Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/180/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817211939
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817211939.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka

a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa, so
sídlomBratislava,29.Augusta8-10,IČO:30807484,protižalovaným:1/D.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
S., ul. XX. X. XXX/XX, 2/ Komunálna poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava,
Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpenému: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom
Banská Bystrica, Robotnícka 6, IČO: 36 868 299, o zaplatenie 5 599,20 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného2/protirozsudkuOkresnéhosúduPrievidzač.k.5C/27/2017-89zodňa16.apríla2018,takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/,2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 5
599,20 eur do troch dní s tým, že plnením jedného zo žalovaným zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
plnenia druhého žalovaného. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný 1/ bol rozsudkom Okresného súdu

Prievidza zo dňa 12.4.2006 č.k. 1T/356/2006-83 v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo
dňa 12.6.2007 č.k. 2To/103/2006 uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods.
1 , ods. 2 Tr. zákona a trestného činu neposkytnutia pomoci podľa § 208 Tr. zákona, za čo mu bol
uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, výkon ktorého sa mu podmienečne odložil na
skúšobnú dobu 4 rokov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého
druhu v trvaní 4 roky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 12.6.2007. Trestnej činnosti sa žalovaný
1/ dopustil tým, že dňa 3.7.2005 o 6.10 hod. viedol po ceste č. I/64 smerom z Prievidze do obce

Zemianske Kostoľany osobné motorové vozidlo zn. Škoda XXX S K. PD-XXXBX, pričom v kilometri
138 pri firme Májostav v dôsledku mikrospánku prešiel s vozidlom do protismeru, kde ľavou prednou
časťou narazil do protiidúceho cyklistu M. M., čím porušil ustanovenie § 4 ods. 3 písm. c) zákona č.
315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Cyklista M. M. utrpel ťažké zranenia, ktoré
viedli k jeho následnej invalidizácii od 21.6.2006. Podľa posudku posudkového lekára žalobcu zo dňa
11.4.2016 miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u poškodeného je 80%. Za obdobie od 1.1.2016
do 31.12.2016 žalobca poškodenému M. M. vyplatil dôchodkové dávky v sume celkom 5.599,20 eur

(762,10 eur v mesiaci január, po 466,60 eur v mesiacoch február až november a 171,10 eur v mesiaci
december). Uvedenú sumu si následne uplatnil u žalovaného 1/ podľa § 238 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení výzvou č. 24/2017 zo dňa 16.2.2017. Žalovaný 1/ na výzvu nereagoval, preto mu
zo strany žalobcu boli zaslané upomienky zo dňa 3.4.2017 a 26.5.2017. Dlžnú sumu mu žalovaný 1/doposiaľ neuhradil, v konaní nárok žalobcu nenamietal. Listom zo dňa 24.3.2017 žalobca požiadal
žalovaného2/opoistnéplnenievcelkovejvýške16.701,60eur.Oposkytnutiepoistnéhoplneniažalobca
žalovaného 2/ žiadal aj e-mailom dňa 8.6.2017 a 15.8.2017, avšak bezvýsledne. V konaní nebolo medzi

stranami sporné, že žalovaný 1/ mal v čase dopravnej nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného 2/. Žalovaný 2/
nárok žalobcu uplatnený voči nemu neuznával z dôvodu, že podľa právnej úpravy, platnej v čase vzniku
dopravnej nehody, zákon o povinnom zmluvnom poistení neupravoval jeho povinnosť zaplatiť škodu
žalobcovi vzniknutú úhradou nákladov vyplatených dávok dôchodkového poistenia, nakoľko nemal a

ani nemá postavenie poškodeného. Povinnosť uhradiť žalobcovi tieto dávky mu vznikla až v dôsledku
novely zákona o povinnom zmluvnom poistení č. 110/2007 Z.z. účinnej od 1.4.2007, avšak vzťahovala
sa len na zmluvné vzťahy vzniknuté od 1.4.2007. Okrem toho poukázal na definíciu pojmu „poškodený“
podľa § 2 písm. g) zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorej sa poškodeným rozumie ten,
kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.
Žalobcavšakžiadnuškoduprevádzkoumotorovéhovozidlaneutrpel,pretonemalaaninemápostavenie

