Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. apríl 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 5C/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817211939
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Šišková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3817211939.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa,

so sídlom v Bratislave, 29. augusta 8 - 10, IČO: 30 807 484, proti žalovaným: v 1. rade D. N., nar.
XX.X.XXXX, bytom S., ul. XX. augusta XXX/XX, v 2. rade I. poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group,
so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, zastúpený Advokátska kancelária Miroslav
Maďar, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Robotnícka 6, o zaplatenie 5.599,20 takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 5.599,20 eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť
plnenia druhého žalovaného.

II. Súd žalobcovi náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou proti žalovaným v 1. a 2. rade domáhal zaplatenia sumy 5.599,20 eur
s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.
Žalobu zdôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade dňa 3.7.2005 spôsobil dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k
ťažkým zraneniam M. M., čo viedlo k jeho následnej invalidizácii od 21.6.2006. Za obdobie od 1.1.2016
do 31.12.2016 boli p. M. vyplatené dôchodkové dávky vo výške 5.599,20 eur. V súvislosti s dopravnou
nehodou bol žalovaný v 1. rade odsúdený rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/356/2005 v

spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 2To/103/2006 pre trestný čin ublíženia na zdraví
podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Žalobca uviedol, že podľa § 238 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou
dávokvdôsledkuichzavinenéhoprotiprávnehokonania.Žalovanéhovýzvouzodňa16.2.2017vyzvalna
dobrovoľnú úhradu sumy 5.599,20 eur, žalovaný v 1. rade na výzvu však nereagoval. Voči žalovanému v
2. rade si nárok žalobca uplatnil podľa § 4 ods. 2 písm. a), § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zákon o PZP),

nakoľko žalovaný v 2. rade ako poisťovateľ motorového vozidla žalovaného v 1. rade na základe zmluvy
o PZP je povinný nahradiť mu škodu, ktorá vznikla výplatou dôchodkových dávok. Žalobca uviedol,
že vyplatením dôchodkových dávok sa stal poškodeným a žalovaného v 2. rade vyzval listom zo dňa
24.3.2017, ako aj elektronickou poštou dňa 8.6.2017 a 15.8.2017 na plnenie, žalovaný v 2. rade však
na výzvy nereagoval.

2. Žalovaný v 1. rade v konaní uviedol že námietky voči nároku žalobcu nemá, avšak tento nárok nemá

z čoho žalobcovi uhradiť. Poukázal na to, že je dobrovoľne nezamestnaný, privyrába si tým, že chodí
po rôznych stavbách. Žije s priateľkou v podnájme a má dve deti.3. Žalovaný v 2. rade so žalobou voči svojej osobe nesúhlasil. Poukázal na to, že podľa právnej
úpravy, platnej v čase vzniku dopravnej nehody, zákon o PZP neupravoval jeho povinnosť zaplatiť
škodu žalobcovi, ktorá vznikla úhradou nákladov vyplatených dávok dôchodkového poistenia, nakoľko

nemal a ani nemá postavenie poškodeného. Povinnosť uhradiť žalobcovi tieto dávky mu vznikla až v
dôsledkunovelyzákonaoPZPč.110/2007Z.z.účinnejod1.4.2007,avšakvzťahovalasalennazmluvné
vzťahy vzniknuté od 1.4.2007. Vzhľadom k tomu, že v čase vzniku dopravnej nehody zákonná povinnosť
poisťovateľa plniť za poškodeného nároky na náhradu dávok dôchodkového poistenia neexistovala,
namietol v konaní svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Opakovane zdôraznil, že podľa § 2 písm. g) zákona

o PZP sa poškodeným rozumie ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na
náhradu škody podľa tohto zákona. Žalobca teda podľa jeho názoru nemá a ani nemal postavenie
poškodeného, obsahovo vymedzeného v citovanom ustanovení zákona o PZP, keďže žiadnu škodu
prevádzkou motorového vozidla neutrpel.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím zástupkyne žalobcu, žalovaného v 1. rade a právneho zástupcu

žalovaného v 2. rade, oboznámením obsahu lekárskeho posudku M. M. zo dňa 11.4.2016 vystaveného
posudkovým lekárom žalobcu, potvrdenia o výške vyplatených dávok dôchodkového poistenia zo dňa
14.2.2017, rozpisu vyplatených dávok, rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 1T/356/2005-83 v
spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín č.k. 2To/103/2006, výzvy č. 24/2017, predžalobných
upomienok č. I a II, žiadosti o plnenie adresovanej žalovanému v 2. rade, E-mailovej komunikácie medzi

