Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, August 20, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/360/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216211049
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2216211049.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Daša Kontríková, v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., IČO:
35831154, so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Karadžičova
8, Bratislava proti žalovanému: Q. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, C., o zaplatenie 609,50
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k.
11Csp/19/2016-28 zo dňa 8. februára 2017, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v časti náhrady trov
konania, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým odsekom výroku pripustil zmenu strany sporu,
druhým odsekom výroku žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 38,15 eur spolu s 8,50 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 38,15 eur od 29.07.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku, tretím odsekom výroku vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a štvrtým odsekom výroku
žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou § 1 ods. 2, § 2 písm. d), § 9 ods. 1, 2, 4, § 11
ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného
vzťahu (ďalej len ZoSÚ), § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Vecne argumentoval tým, že
jednou z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa ust. § 9 ods.2 písm. j)
zák. č. 129/2010 Z.z. aj uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť s uvedením všetkých predpokladov použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov. V prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje, podľa §

11 ods.1 písm. a) citovaného zákona sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa je údaj o ročnej percentuálnej miery
nákladov, pretože tento zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je
najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia
ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi stanovil prísne
obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN
sa podľa vyššie citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet.

Je pritom nepochybné, že v zmluve spomínaný údaj chýba, napriek tomu, že je uvedená hodnota
RPMN, čo však podľa citovaného zákonného ustanovenia nepostačuje. Súd preto musel dospieť k
záveru, že v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba povinný údaj v zmysle ust. § 9 ods. 2
písm. j) spočívajúci v uvedení všetkých predpokladov použitých na výpočet RPMN, preto sa predmetnýspotrebiteľský úver v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) citovaného zákona považuje za bezúročný a bez
poplatkov a žalobcovi vzniká iba povinnosť zaplatiť istinu poskytnutého úveru.

3. V ďalšom je potrebné poukázať na výšku úrokov, tu súd poukazuje na rozhodnutie NS SR sp.
zn. 5Cdo 26/2011 - v zmysle ktorého - Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s
dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára
zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie
veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník,

s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné
prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník
uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej
inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,
aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou a
preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek. Podľa L., výška úrokovej sadzby za spotrebiteľské úvery v 4. štvrťroku 2011 poskytnuté na
obdobie 1 - 5 rokov bola 12,00 % ročne. V zmluve dojednaná výška úrokov 32 % ročne prekračuje
priemer o takmer 3 - násobok, ide preto o dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je neplatné (§

39 Občianskeho zákonníka). Poskytnutý úver je tak bez úrokov.

4. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, súd mohol žalovaného zaviazať
zaplatiť žalobcovi sumu pozostávajúcu z poskytnutej istiny 1.200 eur (mínus žalovaným uhradených
1.161,85 eur = 38,15 eur). V danej právnej veci žalobný návrh bol podaný na súde dňa 14.07.2016,

posledná splátka úveru bola splatná 12/2015. Pri bezúročnom úvere je výška mesačnej splátky 25 eur
(1.200 eur : 48 splátok = 25 eur). Suma 38,15 eur predstavuje časť splátky splatnej 12/2015 = 13,15 eur
a splátku splatnú 11/2015 = 25 eur, ktoré nie sú premlčané. Súd ďalej priznal úrok z omeškania vo výške
8,50 % ročne od 29.07.2013 do zaplatenia určeného v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z. zo sumy 38,15 eur odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na splatenie úveru a v prevyšujúcej

časti žalobu v uplatnenom úroku z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 CSP. Keďže žalobca bol
úspešný v rozsahu 6 % a žalovaný v rozsahu 94 %, pomer úspechu a neúspechu potom predstavuje
82 %, preto žalovaný má právo na náhradu trov konania v rozsahu 82 %. Žalovanému žiadne trovy

nevznikli, ani o ich priznanie nepožiadal, preto súd vyslovil výrok IV. rozsudku.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam(§365ods.lpísm.f)CSP;rozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávneho

posúdenia veci (§ 365 ods. l písm. h) CSP). Žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 1.200,00 eur,
ktorý sa zaviazal vrátiť formou 48 pravidelných mesačných splátok vo výške 43,09 eur. Navýšenie úveru
predstavuje len zmluvne dojednaný úrok vo výške ročnej úrokovej sadzby 32,00 %. Celková odplata za
poskytnutie úveru predstavuje 810,24 eur.

7. Odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32,00%
zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný
úrok. Výška priemernej hodnoty RPMN pre úvery vo výške do 1500,00 eur vrátane so splatnosťou od
1 do 5 rokov bola zverejnená naposledy v čase uzavretia úverovej zmluvy MFSR v súlade s ust. § 21
ods. 2 z. č. 129/2010 Z. z. v Súhrnných informáciách o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských

úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2011 so stavom ku dňu 30.09.2011 predstavovala 45,66 % tak, ako
je táto hodnota uvedená v úverovej zmluve (priemerná hodnota RPMN). Výška dojednanej odplaty za
poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32,00% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 OZ platného a
účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou

odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § la ods. 1 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 platného a účinného od 1.9.2014.8.Napriekskutočnosti,žeuvedenépravidlomaximálnehostropuvýškyodplatynebolovčasedojednania
úverovej zmluvy v platnosti, zastáva názor, že pokiaľ sám zákonodarca považuje odplatu pri poskytnutí
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi do výšky 2x priemernej RPMN za akceptujúcu, v takom prípade

výška dojednanej odplaty v úverovej zmluve spĺňajúca kritéria pre maximálnu výšku odplaty platná v
súčasnosti nemôže byť označená za neprimeranú a v rozpore s dobrými mravmi.

9. Taktiež je nesprávne zistenie súdu I. inštancie o absencii predpokladov na výpočet RPMN, ktoré by
mali mať za následok bezúročnosť úveru. Zmluva obsahuje všetky predpoklady potrebné pre výpočet

RPMN. Nakoľko súd I. inštancie dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu právnemu názoru
o bezúročnosti úveru, vznikol mu nárok aj na zaplatenie súdom I. inštancie zamietnutej časti žaloby,
čo predstavuje sumu 571,35 eur s prísl. vypočítanú ako rozdiel medzi žalovanou sumou 609,50 eur a
priznanou sumou 38,15 eur s prísl. (609,50 eur - 38,15 eur = 571,35 eur). Na základe týchto skutočností
navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu I. inštancie zmenil v súlade s petitom tohto odvolania. Proti
žalovanému si uplatňuje náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v konaní pred súdom I.

inštancie, za zaplatený súdny poplatok za podané odvolanie, náhradu trov právneho zastúpenia za tri
úkony právnej pomoci podľa § l3a ods. 1 písm. a), c), vyhlášky MS SR 655/2004 Z. z. (prevzatie a
príprava zastúpenia, návrh na vydanie platobného rozkazu, odvolanie) v sume (2x 39,83 eur + 2x 8,58
eur + 1x 38,18 eur + 1x 8,84 eur)* 20% DPH = 172,61 eur.

10. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané

náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,

ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania
správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na
správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by

sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť
je potrebné uviesť nasledovné:

13. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy vo výške 609,50 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % ročne od 29.07.2013 do zaplatenia a náhrada trov konania.

14. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 38,15 eur
spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 38,15 eur od 29.07.2013 do zaplatenia (uvedená
časť rozsudku súdu prvej inštancie nadobudla právoplatnosť) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. S
prihliadnutím k rozsahu odvolania žalobcu bola predmetom prieskumu odvolacieho súdu časť výroku

prvoinštančného súdu v zamietajúcej časti, v ktorej súd žalobcovi nepriznal žalobou uplatnený nárok vo
zvyšnej časti z dôvodu, že zmluva neobsahovala zákonom predpísané náležitosti a preto súd považoval
úver za bezúročný a bez poplatkov.

15. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.16. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú

formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

17. V danej veci bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzatvorená zmluva o pôžičke
dňa 07.12.2011, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 1.200 eur. Pôžičku
sa žalovaný zaviazal zaplatiť v mesačných splátkach v počte 48 po 43,09 eur pri dojednanej úrokovej

miere 32%, p.a.. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere
spĺňala prísne obsahové náležitosti. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšej
strany záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ stanovuje
podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ, ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady

použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zo základného gramatického výkladu §
9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ je zrejmá požiadavka na to, aby v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako
náležitosť: uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Pokiaľ ZoSÚ takúto náležitosť požadoval, bolo potrebné, aby Zmluva o pôžičke takéto údaje použité na
výpočet ročnej percentuálnej miery uviedla. Predložená zmluva o pôžičke zo dňa 07.12.2011 takéto

predpokladyvýpočtuRPMNneobsahovalanapriekopačnémutvrdeniužalobcu,pretojemožnéstotožniť
sa so záverom súdu prvej inštancie v tom, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11
ods. 1 písm. a) z.č. 129/2010 Z.z.

18. Žalobca v odvolaní poukazoval na to, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nachádza

svoje vyjadrenie v RPMN vo výške 32% zhodne s dojednanou úrokovou sadzbou, nakoľko jedinou
odplatou poskytnutého úveru je len zmluvný úrok. Uviedol tiež, že výška dojednanej odplaty za
poskytnutie spotrebiteľského úveru v úverovej zmluve 32% neprevyšuje odplatu obvykle požadovanú
na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch podľa ust. § 53 ods. 6 OZ platného a
účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy a je v súlade so zákonom stanovenou maximálnou výškou

odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa ust. § 1a ods. 1 nar. vlády SR č.
87/1995 Z.z. platného a účinného od 01.09.2014. Záväzok platiť úroky ako odplatu (cenu) za poskytnutie
peňažných prostriedkov je podstatnou časťou zmluvy o úvere (§ 497 Obchodného zákonníka).
Občiansky zákonník, zákon o spotrebiteľských úveroch, Obchodný zákonník, ani iné právne predpisy
výslovne nestanovili maximálnu výšku úrokov zo spotrebiteľského úveru. Z tejto skutočnosti však

nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, nakoľko i tu platí ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky
dojednané pri zmluve o spotrebiteľskom úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným
pravidlám správania a mravným princípom spoločenského poriadku. Požiadavka na neprimerané

zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného činu úžery,
kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných prípadoch
pre rozpor s dobrými mravmi. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ je úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia
v každom jednotlivom prípade, vzhľadom na rozhodujúce okolnosti starostlivo posúdil, či konanie
účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi. Pri dojednávaní

úrokov zo spotrebiteľského úveru koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje
od dlžníka (spotrebiteľa) primeraný úrok, teda primeranú odmenu za užívanie poskytnutej istiny a
ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá všeobecne
uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ poskytoval úvery za neprimerané až úžernícke úroky.
Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov o spotrebiteľskom úvere,

ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovanými bankami pri poskytovaní úverov. Obmedzujúce kritérium,
pokiaľ ide o výšku odplaty za poskytnutie úveru, obsahuje ust. § 53 ods. 6 OZ (v aktuálnom znení), podľa
ktorého ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných

prípadoch. Uvedené však neznamená, že tak nemalo byť i v čase uzavretia zmluvy, keď iné dojednanie
je možné považovať za odporujúce dobrým mravom. Úrok niekoľko násobne vyšší ako obvyklý,
podstatne prevyšuje obvyklú odplatu na finančných trhoch. Aj zo stránky www.nbs.sk sa dá zistiť aké
boli v rozhodnom období úrokové sadzby v bankách. Hoci právny predchodca žalobcu je nebankovýmsubjektom, dojednanie úrokov (v danom prípade zmluvnej odmeny) nemôže výrazne prekračovať
úrokové sadzby oproti bankovým subjektom.

19. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnute časti, v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil.

20. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu

úspešný. Vzhľadom na to, že žalovanému žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací súd
rozhodol, že žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva podľa čl. 4 ods. 2 CSP.

21. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie 0spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).