poškodeného podľa ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení. Z uvedeného dôvodu mu
(žalovanému 2/) nevznikla povinnosť poskytnúť poistné plnenie žalobcovi. Žalovaný 2/ tiež uvádzal, že v
zmysle § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení si žalobca nemôže uplatňovať svoj nárok voči nemu
priamo ako voči poisťovateľovi. Podľa jeho názoru nároky uplatňované žalobcom sú kryté povinným
zmluvným poistením až od účinnosti novely zákona o povinnom zmluvnom poistení č. 110/2007, t.j. od

1.4.2007.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom
poistení, § 4 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 3, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení účinnom do

31.12.2005, § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom od 01.04.2007 a konštatoval, že žaloba
bola podaná dôvodne. V konaní bolo preukázané, že žalovaný 1/ sa dňa 3.7.2005 dopustil protiprávneho
konania, v dôsledku ktorého utrpel M. ťažké zranenia, čo viedlo k jeho následnej invalidizácii od
21.6.2006. Taktiež je nesporné, že v súvislosti s touto invaliditou žalobca M. M. za obdobie od 1.1.2016

do 31.12.2016 vyplatil dôchodkové dávky vo výške 5.599,20 eur. V zmysle ust. § 238 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vznikol výplatou dôchodkových dávok žalobcovi voči žalovanému
1/ nárok na náhradu škody, a to vzhľadom k tomu, že k poškodeniu zdravia M. M. došlo v dôsledku
jeho zavineného protiprávneho konania. Žalovaný 1/ nárok žalobcu v konaní ani nenamietal. Žalobca
si svoj nárok uplatnil aj voči žalovanému v 2. rade, a to na základe ustanovenia § 4 ods. 2 písm.

a) a § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení. V konaní existenciu platne
uzavretej zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla medzi žalovanými 1/,2/ strany sporu nenamietali, preto súd považuje tieto skutkové
tvrdenia za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Žalovaný 2/ však namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu
v konaní s poukazom na to, že ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom poistení, v

zneníúčinnomdo31.12.2005,neupravovalopovinnosťžalovaného2/zaplatiťžalobcoviškoduvzniknutú
úhradou nákladov vyplatených dávok dôchodkového poistenia, pretože nemal a ani nemá postavenie
poškodeného, nakoľko prevádzkou motorového vozidla neutrpel žiadnu škodu. Taktiež podľa jeho
názoru žalobca nemôže podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení uplatňovať nárok
priamo voči jeho osobe. S týmito argumentmi sa súd nestotožnil. Zákonom č. 430/2003 Z.z., účinným

od 1.11.2003, ktorý novelizoval zákon č. 381/2001 Z.z., sa v § 4 ods. 2 ustanovilo, že poistený má
z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ, teda žalovaný 2/, za neho, teda za žalovaného 1/
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej, okrem iného, úhradou
dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia. Náklady spočívajúce vo vyplatených
dávkachnemocenskéhopoisteniaadôchodkovéhopoisteniavšakmôžuvzniknúťibaSociálnejpoisťovni

ako nositeľovi sociálneho poistenia v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný 1/ má teda z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil, okrem iného, aj škodu vzniknutú
úhradou dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, ktorá škoda v zmysle výkladu tohto zákona
mohla vzniknúť len subjektu, ktorý je oprávnený na výplatu týchto dávok. Je preto nelogické, ak
žalovaný 2/ tvrdí, že povinnosť nahradiť uplatnené a preukázané nároky na náhradu dávok zdravotného

poistenia, nemocenského poistenia, ako aj dávok dôchodkového poistenia v zmysle § 4 ods. 2 písm.
a) zákona o povinnom zmluvnom poistení, v znení účinnom do 31.3.2007, bola žalovanému 2/ ako
poisťovateľovi stanovená iba vo vzťahu k poškodenému, ktorému ale nevznikla škoda úhradou dávok
dôchodkového poistenia. Takáto škoda mohla vzniknúť len subjektu, ktorý takéto dávky poškodenémuv dôsledku invalidity, vzniknutej následkom dopravnej nehody, vyplatil. Škoda vzniknutá úhradou dávok
dôchodkovéhopoisteniapretonemohlavzniknúťfyzickejosobe,aknavýplatutýchtodávokjeoprávnená
Sociálna poisťovňa, t.j. žalobca, ktorý bol takýmto spôsobom na uvedené oprávnený už v zmysle zákona

