca žalobcu
poštovné vo výške 23,- Sk, spolu vo výške 1.607.562,- Sk. Táto skutočnosť nebola medzi zmluvnými

stranami sporná a túto preukázal právny predchodca žalobcu výkazom platieb platených prevodom
z účtu, potvrdeným zamestnancom žalovaného. Na podacej pošte s podacou pečiatkou žalovaného
810 02 Bratislava prevzal zamestnanec žalovaného od právneho predchodcu žalobcu poštové podacie
hárky v počte 6 ks, ktorými právny predchodca žalobcu preukazoval odoslanie a prevzatie zásielokpre fyzické osoby, právnické osoby a zárobkovo činné osoby, v ktorých sú adresáti označení menom,
priezviskom, názvom organizácie, adresou, dodacou poštou vrátane PSČ, miestom určenia a uvedením
sumy 23,- Sk, čo takisto nebolo medzi stranami sporu sporné. Jednalo sa o zásielky označené ako R, II.

trieda so službou doporučene od odosielateľa BSP Lawyer Partners a.s., s presným počtom označených
subjektov, čomu zodpovedal údaj o prevode označený písmenom D, pričom každý list, ktorý je súčasťou
všetkých poštových podacích hárkov, bol ako príloha žalovaným opečiatkovaný okrúhlou pečiatkou -
Bratislava 12 s vyznačením dátumu dňa 08. 02. 2006. Právny predchodca žalobcu predložil v konaní
originálnymi platnými prevodmi prevod sumy 1.607.562,- Sk za 69 894 ks R zásielok z jeho účtu na účet

žalovaného a žalovaný túto skutočnosť nepoprel. Právny predchodca žalobcu reklamoval doručenie ním
doručovaných listových zásielok, pričom reklamáciu adresovanú Slovenskej pošte a.s., Partizánska 9,
975 99 Banská Bystrica doručil na prevádzku žalovaného označenú ako Pošta 15, Námestie slobody 6,
811 05 Bratislava. Reklamáciu vystavil právny predchodca žalobcu dňa 27. 03. 2006, o čom svedčí aj
Notárska zápisnica spísaná notárkou JUDr. O. D. dňa 04. 04. 2006 pod č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/
XXXX, z ktorej vyplývala skutočnosť, že dňa 27. 03. 2006 boli doručené na prevádzku žalovaného na

reklamačné oddelenie v papierovej krabici poštové podacie hárky od 1 - 6, ako aj ďalšie doklady, a to
výkaz platieb, reklamácia zo dňa 27. 03. 2006, plná moc vystavená právnym predchodcom žalobcu pre
spoločnosť Crystal CALL s.r.o. zo dňa 20. 03. 2006 a plná moc vystavená touto spoločnosťou pre 101
splnomocnencov dňa 23. 03. 2006. Papierová krabica bola zapečatená a na reklamačnom oddelení
bola vedúcou pošty prijatá a otvorená. Zároveň z notárskej zápisnice (str. 4) vyplynulo, že k nej bolo

priložených 50 balíkov, o ktorých právny predchodca žalobcu prehlásil, že sa v nich nachádza celkovo 69
894 ks reklamačných lístkov, ktorými reklamuje právny predchodca žalobcu dodanie všetkých zásielok,
ktoré ním boli prostredníctvom žalovaného podané na doručenie dňa 08. 02. 2006 podacími lístkami
vloženými v zapečatenej krabici. Vedúca pošty, ktorá viedla reklamačné oddelenie tento sprievodný list
potvrdila svojim podpisom, pečiatkou pošty s dátumom 27. 03. 2006. Vzhľadom na to, že zo strany

žalovaného nedošlo k vybaveniu reklamácie v lehote 30 dní od jej prijatia, uplatnil si právny predchodca
žalobcu v súlade s ustanovením čl. 69 ods. 2 a čl. 71 ods. 1 písm. a) Poštových podmienok nárok
na náhradu škody vo výške 20-násobku sadzby za službu doporučene, a to žalobou doručenou na
tunajší súd dňa 19. 06. 2006. Súd žalobe o zaplatenie sumy 1.067.225,65 Eur (32.151.240,- Sk) vyhovel
rozsudkom č. k. 60Cb/134/06-266 zo dňa 12. 12. 2008, ktorý rozsudok potvrdil odvolací súd rozsudkom

č. k. 43Cob/114/2009-329 zo dňa 21. 05. 2009.

