Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. september 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/145/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716207622
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716207622.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr.
Barborou Korenecovou, advokátkou, so sídlom Slnečná 765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902,
proti žalovanému X. S., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX W. - Y., o zaplatenie 888,-- € s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd žalobu z a m i e t a .

II/ Žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.6.2016 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy

888,-- €, zákonného úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 888,-- € od 22.6.2010 do zaplatenia,
ako aj nahradenia trov konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia a súdneho poplatku.
Skutkovo žalobu odôvodňoval zmluvou o úvere č. 607700170, ktorú uzatvorili strany sporu dňa 7.1.2010
a na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 450,-- €.
Žalovaný sa zaviazal vrátiť úver spolu s poplatkom vo výške 438,-- € spolu vo výške 888,-- € za
podmienok dohodnutých v zmluve. Žalobca zaslal žalovanému viacpočetné upozornenia na omeškanie
so zaplatením splátok. Na tieto upozornenia nereagoval. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neplnil riadne

a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok porušil dojednania predmetnej zmluvy o úvere a
stratil výhodu splátok a dňom 22.6.2010 sa dlh stal splatným. Žalobca podal trestné oznámenie na OR
PZ Zvolen vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného
zákona, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere v úmysle úver vôbec nesplácať.
Uvedenému podozreniu nasvedčovala aj skutočnosť, že odo dňa uzatvorenia zmluvy o úvere ku dňu
podania trestného oznámenia nepoukázal v prospech zmluvy o úvere žiadnu splátku a to aj napriek
tomu, že mal finančné prostriedky čo vyplynulo aj z údajov uvedených v žiadosti o úver. Okresný súd

Zvolen trestným rozkazom č.k. 3T XXX/XXXX-XX zo dňa 29.12.2010 uznal žalovaného vinným zo
spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona a podľa § 288 ods. 1
Trestnéhoporiadkuodkázalžalobcuakopoškodenéhososvojimnárokomnanáhraduspôsobenejškody
na občianske súdne konanie. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 2.2.2011.
Žalovaný ku dňu podania žaloby na okresný súd žiadnu čiastku neuhradil.

2. Žalovaný sa po doručení žaloby, príloh a predvolania na pojednávanie k žalobe nevyjadril. Telefonicky

ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím vo veci bez jeho
prítomnosti a uviedol, že v prípade ak ho súd zaviaže uvedenú sumu zaplatiť žiada o povolenie splátok
vo výške 50,-- € mesačne. Viac k žalobe a k veci neuviedol.3. Žalobca k žalobe pripojil fotokópiu trestného rozkazu zo dňa 29.12.2010, ktorým bol žalovaný
odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1, písm.
a/ a § 50 ods. 1 Trestného zákona podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov za

prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že vylákal
od iného úver tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a tak
mu spôsobil malú škodu. Poškodený spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. sa podľa § 288 ods. 1 Trestného
poriadkuodkazujesnárokomnanáhraduškodynaobčianskesúdnekonanie.Trestnýrozkaznadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 2.2.2011 voči žalovanému X. S..

4. Žalobca pripojil k žalobe aj fotokópiu zmluvy o úvere zo dňa 7.1.2010 a všeobecné podmienky
poskytnutia úveru. Podľa ustanovenia § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“) spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

5. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

6. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

7. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

9. Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 - § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

10. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

11. Podľa ustanovenia § 106 ods. 2 OZ najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak

ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla;
to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

12. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len

zákon č. 250/2007 Z.z.) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

13. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

14. Je nesporné, že žalobcom uplatňovaný nárok na zaplatenie sumy 888,-- € s príslušenstvom je nárok,

ktorý si uplatňuje zo vzťahu založeného úverovou zmluvou č. 607700170 zo dňa 7.1.2010. Žalovaný,
ktorý v zmysle uvedenej zmluvy ako dlžník čerpal od žalobcu úver vo výške 450,-- € a zaviazal sa tento
úver v pravidelných mesačných splátkach za podmienok dohodnutých v zmluve vrátiť spolu s príslušným
poplatkom. Keďže svoj záväzok riadne a včas nesplnil, porušil dojednania zmluvy o úvere čím stratilvýhodu splátok a dlh sa stal splatným. Navyše žalobca podal trestné oznámenie a žalovaný bol uznaný
vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa ustanovenia § 222 ods. 1 Trestného zákona.
Žalobca si uplatnil ako poškodený nárok na náhradu škody z úverovej zmluvy v trestnom konaní, pričom

s poukazom na ustanovenie § 288 ods. 1 Trestného poriadku bol odkázaný na občianske súdne konanie.
To znamená, že nárok uplatňovaný pred tunajším súdom je nárokom na náhradu škody, ktorú mal utrpieť
žalobca v dôsledku prečinu žalovaného a to úverového podvodu. Prečinu sa teda žalovaný dopustil tým,
že uzatvoril úverovú zmluvu a nedodržal podmienky plnenia v zmysle úverovej zmluvy, pričom neuhradil
ani jednu splátku.

15. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným súd vyhodnotil ako spotrebiteľský, keď žalobca má
postavenie dodávateľa a žalovaný postavenie spotrebiteľa. Predmetná zmluva má jednoznačne povahu
jednostrannej zmluvy a obsah zmluvy nesvedčí o tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania
typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľskými subjektami. Forma zmluvy na predtlačenom
formulári ako aj všeobecné zmluvné podmienky potvrdzujú skutočnosť, že bola uzatváraná bez

vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, kde žalovaný zmluvu podpísal a údaje vpísané do zmluvy o úvere
sú údajmi vypísanými na vopred predtlačenom formulári vrátane označenia účelu poskytnutia úveru. Z
uvedeného mal súd za to, že úver bol žalovanému poskytnutý ako spotrebiteľovi.

16. Nová procesná úprava v tretej časti civilného sporového poriadku s označením osobitné procesné

postupy v druhej hlave upravuje spory s ochranou slabšej strany. Prvý diel upravuje spotrebiteľské spory,
v zmysle ktorého podľa ustanovenia § 290 CSP spotrebiteľským sporom sú spory medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou.
Je zrejmé, že v danej veci si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody, ktorú utrpel v dôsledku
prečinu žalovaného pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy. Z definície spotrebiteľského sporu podľa tohto

zákonného ustanovenia vyplývajú dva rozhodujúce predpoklady na to, aby v konaní mohli byť uplatnené
ustanovenia osobitných procesných postupov a to musí ísť o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom
alebo o spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa
ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Náhrada škody, ktorú si uplatňuje žalobca

v tomto konaní je škoda, ktorú utrpel v dôsledku uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom k tomu súd
vyhodnotilnároknanáhraduškodyuplatňovanývtomtokonaníakonárok,ktorýsúvisísospotrebiteľskou
zmluvou a teda sa jedná o spotrebiteľský spor.

17. Zákonom č. 102/2014 Z.z. došlo k zmene zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V zmysle uvedenej zmeny
zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu okrem iného na premlčanie aj keby inak bolo
potrebné, aby sa spotrebiteľ premlčania dovolával. Dôvodová správa k uvedenej zmluve len stručne
uvádza, že s ohľadom na potreby aplikačnej praxe sa jednoznačne ustanovuje povinnosť ex offo postupu

orgánov dozoru a orgánov posudzujúcich nároky zo spotrebiteľskej zmluvy skúmať a vyhodnocovať
prekážky uplatnenia práva predávajúceho voči spotrebiteľovi.

18. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania bolo plnenie titulom nároku na náhradu škody v dôsledku
podvodu pri uzatváraní úverovej zmluvy, ktorú súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú, súd z úradnej moci

prihliadol na premlčanie nároku s poukazom na ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.
Aj napriek tomu, že v zmysle ustanovenia Občianskeho zákonníka § 100 je potrebné vzniesť takúto
námietku premlčania, to znamená, že je potrebná aktívna účasť dlžníka v tomto prípade žalovaného
a súd prihliadne na námietku premlčania len pokiaľ žalovaný takúto námietku vznesie, súd práve s
poukazom na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa aj bez jeho aktívnej činnosti z úradnej moci

prihliadol na premlčanie nároku uplatňovaného v tomto konaní.

19. Nárokom na plnenie bol nárok na náhradu škody. Podľa ustanovenia § 106 ods. 1 právo na náhradu
škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá.
Jedná sa o subjektívnu premlčaciu lehotu. To, že došlo ku škode a že za škodu zodpovedá žalovaný sa