č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že i v čase, kedy
došlo k poistnej udalosti, bol žalobca oprávnený na to, aby škoda, ktorá mu vznikla úhradou dávok
dôchodkového poistenia, bola uhradená v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona o povinnom zmluvnom
poistení poisťovateľom, t.j. žalovaným 2/. Oprávnenie Sociálnej poisťovne vyplýva následne aj z ust. §
238 zákona o sociálnom poistení, účinného v čase, kedy k poistenej udalosti došlo, nakoľko ním bolo

upravené právo Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou
dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania. To, že výplatou dávok zo strany žalobcu došlo
na jeho strane ku vzniku škody, potvrdzuje samotné znenie § 238 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého sú
orgány, či už štátnej správy, právnické osoby, fyzické osoby, povinné poskytovať organizačným zložkám
Sociálnej poisťovne potrebnú súčinnosť na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni
výplatou dávok. Zákon o sociálnom poistení hovorí o tom, že Sociálnej poisťovni výplatou dávok vznikla

škoda, z čoho je nevyhnutné vyvodiť i to, že výplatou týchto dávok sa stáva poškodenou. Pokiaľ teda
žalovaný 2/ uvádza, že žalobca sa za poškodeného nepovažuje, nemožno tento jeho výklad považovať
za správny. Takýto výklad by v dôsledku prílišného formalizmu bránil žalobcovi (t.j. Sociálnej poisťovni),
ktorému vznikla ujma tým, že vyplatil dávky v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby
(žalovaného 1/), uplatniť si ich refundáciu prostredníctvom poisťovateľa, teda žalovaného 2/, ak v čase

poistnej udalosti mal poistený (žalovaný 1/) uzavretú poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenie
osobného motorového vozidla pre zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Súd tiež zastáva názor, že žalobca je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
žalovanému 2/ ako poisťovateľovi na základe ust. § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení,
keďže podľa tohto ustanovenia poisťovateľ náhradu škody uhrádza poškodenému, za ktorého je vo

vyššie uvedenom rozsahu vnímaný aj žalobca, a teda toto zákonné ustanovenie mu dáva oprávnenie
uplatniť si nárok aj priamo voči poisťovateľovi s tým, že má povinnosť uplatnený nárok preukázať.
Argumentácia žalovaného 2/ o tom, že žalobca nie je oprávnený uplatňovať si nárok priamo voči
poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení by mohla byť aplikovaná na
nároky vzniknuté na základe poistnej udalosti, ktorá nastala po účinnosti novely zákona o povinnom

zmluvnom poistení č. 110/2007 Z.z. (t.j. od 1.4.2007). Uvedenou novelou zákona došlo k tomu, že škoda
vzniknutá úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského a dôchodkového poistenia,
ktorá bola upravená v § 4 ods. 2 písm. a) tohto zákona, a vo vzťahu ku ktorej mal poistený z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho túto škodu nahradil, bola z predmetného ustanovenia
vyňatá tak, že aktuálne je v platnosti ustanovenie § 4 ods. 3, v ktorom už tento nárok Sociálnej

poisťovne nie je špecifikovaný ako „škoda“, pretože postupne precizovaním právnej úpravy došlo k
ustáleniu, že tento nárok žalobcu je nárokom regresným. Až do takto precizovaného znenia sa však
žalobca za poškodeného v zmysle § 238 zákona o sociálnom poistení považoval. Poistený má naďalej z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom, teda Sociálnej
poisťovni, nie škodu, ale náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, a pod., vrátane dávok