67) Najvyšší súd SR ako súd dovolací na mimoriadne dovolanie Generálneho prokurátora SR na podnet
žalovanéhouznesenímč.k.5MObdo2/2010-398zodňa26.10.2011rozsudokOkresnéhosúduBanská
Bystrica č. k. 60Cb/134/06-266 zo dňa 12. 12. 2008 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

43Cob/114/2009-329 zo dňa 21. 05. 2009 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Banská Bystrica
na ďalšie konanie.

68) Právny predchodca žalobcu vo svojom písomnom podaní zo dňa 22. 11. 2012, doručenom
tunajšiemu súdu dňa 23. 11. 2012 (na č. l. 506 - 509 p. v.), reagujúc pritom na dôvody vyplývajúce zo

zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu, tvrdil, že škoda žalobcovi nepochybne vznikla, a to v omnoho
väčšom rozsahu, ako priznáva jej náhradu zákon o poštových službách a Poštové podmienky. Právny
predchodca žalobcu zároveň preukazoval predpoklady zodpovednosti vzniku škody, a to porušenie
právnej povinnosti žalovaného, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
a škodou, ako aj zavinenie. Tieto predpoklady zodpovednosti za škodu sú podrobne uvedené v bode 24)

písm.a)ažd)odôvodneniatohtorozhodnutiaasúdnanetýmtoodkazuje.Napreukázaniesvojichtvrdení
právny predchodca žalobcu navrhol v ďalšom priebehu súdneho konania vykonať výsluch svedka B.
Z., v čase doručovania zásielok zamestnanca žalovaného, ktorý by vedel svojou výpoveďou preukázať,
čo bolo obsahom listovej zásielky, ako aj skutočnosť, koľko týchto zásielok bolo nedoručených. Ďalej
navrhol výsluch všetkých adresátov, ktorým boli zásielky doručované a zároveň trval na predložení

protidôkazu, a to poštových hárkov, na ktorých musia prevzatie doporučených zásielok adresáti, resp.
osoby, ktorým boli určené, podpísať. Tento protidôkaz je povinný zabezpečiť žalovaný, nakoľko právny
predchodca žalobcu takýmto dôkazom nedisponuje a nemôže ho súdu predložiť. S poukazom na
ustanovenie § 420 ods. 1 a 2, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny predchodca žalobcu
potom navrhol, aby súd jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy

1.067.225,65 Eur a na náhradu trov súdneho konania.

69) Právny zástupca žalovaného v reakcii na dôvody vyplývajúce zo zrušujúceho uznesenia dovolacieho
súdu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 05. 03. 2012, doručenom súdu dňa 07. 03. 2012 (na č.l. 424 - 430 p. v.), ako aj v konaní pred súdom do 01. 12. 2015 tvrdil, že právny predchodca žalobcu
nepreukázal žiaden z predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, napriek tomu, že sa
podanou žalobou domáha náhrady škody. Navrhol súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal

právneho predchodcu žalobcu na náhradu trov konania žalovanému. Podrobné zdôvodnenie obrany
žalovaného je obsiahnuté v bodoch 26) písm. a) až c), 27) a 28) odôvodnenia tohto rozhodnutia a súd
naň týmto odkazuje.

70) Z vykonanej obhliadky v priestoroch v sídle žalovaného, konanej dňa 07. 03. 2018, ktorá bola

nariadená z dôvodu možnosti žalobcu osobne odkontrolovať žalovaným tvrdené skutočnosti o doručení
69 008 ks zásielok a o nedoručení 877 ks zásielok (všetkých poštových hárkov), ktorú možnosť však
žalobca nevyužil (obhliadky sa bez ospravedlnenia nezúčastnil), súd zistil, že u žalovaného je uložených
14 krabíc, ktorých obsahom sú dodacie knihy z jednotlivých pôšt v roku 2006 v pôsobnosti Slovenskej
pošty, a.s. Z každej krabice boli náhodným výberom vybratí dvaja adresáti s tým, že žalovaný sa pokúsi
osloviť jednotlivých adresátov s požiadavkou, aby sa vyjadrili, či podpisy na dodacích hárkoch patria

