Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. február 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/204/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116212427
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116212427.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v spore žalobcu: N. E., A.. XX.XX.XXXX, W. F.,

P. A. X, zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66,
p r o t i žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO:
35923130, zastúpený: Beňo & partners Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Poprad, Námestie sv.
Egídia 93, o primerané finančné zadosťučinenia a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou zo dňa 14.6.2016 sa domáhal podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 Eur, ako aj úrokov z omeškania 8%
ročne z uvedenej sumy odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanému. Žalobu odôvodnil
tým, že v konaní vedenom na tomto súde pod sp. zn. 25C/103/2015, kde bol žalobca v postavení
spotrebiteľa bol úspešný, keďže zo žalovanej sumy 1993,52 Eur súd priznal veriteľovi len 802 Eur. Súd
mal totiž za to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami neobsahuje rozčlenenie
splátok na istinu, úrok a poplatky. Žalovaný podľa jeho názoru nepostupoval s odbornou starostlivosťou,
keď od neho požadoval plnenie, na ktoré nemal nárok. Poukázal na sankčnú, ale aj relutárnu funkciu

uplatneného nároku a žiadal prihliadnuť tiež na to, že znášal stav právnej neistoty a že mu hrozila
finančná strata vo výške 1191,52 Eur.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil pre nesplnenie zákonných predpokladov v zmysle § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z.z. V súdnom konaní 25C/103/2015 si totiž neuplatnil právo žalobca, ale žalovaný titulom
nezaplatenej pohľadávky. Vo výroku rozhodnutia nebolo konštatované, že zmluva je bezúročná a bez
poplatkov a žalobca mal v predchádzajúcom spore len čiastočný úspech. Podľa názoru žalovaného

nie je možné v právnom štáte poskytnúť právo v podobe finančnej náhrady ako nemajetkovej ujmy
subjektu,ktorýsivedomeneplnísvojezáväzkovoprávnepovinnostiamuselsibyťvedomý,žežalovanýv
súlade so svojimi oprávnenými záujmami pristúpi k vymáhaniu pohľadávky voči žalobcovi. Poukázal tiež
na to, že žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a tvrdenou jeho právnou
neistotou.

3. Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, ústnymi vyjadreniami právnych

zástupcov strán, spisom tohto súdu 25C/103/2015 a zistil tento skutkový stav:4. V spore vedenom na tomto súde pod sp. zn. 25C/203/2015 si spoločnosť Consumer Finance Holding
a.s. uplatnila voči žalobcovi nárok na zaplatenie 1.993,52 Eur s úrokmi z omeškania od XX.X.XXXX a
to na základe zmluvy o pôžičke uzavretej dňa XX.X.XXXX.

5. Žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) v písomnom vyjadrení súhlasil so žalobou len čiastočne a
to ohľadom sumy 802 Eur. Poukázal na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje povinnú
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. a preto úver je potrebné považovať za
bezúročnýabezpoplatkovýpodľa§11ods.1písm.a/citovanéhozákona.Keďžeúvermubolposkytnutý

vo výške 3.000 Eur a on doposiaľ veriteľovi uhradil 2.198 Eur, nárok je dôvodný len vo výške rozdielu
týchto súm.

6. V spise 25C/103/2015 sa nachádza zmluva o pôžičke č. XXXXXXX, z ktorej vyplýva, že jej účastníci si
dohodli poskytnutie úveru vo výške 3.000 Eur za celkové náklady spotrebiteľa 1.336,20 Eur. Dohodnutá
bola ročná úroková sadzba 29% a ako termín konečnej splatnosti je uvedený máj 2014. Žalobca sa

zaviazal úver splatiť 36 mesačnými splátkami po 120,45 Eur, takže celkovo mal zaplatiť veriteľovi
4.336,20 Eur.

7. Ako vyplýva z bodu VIII. zmluvy jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, s ktorými bol
klient oboznámený.

8. Podľa bodu 6.1 VOP veriteľa klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku v pravidelných
mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy.

9. Podľa bodu 6.2 VOP pokiaľ nie je v splátkovom kalendári alebo v zmluve alebo VOP stanovené inak,
sú splátky splatné do 20.dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.

10. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 25C/103/2015-33 zo dňa 24.9.2015 bol žalobca zaviazaný
zaplatiť žalovanému sumu 802 Eur s úrokmi z omeškania 9% ročne od XX.X.XXXX do zaplatenia v 60

Eur mesačných splátkach. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Dospel totiž k záveru, že predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje rozčlenenie jednotlivých splátok na istinu, úroky a poplatky
a z toho dôvodu je potrebné úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Žalobcovi bol poskytnutý
úver vo výške 3.000 Eur, doposiaľ zaplatil veriteľovi 2198 Eur a preto súd zaviazal žalobcu len na
zaplatenie dlhu vo výške 802 Eur a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Tento rozsudok nadobudol

právoplatnosť 19.11.2015.

11. Podľa § 3 ods. 5 tretej vety zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenia práva alebo povinnosti

ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

12. V predchádzajúcom konaní 25C/103/2015 žalobca nepochybne bol v postavení spotrebiteľa, pričom
súd v rozsudku konštatoval porušenie zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri uzavretí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere medzi žalobcom a žalovaným ako veriteľom. Porušenie zákona

spočívalo v nerozčlenení mesačnej splátky na istinu, úrok a poplatky s poukazom na § 9 ods. 2 písm.
k/ citovaného zákona. Žalobca tak, hoci podľa zmluvy mal veriteľovi zaplatiť ešte 1.993,52 Eur, podľa
rozsudku v dôsledku záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru práve pre neuvedenie spornej
náležitosti zmluvy, bol zaviazaný k úhrade len 802 Eur.

13. Každé súdne rozhodnutie musí spĺňať predovšetkým atribút spravodlivosti, keďže princíp
spravodlivosti predstavuje najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu a dokonca mal by mať aj prioritu
pred zákonom. V praxi sa preto aplikuje tzv. H. formula, ktorej autorom je nemecký právny teoretik a
filozof, v zmysle ktorej ak rozpor medzi zákonom a spravodlivosťou dosiahne tak neznesiteľnej miery,
potom zákon musí ako nenáležité právo ustúpiť.

14. Práve kvôli posúdeniu uplatneného nároku cez túto základnú hodnotu je potrebné posúdiť uplatnený
nárok a v tej súvislosti ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ktoré je potrebné vyhodnotiť eurokomformným výkladom. Spotrebitelia v súdnych sporochčasto sa dožadujú spomínaného výkladu s odkazom na právne normy EÚ a rozhodnutia európskych
súdov. Eurokomformný výklad sa však má použiť nielen vtedy ak je na prospech spotrebiteľa, ale aj v
opačnom prípade.

15. V čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia súdna prax ohľadom posúdenia spornej náležitosti
zmluvy nebola jednotná. Danou problematikou sa neskôr zaoberal aj Súdny dvor EÚ a to v kontexte
s právnou normou EÚ, ktorou je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008
o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Uvedená smernica v článku 22 upravuje úplnú harmonizáciu a

záväzný charakter, predovšetkým pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Znamená, že
členské štáty EÚ nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej právnej úprave zahrnúť iné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere než sú uvedené v článku 10 ods. 2 smernice. Úplná harmonizácia v tejto oblasti
je potrebná na to, aby sa všetkým spotrebiteľom EÚ poskytla rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov.

16. Podľa článku 22 ods. 1 citovanej smernice, keďže táto smernica obsahuje harmonizované

ustanovenia, členské štáty nesmú zachovať ani zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia,
ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.

17. V článku 10 ods. 2 citovanej smernice sa uvádza, čo má obsahovať zmluva o úvere. Pod písm. c/
je uvedená dĺžka trvania zmluvy o úvere,

pod písm. h/ výška, počet a frekvencia splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú
splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely
splatenia.
písm. i/ v prípade amortizácie istiny na základe zmluvy o úvere s dobou určitou právo spotrebiteľa
vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a to bezplatne a kedykoľvek počas celej

dĺžky trvania zmluvy o úvere. Amortizačná tabuľka uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a
podmienky ich úhrady; táto tabuľka obsahuje rozpis každej splátky s uvedením amortizácie istiny, úrokov
vypočítaných na základe úrokovej sadzby úveru a prípadne i dodatočné náklady.