dôchodkových. Uvedená zmena vychádzala zo skutočnosti, že regresy zdravotných poisťovní, ako aj
Sociálnej poisťovne voči poisťovniam, sú ujmou, ktorá vznikla až následne, teda, žalobca síce neutrpel
škodu priamo prevádzkou motorového vozidla, ale v dôsledku prevádzky motorového vozidla došlo ku
škode na zdraví, v dôsledku čoho bol žalobca povinný vyplatiť dávky (náklady zdravotnej starostlivosti,
nemocenské dávky, a pod., vrátane dávok dôchodkových). Uvedené však nič nemení na tom, že až do

tejto novely žalobcovi rovnaký nárok, teda nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, či dávok
nemocenského a dôchodkového poistenia, ktoré boli zo strany žalobcu vyplatené, považoval zákon za
škodu. Na základe týchto skutočností súd žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto by mal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným
v celom rozsahu. Žalobcovi však v konaní však žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu

náhradu trov konania nepriznal.

4. Proti tomuto rozsudku v časti vo výroku, ktorým bol zaviazaný na plnenie, podal v zákonnej lehote
odvolanie žalovaný 2/. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že žaloba bude vo vzťahu
k nemu zamietnutá a bude mu priznaný nárok na náhradu trov konania, pričom namietal nesprávne

právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení sa pod
pojmom poškodený rozumie ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na
náhradu škody podľa tohto zákona. Pri zodpovedaní otázky koho považovať za poškodeného v zmysle
uvedeného zákona je potrebné vychádzať z vymedzenia predpokladov všeobecnej zodpovednostifyzických a právnických osôb za škodu. Vznik zodpovednosti je potom spájaný so škodovou udalosťou,
ktorá zodpovednosť nachádza svoje zákonné vymedzenie v § 427 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu
medzi konkrétnou ujmou poškodeného a konkrétnou škodovou udalosťou sa potom vždy zisťuje príčinná

súvislosť, pričom vždy musí ísť o priamu príčinu. Príčinnú súvislosť pritom nemožno vyvodzovať z
niečoho, čo je už následkom škodnej udalosti, za ktorú škodca zodpovedá. Poškodeným pre účely
zákona o povinnom zmluvnom poistení môže byť potom len ten, kto priamo v súvislosti s prevádzkou
motorového vozidla utrpel škodu. Žalobca má právo na náhradu škody voči tretím osobám, ktorá
mu vznikla výplatou dávok v dôsledku zavineného protiprávneho konania. Ide o špecifickú formu

postihu, ktorú možno označiť ako zvláštny spôsob náhrady škody. Niet tu však priamej príčinnej
súvislosti medzi škodovou udalosťou, dopravnou nehodou a výplatou dávok žalobcom poškodenému.
Z § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení v znení účinnom od 1.11.2003 vyplýva, že tento
neupravuje povinnosť žalovaného 2/ zaplatiť škodu žalobcovi, pretože žalobca nikdy nemal ani nemá
postavenie poškodeného podľa § 2 písmeno g/ zákona o povinnom zmluvnom poistení, pretože žalobca
v priamej príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, ktorým žalovaný spôsobil škodu na

zdraví poškodenému (M. M.), neutrpel žiadnu škodu. Škoda vznikla žalobcovi až momentom výplaty
dôchodkových dávok poškodenému v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného 1/, teda
po účinnosti novely zákona o povinnom zmluvnom poistení vykonanej z.č. 110/2007 Z.z.. Napriek tomu
súd prvej inštancie žalobcu subsumuje pod pojem poškodený, ktorý názor je neobhájiteľný. Ustanovenie
§ 4 ods. 2 písm. a/ zákona o povinnom zmluvnom poistení v znení účinnom od 1.11.2003 upravuje

vzťah medzi poisteným a žalovaným 2/, nie vzťah medzi žalobcom a žalovaným 2/. Ak žalobca nie je
poškodeným v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení, nemôže sa proti žalovanému 2/ domáhať
plnenia nároku za poisteného podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o povinnom zmluvnom poistení. V
rozsudku sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal skutočnosťou, či škoda vznikla v priamej príčinnej
súvislosti s prevádzkou motorového vozidla žalovaného 1/ a v tomto smere poukázal na judikatúru