jednotlivým adresátom. Zápisnica z vykonania obhliadky zo dňa 07. 03. 2008 sa nachádza na č. l. 774
p. v. a prílohy k nej sú založené vo Veľkej prílohovej obálke č. 1, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto
súdneho spisu. Výsledky pokusu žalovaného z oslovenia jednotlivých adresátov sú zhrnuté v tabuľke
predloženej žalovaným - na č. l. 795 p. v. (poradové číslo adresáta, jeho meno a priezvisko, dátum
odoslania zásielky adresátovi, údaj o tom, či bola zásielka adresátovi doručená, dôvod prípadného

nedoručenia zásielky adresátovi a odpoveď adresáta).

71) Právny zástupca žalovaného vo svojej výpovedi pred súdom dňa 14. 12. 2018 (na č. l. 799 -
802 p. v.) zotrval na svojich doterajších písomných vyjadreniach a ústnych prednesoch vykonaných v
celom súdnom konaní a žiadal žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa názoru žalovaného,

reklamácie, ktoré žalobca uplatňoval a ktorými reklamoval odoslané zásielky, sú absolútne neplatnými
právnymi úkonmi z dôvodu, že pri uplatnení reklamácie žalobca konal v rozpore s dobrými mravmi,
zneužil výkon práva podať reklamáciu a použil reklamácie na iný účel, než akému vo svojej podstate
slúžia. V konkrétnostiach poukázal právny zástupca žalovaného na mimoriadne dovolanie generálneho
prokurátora (na č. l. 341 - 354 p. v.). Podľa názoru právneho zástupcu žalovaného, dôvodom, pre

ktorý v skutočnosti žalobca zásielky reklamoval, neboli jeho pochybnosti o tom, či zásielky boli ich
adresátom skutočne dodané, ale dôvodom bola snaha žalobcu zistiť, ktorým z adresátov boli zásielky
doručené a ktorým nie, pretože od doručenia týchto zásielok záviselo to, či žalobca voči jednotlivým
adresátom uplatní svoje nároky v súdnom konaní alebo nie. Počas súdneho konania žalobca síce
dôvod reklamácie upravoval, keď tvrdil, že k reklamácii pristúpil na základe sťažností adresátov (do

sídla jeho spoločnosti), neskôr však na pojednávaní potvrdil, že údaje o chybnom doručovaní zásielky
mal z call centra, kde sa mali koncesionári informovať o svojich dlhoch. Dôkazné bremeno v tomto
smere žalobca neuniesol, nakoľko v tomto smere neprodukovať žiadny dôkaz, ktorý by potvrdzoval
jeho argumentáciu. Na margo splnenia ostatných atribútov náhrady škody právny zástupca žalovaného
uviedol, že žalovaný uznáva, že svoju povinnosť doručiť zásielky ich adresátom porušil, avšak len vo

vzťahu k 877 ks zásielok, kde by teda teoreticky prichádzala do úvahy na strane žalobcu náhrada
škody v rozsahu 0,76 centov za jednu nedoručenú zásielku, čo v sumáre znamená náhradu škody
v rozsahu 666,52 Eur. Vo vzťahu k ostatným zásielkam žalovaný trvá na tom, že tieto zásielky ich
adresátomdoručil.Právnyzástupcažalovanéhozdôraznil,ženapreukázanieopakutohtokonštatovania
neprodukoval žalobca v konaní žiadny dôkaz, žiadny dôkaz ani neoznačil, ani nepredložil súdu. Naopak,

žalovaný navrhol, aby sa prieskumom dodacích kníh oslovili vybraní adresáti s tým, aby sa vyjadrili,
či im zásielky boli alebo neboli doručené. Výsledky vykonaného dokazovania boli také, že z 12 osôb,
ktorým bola výzva žalovaného reálne doručená, 11 osôb nepoprelo, že im táto zásielka bola doručená,
resp. 8 vyslovene uviedlo, že im zásielka doručená bola a 3 sa nevyjadrili, t.j. ani nepopreli doručenie
zásielky.Zatýchtookolnostíjepodstatnehodnovernejšietvrdeniežalovaného,žeokrem877kszásielok,