žalobcom a žalovaným v 2. rade, odporu žalovaného v 2. rade voči platobnému rozkazu, vyjadrenia
žalobcu zo dňa 6.11.2017, vyjadrenia žalovaného v 2. rade zo dňa 8.1.2018, ako aj oboznámením
obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

5. Žalovaný v 1. rade bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.4.2006 č.k. 1T/356/2006-83

v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 12.6.2007 č.k. 2To/103/2006 uznaný vinným z
trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 , ods. 2 Tr. zákona a trestného činu neposkytnutia
pomoci podľa § 208 Tr. zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky, výkon
ktorého sa mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 4 rokov. Zároveň mu bol uložený trest zákazu
činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 4 roky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa

12.6.2007. Trestnej činnosti sa žalovaný v 1. rade dopustil tým, že dňa 3.7.2005 o 6.10 hod. viedol
po ceste č. I/64 smerom z Prievidze do obce H. I. osobné motorové vozidlo zn. Škoda 105 S EČV
PD-XXXBX, pričom v kilometri 138 pri firme Májostav v dôsledku mikrospánku prešiel s vozidlom do
protismeru, kde ľavou prednou časťou narazil do protiidúceho cyklistu M. M., čím porušil ustanovenie § 4
ods. 3 písm. c) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Cyklista M. M. utrpel

ťažké zranenia, ktoré viedli k jeho následnej invalidizácii od 21.6.2006. Podľa posudku posudkového
lekára žalobcu zo dňa 11.4.2016 miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u poškodeného je 80%.
Za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 žalobca poškodenému M. M. vyplatil dôchodkové dávky v sume
celkom 5.599,20 eur (762,10 eur v mesiaci január, po 466,60 eur v mesiacoch február až november a
171,10 eur v mesiaci december). Uvedenú sumu si následne uplatnil u žalovaného v 1. rade podľa § 238

zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení výzvou č. 24/2017 zo dňa 16.2.2017. Žalovaný v 1. rade
na výzvu nereagoval, preto mu zo strany žalobcu boli zaslané upomienky zo dňa 3.4.2017 a 26.5.2017.
Dlžnú sumu mu žalovaný v 1. rade doposiaľ neuhradil, v konaní nárok žalobcu nenamietal.

6. Listom zo dňa 24.3.2017 žalobca požiadal žalovaného v 2. rade o poistné plnenie v celkovej výške

16.701,60 eur. O poskytnutie poistného plnenia žalobca žalovaného v 2. rade žiadal aj e-mailom dňa
8.6.2017a15.8.2017,avšakbezvýsledne.Vkonanínebolomedzistranamisporné,žežalovanýv1.rade
malvčasedopravnejnehodyuzatvorenépovinnézmluvnépoisteniezodpovednostizaškoduspôsobenú
prevádzkou motorového vozidla u žalovaného v 2. rade.

7. Žalovaný v 2. rade nárok žalobcu uplatnený voči nemu neuznával z dôvodu, že podľa právnej
úpravy, platnej v čase vzniku dopravnej nehody, zákon o PZP neupravoval jeho povinnosť zaplatiť škodu
žalobcovi vzniknutú úhradou nákladov vyplatených dávok dôchodkového poistenia, nakoľko nemal a
ani nemá postavenie poškodeného. Povinnosť uhradiť žalobcovi tieto dávky mu vznikla až v dôsledku
novely zákona o PZP č. 110/2007 Z.z. účinnej od 1.4.2007, avšak vzťahovala sa len na zmluvné vzťahy

vzniknuté od 1.4.2007. Okrem toho poukázal na definíciu pojmu „poškodený“ podľa § 2 písm. g) zákona
o PZP, podľa ktorej sa poškodeným rozumie ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a
má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona. Žalobca však žiadnu škodu prevádzkou motorového
vozidla neutrpel, preto nemal a ani nemá postavenie poškodeného podľa ustanovení zákona o PZP. Zuvedeného dôvodu mu (žalovanému v 2 rade) nevznikla povinnosť poskytnúť poistné plnenie žalobcovi.
Žalovaný v 2. rade tiež uvádzal, že v zmysle § 15 zákona o PZP si žalobca nemôže uplatňovať svoj
nárok voči nemu priamo ako voči poisťovateľovi. Podľa jeho názoru nároky uplatňované žalobcom sú

kryté povinným zmluvným poistením až od účinnosti novely zákona o PZP č. 110/2007, t.j. od 1.4.2007.

8. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa má právo
voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania.

9. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení účinnom do 31.12.2005, poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané
nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej

starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia.

10. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2005, poistený má právo, aby
poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej
udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia

zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., v znení účinnom do 31.12.2005, náhradu škody uhrádza
poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

12. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná
dôvodne. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1T/356/2005-83 v spojení s uznesením Krajského súdu
Trenčín č.k. 2To/103/2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.6.2007, bolo preukázané, že žalovaný
v 1. rade sa dňa 3.7.2005 dopustil protiprávneho konania, v dôsledku ktorého utrpel M. M. ťažké

zranenia, čo viedlo k jeho následnej invalidizácii od 21.6.2006. Taktiež je nesporné, že v súvislosti s
touto invaliditou žalobca M. M. za obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016 vyplatil dôchodkové dávky vo
výške 5.599,20 eur.

13. V zmysle ust. § 238 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vznikol výplatou

dôchodkových dávok žalobcovi voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu škody, a to vzhľadom k
tomu, že k poškodeniu zdravia M. M. došlo v dôsledku jeho zavineného protiprávneho konania. Žalovaný
v 1. rade nárok žalobcu v konaní ani nenamietal.

14. Žalobca si svoj nárok uplatnil aj voči žalovanému v 2. rade, a to na základe ustanovenia § 4 ods.

2 písm. a) a § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP. V konaní existenciu platne uzavretej zmluvy
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
medzi žalovanými v 1. a 2. rade strany sporu nenamietali, preto súd považuje tieto skutkové tvrdenia
za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Žalovaný v 2. rade však namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v
konaní s poukazom na to, že ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP, v znení účinnom do 31.12.2005,

neupravovalo povinnosť žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi škodu vzniknutú úhradou nákladov
vyplatených dávok dôchodkového poistenia, pretože nemal a ani nemá postavenie poškodeného,
nakoľko prevádzkou motorového vozidla neutrpel žiadnu škodu. Taktiež podľa jeho názoru žalobca
nemôže podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP uplatňovať nárok priamo voči jeho osobe. S týmito argumentmi
sa súd nestotožnil.

15. Zákonom č. 430/2003 Z.z., účinným od 1.11.2003, ktorý novelizoval zákon č. 381/2001 Z.z., sa v
§ 4 ods. 2 ustanovilo, že poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ, teda žalovaný
v 2. rade, za neho, teda za žalovaného v 1. rade nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu škody vzniknutej, okrem iného, úhradou dávok nemocenského poistenia a dávok

dôchodkového poistenia. Náklady spočívajúce vo vyplatených dávkach nemocenského poistenia a
dôchodkového poistenia však môžu vzniknúť iba Sociálnej poisťovni ako nositeľovi sociálneho poistenia
v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný v 1. rade má teda z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil, okrem iného, aj škodu vzniknutú úhradou dávok nemocenského adôchodkového poistenia, ktorá škoda v zmysle výkladu tohto zákona mohla vzniknúť len subjektu, ktorý
je oprávnený na výplatu týchto dávok. Je preto nelogické, ak žalovaný v 2. rade tvrdí, že povinnosť
nahradiť uplatnené a preukázané nároky na náhradu dávok zdravotného poistenia, nemocenského

poistenia, ako aj dávok dôchodkového poistenia v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) zákona o PZP,
v znení účinnom do 31.3.2007, bola žalovanému v 2. rade ako poisťovateľovi stanovená iba vo
vzťahu k poškodenému, ktorému ale nevznikla škoda úhradou dávok dôchodkového poistenia. Takáto
škoda mohla vzniknúť len subjektu, ktorý takéto dávky poškodenému v dôsledku invalidity, vzniknutej
následkom dopravnej nehody, vyplatil. Škoda vzniknutá úhradou dávok dôchodkového poistenia preto

nemohla vzniknúť fyzickej osobe, ak na výplatu týchto dávok je oprávnená Sociálna poisťovňa, t.j.
žalobca, ktorý bol takýmto spôsobom na uvedené oprávnený už v zmysle zákona č. 274/1994 Z.z. o
Sociálnej poisťovni. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že i v čase, kedy došlo k poistnej
udalosti, bol žalobca oprávnený na to, aby škoda, ktorá mu vznikla úhradou dávok dôchodkového
poistenia, bola uhradená v zmysle § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o PZP poisťovateľom, t.j. žalovaným v
2. rade. Oprávnenie Sociálnej poisťovne vyplýva následne aj z ust. § 238 Zákona o sociálnom poistení,

