Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. november 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/204/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212427
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116212427.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: N. E., A.. XX.XX.XXXX, W. F.,

P. A. X, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66,
p r o t i žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské
Nivy 1, Bratislava, IČO: 31320155, zastúpený: Beňo & partners Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Poprad, Námestie sv. Egídia 93, o primerané finančné zadosťučinenie takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

Strany n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 14.6.2016 sa domáhal podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa pôvodne voči spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 500 Eur, ako aj úrokov z omeškania 8% ročne z uvedenej sumy odo dňa
nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému. Žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na
tomto súde pod sp. zn. 25C/103/2015, kde bol žalobca v postavení spotrebiteľa bol úspešný, keďže
zo žalovanej sumy 1993,52 Eur súd priznal veriteľovi len 802 Eur. Súd mal totiž za to, že zmluva

o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami neobsahuje rozčlenenie splátok na istinu, úrok a
poplatky. Žalovaný podľa jeho názoru nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď od neho požadoval
plnenie, na ktoré nemal nárok. Poukázal na sankčnú, ale aj relutárnu funkciu uplatneného nároku a
žiadal prihliadnuť tiež na to, že znášal stav právnej neistoty a že mu hrozila finančná strata vo výške
1191,52 Eur.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil pre nesplnenie zákonných predpokladov v zmysle § 3 ods. 5 zákona

č. 250/2007 Z.z. V súdnom konaní 25C/103/2015 si totiž neuplatnil právo žalobca, ale žalovaný titulom
nezaplatenej pohľadávky. Vo výroku rozhodnutia nebolo konštatované, že zmluva je bezúročná a bez
poplatkov a žalobca mal v predchádzajúcom spore len čiastočný úspech. Podľa názoru žalovaného
nie je možné v právnom štáte poskytnúť právo v podobe finančnej náhrady ako nemajetkovej ujmy
subjektu,ktorýsivedomeneplnísvojezáväzkovoprávnepovinnostiamuselsibyťvedomý,žežalovanýv
súlade so svojimi oprávnenými záujmami pristúpi k vymáhaniu pohľadávky voči žalobcovi. Poukázal tiež
na to, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a tvrdenou jeho právnou

neistotou.

3. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, ústnymi vyjadreniami právnych
zástupcov strán, spisom tohto súdu 25C/103/2015 a zistil tento skutkový stav:4. V spore vedenom na tomto súde pod sp. zn. 25C/203/2015 si spoločnosť Consumer Finance Holding
a.s. uplatnila voči žalobcovi nárok na zaplatenie 1.993,52 Eur s úrokmi z omeškania od 13.5.2012 a to

na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 27.5.2011.

5. Žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) v písomnom vyjadrení súhlasil so žalobou len čiastočne a
to ohľadom sumy 802 Eur. Poukázal na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje povinnú
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a preto úver je potrebné považovať za

bezúročnýabezpoplatkovýpodľa§11ods.1písm.a/citovanéhozákona.Keďžeúvermubolposkytnutý
vo výške 3.000 Eur a on doposiaľ veriteľovi uhradil 2.198 Eur, nárok je dôvodný len vo výške rozdielu
týchto súm.

6. V spise 25C/103/2015 sa nachádza zmluva o pôžičke č. 7093154, z ktorej vyplýva, že jej účastníci si
dohodli poskytnutie úveru vo výške 3.000 Eur za celkové náklady spotrebiteľa 1.336,20 Eur. Dohodnutá

bola ročná úroková sadzba 29% a ako termín konečnej splatnosti je uvedený máj 2014. Žalobca sa
zaviazal úver splatiť 36 mesačnými splátkami po 120,45 Eur, takže celkovo mal zaplatiť veriteľovi
4.336,20 Eur.

7. Ako vyplýva z bodu VIII. zmluvy, jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, s ktorými bol

klient oboznámený.

8. Podľa bodu 6.1 VOP veriteľa klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných
mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy.

9. Podľa bodu 6.2 VOP pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve alebo VOP stanovené inak,
sú splátky splatné do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

10. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 25C/103/2015-33 zo dňa 24.9.2015 bol žalobca zaviazaný

zaplatiť žalovanému sumu 802 Eur s úrokmi z omeškania 9% ročne od 13.5.2012 do zaplatenia v 60 Eur
mesačných splátkach. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Dospel totiž k záveru, že predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje rozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky
a z toho dôvodu je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Žalobcovi bol poskytnutý
úver vo výške 3.000 Eur, doposiaľ zaplatil veriteľovi 2198 Eur a preto súd zaviazal žalobcu len na

zaplatenie dlhu vo výške 802 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť 19.11.2015.

11. Súd v tejto veci už raz rozhodol rozsudkom zo dňa 15.2.2017, ktorým žalobu zamietol s poukazom
na princíp spravodlivosti v náväznosti na eurokomformný výklad sporného ustanovenia § 9 ods. 2

písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. s prihliadnutím na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15, v
zmysle ktorého spomínané členenie splátky úveru nie je potrebné. S týmto názorom nesúhlasil Krajský
súd v Prešove, ktorý uznesením č.k. 8Co/83/2017-69 zo dňa 17.8.2018 napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym
nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. a to spoločnosťou Všeobecná úverová banka,

a.s. Odvolací súd v uznesení uviedol, že vzhľadom na záver, ku ktorému dospel Okresný súd Prešov
v rozsudku č. 25C/103/2015-33 o tom, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
rozčlenenie splátky na istinu, úrok a poplatky, je úver bezúročný a bez poplatkov a keďže tento rozsudok
už nadobudol právoplatnosť, došlo k porušeniu práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane
spotrebiteľa a osobitnými predpismi. Nevyžaduje sa spôsobenie nejakej ujmy spotrebiteľovi a teda

základ nároku je daný. Uložil súdu prvej inštancie rozhodnúť o výške uplatneného nároku.