všetky ostatné zásielky dodané boli, oproti tvrdeniu žalobcu, že neboli dodané žiadne zásielky, resp.
že žalovaný nedodal žiadnu z odoslaných zásielok. Žalobca v tomto smere za účelom preukázania
tohto jeho konštatovania nepredložil súdu žiadny dôkaz. Navyše, žalobca nespochybnil ani spôsob
vykonávania dokazovania prvoinštančným súdom, nespochybnil výsledky dokazovania a v tomto smere
zostal absolútne nečinným. Za týchto okolností je teda žalovaný presvedčený, že žaloba žalobcu môže

byť dôvodná nanajvýš čo do sumy 666,52 Eur. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom právny zástupca
žalovaného navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol, resp. žalobcovi priznal náhradu na
najvyššom rozsahu 666,52 Eur a zároveň zaviazal žalobcu k náhrade trov konania žalovaného.72) Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu 08. 02. 2006, každý zodpovedá za škodu,
ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

73) Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto pôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

74) Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

75) Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

76) Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách v znení ku dňu 08.
02. 2006, poštové služby sa poskytujú na základe zmluvy o poskytnutí poštovej služby (ďalej len
„zmluva“) uzavretej medzi poštovým podnikom a odosielateľom. Zmluvou sa poštový podnik zaväzuje
odosielateľovi, že dodá vybratú poštovú zásielku alebo platbu poukázanú adresátovi podľa poštových
podmienok, a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť poštovú sadzbu podľa tarify.

77) Podľa § 23 ods. 2 citovaného zákona, podstatnými náležitosťami zmluvy sú druh poštovej služby a
poštová sadzba. Zmluva je uzavretá vybratím poštovej zásielky.

78)Podľa§25ods.1citovanéhozákona,poštovýpodnikvreklamačnomporiadkuupraví:a)podrobnosti

orozsahuprávaužívateľapoštovejslužbynareklamáciukvalityjejposkytovania,b)spôsobuplatňovania
reklamácie, c) lehotu na uplatnenie reklamácie a na jej vybavenie, d) ďalšie podrobnosti v reklamačnom
konaní.

79) Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, právo užívateľa poštových služieb na reklamáciu nemožno v

reklamačnom poriadku obmedziť, ako bolo uplatnené v lehote podľa reklamačného poriadku. Poštový
podnik je povinný písomne oznámiť užívateľovi výsledok prešetrenia jeho reklamácie v lehote uvedenej
v poštových podmienkach; inak sa reklamácia považuje za uznanú.

80) Podľa § 27 citovaného zákona, každý má právo na poskytnutie univerzálnej služby a služby

poštového platobného styku za podmienok ustanovených týmto zákonom. Poskytovateľ univerzálnej
služby je povinný ich v prevádzkovom čase prístupových miest a kontaktných miest poskytnúť každému
užívateľovi v rozsahu poštových podmienok a podľa tarify.

81) Podľa zákona č. 507/2001 Z. z. vydala Slovenská pošta a.s. pod č. 1851/2004-ORLBL s účinnosťou

od01.10.2004sozmenamik01.08.2005Poštovépodmienkykpoštovýmslužbám.Poštovépodmienky
v časti upravujúcej poskytovanie univerzálnej poštovej služby a vykonávanie poštového platobného
styku schválil Poštový regulačný úrad. Súčasťou poštových podmienok je aj Reklamačný poriadok.

82) Podľa čl. 63 ods. 6 Poštových podmienok, ak bola reklamácia opodstatnená a osoba podľa ods. 5

si uplatnila právo na náhradu škody, podnik postupuje podľa príslušných ustanovení čl. 69 až 72.

83) Podľa čl. 69 ods. 1 písm. a) Poštových podmienok, podnik zodpovedá za škodu, ktorá vznikla
odosielateľovi nedodaním vybratej zásielky.

84) Podľa čl. 69 ods. 2 vety prvej Poštových podmienok, má odosielateľ právo na náhradu škody podľa
ods. 1 od podniku.

85) Podľa čl. 69 ods. 4 písm. a) Poštových podmienok, sa podnik zbaví zodpovednosti za škodu podľa
ods. 1 a 3, ak preukáže, že ju spôsobil odosielateľ, podávateľ, adresát alebo oprávnený prijímateľ.

86) Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.87) Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

88) Súd postupoval v intenciách zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu (na č. l. 729 - 753 p.
v.) a opätovne po doplnení dokazovania posúdil základné predpoklady zodpovednosti žalovaného za
škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi nedodaním ním deklarovaných zásielok zasielaných adresátom
doporučene a dospel k nasledujúcemu právnemu záveru:

89) Vzhľadom na to, že žalobca na výzvu súdu zo dňa 10. 10. 2018 (na č. l. 780 - 781 p. v.)
žiadnym spôsobom nereagoval, v tomto smere zostal nečinným, súd sa zaoberal posledným vo veci
vykonaným podaním žalobcu nazvaným ako „Zdôvodnenie žalobného nároku a návrh na vykonanie
dôkazov“ zo dňa 22. 11. 2012, doručeným súdu dňa 23. 11. 2012 (na č. l. 506 - 509 p. v.) ako právne
relevantným na posúdenie oprávnenosti žalobou uplatneného nároku. Žalobca v tomto podaní skutkovo

(preukazovanie predpokladov zodpovednosti vzniku škody) a právne (§ 420 ods. 1 a 2, § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka) vymedzil svoj nárok a navrhol vykonať dokazovanie. A to výsluchom svedka B.
Z., výsluchom všetkých adresátov, ktorým boli zásielky doručované a predložením protidôkazu zo strany
žalovaného. Z takto navrhnutých dôkazov vykonal súd dôkaz predložený žalovaným o doručení, resp.
nedoručení doporučených zásielok ich adresátom, a to jednak listinným dôkazom nazvaným „Podklady

k prípadným reklamáciám spoločnosti Slovenský rozhlas - BSP Lawyer partners“ (na č. l. 234 p. v.),
ktorý bol obsahom aj predloženého CD nosiča a ktorého vecnú správnosť potvrdila svedkyňa W. G.,
zamestnankyňa žalovaného (na č. l. 238 - 241 p. v.) a jednak obhliadkou vykonanou v priestoroch v
sídle spoločnosti žalovaného dňa 07. 03. 2018 (na č. l. 774 p. v.). Vykonaním obhliadky bola daná
žalobcovi možnosť žalovaným tvrdené skutočnosti o doručení 69 008 ks zásielok a o nedoručení 877 ks

zásielok osobne odkontrolovať a tým odstrániť pochybnosti žalobcu o počte doručených a nedoručených
zásielok deklarovaných žalovaným. Žalobca túto možnosť osobne odkontrolovať poštové hárky, ako aj
interné doklady žalovaného nevyužil a preto mal súd za to, že žalovaným deklarovaný počet doručených
zásielok 69 008 ks a nedoručených zásielok 877 ks je relevantným dôkazom pre posúdenie žalobou
uplatneného nároku. Iným spôsobom (ako osobným odkontrolovaním) nebolo možné žalobcom tvrdené

skutočnosti o tom, že nedoručených bolo viac zásielok, než deklaroval žalovaný, zistiť. V tomto smere
žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno o nedoručení 69 894 ks zásielok odoslaných žalobcom ich
adresátom prostredníctvom žalovaného. Súd potom ustálil, že žalovaný doručil 69 008 ks zásielok a
nedoručil 877 ks zásielok ich adresátom.

90) Zo žalobcom navrhnutých dôkazov nevykonal súd výsluch svedka B. Z., bývalého zamestnanca
žalovaného, pretože žalovaný predložil súdu do konania „Čestné prehlásenie“ U.. B. Z. zo dňa 05.
05. 2016 (na č. l. 716 p. v.), ktorý čestne prehlásil, že niekedy vo februári 2006 spoločnosť BSP
Lawyer Partners, a.s. podala u Slovenskej pošty cca 70 000 ks doporučených listových zásielok, ktorých
doručenie bolo následne predmetom reklamácie zo strany spoločnosti BSP Lawyer Partners, a.s. Čo

sa však týka obsahu týchto doporučených listových zásielok, z dôvodu ochrany osobných údajov a
predmetu činnosti strediska Hybridnej pošty, svedok nemá vedomosť. Rovnako sa osobne už nevie
vyjadriť k otázke, koľko z celkového počtu reklamovaných zásielok nebolo adresátom doručených.
Spoločnosť BSP si riadne objednala a následne zaplatil službu „skenovanie nedoručených listových
zásielok“ a tento záznam jej bol riadne odovzdaný. Vzhľadom na tento listinný dôkaz potom súd

považoval výsluch svedka U.. B. Z. za zbytočný a kontraproduktívny.