účinného v čase, kedy k poistenej udalosti došlo, nakoľko v zmysle § 238 ods. 1 bolo upravené právo
Sociálnej poisťovne voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá jej vznikla výplatou dávok v dôsledku
ich zavineného protiprávneho konania. To, že výplatou dávok zo strany žalobcu došlo na jeho strane
ku vzniku škody, potvrdzuje samotné znenie § 238 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého sú orgány, či
už štátnej správy, právnické osoby, fyzické osoby, povinné poskytovať organizačným zložkám Sociálnej

poisťovne potrebnú súčinnosť na účely náhrady škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok.
Zákon o sociálnom poistení hovorí o tom, že Sociálnej poisťovni výplatou dávok vznikla škoda, z čoho
je nevyhnutné vyvodiť i to, že výplatou týchto dávok sa stáva poškodenou. Pokiaľ teda žalovaný v 2.
rade uvádza, že žalobca sa za poškodeného nepovažuje, nemožno tento jeho výklad považovať za
správny. Takýto výklad by v dôsledku prílišného formalizmu bránil žalobcovi (t.j. Sociálnej poisťovni),

ktorému vznikla ujma tým, že vyplatil dávky v dôsledku zavineného protiprávneho konania tretej osoby
(žalovaného v 1. rade), uplatniť si ich refundáciu prostredníctvom poisťovateľa, teda žalovaného v 2.
rade, ak v čase poistnej udalosti mal poistený (žalovaný v 1. rade) uzavretú poistnú zmluvu, predmetom
ktorej bolo poistenie osobného motorového vozidla pre zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

16. Súd tiež zastáva názor, že žalobca je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti
žalovanému v 2. rade ako poisťovateľovi na základe ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, keďže podľa tohto
ustanovenia poisťovateľ náhradu škody uhrádza poškodenému, za ktorého je vo vyššie uvedenom
rozsahu vnímaný aj žalobca, a teda toto zákonné ustanovenie mu dáva oprávnenie uplatniť si nárok aj

priamo voči poisťovateľovi s tým, že má povinnosť uplatnený nárok preukázať.

17. Argumentácia žalovaného v 2. rade o tom, že žalobca nie je oprávnený uplatňovať si nárok priamo
voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP by mohla byť aplikovaná na nároky vzniknuté
na základe poistnej udalosti, ktorá nastala po účinnosti novely zákona o PZP č. 110/2007 Z.z. (t.j. od

1.4.2007). Uvedenou novelou zákona došlo k tomu, že škoda vzniknutá úhradou nákladov zdravotnej
starostlivosti, dávok nemocenského a dôchodkového poistenia, ktorá bola upravená v § 4 ods. 2 písm.
a) tohto zákona, a vo vzťahu ku ktorej mal poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho túto škodu nahradil, bola z predmetného ustanovenia vyňatá tak, že aktuálne je v platnosti
ustanovenie § 4 ods. 3, v ktorom už tento nárok Sociálnej poisťovne nie je špecifikovaný ako „škoda“,

pretože postupne precizovaním právnej úpravy došlo k ustáleniu, že tento nárok žalobcu je nárokom
regresným. Až do takto precizovaného znenia sa však žalobca za poškodeného v zmysle § 238 Zákona
o sociálnom poistení považoval. Poistený má naďalej z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ
za neho nahradil príslušným subjektom, teda Sociálnej poisťovni, nie škodu, ale náklady zdravotnej
starostlivosti, nemocenské dávky, a pod., vrátane dávok dôchodkových. Uvedená zmena vychádzala zo

skutočnosti, že regresy zdravotných poisťovní, ako aj Sociálnej poisťovne voči poisťovniam, sú ujmou,
ktorá vznikla až následne, teda, žalobca síce neutrpel škodu priamo prevádzkou motorového vozidla,
ale v dôsledku prevádzky motorového vozidla došlo ku škode na zdraví, v dôsledku čoho bol žalobca
povinný vyplatiť dávky (náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, a pod., vrátane dávok
dôchodkových). Uvedené však nič nemení na tom, že až do tejto novely žalobcovi rovnaký nárok, teda

nárok na úhradu nákladov zdravotnej starostlivosti, či dávok nemocenského a dôchodkového poistenia,
ktoré boli zo strany žalobcu vyplatené, považoval zákon za škodu.18. Na základe všetkých uvedených skutočností považoval súd žalobu žalobcu za dôvodnú v celom
rozsahu. Rozhodol preto tak, že zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 5.599,20
eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu

plnenia povinnosť plnenia druhého žalovaného.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP).
Žalobca mal v konaní plný úspech, preto by mal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v celom
rozsahu. Žalobcovi však v konaní však žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak, že mu náhradu

trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v troch
vyhotoveniach na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd Trenčín. Odvolanie musí
obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť
odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 Civilného mimosporového poriadku).