Najvyššieho súdu SR. Až zo zákona o povinnom zmluvnom poistení účinného od 1.4.2007 vyplýva právo
poisteného, aby žalovaný 2/ ako poisťovateľ nahradil uplatnené, preukázané a vyplatené dôchodkové
dávky žalobcovi ako jednému z príslušných subjektov podľa § 4 ods. 3 zákona. Podľa odbornej literatúry
( Petruľák, M., Šulíková, M. poistné zmluvy, Praha, C.H. Beck 2012, str. 125) nárok zo strany zdravotnej
alebo sociálnej poisťovne nie možné podľa § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení uplatniť priamo

voči poisťovni, ale iba voči škodcovi. Táto argumentácia podporuje právny záver, že žalobca nemá
aktívnu vecnú legitimáciu voči žalovanému 2/ na uplatnenie žalovaného nároku.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 2/ písomne vyjadril tak, že s ním nesúhlasí a poukázal na
svoje stanovisko prezentované v konaní pred súdom prvej inštancie. Vzhľadom na znenie zákona o

povinnom zmluvnom poistení účinné od 1.11.2003 je nesprávny výklad žalovaného 2/, podľa ktorého
povinnosť uhradiť nároky podľa tohto zákona bola stanovená len vo vzťahu k poškodenému, nie však
vo vzťahu k žalobcovi, z čoho vyplýva, že žalobcu nepovažuje za poškodeného. Uvedené je v rozpore
s dikciou § 4 ods. 2 tohto zákona, pretože náklady predstavujúce vyplatené dávky nemocenského a
dôchodkového poistenia môžu vzniknúť iba Sociálnej poisťovni ako nositeľovi sociálneho poistenia. Z

výkladu § 4 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom poistení v znení účinnom od 1.4.2007 vyplýva, že
zákon uvádza jednotlivé dávky a plnenia sociálneho a zdravotného poistenia, ktoré podliehajú refundácii
z povinného zmluvného poistenia. Tieto plnenia boli vyňaté z § 4 ods. 2 písm. a/ zákona, ktorý
upravuje náhradu škody na zdraví a náklady pri usmrtení. Z toho vyplýva, že regresné nároky sociálnej
poisťovne a zdravotných poisťovní sa už nehradia z poistného limitu určeného na náhradu škody na

zdraví, ale z limitu určeného pre škody podľa § 4 ods. 2 písm. b/ až d/ zákona. Je možné konštatovať,
že žalobca má právo voči tretím osobám uplatniť si náhradu škody predstavujúcu vyplatené dávky v
súlade s § 31 zákona o Sociálnej poisťovni a § 238 zákona o sociálnom poistení. Regresné nároky
zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke motorového vozidla vzniknuté výplatou dávok
sociálneho poistenia patria Sociálnej poisťovni, ktorá má v týchto prípadoch postavenie poškodeného

a nepatria ani poistencovi ani príjemcovi dávok. Na základe uvedeného niet právneho dôvodu na
spochybňovanie právnej povinnosti žalovaného 2/ na úhradu týchto dávok a jeho pasívnej legitimácie
v konaní.

6. Žalovaný 2/ sa k vyjadreniu žalobcu písomne vyjadril tak, že podľa jeho názoru nie je možné, aby

žalobca uplatňoval svoj nárok priamo voči žalovanému 2/, ale len voči žalovanému 1/, a to z toho dôvodu,
ženákladžalobcu,ktorýpredstavujúnímvyplatenédávky,nieješkodoupodľa§442anasl.Občianskeho
zákonníka, ale osobitným nárokom. Realizácie práva podľa § 4 ods. 3 zákona o povinnom zmluvnom
poistení v znení účinnom od 1.4.2007 sa môže domáhať len subjekt, ktorému toto právo priznáva právnyporiadok, pričom ním nie je žalobca. Dopravná nehoda, v dôsledku, ktorej došlo k poškodeniu zdravia M.
M., bola len sprostredkovanou príčinou vzniku škody žalobcu, preto žalobca nie je poškodeným v zmysle
obsahu pojmu poškodeného podľa § 2 písm. g/ zákona o povinnom zmluvnom poistení. Žalovaný 2/