12. Podľa § 391 ods. 2 CSP ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

13. S poukazom na citované zákonné ustanovenie teda súd prvej inštancie je viazaný vysloveným
právnym záverom súdu druhej inštancie, aj keď sa s ním nestotožňuje.14. Je nepochybné, že žalobca pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy so žalovaným mal status
spotrebiteľa a že išlo o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

18. Podľa 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

19. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného
zadosťučinenia v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je porušenie práva alebo povinnosti
podľa osobitných predpisov slúžiacim na ochranu spotrebiteľa (napr. zákon o ochrane spotrebiteľa, o
spotrebiteľskom úvere, o finančných službách na diaľku, osobitné ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka).

20. Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, tú určuje voľnou úvahou súd. Krajský
súd v Prešove v rozhodnutí 17Co/17/2018 uviedol nasledovné: „Pri stanovení výšky primeraného
finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti vzniknutej resp. hroziacej ujmy, okolností
tak na strane žalobkyne ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práva žalobcu. Pri

určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno striktne držať ujmy, ktorá žalobkyni objektívne
hrozila,resp.ktorájejvznikla.Inštitútprimeranéhofinančnéhozadosťučinenianemôžeslúžiťnafinančné
obohatenie sa žalobcu resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať
na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany“.

21. Súd sa domnieva, že významné pre posúdenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia
je to, o aké vážne porušenie práva spotrebiteľa išlo. Musí sa vychádzať z konkrétnych skutkových
okolností, prihliadať na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a
rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu.

22. V danom prípade, ako už bolo konštatované, porušenie povinnosti dodávateľa (právneho
predchodcu žalovaného) spočívalo v tom, že v príslušnej zmluve o spotrebiteľskom úvere nerozčlenil
splátku úveru na istinu, úrok a poplatky v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. Napriek
tomu, že v predchádzajúcom spore 25C/103/2015 súd konštatoval spomínané porušenie povinnosti,
uvedený záver je v rozpore so závermi vyslovenými už v troch rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR,

ktoré sa touto problematikou zaoberali a v zmysle ktorých spomínané členenie splátky potrebné nie je.
Ide o rozhodnutie 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018, 4Cdo/211/2017 zo dňa 23.4.2018 a 3Cdo/56/2018
zo dňa 17.4.2018. Tieto závery by sa už mali považovať za ustálenú rozhodovaciu činnosť najvyšších
súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 CSP, ktorými všetky súdy nižšieho stupňa sú viazané. Vyplýva
to aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR 6Cdo/29/2017 zo dňa 24.1.2018.

23. Aj keď súd prvej inštancie nesúhlasí s názorom súdu 2.inštancie, ako už bolo uvedené, je ním
viazaný a preto argumenty, ktoré použil už v predchádzajúcom rozsudku, zohľadnil pri stanovení výšky
primeraného finančného zadosťučinenia.24. Účelom daného inštitútu je postihovať nečestných dodávateľov a poskytovať satisfakciu
„poškodenému“ spotrebiteľovi. V tomto prípade však nemožno konštatovať, že by skutočne právny

predchodca žalovaného porušil svoju zákonnú povinnosť (čo vyplýva z rozhodnutí Najvyššieho súdu
SR) a preto dostatočnou satisfakciou pre žalobcu by malo byť to, že bol v predchádzajúcom spore
zvýhodnený, ak súd ho zaviazal len na vrátenie istiny úveru.

25. Ťažko je rozhodnúť o výške primeraného finančného zadosťučinenia, ak súd prvej inštancie má

za to, že základ nároku nie je daný. Pokiaľ odvolací súd mal iný názor, nič mu nebránilo rozhodnúť
meritórne, čoho dôkazom je aj to, že neuložil vykonať ďalšie dokazovanie a to napokon nenavrhli ani
strany v spore. Zbytočne tak dochádza k predlžovaniu súdneho konania, čo je v rozpore nielen s civilným
sporovým poriadkom, ale aj Ústavou SR.

26. S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd vyhovel žalobe tak, že priznal žalobcovi nárok len

na zaplatenie 50 Eur a vo zvyšku, pokiaľ ide o istinu, ale aj uplatnené úroky z omeškania, žalobu
ako nedôvodnú zamietol. V súvislosti s úrokmi z omeškania súd zdôrazňuje, že uplatnený je nárok, o
ktorom rozhoduje súd na základe svojej voľnej úvahy a preto žalovaný sa dostáva do omeškania až po
vykonateľnosti príslušného súdneho rozhodnutia, ktorým je zaviazaný na jeho zaplatenie.

27. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP.
Keďže ide o rozsudok, ktorý vychádzal z voľnej úvahy súdu platí, že žalobca bol v spore úspešný.
Zároveň však súd vzhľadom na okolnosti prípadu mal za to, že je potrebné aplikovať ustanovenie §
257 CSP vzhľadom na skutočnosť, že súd priznal žalobcovi len 1/10 výšky uplatneného nároku a po
zohľadnení skutkových okolností tohto prípadu, ktoré sú uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia

rozsudku a ktoré súvisia s tým, že právny predchodca žalovaného sa v skutočnosti nedopustil porušenia
práva žalobcu ako spotrebiteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.