18. Ako teda vyplýva z článku 10 ods. 2 písm. h/ smernice zmluva o úvere má obsahovať výšku počet a

frekvenciu splátok spotrebiteľa. Vôbec sa v nej neuvádza splátka istiny, úrokov a poplatkov, ale je použitý
len termín „splátka“. Preto ani právny poriadok Slovenskej republiky nemôže túto zmluvnú náležitosť
modifikovať tak, aby veriteľ bol povinný do zmluvy uvádzať členenie splátky na istinu, úrok a poplatky.
Bolo by to v rozpore so spomínanou smernicou s poukazom na článok 22 ods. 1. Aj keď je potrebné
uviesť, že citovaná smernica nemá tzv. horizontálny priamy účinok a teda nemôže priamo zakladať

práva a povinnosti jednotlivcom, je potrebné z nej vychádzať práve za účelom výkladu diskutabilného
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. tak, aby výklad bol v súlade s touto smernicou.
Preto je potrebné dospieť eurokomforným výkladom k záveru, že citovaná právna norma neupravuje
nutnosť rozpisu splátky na istinu, úrok a poplatky.

19. Napokon odpoveď na túto otázku poskytol Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku C-42/15 z 9.11.2016,
ktorým rozhodol o návrhu Okresného súdu Dunajská streda na prejudiciálne konanie, ktoré súviselo s
konaním vedenom na spomínanom súde vo veci spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. proti O. W., keď
naotázkuspomínanéhosúdu,čičlánok10ods.2písm.i/vspojeníspísm.h/smernice2008/48/ESsamá
vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí v čase uzavretia obsahovať presné určenie aká časť jednotlivej

splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky, Súdny dvor uviedol,
že daný článok sa má vykladať tak, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po
sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia podľa európskeho súdu bránia tomu, aby
členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. V odôvodnení rozhodnutia

Súdny dvor uviedol, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ povinný bezplatne a kedykoľvek odovzdať
mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky podľa článku 10 ods. 2 písm. i/ a článku 10 ods. 3 smernice.

20. Súd len pripomína, že aj podľa slovenského právneho poriadku a to konkrétne § 9 ods. 3 a 5 zákona
č. 129/2010 Z.z. má spotrebiteľ právo vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá

uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane rozpisu každej splátky s
uvedením amortizácie istiny, úrokov vypočítaných na základe úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
a prípadne i dodatočné náklady.21. Súd dodáva, že termín splatnosti splátky je jasne uvedený vo VOP v bode 6.2, na ktoré zmluva v
článku 8 odkazuje ako na neoddeliteľnú súčasť danej zmluvy. V tejto súvislosti opäť možno poukázať
na už spomínaný rozsudok Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere

nemusí byť vyhotovená ako jeden dokument. Navyše v článku 10 ods. 2 písm. h/ smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES sa ako povinná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere ani splatnosť
splátok neuvádza len ich frekvencia. Tá je v zmluve naplnená tým, že splátky sa majú platiť mesačne.

22. Možno teda uzavrieť, že v predchádzajúcom spore súd síce vyhovel argumentácii žalobcu, ale

v rozpore so spomínaným výkladom, ktorý vyplynul z vyššie citovaného, hoci neskoršieho, rozsudku
Súdneho dvora EÚ. Súd je presvedčený, že bolo by extrémne nespravodlivé za tejto situácie, keď
žalobca v predchádzajúcom spore bol úspešný za vyššie popísaných okolností v dôsledku čoho nemusí
zaplatiť podstatnú časť svojho dlhu (viac ako polovicu), aby ešte žalovaný mu mal zaplatiť finančné
zadosťučinenie za porušenie povinnosti, ku ktorému v skutočnosti nedošlo. Potrebné je vychádzať z
účelu aplikovanej právnej normy na nárok žalobcu - § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z., ktorým je

postihovať nečestných dodávateľov, čo v tomto prípade nemožno konštatovať. Má byť aj satisfakciou
pre poškodeného spotrebiteľa, čo opäť naplnené nebolo, práve opačne žalobca v pôvodnom rozsudku
bol zvýhodnený, ak vychádzame z právnej normy EÚ, teda smernice Európskeho parlamentu a Rady
2008/48/ES a výkladu, ktorý prijal súdny dvor EÚ vo vyššie citovanom rozsudku, neoprávnene. Súd
preto žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. VO
vecimalplnýúspechžalovanýakeďžesúdnezistilžiadnydôvodpreaplikáciuvýnimočnéhoustanovenia
§ 257 CSP, priznal žalovanému plnú náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom

sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.