argumentuje, že ust. § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení v znení účinnom od 1.11.2003
neupravuje jeho povinnosť zaplatiť náhradu škody škodu žalobcovi, pretože žalobca nemá postavenie
poškodeného podľa § 2 písmeno g/ zákona o povinnom zmluvnom poistení. Až zo zákona o povinnom
zmluvnom poistení účinného od 1.4.2007 vyplýva právo poisteného, aby žalovaný 2/ ako poisťovateľ
nahradil uplatnené, preukázané a vyplatené dôchodkové dávky žalobcovi ako jednému z príslušných

subjektov podľa § 4 ods. 3 zákona.

7. Ďalšie písomné vyjadrenia zo strany žalobcu a žalovaného 2/ podané neboli.

8. Žalovaný 1/ sa k veci písomne nevyjadril.

9. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov.

10. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného

2/ nariaďovať pojednávanie.

11. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto
je potrebné ho potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o
konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380
ods. 1 CSP).

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

15. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca uplatnil vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci

v nesprávnom právnom závere súdu prvej inštancie ( § 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

16. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dospel
k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie

skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných
dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne a podrobne vysporiadal so
všetkými podstatnými skutkovými tvrdeniami a argumentami strán, v odôvodnení rozsudku uviedol,
ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a
ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z

ktoréhojezrejmé,akýmiúvahamisariadil.Zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutiasúduprvejinštancie
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.

18. V prejednávanej veci žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie žalovanej sumy titulom náhrady ním

vyplatených dávok invalidného dôchodku a úrazovej renty poškodenému M. M.. Žalovaný 1/ ako vodič
motorového vozidla spôsobil dňa 3.7.2005 dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu
zdravia M. M.. Žalovaný 1/ ako vodič bol súdom v trestnom konaní uznaný vinným z trestného činu
ublíženia na zdraví a neposkytnutia pomoci, za čo bol aj odsúdený. Poškodený bol uznaný invalidným,pričomžalobcamuzaobdobieod1.1.2016do31.12.2016vyplatildôchodkovédávkyformouinvalidného
dôchodku vo výške celkom 5 599,20 eur. V čase dopravnej nehody motorové vozidlo, ktorým bolo
ublížené na zdraví M. M., a ktoré viedol žalovaný 1/, bolo zmluvne poistené u žalovaného 2/.

Takto zistený skutkový stav nebol medzi stranami sporný. Žalovaný 1/ nárok žalobcu voči nemu v
konaní nerozporoval. Spornou zostala otázka, či žalobca je oprávnený uplatniť svoj nárok priamo
voči žalovanému 2/ ako poisťovateľovi alebo nie, keď žalovaný 2/ namieta postavenie žalobcu vo
vzťahu k nemu ako poškodeného v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a teda svoju pasívnu vecnú

legitimáciu v konaní.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31.03.2007 poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov

zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia.

20. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom do 31.03.2007 poistený má právo, aby
poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej

udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia
zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení účinnom od 01.04.2007 (novelizovaný zákonom

č. 110/2007 Z.z.) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
príslušnýmsubjektomuplatnené,preukázanéavyplatenénákladyzdravotnejstarostlivostí,nemocenské
dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia,
dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia,
ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

22. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa má právo
voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania; výšku škody preukazuje Sociálna poisťovňa potvrdením príslušnej organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne o výške vyplatených dávok.

23. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zaviazal
žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu spoločne so žalovaným 1/.

24. Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/71/2003, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk
najvyššieho súdu a rozhodnutí súdu Slovenskej republiky pod č. R 26/2005 dospel k záveru, že
nárok poisťovne podľa § 31 ods. 1 zákona č. 274/1994 Z. z. je jej samostatným regresným nárokom
a vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade škody má táto úprava povahu
špeciálneho ustanovenia. Daný regresný nárok Sociálnej poisťovne nie je nárokom na náhradu škody

v zmysle Občianskeho zákonníka, ale ide o samostatný nárok na náhradu škody vyplývajúci priamo z
predmetného ustanovenia zákona č. 274/1994 Z. z., ktoré má z dôvodu, že upravuje občianskoprávny
nárok, povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k ustanoveniam Občianskeho zákonníka o náhrade
škody.

25. Ďalej Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/109/2018 zo dňa 26.06.2018 poukázal na to, že
dôvodová správa k § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. konštatovala, že právna úprava obsiahnutá
v tomto ustanovení bola prevzatá z predchádzajúcej právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003. V
súvislosti s tým vyslovil názor, že aj po zmene právnej úpravy účinnej od 1. januára 2004 je zachovaná
podstata tých právnych úvah a záverov Najvyššieho súdu, ktoré boli vyjadrené v judikáte R 26/2005. Na

základe uvedeného konštatoval, že nárok Sociálnej poisťovne podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. je preto jej samostatným regresným nárokom, ktorý nie je nárokom na náhradu škody v zmysle
Občianskeho zákonníka, ale samostatným nárokom na náhradu škody vyplývajúcim z predmetného
ustanovenia. To, čo sa v pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z. z. rozumie pod "škodou", vyplýva priamo z§ 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý preto vo vzťahu k všeobecnej úprave danej Občianskym
zákonníkom (lex generalis) predstavuje osobitný právny predpis (lex specialis) majúci pri aplikácii
prednosť. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto v citovanom rozhodnutí sp.zn. 3Cdo/109/2018 zo dňa

26.06.2018 uzavrel, že škodou v zmysle § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. treba rozumieť ujmu,
ktorá vznikla tým, že Sociálna poisťovňa vyplatila dávku dôchodkového poistenia v dôsledku zavineného
protiprávneho konania tretích osôb.

26. Hmotnoprávnym základom pre uplatnenie špecifického práva žalobcu na náhradu škody vzniknutej

výplatou dôchodkovej dávky je od 1.12.2004 vyššie citované ust. § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3MCdo/19/2008
zo dňa 21.01.2009 zákonným predpokladom vzniku nároku Sociálnej poisťovne podľa uvedeného
ustanovenia je, že poisťovňa uhradila svojmu poistencovi dávky dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli
vyplatené ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Na základe §
238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplatením dávok sociálneho poistenia vznikajú

Sociálnej poisťovni regresné nároky i zo zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového
vozidla.

27. S účinnosťou od 01.11.2003 ( do 31.03.2007) ust. § 4 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla obsahovalo právo poisteného

z poistenia zodpovednosti, aby poisťovateľ (žalovaný 2/), za poisteného žalovaného 1/ nahradil
poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej, okrem iného, úhradou
dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia. Napriek doslovnej dikcii uvedeného
zákonného ustanovenia, náklady spočívajúce vo vyplatených dávkach nemocenského poistenia a
dôchodkového poistenia, mohli a môžu vzniknúť iba žalobcovi, Sociálnej poisťovni, ako jedinému

nositeľovi sociálneho poistenia v zmysle zákona o sociálnom poistení. Citované zákonné ustanovenie
potom nemožno vykladať len výlučne striktne gramaticky, tak, ako požaduje žalovaný 2/, že nárok
na náhradu škody vzniknutej úhradou dávok dôchodkového poistenia, patrí len priamo poškodenému
dopravnou nehodou (ktorým v zmysle jeho argumentácie nie je žalobca). Žalovaný 1/ mal nepochybne
z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil, okrem iného aj škodu vzniknutú