žalobca ako poškodený dozvedel najneskôr okamihom podania trestného oznámenia. Ako poškodená
strana mal doručený trestný rozkaz a vedomosť o tom, že žalovaný bol uznaný vinným z tohto prečinu.
Keďže s nárokom na náhradu škody bol žalobca ako poškodený odkázaný na občianske súdne konanie,
nič nebránilo od 2.2.2011 žalobcovi uplatniť svoj nárok na vecne a miestne príslušnom súde. Bolo vecoužalobcu ustrážiť dvojročnú subjektívnu lehotu na uplatnenie tohto nároku. Len nečinnosťou zo strany
žalobcu došlo k premlčaniu jeho nároku, keď žalobou bol uplatnený nárok na náhradu škody na tunajšom
súde až 21.6.2016, t.j. po subjektívnej dvojročnej premlčacej lehote. Je pravda, že ustanovenie § 106

ods. 2 OZ upravuje 10-ročnú objektívnu premlčaciu lehotu, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla. To znamená, že objektívna lehota začala plynúť odo dňa uzatvorenia
úverovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 7.1.2010. Hoci žalobca uplatnil nárok na náhradu škody
v 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe, avšak po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.
Hoci podľa názoru súdu táto subjektívna premlčania lehota začala plynúť skôr, nakoľko už v čase

podania trestného oznámenia mal žalobca vedomosť o tom, že mu vznikla škoda a kto za škodu
zodpovedá. Zásada prezumpcie neviny platí ako inštitút v trestnom práve, avšak pre posúdenie otázky
o škode o tom kto za ňu zodpovedá je podľa názoru súdu rozhodujúci okamih, keď žalobca ako
poškodený zistí skutkové okolnosti rozhodujúce pre vymedzenie zodpovedného subjektu. To znamená,
že v prípade stanovenia počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby táto by sa nepočítala od
právoplatnosti rozhodnutia Okresného súdu Zvolen o tom, že žalovaný spáchal prečin podvodu a je

za tento zodpovedný, avšak by sa počítala od skoršieho dátumu a to najneskôr od okamihu kedy sa
žalobca dozvedel, že mu bola škoda spôsobená a kto za túto škodu zodpovedá. To znamená, že okamih
tejto vedomosti nastal najneskôr podaním trestného oznámenia na žalovaného ako podozrivého zo
spáchania prečinu podvodu, nakoľko už v tomto období mal žalobca vedomosť o tom, že sa žalovaný
dopustil takéhoto konania a týmto konaním mu vznikla škoda. Nakoľko bol súd toho názoru, že je v

danej veci potrebné vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere v dôsledku ktorej si žalobca
odvíja svoj nárok na náhradu škody aplikovať ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. a prihliadať
na otázku premlčania z úradnej moci bol toho názoru, že subjektívna premlčacia doba u žalobcu
uplynula a žalobca si neuplatnil svoj nárok v zákonom stanovenej subjektívnej premlčacej dobe, hoci
bol uplatnený v 10-ročnej premlčacej dobe v zmysle ustanovenia § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Z týchto dôvodov zamietol žalobu o priznanie nároku na náhradu škody a výškou nároku na náhradu
škody sa nezaoberal. Na záver súd podotýka, že pri skúmaní jednotlivých základných predpokladov
zodpovednosti za škodu by opätovne musel prehodnocovať zmluvu, ktorá bola uzavretá medzi stranami
sporu a vychádzal by z úverovej zmluvy, nakoľko nárok uplatnený v tomto konaní súvisí s úverovou
zmluvou, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou. Aj v tomto kontexte bol súd toho názoru, že sa jedná o

spotrebiteľský záväzkový vzťah, kde je potrebné aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa,
keďže účastníkom tohto zodpovednostného vzťahu je práve spotrebiteľ a to žalovaný.

20. Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú právnu úpravu zodpovednosti za škodu s tým,
že základným predpokladom zodpovednosti za škodu je existencia zodpovednostného vzťahu, ktorý

je daný existenciou oprávneného a zodpovedného subjektu, existenciou právnej úpravy spájajúcej
správanie daného subjektu so zodpovednosťou a naplnením ďalších predpokladov vyžadovaných
právnouúpravou.Pokiaľvšaksúdspoľahlivozistí,ženazákladeskutočnostívyplývajúcichzožalobného
návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej
úpravy o ochrane spotrebiteľa. Obdobne postupoval Najvyšší súd SR vo svojom spoločnom stanovisku

občiansko-právneho kolégia a obchodno-právneho kolégia zo dňa 20.10.2015, v ktorom vydával
spoločné stanovisko vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa. Závery aplikované v spoločnom stanovisku je možné aplikovať aj v prípade posudzovania
zodpovednostného vzťahu v prípade ak žalovaný je spotrebiteľom.

21. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

22. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia s tým, že v
konaní bol v plnom rozsahu úspešný žalovaný, preto má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania.
O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným
uznesením príslušným súdnym úradníkom.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).