91) Takisto súd nevykonal ani ďalší navrhnutý dôkaz - výsluch všetkých adresátov, ktorým boli zásielky
doručované, pretože takéto dokazovanie by bolo jednak v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho
konania a jednak nebolo ani potrebné, vzhľadom na nižšie zaujatý právny názor súdu.

92) Skôr, než súd pristúpil k posúdeniu základných predpokladov zodpovednosti žalovaného za
škodu, ktorá mala vzniknúť žalobcovi nedodaním ním deklarovaných zásielok zasielaných adresátom
doporučene, musel vyriešiť otázku, či reklamácie žalobcu sú platnými právnymi úkonmi a či tieto
oprávňujú žalobcu na uplatnenie si náhrady škody voči žalovanému z dôvodu porušenia jeho povinnosti

dodať ním odoslané zásielky určeným adresátom (bod 115. odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia
odvolacieho súdu - na č. l. 752 p. v.). Súd dospel k nasledujúcemu právnemu názoru:93) Dňa 27. 03. 2006 za účasti notárky priniesol žalobca do prevádzky žalovaného v Bratislave v 50-tich
krabiciach 69 894 ks reklamačných hárkov spolu s poštovými podacími hárkami reklamovaných zásielok
a splnomocneniami k vypísaniu a podpísaniu reklamačných hárkov. Zamestnankyňa žalovaného

potvrdila ich prijatie na sprievodnom liste. Súd bol toho názoru, že reklamácie žalobcu sú absolútne
neplatnými právnymi úkonmi v zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť
právnehoúkonuprejehorozporsdobrýmimravmispočívavsamotnomobsahuprávnehoúkonualeboaj
vkonaní,ktoréjehouskutočneniupredchádzaloatiežvúčele,ktoréhodosiahnutiesajehouskutočnením
sledovalo. Za dobré mravy treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v

historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú
povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je veľakrát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Dobré mravy sú totiž meradlom
hodnotenia konkrétnej situácie, odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so
všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

3 Cdo 137/2003). Absolútna neplatnosť právneho úkonu z dôvodu obchádzania zákona spočíva vo
využití iného ustanovenia právneho predpisu, resp. iného právneho predpisu pre dosiahnutie účelu bez
splnenia tých zákonných požiadaviek, ktoré sú priamo pre dosiahnutie takého účelu stanovené v inom
ustanovení, resp. v inom právnom predpise. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pre obchádzanie
zákona spočíva tiež v zneužití práva - uskutočnení právneho úkonu, ktorým sa nesleduje jeho skutočný

účel, ale dosiahnutie neoprávnenej výhody. Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej
právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme, avšak v konečnom dôsledku vznikajú (menia sa
alebo zanikajú) práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona. Absolútna neplatnosť
právneho úkonu, pre ktorý je požadovaná písomná forma, spočíva v podpísaní tohto právneho úkonu
k tomu neoprávnenou osobou. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd prihliada ex offo, pričom

k absolútnej neplatnosti stačí len jeden z dôvodov, ktorý ju spôsobil. Vo svetle týchto skutočností a na
základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnené reklamácie v počte 69
894 doporučených zásielok sú absolútne neplatnými právnymi úkonmi z dôvodu, že žalobca tak konal
v rozpore s dobrými mravmi, súdu sa tiež javilo, že týmto svojím konaním zneužil výkon práva podať
reklamácie a tento výkon práva použil na iný účel, než akému reklamácie vo svojej podstate slúžia.

„Hromadné“ podávanie reklamácií v tom čase platné znenie zákona č. 507/2001 Z. z. neupravovalo,
avšak výkon takéhoto práva - uplatnenie „hromadných“ reklamácií - v súdenom prípade vykazuje znaky
zneužitia tohto práva za účelom dosiahnutia neoprávnenej výhody žalobcu od žalovaného - získania
finančného plnenia v podobe nárokov na náhradu škody, keďže žalovaný mal v zmysle čl. 63 ods. 2
Poštových podmienok lehotu na ukončenie reklamačného konania do 30 kalendárnych dní a maximálna

lehota na reklamačné konanie bola 60 kalendárnych dní. Takéto konanie žalobcu považoval súd za
konanie v rozpore s dobrými mravmi, aj za obchádzanie zákona - zneužitie práva.