úhradou dávok dôchodkového poistenia, ktorá škoda však mohla vzniknúť len subjektu, ktorý takéto
dávky poškodenému v dôsledku zranení následkom dopravnej nehody, vyplatil, pretože poistený
žalovaný 1/ (a ani iná fyzická či právnická osoba odlišná od žalobcu) nie je a nemohol byť nositeľom
dôchodkového poistenia a poskytovanie invalidných dôchodkových dávok poškodenému M. M. mu
neprináležalo. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že i v čase, kedy došlo k dopravnej nehode v

súdenej veci (03.07.2005) bola Sociálna poisťovňa oprávnená na to, aby škoda, ktorá jej vznikla
úhradou dávok dôchodkového poistenia, bola uhradená v zmysle § 4 ods. 2 zákona o povinnom
zmluvnom poistení poisťovateľom. Práve za účelom odstránenia logických rozporov v danej právnej
úprave zákon o povinnom zmluvnom poistení ako i zákon o sociálnom poistení boli novelizované
(o.i. zákon č. 110/2007 Z.z.), na základe čoho došlo k úprave a precizovaniu vzájomných vzťahov

medzi poisteným, poisťovateľom a Sociálnou poisťovňou. V zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona o povinnom
zmluvnom poistení v znení účinnom od 01.04.2007 poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti,
vrátane dôchodkových dávok, a to príslušným subjektom. V tomto ustanovení už pri poznámke 6b je
odkaz na zákon o sociálnom poistení, a teda ide o konkrétne určenie subjektu - Sociálnej poisťovne.

Uvedená zmena reflektovala i odvolateľom namietanú skutočnosť, že regresy zdravotných poisťovní,
ako aj Sociálnej poisťovne voči poisťovniam, sú ujmou, ktorá vznikla až následne, teda, žalobca síce
neutrpel škodu priamo prevádzkou motorového vozidla, ale v dôsledku prevádzky motorového vozidla
došlo ku škode na zdraví, v dôsledku čoho bol žalobca povinný vyplatiť dávky (náklady zdravotnej
starostlivosti, nemocenské dávky, a pod., vrátane dávok dôchodkových). Z materiálneho hľadiska sa

však postavenie Sociálnej poisťovne nezmenilo, bola i je jediným oprávneným verejným nositeľom
sociálneho poistenia, ktorému prislúcha poskytovanie o.i. invalidných dôchodkových dávok a ust. § 238
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v čase poistnej udalosti i po 01.04.2007 priznávalo
Sociálnej poisťovni samostatný špecifický nárok na náhradu škody. Nedostatky dovtedajšej právnej
úpravy týkajúcej sa pojmovej nedôslednosti však nemôžu byť na ťarchu žalobcu. Výklad ponúkaný

žalovaným 2/ by v dôsledku prílišného formalizmu bránil Sociálnej poisťovni, ktorej nesporne vznikla
ujma tým, že vyplatila poškodenému dávky v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby
(žalovaného 1/), uplatniť si ich refundáciu prostredníctvom poisťovateľa, teda žalovaného 2/, ak v čase
poistnej udalosti mal poistený (žalovaný 1/) uzavretú - poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo poistenieosobného motorového vozidla pre zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Je v podstate bez právneho významu, či právna úprava do novely zákonom č. 110/2007 Z.z. túto ujmu
považovala za škodu, a po novele za regresný nárok, ak nedošlo k zmene samotného obsahu tohto

pojmu. Súd prvej inštancie ďalej dôvodne poukázal na ust. § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom
poistení, podľa ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému s tým, že poškodený, ktorým
je vo vyššie uvedenom rozsahu vnímaná i Sociálna poisťovňa, je oprávnený uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Bez ohľadu na to,
žalobcovi nepochybne vznikla škoda až momentom vyplatenia dávok (teda za účinnosti novely zákona

č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla účinnej od 01.04.2007). V čase poistnej udalosti i v čase vyplatenia dávok bol
potom treťou osobou, voči ktorej má žalobca právo na náhradu škody v zmysle § 238 ods. 1 zákona
č.461/2003 Z.z. v spojení s § 4 ods. 2 písm. a/ z.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla účinného do 31.03.2007, resp.
§ 4 ods. 3 z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla účinného od 01.04.2007, žalovaný 2/ ako poisťovateľ.

28. Na základe vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, týkajúcej sa uloženej povinnosti žalovaného 2/, potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok
na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 2/ v rozsahu 100%.

30. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalobcu rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti

na § 251 CSP súd prvej inštancie .

31. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).