94) Po zistení absolútnej neplatnosti právnych úkonov - podaných reklamácií zo strany žalobcu - v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi a obchádzania zákona,

súd pristúpil k posúdeniu, či na strane žalobcu došlo v dôsledku protiprávneho konania žalovaného k
zmenšeniu majetku, pričom škodou je nielen skutočná škoda, na základe ktorej sa majetok žalobcu
zmenšil, ale aj ušlý zisk, pokiaľ žalobca jeho vznik preukáže (bod 116. odôvodnenia zrušujúceho
rozhodnutia odvolacieho súdu - č. l. 752 p. v.), ako aj k vyhodnoteniu všetkých základných zákonných
predpokladov zodpovednosti škodcu za ním spôsobenú škodu, výšku škody a jej rozsah, a to s

prihliadnutím na doplnené dokazovanie, ktoré navrhol žalobca (bod 117. odôvodnenia zrušujúceho
rozhodnutia odvolacieho súdu - č. l. 752 - 753 p. v.) a dospel k nasledujúcemu právnemu názoru:

95) Vzhľadom na to, že súd považoval právne úkony žalobcu - podané reklamácie za absolútne neplatné
právne úkony, posudzoval nárok žalobcu na náhradu škody podľa § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1

Občianskeho zákonníka tak, ako svoj nárok vymedzil žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa
22. 11. 2012 (na č. l. 506 - 509 p. v.) a skúmal naplnenie základných predpokladov zodpovednosti za
škodu, ktorými sú porušenie právnej povinnosti žalovaného, existencia škody, príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. V konaní nebolo sporné, že dňa 08. 02. 2006
došlo medzi stranami sporu k uzavretiu 69 894 zmlúv o poskytnutí poštovej služby „doporučene“ a že

žalobca zaplatil žalovanému za každú poštovú zásielku poštovné vo výške 23,- Sk, t.j. spolu v sume
1.607.562,- Sk (69 894 x 23,- Sk). Ako bolo v konaní preukázané, a žalobca to účinne nepoprel, žalovaný
doručil ich adresátom 69 008 ks poštových zásielok a nedoručil 877 ks poštových zásielok Z uvedenej
skutočnosti potom vyplýva, že v počte nedoručených 877 ks poštových zásielok, žalovaný porušil svojuprávnu povinnosť vyplývajúcu z uzavretých zmlúv o poskytnutí poštovej služby „doporučene“ zo dňa 08.
02. 2006, čím došlo na strane žalobcu k vzniku skutočnej škody spočívajúcej v zmenšení jeho majetku
tým, že vynaložil náklady na doručenie zásielok (poštovné). Príčinnú súvislosť medzi porušením právnej

povinnosti žalovaného a vznikom skutočnej škody - nákladom na doručenie zásielok - videl súd v tom, že
žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z jednotlivých zmlúv o poskytnutí poštovej služby,
hoci za to dostal zaplatené, čoho následkom bolo, že žalobca prišiel o reálne náklady vynaložené na
poskytnutie služieb, ktoré mu však poskytnuté neboli. Tým došlo k zmenšeniu jeho majetku. Zavinenie
sa u škodcu - žalovaného prezumuje a škodca musí preukázať, že škodu nezavinil. Súd mal za to,

že základné atribúty zodpovednosti za škodu boli na strane žalovaného naplnené v rozsahu 877 ks
nedoručených zásielok, pričom žalobca vynaložil náklady na ich doručenie (poštovné) vo výške 0,76 Eur
(23,- Sk) za každú poštovú zásielku, t.j. spolu vo výške 666,52 Eur (877 ks x 0,76 Eur). Podľa názoru
súdu, suma 666,52 Eur predstavovala skutočnú škodu - náklady, na ktoré žalobcovi vznikol nárok.
Žalovaný v konaní pred súdom uznal, že vo vzťahu k 877 ks nedoručených zásielok svoju povinnosť
doručiť zásielky ich adresátom porušil, čo v sumáre znamená náhradu škody vo výške 666,52 Eur (na

č. l. 800 - 801 p. v.). Žalobca si žalobným nárokom uplatnil nielen skutočnú škodu, ale aj ušlý zisk v
sume 165,97 Eur z každej zásielky (na č. l. 508 p. v.), avšak v tejto časti žalobou uplatneného nároku
základné predpoklady zodpovednosti za škodu nepreukázal. Jeho výpočet ušlého zisku považoval súd
zadomnelýariadnenepreukázaný.Pretomusúdtútoškodu-ušlýzisk-prinedoručení877kspoštových
zásielok nemohol priznať.

96) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj
na vyššie zaujatý právny názor súdu, považoval súd žalobu za dôvodnú iba do výšky 666,52 Eur a preto
žalobcovi vyhovel tak, ako je v prvej výrokovej vete tohto rozhodnutia uvedené.

97)Súdžalobužalobcuvprevyšujúcejčastizamietol.Zamietajúcačasťžalobypredstavujerozdielmedzi
žalobcom uplatnenou sumou 1.067.225,65 Eur a súdom priznanou sumu 666,52 Eur. Aj v tejto časti
poukazuje súd na žalobcom vymedzený žalobný nárok v písomnom podaní zo dňa 22. 11. 2012 (na č.
l. 506 - 509 p. v.). Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody spočívajúcej v skutočnej škode a v ušlom
zisku. Súd bol toho názoru, že žalobca svoj nárok nepreukázal, keďže v konaní mal súd preukázané, že

žalovaný doručil 69 008 ks poštových zásielok ich adresátom, ktorú skutočnosť žalobca účinne nepoprel.
Žalobca nebol v spore aktívny a bez jeho aktívnej činnosti nemohol súd postupovať inak, ako postupoval.
Podľa názoru súdu, žalobca v tejto časti žalobného nároku nepreukázal ani výšku škody, ani základné
predpoklady zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu, hoci ho súd na to vyzval, a to na základe
výzvy zo dňa 10. 10. 2018 (na č. l. 780 - 781 p. v.), ktorá mu bola doručená dňa 11. 10. 2018 (na

č. l. 782 p. v.). Vzhľadom na to, že žalovaný v konaní preukázal, že si svoju právnu povinnosť splnil
a doručil adresátom 69 008 ks poštových zásielok, čo žalobca účinne nepoprel, zbavil sa tým svojej
zodpovednosti v zmysle ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd bol toho názoru, že
žalovaný v tejto časti uplatneného žalobného nároku škodu nezavinil.

98) Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, s poukazom na citované zákonné ustanovenia a
zaujatý právny názor súdu, nemohol súd žalobcovi v časti žalobou uplatneného nároku vo výške
1.066.559,13 Eur vyhovieť, pretože žalobca tento svoj nárok v konaní nepreukázal a žalovaný sa svojej
zodpovednosti zbavil. Preto súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti ako nedôvodnú a nepreukázanú
zamietol tak, ako je v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia uvedené.

99) O trovách prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol súd podľa § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu. Žalovaný síce nemal v konaní plný úspech, avšak jeho neúspech spočíval iba v pomerne
nepatrnej časti (súd ho zaviazal na zaplatenie sumy 666,52 Eur), preto súd rozhodol, že žalovaný

má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, t.j. 100 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia (ktorým sa konanie končí)
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

100) V závere súd už len dodáva, že opätovne rozhodol tak ako rozsudkom č. k. 60Cb/295/2011-645

zo dňa 01. 12. 2015, ktorý bol odvolacím súdom zrušený (na č. l. 729 - 753 p. v.), avšak rešpektujúc
právny názor odvolacieho súdu (§ 391 ods. 3 CSP), po doplnení dokazovania a opätovnom posúdení
skutkového a právneho stavu veci, dospel tunajší súd na základe zisteného a vyhodnoteného
skutkového stavu k inému právnemu posúdeniu žalobou uplatneného nároku ako v rozsudku zodňa 01. 12. 2015 (absolútna neplatnosť právnych úkonov žalobcu - podaných reklamácií a následné
posúdenie predpokladov zodpovednosti za škodu iba podľa § 420 a § 442 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Banská Bystrica (§ 355 ods. 1 v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).